Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-24-2021.pdf
PDF · 139.69 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U., zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky H., a otca C., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. februára 2021, č. k. 5P/39/2020-91 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.03.2011 č.k. 13P/4/2011-30 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.05.2011 č.k. 5CoP/29/2011-45 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči malol. U. Z. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, s povinnosťou jej platenia vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca vopred, do rúk matky, s účinnosťou od 22.10.2020, a výrokom II. zameškané výživné za obdobie od 22.10.2020 do vyhlásenia rozsudku v sume 216,10 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka malol. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne dôvodiac rozsahom obdobia a nárastom nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa s tým, že maloletá navštevuje už 5. ročník základnej školy a suma 100,- eur jej aj s ohľadom na situáciu matky nepostačuje. Poukázala na záujmové aktivity mal. dieťaťa, v dôsledku dištančnej formy vzdelávania musela doma zaviesť tiež internet a maloletá potrebuje zakúpiť aj nový nábytok. Okrem toho jej zubná lekárka odporučila nosenie zubného strojčeka, čo predstavuje dlhodobú finančnú záťaž. Ona je od septembra 2020 preradená na pozíciu asistent učiteľa, v dôsledku čoho u nej došlo k zníženiu platu o 220,- eur. Žije spolu so svojou matkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa, výdavky, ktoré im v domácnosti vznikajú, hradia spoločne. Otec s návrhom nesúhlasil s ohľadom na jeho pomery. Kolízny opatrovník sa k návrhu na úpravu výživného pripojil vzhľadom k tomu, že naposledy bolo výživné určené v roku 2011 a od tej doby náklady dieťaťa vzrástli. Je preto v záujme maloletej, aby vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu bola upravená.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči malol. U. bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 08.03.2011 č.k. 13P/4/2011-30 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Trenčín zo dňa 24.05.2011 č.k. 5CoP/29/2011-45 na sumu 100,- eur mesačne, s účinnosťou od 08.07.2010, zároveň maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a upravený styk otca s dieťaťom. V čase poslednej úpravy výživného bol otec dieťaťa zamestnaný, dosahoval príjem vo výške 725,- eur mesačne. Okrem malol. U. mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti v sume 83,- eur a 132,78 eur mesačne s tým, že dcére L. dobrovoľne prispieval nad rámec určeného výživného sumou 50,- eur a deťom platil poistky v sume 66,- eur. Žil sám v X-izbovom byte, v súvislosti s ktorým splácal hypotéku po 180,- eur mesačne. Matka dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 190,- eur mesačne. Žila v rodinnom dome spolu so svojou matkou, ktorá bola na invalidnom dôchodku. Splácala úver v súvislosti s rekonštrukciou domu po 200,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala len voči malol. U.. Malol. U. mala v čase poslednej úpravy výživného 8 mesiacov.
4. V súčasnosti je otec dieťaťa zamestnaný s priemerným netto mesačným príjmom 1.133,17 eur. Žije sám v V. V. v byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Uviedol, že spláca úver po 500,- eur (na zakúpenie bytu, na rekonštrukciu bytu a na zakúpenie nábytku a bielej techniky). Do práce dochádza autom, v súvislosti s čím má výdavky na naftu, poistenie, diaľničnú známku, pneumatiky asi 90,- až 100,- eur mesačne. Náklady spojené s bývaním vrátane dane z nehnuteľnosti a poplatku za odvoz komunálneho odpadu má vo výške cca 200,- až 220,- eur mesačne. Poplatok za internet a telefón predstavuje sumu 35,- eur mesačne, výdavky na stravovanie otec vyčíslil na sumu 200,- eur mesačne. Okrem toho si hradí poistenie, a to životné, úrazové, poistenie zodpovednosti za škodu v zamestnaní a sporenie v sume 200,- eur mesačne, z čoho podľa vyjadrenia otca na sporenie pripadá suma okolo 50,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že v roku 2020 mal výdavky aj v súvislosti s ošetrením u zubného lekára v sume celkom 659,- eur a tento rok by mu mal byť robený zubný mostík, v súvislosti s ktorým sú predpokladané výdavky až do 2.000,- eur. Z lustrácie účtov otca bolo zistené, že ku dňu 19.11.2020 mal otec dieťaťa na účte zostatok vo výške 3.463,30 eur, ku dňu 02.02.2021 to bola suma 2.848,98 eur. Je vlastníkom bytu, pozemku o výmere 22 m2 v k.ú. G., spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností (orná pôda, trvalý trávny porast, lesný pozemok, záhrada) v k.ú. R. a K. a motorového vozidla. Vyživovaciu povinnosť má len voči malol. U.. Matka malol. dieťaťa v súčasnosti žije so svoju matkou a malol. U. v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 962,99 eur (vrátane príjmu dosiahnutého na základe dohody o pracovnej činnosti). Z oznámenia zamestnávateľa bolo zistené, že od 01.09.2020 bola matka dieťaťa preradená z pracovnej pozície učiteľky 1. stupňa základnej školy na pracovnú pozíciu pedagogického asistenta z dôvodu nadstavu učiteľov 1. stupňa základnej školy. Túto pozíciu bude matka podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonávať do 31.08.2021. Z potvrdenia o príjme matky bolo zistené, že za obdobie od preradenia na inú pracovnú pozíciu, t.j. od septembra 2020 do konca roka 2020 matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 874,73 eur (vrátane príjmu z dohody o pracovnej činnosti). Matka matky dieťaťa je invalidná dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 396,20 eur mesačne. Matka hradí inkaso v sume 143,11 eur mesačne, poplatok za internet v sume 10,90 eur mesačne, poistenie domu v sume 34,54 eur ročne, poplatok za komunálny odpad bol v roku 2019 vo výške 16,- eur ročne na 1 osobu. Okrem toho má bežné výdavky na stravovanie, hygienu, oblečenie a pod.. Vyživovaciu povinnosť má len k malol. U.. Matka dieťaťa je vlastníčkou rodinného domu v M.-L. a spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností (orná pôda, trvalé trávne porasty, lesné pozemky) v k.ú. Z.. Aktuálne nevlastní motorové vozidlo. Z výpovede matky bolo zistené, že zatiaľ využíva staré auto, ktoré vlastní jej matka a šetrí si na zakúpenie svojho vozidla. Z lustrácie účtov matky súd zistil že ku dňu 19.11.2020 mala matka dieťaťa na účte zostatok vo výške 3.317,92 eur, ku dňu 02.02.2021 to bola suma 3.797,85 eur. Vyživovaciu povinnosť má naďalej iba k malol. U.. Malol. U. je žiačkou 5. ročníka J.. Podľa potvrdenia školy výdavky spojené so štúdiom predstavujú ročne sumu 558,- eur vrátane cestovného do školy (1,24 eur denne) a stravovania v školskej jedálni (0,70 eur denne), čo predstavuje sumu 46,50 eur mesačne. Maloletá navštevuje B. Z. R. v J. - hudobný odbor a podľa potvrdenia školy sú výdavky s tým spojené vo výške 122,- eur za školský rok, t.j. 10,17 eur mesačne. Okrem toho maloletá je členkou detského folklórneho súboru H. Y. pri M.. Z potvrdenie CVČ bolo zistené, že na tréningy malol. U. dochádza trikrát do týždňa, tréningy si vyžadujú špecifické vybavenie obuvi, tréningového oblečenia, k hudobnej prezentácii maloletá nutne potrebuje kvalitnejšiu heligónku. Z potvrdenia tiež vyplýva, že súbor realizuje najmenej 2-krát do roka pracovno-rekreačné sústredenia s pobytom v rekreačnom zariadení, pričom pobyty si deti hradia v plnej hodnote a súbor tiež realizuje vystúpenia, zahraničné zájazdy, súťaže a domáce i zahraničné festivaly, čo si vyžaduje tiež zvýšené výdavky na poistenie, vreckové, oblečenie dieťaťa. Rodič je povinný, okrem poplatku do CVČ, platiť aj príspevok do RZ pri CVČ na krojové vybavenie, krojovú obuv, jeho údržbu a doplnenie. Z dokladov predložených matkou dieťaťa bolo zistené, že matka uhradila dňa 18.09.2020
v tejto súvislosti sumu 60,- eur. Malol. U. bola zubnou lekárkou odoslaná na ortodontické vyšetrenie a podľa vyjadrenia matky by mala maloletá nosiť zubný strojček, s čím budú spojené ďalšie výdavky. Matka v konaní vyčíslila výdavky dieťaťa na hygienu na 34,- eur mesačne, náklady na ošatenie cca 40,- eur mesačne, náklady na stravu v sume 92,- eur mesačne, výdavky v súvislosti s dopravou z M. do J. a späť v sume 18,- eur mesačne, výdavky na krúžky vrátane zakúpenia novej heligónky 66,- eur mesačne, výdavky na zakúpenie nábytku vo výške 52,- eur mesačne a budúce výdavky v súvislosti so zubným strojčekom vo výške cca 50,- eur mesačne. Otec si voči maloletej určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne riadne hradí.
5. Za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru o existencií takej zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa. Odôvodnil to časovým hľadiskom, keďže od poslednej úpravy prešlo 10 rokov, dieťa v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy, má záujmy, s ktorými sú spojené náklady, navštevuje rôzne krúžky, má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť (odporučený zubný strojček), náklady so zavedením internetu a tiež odkazom na zvýšený príjem otca (1.133,17 eur mesačne) a zánik dvoch vyživovacích povinností oproti predchádzajúcemu obdobiu. Vzal do úvahy odôvodnené potreby dieťaťa, možnosti, schopnosti rodičov, ako aj skutočnosť, že otec mesačne vynakladá na pravidelné mesačné sporenie vo svoj prospech čiastku cca 50,- eur, čo nie je výdavkom, ktorý bolo potrebné nevyhnutne vynaložiť, tiež výdavky na jeho poistné so zohľadnením osobnej starostlivosti matky o dieťa. Súčasne súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 22.10.2020 do vyhlásenia rozsudku. Zameškané výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 216,10 eur (po 50,- eur za mesiace november 2020 až február 2021; alikvótna časť výživného za obdobie od 22.10. do 31.10.2020 v sume 16,10 eur /50,- eur : 31 dní v mesiaci október = 1,61 eur na deň; 1,61 eur x 10 dní = 16,10 eur/). Súd otcovi povolil zameškané výživné splácať po 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že neuhradením čo len jednej splátky riadne a včas sa stane splatnou celá neuhradená časť zameškaného výživného naraz.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že vyživovacia povinnosť na dieťa mu bude zvýšená maximálne o 10,- až 15,- eur mesačne. Poukazuje na to, že matka síce mala na konci roka nižší príjem (874,73 eur), čo uvádzala ako dôvod zvýšenia zvýšenia výživného, avšak spolu s jej matkou, ktorá poberá dôchodok vo výške 396,20 eur a výživným, ktoré posiela on vo výške 100,- eur, majú spolu príjem do domácnosti 1.370,- eur, pričom ich výdavky, ktoré matka prezentovala, sú vo výške cca 400,- eur (inkaso, poistenie, bývanie, internet, štúdium dieťaťa, oblečenie, hygiena a podobne), teda rodine zostáva ešte 970,- eur. Naviac, matka sa od 1. septembra 2021 vráti na učiteľský post, kde jej čistý príjem bol 970,- eur. Ďalej poukazuje na vzájomné vzťahy s matkou dieťaťa (jeho bývalou priateľkou), ktorá naliehala v minulosti na neho, aby sa rozviedol, avšak keď to urobil, zistil, že matke išlo len o to, aby mohla nakladať s jeho peniazmi. On sa tešil, že budú mať spolu dieťa, na rozdiel od matky dieťaťa a jej starej matky, ktorá sa vyjadrila, že má radšej mačky. Už po pôrode mu dieťa nedovolili vidieť. Chcel sa už po pôrode dieťaťa dohodnúť na výživnom, matka to však chcela riešiť len súdnou cestou. Aj v súčasnosti mu znemožňuje riadne sa stretávať s dieťaťom, čo malo za následok aj terajší stav spočívajúci v tom, že dieťa ho nevolá otec, nehlási sa k nemu, ani ho nezdraví. On sa snaží dieťa brať do prírody, na výlety a vštepovať mu, aby nebolo také bezcitné ako jeho matka. On na súde poukazoval na to, že jeho mesačný príjem je síce 1.133,- eur, avšak jeho výdaje sú 1.350,- eur, pričom ešte bude mať náklady na nový dentálny mostík cca 2.020,- eur, čo keď uhradí, na účte mu nezostane nič. Súd na to reagoval tak, že nemusí sporiť (50, 70,- eur mesačne), s čím on však nesúhlasí, pretože z čoho si kúpi niečo, keď to bude potrebovať, veď aspoň niekoľko eur nad rámec zabezpečenia akútnych životných potrieb musí mať. Žiada, aby súd vzal do úvahy jeho pomery a spravodlivo rozhodol. Cíti sa byť oklamaný.
7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a navrhuje ho potvrdiť z dôvodu časového odstupu od doby poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2011 a s tým súvisiacej podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, pokiaľ ide o náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb.
8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že bude reagovať iba na námietky týkajúce sa výživného. Od doby poslednej úpravy výživného prešlo 10 rokov, dieťa navštevuje 5. ročník základnej školy a teda podstatne vzrástli finančné nároky na zabezpečenie jeho potrieb, prečo
aj požiadala o zvýšenie výživného. Z dôvodu dištančného vyučovania zapríčineného Covid-19 musela zabezpečiť zavedenie internetu pre dieťa, čo malo za následok nárast nákladov. Dieťa navštevuje ZUŠ, rôzne krúžky, je záujmovo aktívne, s čím rovnako súvisia zvýšené výdavky. Na odporučenie lekára potrebuje dentálny strojček. Má zvýšené náklady na dopravu v súvislosti s jeho aktivitami, tréningami, ktoré sú trikrát za týždeň. Bude tiež potrebovať vlastnú posteľ. Súčet všetkých položiek je cca 420,- eur mesačne. Bola preradená z postu učiteľa na asistenta, čo pre ňu predstavovalo zníženie platu o 220,- eur mesačne. Jej matka je ZŤPS a je 26 rokov na invalidnom dôchodku. Stretnutia dieťaťa s otcom, na ktoré poukazuje v odvolaní, boli zriedkavé, rovnako ako darčeky pri príležitosti sviatkov.
9. Otec vo svojej písomnej replike na vyjadrenie matky poukazuje na podľa neho nepravdivé tvrdenia týkajúce sa frekvencie jeho stretávania s dieťaťom a spôsobu trávenia spoločného času. Namieta, že jej niekoľko vecí ročne kúpil pokiaľ ide o oblečenie, tiež niekoľko hier, kníh, či športových potrieb. Poukazuje na to, že dieťa z toľkých aktivít, ktorým ju matka podrobuje, je unavené a výdavky na ne preto aj z hľadiska záujmu dieťaťa sú korigovateľné. Opakovane poukazuje na to, že zo svojho príjmu vzhľadom na výdavky nemôže platiť súdom prvej inštancie určené výživné. Nezostalo by mu tak ani životné minimum. Žiada o spravodlivé rozhodnutie. Matka sa bije o peniaze, ale už štyri mesiace mu neumožnila stretnúť sa s dieťaťom.
10. Kolízny opatrovník v reakcii na repliku otca uviedol, že zotrváva na svojich pôvodných stanoviskách, čo znamená, že doporučuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), keďže nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v spojení s § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
12. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v základe vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej U. a túto mu zvýšil na 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu (22.10.2020) dôvodiac naplnením zákonných predpokladov takéto rozhodnutie opodstatňujúcich (podstatná zmena pomerov na strane mal. dieťaťa).
13. Odvolateľ (otec maloletého dieťaťa) namietal správnosť rozhodnutia ťažiskovou časťou dôvodiac svojou nepriaznivou finančnou situáciou neumožňujúcou mu zvýšené výživné platiť a tiež nezohľadnením spoločného príjmu členov domácnosti v ktorej matka s mal dieťaťom žije, ktoré skutočnosti podľa jeho názoru súd prvej inštancie nevyhodnotil správne, nedôvodne na jeho ťarchu ako nepotrebný výdavok tiež pripíšuc jeho mesačné sporenie, ktoré skutočnosti podľa jeho názoru neindikovali v prospech vydaného rozhodnutia, odôvodňovali navýšenie výživného podľa jeho názoru len o cca 10,- až 15,- eur mesačne maximálne. Poukazuje tiež na správanie matky, neumožňujúce mu riadne stretávanie s mal. dieťaťom, jej výchovné smerovanie dieťaťa proti nemu, konfliktné vzájomné vzťahy s matkou podmienené jej postojmi. Uplatňoval posúdiac obsah odvolania dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery).
14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
15. Následne odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu jeho správnosti vo svetle o.i. tiež odvolateľom uplatnených dôvodov na odvolanie.
16. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
18. Vyššie uvedené odvolacie námietky otca, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35 a § 36 CMP), vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania vo svetle zásad uvedených v ust. § 191 CSP, vyvodil z neho správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného v určenom rozsahu, nad rámec doposiaľ súdnym rozhodnutím určenej vyživovacej povinnosti otcovi v prospech mal. dieťaťa, konštatujúc naplnenie zákonných predpokladov z hľadiska ust. § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zvýšenie výživného vo svetle záujmu mal. dieťaťa odôvodňujúcich, posúdiac tvrdenia otca na ktorých zakladal nedôvodnosť požadovaného zvýšenia výživného vo svetle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako nespôsobilých privodiť zamietajúce, či svojou výškou v prospech otca vyznievajúce rozhodnutie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.
19. Nad rámec uvedeného a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza:
20. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
21. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Rozsudok vo veciach výživného možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 157 CMP).
23. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovením § 62 Zákona o rodine, v spojení s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je na jednej strane garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantované právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť rodičov, prostredníctvom ktorej sa uvedené právo detí napĺňa, má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (tiež zvýšenia) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé sa živiť, tieto sú však limitované z hľadiska ich vynakladania reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení a pri zvyšovaní výživného tiež nárast životných nákladov vo svetle tzv. valorizačnej klauzuly, ako aj právo mal. detí podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. V súlade s právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definované v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
24. V konkrétnostiach posudzovanej veci z dokazovania vyplynulo, že k poslednej úprave výživného v prospech mal. dieťaťa došlo pred desiatimi rokmi a to rozsudkom OS Prievidza zo dňa 08.03.2011, č. k. 13P/14/2011-30, v spojení s rozsudkom KS Trenčín zo dňa 24.5.2011 č.k. 5CoP 29/2011-45, ktorým bola otcovi určená povinnosť prispievať na maloletú U. sumou 100,- eur mesačne. Matka požadovala zvýšenie výživného dôvodiac podstatnou zmenou pomerov na strane mal. dieťaťa ku ktorej došlo plynutím času, rastom životných nákladov ako aj zásadnou zmenou v kvalite aj kvantite odôvodených potrieb mal. dieťaťa požadujúc zvýšenie výživného na 200,- eur mesačne. Otec protiargumentoval nedostatočnými finančnými pomermi takúto zmenu odôvodňujúcimi.
25. Súd prvej inštancie predovšetkým východiskovo náležite vymedzil relevantnou právnou úpravou vyžadovanú zákonnú podmienku (zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine) pre matkou požadované rozhodnutie, výlučne za splnenia ktorej môže dôjsť k zmene skoršej súdnej úpravy otcovej vyživovacej povinnosti. Následne v okolnostiach posudzovanej veci správne v prospech matkou požadovanej zmeny vyhodnotil a označil skutočnosti zistené na strane mal. dieťaťa a zásadný časový odstup od doby poslednej úpravy výživného (10 rokov) a v súvislosti s tým tiež nárast výdavkov spojených s vyšším vekom dieťaťa, návštevou 2. stupňa základnej školy (v čase poslednej úpravy malo dieťa 8 mesiacov), ako aj zdravotným stavom (náklady na dentálny strojček), záujmovými aktivitami mal. dieťaťa a nákladmi s tým spojenými, nárastom na bežné výdavky (oblečenie, strava, hygiena a pod.) ktoré považoval z pohľadu aplikovaných noriem za kvalifikovanú zmenu pomerov bez ďalšieho indikujúcu k zmene výživného v zmysle jeho zvýšenia, s čím sa odvolací súd plne identifikuje. Následne súd prvej inštancie správne pristúpil jednak k rozboru príjmu, ako aj komplexných pomerov výživou povinnej osoby - otca, vrátane jeho výdavkov, či počtu vyživovacích povinností, ktorý svoj postup aj presvedčivo vysvetlil, za súčasného rozboru príjmov a pomerov matky za vysporiadania sa s námietkami otca smerujúcimi voči zvýšeniu mu vyživovacej povinnosti. Opísané východiská v plnom rozsahu opodstatňujú záver, ku ktorému súd prvej inštancie vo výsledku dospel, t.j. že zmena pomerov na strane mal. dieťaťa (náklady na pokrytie jeho odôvodnených potrieb podrobne špecifikované v bode 11 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) pri súčasných pomeroch otca
(tiež zistenej zmene v nich- nárast mzdy na 1.133,17 eur a ubudnutí dvoch vyživovacích povinností), zvýšenie výživného, teda jeho zmenu na prospech mal. dieťaťa v rozsahu o 50,- eur mesačne (na súčasnú sumu 150,- eur mesačne) rozhodne odôvodňujú. Skutočnosť, že otec má výdavky ako tvrdí presahujúce mesačne jeho príjem (cca 1.300,- eur) nemôže byť vykladaná a hodnotená v neprospech výživou oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, participovanie na riadnom zabezpečení ktorého potrieb, je prvoradou zákonnou povinnosťou otca, ktorého tiež zaťažuje zodpovednosť za to, aby si svoje životné náklady nastavil spôsobom umožňujúcim mu prioritne zabezpečiť aspoň základné odôvodnené potreby mal. dieťaťa prostredníctvom zvýšenej vyživovacej povinnosti.
26. Samozrejme má relevanciu obrana otca v tom, že výška výživného je limitovaná možnosťami povinného rodiča a pri objektívne zistenom nepriaznivom nastavení pomerov na jeho strane, ide o významný dôvod majúci zásadný dopad na možnosť prípadnej zmeny doposiaľ určenej mu vyživovacej povinnosti. Pomery, ktoré by však diskvalifikovali otca z jeho povinnosti prispievať na mal. dieťa súdom určeným zvýšeným výživným, identicky so súdom prvej inštancie nevzhliadol ani odvolací súd.
27. Otec okrem príjmu 1.133,17 eur mesačne netto, z ktorého nad akúkoľvek pochybnosť vezmúc do úvahy, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami na strane otca vo svetle zákonných kritérií, je nepochybne plne spôsobilý bez ohrozenia svojich základných odôvodnených potrieb, o ktoré ide tiež v prípade maloletej U., súdom určené zvýšené výživné platiť, nehovoriac o tom, že je tiež vlastníkom bytu a viacerých pozemkov, tiež motorového vozidla. Naviac od doby poslednej úpravy výživného mu odpadli, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dve vyživovacie povinnosti, a teda bolo povinnosťou otca, aby z prostriedkov, ktoré takto už nemusel vynakladať, si vytvoril dostatočnú rezervu na to, aby mohol prispievať v potrebnom rozsahu na výživu maloletej U. pri plnom uvedomení si toho, že desať rokov jej matka zvýšenie výživného nežiadala napriek tomu, že k tomu boli splnené zákonné predpoklady. Otec na jednej strane považuje za prirodzené, že svoje životné potreby tak ako ich vníma budú uhradené, a to či už náklady na dopravu osobným motorovým vozidlom do zamestnania, splácanie úveru po 500,- eur mesačne, prostredníctvom ktorých si vylepšil bytový štandard, rekonštruoval byt, zakúpil nábytok či bielu techniku, denné využívanie motorového vozidla, s ktorým sú tiež spojené výdavky na naftu, poistenie, diaľničnú známku, pneumatiky cca 90 ,- až 100,- eur mesačne, poplatky za internet, telefón (cca 35,- eur mesačne), či vytvorenie sporiacej rezervy (cca 50,- eur mesačne), či výdavky na zdravotnú starostlivosť u zubného lekára vo výške 650,- eur v roku 2020, či predpokladané výdavky na zubný mostík cca 2.000,- eur, či nasporený zostatok na účte v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo výške cca 2.848,98 eur, na strane druhej prostredníctvom jeho tvrdenia, že môže na dieťa za ich existencie platiť len o cca 10 - 15 eur mesačne viac v podstate odmieta reálne akceptovať, že na rovnaké náklady by malo mať nárok tiež dieťa s ohľadom na jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, vymedziac ho len do limitov daných nevýznamne zvýšeným výživným ktoré navrhuje, nespôsobilým pokryť ani základné potreby dieťaťa aj za participácie na nich v rovnakej miere matkou. Je potrebné si na strane otca uvedomiť, že dieťa zo zákona má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. A pokiaľ si otec môže dovoliť vynakladať náklady, ktoré neboli pre zabezpečenie jeho najzákladnejších potrieb nevyhnutné, a to či už prostredníctvom rekonštrukcie či zariaďovania bytu, nákupu bielej techniky, či sporenia, platenia internetu, nákladov na osobné motorové vozidlo, ktoré síce nemožno hodnotiť ako nadštandardné, ale v kolízii s potrebami dieťaťa nie ako nevyhnutné, nepochybne je v jeho možnostiach a legitímne je možné od neho aj vyžadovať, aby (nehovoriac o tom, že až po 10-tich rokoch) na maloleté dieťa prispieval čiastkou o 50,- eur vyššou ako mu bola určená v čase, keď dieťa malo 8 mesiacov, pričom v súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy. Nie sebaľútosť, ktorá je poznateľná z odvolania, ale zodpovedný a aktívny prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti, je udržateľné od otca vyžadovať, a to v rovine jeho reálneho naplnenia prostredníctvom zvýšenia mu vyživovacej povinnosti. Možno síce otcovi prisvedčiť v tom (pokiaľ namieta množstvo záujmových aktivít na strane maloletého dieťaťa a s tým spojené výdavky), že rozsah aktivít a náklady s nimi spojené samozrejme sú limitované možnosťami rodičov, v tomto prípade aj otca ako povinného rodiča, avšak čiastka zvýšeného výživného je len hranične spôsobilá pokryť tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, ktoré záujmové aktivity nezahŕňajú (predovšetkým jeho participačný podiel na nákladoch spojených s bývaním, úhradami spojenými s užívaním domu, ktoré v rovnakej miere v rozpočítaní na počet osôb v domácnosti zaťažujú tiež dieťa, náklady na zdravotnú starostlivosť, hygienu, oblečenie, stravu,) pričom je potrebné si tiež uvedomiť, že finančný podiel matky na výživnom by mal byť kompenzovaný jej osobnou starostlivosťou, v konkrétnostiach danej veci je však zrejmé, že matka sa ťažiskovo na financovaní potrieb dieťaťa na rozdiel od otca podieľa. Neudržateľná a ako nenáležitá vo svetle vyššie uvedeného vyznieva tiež námietka otca, že súd neprihliadol na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti okrem matky
a dieťaťa žije s nimi tiež stará matka, ktorá má dôchodok 396,20 eur a tak tieto tri spolu žijúce osoby majú spolu vrátane výživného, ktoré na dieťa posiela, príjem 1.370,- eur, čo je viac ako on dosahuje, pričom majú menšie výdavky. Uvedená skutočnosť je bez právneho významu jednak z dôvodu, že výška príjmu starej matky žiadnym spôsobom neovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti určenú otcovi voči maloletému dieťaťu a jednak by si mal otec uvedomiť, že čiastka 1.370,- eur ako spoločný príjem členov domácnosti na tri osoby (aj keby mal vo vzťahu k premetu konania relevanciu znamená po rozpočítaní čiastku 456,66 eur na jednu osobu, pričom otec samotný, vychádzajúc z výšky jeho príjmu, tento sám dosahuje takmer vo výške pripadajúcej v domácnosti matky spolu na tri osoby a je tak určený na spotrebu jeho samotného. Niet žiaden racionálny ani udržateľný dôvod favorizovať odôvodnenosť otcom deklarovaných výdavkov na jeho strane, pred významom nákladov na základné životné potreby či už matky, dieťaťa, alebo v konečnom dôsledku aj starej matky, ktorej príjem, ako už bolo vyššie uvedené, však nie je možné zohľadňovať, pretože pokiaľ by to bolo spôsobom prezentovaným otcom možné, pri rozpočítaní príjmov na jednu osobu, musela by byť miera výživného zo strany otca ďaleko vyššia, keďže ako bolo uvedené, jeho príjem dosahuje prakticky výšku príjmu troch členov jednej domácnosti.
28. V nadväznosti na pomery otca je potrebné tiež konštatovať, že v rámci konania na strane otca neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili v aktivite pri možnosti získania lepšieho zamestnania, prípadne rozšírenia jeho majetku s cieľom adekvátnu životnú úroveň dieťaťu zabezpečiť.
29. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností, nemožno vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nič vytknúť. Tento vo svetle správnych teoretických východísk aplikovaných na zistený skutkový stav posúdil, že sú splnené zákonné predpoklady pre matkou požadované zvýšenie výživného v súdom určenom rozsahu a neindikuje k odlišnému záveru ani obsah otcom podaného odvolania. Súd prvej inštancie správne pri posudzovaní naplnenia zákonného predpokladu pre požadovanú zmenu výživného správne prihliadal tak na reálne dosahovaný príjem otca, bez zohľadnenia výdavkov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť z hľadiska ich favorizácie pred plnením si vyživovacej povinnosti, ako aj redukciu jeho vyživovacích povinností a zásadnú zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa vyžadujúcu si ingerenciu súdu v podobe zvýšenia výživného.
30. V nadväznosti na to, je potrebné opätovne konštatovať, že v rámci konania na strane otca neboli zistené žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili v aktivite za účelom získania lepšieho zamestnania, či ďalšieho zamestnania, prípadne rozšírenia jeho majetku za účelom kontinuálneho pokračovania v zodpovednom plnení si jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorú rozhodne nemožno nad mieru akceptovateľnú prenášať na plecia výlučne matky, k čomu by reálne aj v prípade, ak by táto súdom nebola upravená bolo došlo. Je preto potrebné vo svetle zodpovedného prístupu otca k plneniu si svojej povinnosti z výživného aby tento nielen zodpovednosť k nej verbalizoval, ale ho tiež pretavil do potrieb reálneho života a prispôsobil mu svoje ekonomické správanie, ako aj pracovné aktivity. Na rozdiel od neho totiž mal. U. nie je zatiaľ schopná sama sa živiť, preto náklady na jej potreby musí v alikvotnej miere znášať povinný rodič a prevziať ako dospelý človek za ne tiež zodpovednosť, čo však nie je reálne možné prenášaním vlastnej zodpovednosti na plecia výlučne matky, či ďalších členov spoločnej domácnosti, ktorých prípadná vyživovacia povinnosť (zo strany starej matky) rozhodne nepredchádza vyživovaciu povinnosť otca. Do pozornosti otca odvolací súd dáva, že obdobie 10 rokov od poslednej úpravy výživného vytváralo priestor opakovane sa domáhať zo strany matky zvýšeného výživného, čo neučinila, napriek tomu, že táto čiastka nemohla byť postačujúcou ako zodpovedajúci participačný podiel na výživnom zo strany otca.
31. Pokiaľ v konečnom dôsledku tiež otec poukazuje na narušené vzťahy s matkou, či problémy z jej strany pri realizácii dohodnutých stretnutí s mal. dieťaťom, prípadne účelovo zamerané správanie matky smerujúce dieťa voči nemu, je potrebné si na druhej strane u matky uvedomiť (pre prípad že tieto tvrdenia majú reálny základ, čo však predmetom dokazovania nebolo), že takýto postoj je dôvodom tak na prehodnotenie výchovného prostredia favorizujúceho rodiča (v tomto prípade matky), ako aj na zahájenie vykonávacieho konania, keďže otec rovnako ako matka disponuje rodičovskými právami, ktoré nie je možné mu bezdôvodne obmedziť, nehovoriac o potrebe účasti oboch rodičov na živote ich dieťaťa, čomu je potrebné správanie (samozrejme oboch rodičov) prispôsobiť a nevystavovať dieťa vo svetle riešenia si vzájomných nezhôd frustrujúcim situáciám, kedy by sa dieťa malo stať rukojemníkom rodičov pre ich riešenie.
32. Pokiaľ odvolateľ poukazuje aj na správanie samotného mal. dieťaťa voči nemu, čo indikuje, i keď to takto priamo nepomenúva v odvolaní, k produkovaniu odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že zvýšenie výživného vzhľadom na správanie dieťaťa voči nemu je neakceptovateľné ako k rodičovi, teda rozporné s dobrými mravmi, tak vychádzajúc z ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine je pravdou, že výživné nemožno celkom, alebo čiastočne priznať (tiež v zmysle jeho zmeny), ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; čo však neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa čo znamená, že toto ustanovenie nemožno použiť, ak súd rozhoduje o práve mal. dieťaťa na výživné a to ani v prípade ak by objektívne na strane mal. dieťaťa existovali okolnosti, ktoré by aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovali (čo však v posudzovanej veci ani predmetom dokazovania nebolo).
33. Odvolacie námietky otca tak komplexne nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie.
34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Otec v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a s ktorými by sa už súd prvej inštancie nebol náležite vysporiadal, pričom odvolacím prieskumom rovnako neboli zistené skutočnosti, ktoré by indikovali k odlišnému, v prospech otca vyznievajúcemu rozhodnutiu.
35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
36. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
38. V mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
39. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.