Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/65/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. V. G., bytom A. XX/X, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015, o opätovných návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 26.02.2020, 16.11.2020 a 03.05.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby doručený súdu dňa 26.02.2020, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby doručený súdu dňa 16.11.2020 a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby doručený súdu dňa 03.05.2021 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správny súd (ďalej len „správny súd“) dňa 04.01.2016 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 28386/2015/RK zo dňa 26.10.2015 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 28386/2015/15 z 29.07.2015 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť.

3. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -184 zo dňa 04.07.2017 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalobca proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť zo dňa 17.11.2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -184 zo dňa 04.07.2017 zrušil rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.02.2019 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalobca podaniami doručenými správnemu súdu dňa 26.02.2020, dňa 16.11.2020 a dňa 03.05.2021 žiadal, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. V návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobca uviedol dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Poukázal na viaceré ustanovenia Správneho poriadku, ktoré podľa neho neboli v konaní dodržané, resp. ktoré žalovaný obišiel. Ďalej žalobca v návrhoch popísal nedostatky, ktoré vidí v procese výkonu dohľadu u žalobcu nad vykonávaním znaleckej činnosti žalovaným, uviedol viaceré tvrdenia, podľa ktorých žalovaný nesprávne aplikoval vyhlášku č. a inštitúty premlčania a preklúzie vo vzťahu k vedeniu a predloženiu znaleckých denníkov. Žalobca ďalej popísal výpočty a postupy, ako dospel k záverom uvedeným v znaleckom posudku, ktorý v tejto veci vypracoval a uviedol tvrdenia o pochybeniach iného znalca a znaleckého ústavu, ktorí tiež vypracovávali znalecký posudok v tejto veci. V návrhoch žalobca uviedol,

že ho žalovaný pripravil o mesačný príjem z výkonu znaleckej činnosti a spôsobil mu nemajetkovú ujmu. Žalobca je od doručenia rozhodnutia žalovaného v stálom strese, čo zhoršuje jeho zdravotný stav.

5. Návrhy na priznanie odkladného účinku správnej žaloby boli žalovanému doručené s tým, že má možnosť sa k nim v stanovenej vyjadriť. K návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby doručeným súdu dňa 26.02.2020 a dňa 16.11.2020 sa žalovaný nevyjadril. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby doručený súdu dňa 03.05.2021 sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 29.06.2021, kde uviedol, že úlohou žalovaného je okrem iného predložiť súdom a orgánom verejnej moci zoznam odborníkov, na ktorých názory v tej-ktorej problematike sa môžu spoľahnúť pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Žalovaný v rámci svojich dohľadových právomocí zistil závažné pochybenia pri vykonávaní znaleckej činnosti žalobcom, a práve preto mu uložil najprísnejšiu sankciu. Pozastavenie účinkov rozhodnutia o „odňatí“ práva vykonávať znaleckú činnosť by bolo v rozpore s uvádzaným verejným záujmom. Súkromný záujem dosahovať zisk zo znaleckej činnosti nemôže prevážiť nad verejným záujmom riadneho vykonávania znaleckých úkonov. Žalovaný na základe vyššie uvedeného navrhol odkladný účinok správnej žalobe nepriznať.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

12. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa

žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

16. Správny súd po oboznámení sa s návrhmi žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca vo svojich návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol žiadne tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorá by mu mala vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného a neodôvodnil ani skutočnosť, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca k návrhom nepriložil ani žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala hrozba závažného následku pre žalobcu v zmysle . Tvrdenia žalobcu uvedené v jeho návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa týkajú merita prejednávanej veci a sú skôr žalobnými námietkami ako návrhmi na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd sa týmito tvrdeniami žalobcu môže zaoberať až pri rozhodovaní vo veci samej. Pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však nie sú relevantné a neosvedčujú naplnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok súdu nepreukázal, krajský súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Pokiaľ žalobca neosvedčil svojím návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe okamžitú hrozbu závažného následku podľa , správny súd nemôže správnej žalobe priznať odkladný účinok.

17. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

18. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojich návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, resp. iného zákonom predpokladaného závažného následku, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení a rovnako neosvedčil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, preto správny súd v súlade s ust. návrhy žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).