Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: SINOPE, s.r.o., so sídlom 049 55 Ardovo, IČO: 36665886, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42090911 proti žalovanému: Ing. N. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. sady XXX/XX, XXX XX A., zastúpenému JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné o zaplatenie 2913,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. -499 zo dňa 21.06.2019 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok tak, že žaloba sa zamieta.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Návrh strán sporu na vykonanie znaleckého dokazovania v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2913,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2913,71 eur od 29.5.2009 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 18.09.2009 na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2913,71 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania.

3. V žalobe uviedol, že dňa 01.7.2008 ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom rámcovú zmluvu o dielo (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného vykonať výkopové práce na F. sady v A. a to podľa jednotlivých objednávok žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za vykonané práce odmenu. Dňa 20.5.2009 vyfakturoval žalovanému za práce vykonané na základe zmluvy za obdobie od 01.7.2008 do 28.7.2008 faktúrou č. XXXXXX odmenu vo výške 2913,71 eur. Faktúra bola splatná dňa 28.5.2009. Súčasťou faktúry sú záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, ktoré boli použité pri vykonaní prác žalobcom pre žalovaného. Dňa 22.7.2009 zaslal žalovanému výzvu na úhradu predmetnej faktúry, no napriek viacerým výzvam žalovaný vyfakturovanú cenu za vykonané práce žalobcovi doposiaľ neuhradil.

4. Rozsudkom sp. zn. -192 zo dňa 29.3.2012 prvostupňový súd žalobe v celom uplatňovanom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2913,71 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.5.2009 a zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 174,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1828,80 eur.

5. Žalovaný sa proti rozsudku prvostupňového súdu odvolal a odvolací súd uznesením sp. zn. -213 zo dňa 21.3.2013 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje riadne a náležité vyporiadanie sa s argumentmi a skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie.

6. Odvolací súd upozornil najmä na to, že vzhľadom na všeobecne známu skutočnosť, že zemina má svoju hodnotu sa skôr javí logické, že medzi účastníkmi konania mohlo dôjsť k nejakej dohode, avšak k tomu je potrebné porovnať cenu dopravy a cenu vyvezenej zeminy (množstvo a jednotkovú cenu). Na základe takéhoto porovnania potom bude potrebné dospieť v logických súvislostiach o závere, či skutočne nejaká dohoda medzi účastníkmi skutočne bola.

7. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. -338 zo dňa 03.02.2015, ktorým žalobe opätovne v celom rozsahu uplatneného nároku vyhovel.

8. Na odvolanie žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -361 zo dňa 31.3.2016, ktorým rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. -338 zo dňa 03.02.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že vierohodnosť poznatkov získaných vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda i jeho význam z hľadiska pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním ostatných dôkazov. Pri svedeckej výpovedi súd hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, tiež posudzuje okolnosti, ktoré sprevádzali vnímanie určitých skutočností. Poznatky, ktoré takýmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede získa potom porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy súladné, protichodné, či vzájomne sa doplňujúce. Výsledkom takéhoto hodnotenia dôkazov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery si splnil účastník konania svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Je výlučne vecou súdu, ako s rozpormi medzi vykonanými dôkazmi naloží. Je však jeho povinnosťou vykonaný dôkaz odporujúci dôkazom ostatným vyhodnotiť a odôvodniť, prečo ho považuje za nevierohodný. Svoje stanovisko k tomu dôkazu je potrebné presvedčivo predostrieť.

10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd právne uzatvoril, že aj po prvšom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvého stupňa nebol dôsledný pri vyhodnocovaní dôkazov v tomto konaní.

11. Odvolací súd ďalej vo svojom druhom zrušujúcom uznesení poukázal na to, že je potrebné akcentovať fakt, že ako pre tvrdenia žalobcu, tak i pre tvrdenia žalovaného sú obsahom spisu svedecké výpovede, pričom však ich validita je značne oslabená tým, že väčšinou ide priamo o príbuzných resp. spriaznené osoby jednotlivých strán sporu (R. C. - syn žalovaného, X. A. - kamarát žalovaného alebo na druhej strane F. V. - brat konateľa žalobcu) alebo ide o zamestnancov prípadne bývalých zamestnancov žalobcu (V. P., F. N., X. W.). Svedok MVDr. X. D. vypovedal, že na jeho pozemok bolo privezených okolo sto áut zeminy, ktoré mali byť privezené z pozemku žalovaného. Na druhej strane svedok F. V. brat konateľa žalobcu a jeho zamestnanec okrem iného vypovedal, že žalovaný im ani nepovedal, kam by mali zeminu vyviezť, a preto ju vyviezli na skládku, ktorú má firma. Vzhľadom na rozsah prác a množstvo vyvezenej zeminy nejde o nevýznamný fakt pri celkovom posudzovaní vierohodnosti jednotlivých výpovedí a vyvodzovaní následných právnych záverov.

12. V závere svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vo svetle uvedeného nie je vôbec vylúčené, že sa účastníci tohto konania mohli dohodnúť na tzv. bártrovom vykonaní prác (práca za zeminu), rovnako nie je vylúčený ani opačný záver, avšak pre ustálenie toho - ktorého záveru je potrebné logicky zdôvodniť, čo malo byť obsahom dohody uzatvorenej medzi účastníkmi zvlášť v prípade, ak išlo o ústne uzavretú

dohodu. Úlohou súdu prvého stupňa preto bude vo svetle vyššie uvedených právnych úvah s ohľadom na vyššie citované právne predpisy a predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, dôsledne vyhodnotiť všetky tvrdenia svedkov a ďalšie dôkazy a svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť. Zároveň súd ustáli, či v danej veci sa jedná o vzťah spotrebiteľský.

13. Rešpektujúc závery odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie po vrátení veci prednostne zaoberal otázkou, či sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský vzťah. Je nepochybné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, aj keď žalovaný pôvodne namietal, že k uzatvoreniu zmluvy medzi nimi nedošlo, nakoľko nebola vyhotovená v písomnej forme. Už v predchádzajúcich rozhodnutiach súd prvej inštancie konštatoval a uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k vzniku právneho vzťahu, zmluvy o dielo, ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Tento záver bol potvrdený aj v rozhodnutiach odvolacieho súdu a napokon tento záver v priebehu konania potvrdil aj žalovaný, keď vo svojich vyjadreniach potvrdil, že u žalobcu si objednal vykonanie prác a poskytnutie služieb spočívajúcich vo vybagrovaní zeminy z jeho pozemku a vo vyvezení tejto zeminy z jeho pozemku strojnými zariadeniami a autami žalobcu. Keďže táto zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom na jednej strane, ktorý túto činnosť vykonával v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou nekonajúcej v rámci jeho podnikateľskej či obchodnej činnosti, vystupoval žalovaný v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, ktorý mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Ide teda o spotrebiteľský vzťah.

14. Ako už bolo vyššie uvedené, v priebehu konania bolo medzi sporovými stranami ustálené, že žalovaný si u žalobcu vykonanie prác spočívajúcich vo vybagrovaní zeminy mechanizmami žalobcu a poskytnutie služieb spočívajúcich vo vyvezení tejto zeminy motorovými vozidlami žalobcu objednal a žalobca pre žalovaného objednané práce vykonal a žalovaným objednané služby poskytol a to v objednanom rozsahu.

15. Spornou medzi stranami bola otázka dohodnutej odmeny za vykonané práce a poskytnuté služby a teda zaplatenie ceny, ktorú žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXXXXX zo dňa 20.5.2009 splatnou dňa 28.5.2009 v sume 2913,72 eur. Žalobca tvrdil, že touto faktúrou žalovanému vyúčtoval cenu v zmysle v čase rozhodnom platných cenníkov za rovnaké práce a služby s tým, že na takejto cene sa so žalovaným dohodli. Na druhej strane žalovaný trval na tom, že medzi účastníkmi zmluvy bola pokiaľ ide o odmenu za žalobcom vykonané práce a poskytnuté služby uzatvorená dohoda v tom zmysle, že odmenou žalobcu za tieto činnosti bude zo strany žalovaného slúžiť zemina, ktorú žalobca na pozemku žalovaného vybagruje a z pozemku žalovaného vyvezie.

16. Odvolací súd uzavretie takejto dohody o úhrade odmeny medzi zmluvnými stranami vo svojich rozhodnutiach nevylučuje a nevylučuje ju ani súd prvej inštancie. V tejto súvislosti bolo úlohou súdu logicky zdôvodniť, čo malo byť obsahom dohody uzatvorenej medzi účastníkmi (barterova dohoda - práce za zeminu), zvlášť v prípade, ak išlo o ústne uzavretú dohodu.

17. Obe strany sporu navrhli, aby súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie. Žalobca z dôvodu, že žalovaný spochybňoval rozsah ním vykonaných prác a žalovaný z dôvodu, aby bola určená bonita zeminy vyvezenej žalobcom z jeho pozemku a teda stanovenia jej ceny.

18. Súd stranami sporu navrhnuté dokazovanie spočívajúce vo vyššie uvedenom znaleckom dokazovaní nevykonal, a to z dôvodu hospodárnosti konania, ktorou je povinnosť súdu rešpektovať túto zásadu, ktorá vyjadruje požiadavku, aby súdy v konaní použili také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné, nezvyšujú náklady a vedú k správnemu rozhodnutiu. Uplatnenie tejto zásady však nesmie byť na úkor kvality rozhodnutia, najmä presného a úplného zistenia skutkového stavu. 19. Súd návrh na doplnenie dokazovania v celom rozsahu zamietol. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, jednou zo všeobecných zásad spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada rovnosti zbraní. Táto zásada zabezpečuje, aby účastníci mali v súdnom konaní rovné postavenie. Zachovanie rovnosti zbraní z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovať dôkazy je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces, z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy, je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých

dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov, nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v súdnom spore. V uvedenom spore žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu vykonaných prác, čo sa súdu vzhľadom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaním konanom dňa 01.6.2016, na ktorom uviedol, že súhlasí s objemom vykonaných prác javilo nedôvodné. Žalovaný žiadal, aby súd toto znalecké dokazovanie nariadil z dôvodu zistenia ceny vyvezenej zeminy, čo sa súdu javilo ako neúčelné a nehospodárne, pretože ani v ďalšom konaní nebola preukázaná bartrová dohoda medzi stranami sporu. Z týchto dôvodov súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol.

20. Stranami sporu po opätovnom vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie okrem vyššie uvedeného znaleckého dokazovania nebolo navrhnuté vykonanie ďalších dôkazov, preto sa súd vo svojom rozhodnutí opieral o výpovede už predtým v konaní vypočutých svedkov aj keď ako konštatoval odvolací súd validita týchto výpovedí je oslabená tým, že vypočutí svedkovia sú buď v príbuzenskom, kamarátskom alebo pracovnom pomere so stranami sporu.

21. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre to, že súd opätovne dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná a preto je potrebné jej vyhovieť boli okrem svedeckých výpovedí, ktoré sú zhrnuté v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu prvej inštancie tri faktory:

I. Žalovaný v priebehu konania menil svoje stanoviská a výpovede. Najskôr popiera existenciu ako takej úplne. Neskôr pripustil, že medzi ním ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej mal vykonať žalobca pre neho práce spočívajúce vo vybagrovaní zeminy na jeho pozemku a vo vyvezení tejto zeminy žalobcom z jeho pozemku a to za použitia zariadení a motorových vozidiel žalobcu. Z výpovedí svedkov tiež vyplynulo, že v štádiu príprav zmluvy bol žalovaný oboznámený s cenníkmi žalobcu týkajúcimi sa predmetných prác a úkonov. Neskôr žalovaný tvrdil, že medzi ním a žalobcom došlo k barterovej dohode v tom zmysle, že odmenou za žalobcom vykonané práce a poskytnuté služby bude pre žalobcu vybagrovaná a vyvezená zemina. Žalovaný v jednej zo svojich výpovedí uviedol, že so žalobcom sa dohodol iba na cene za výkopové práce vykonané bagrom a to tak, že za tieto zaplatí žalobcovi 1000,-Sk na hodinu a vývoz vykopanej zeminy mal podľa tvrdenia žalovaného žalobca pre neho vykonať grátis, resp. protihodnotou mu mala byť práve samotná vyvezená zemina. Napokon trval na tom, že obsahom dohody uzatvorenej medzi ním a žalobcom bola barterova dohoda - práce za zeminu. Toto svoje tvrdenie žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a žalovaný ho v priebehu celého konania popieral.

II. Žalobca existenciu bartrovej dohody medzi ním a žalovaným v priebehu celého konania popieral. Argumentoval tým, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti tento spôsob obchodu nikdy nevyužíval, neuzatváral a neuzatvára žiadne zámenné zmluvy, nakoľko by takýmto spôsobom bol existenčne ohrozený priebeh jeho podnikateľskej činnosti pre výpadok cash flowu a nebol by schopný barterovým obchodom plniť svoje splatné záväzky.

III. V tejto súvislosti súd poukazuje na Z.z o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý rovnako ako ani postupy účtovania pre podnikateľov (jednoduché alebo podvojné účtovníctvo) neupravujú osobitne spôsob účtovania pri zámennom (výmennom, barterovom) obchode. Zákon o účtovníctve v ust. stanovuje, že majetok a záväzky nadobudnuté zámenou sa oceňujú reálnou cenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva. Na tento účel sa rozumie reálnou hodnotou: a) trhová cena, b) ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu, c) ocenenie ustanovené podľa zákona o kolektívnom investovaní, ak nie je možné postupovať podľa písmen a) a b). Dôležité tiež je, že o zámenu na účely oceňovania a účtovania ide vtedy, ak ide o čistú zámenu, ktorá sa uskutočňuje bez doplatku.

22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak by medzi stranami sporu mala byť uzatvorená barterová dohoda, resp. barterový obchod, bolo by potrebné, aby niektorým z vyššie uvedených spôsobov bola stanovená reálna hodnota vybagrovanej a vyvezenej zeminy, čo však v konaní nebolo preukázané.

23. Niet teda pochýb, že medzi stranami sporu bola ústne uzatvorená zmluva o dielo, ktorá je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Dohoda o výške ceny za dielo nie je

podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitným predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Osobitným predpisom treba rozumieť cenový predpis. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo. Splatnosť ceny sa určuje predovšetkým dohodou. Ak nebola dohodnutá, treba vychádzať z ustanovenia § 434 ods.2, t.j. cena je splatná po skončení diela.

24. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je jej odplatnosť. Keďže v konaní nebolo preukázané uzatvorenie barterovej dohody medzi zmluvnými stranami bol žalovaný povinný žalobcovi za vykonané práce a poskytnuté služby zaplatiť cenu dojednanú zmluvou alebo ustanovenú osobitnými predpismi alebo cenu primeranú. Žalobca vyúčtoval žalovanému za vykonané práce a poskytnuté služby v súlade s cenami, ktoré účtoval aj iným svojim odberateľom v rozhodnom období, t. j. v roku 2008 (viď aj odôvodnenie rozsudku OS Humenné -192 zo dňa 29.3.2012, strana 5.) Na základe uvedeného súd považoval nárok žalobcu na dohodnutú a vyúčtovanú cenu diela za plne oprávnený. Pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že žalobca ako zhotoviteľ diela toto vykonal v rozsahu, v akom si ho vyfakturoval, existencia barterovej dohody medzi stranami sporu preukázaná nebola, a aj keď ide v danom prípade o spotrebiteľský vzťah, ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá obzvlášť v prípadoch, kde je možnosť individuálneho výberu dodávateľa a dojednania si zmluvných podmienok. Preto súd žalobe v časti uplatňovanej istiny vyhovel.

25. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu voči žalobcovi, súd tomuto priznal aj požadovaný úrok z omeškania, ktorý bol žalobcom uplatnený v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak ako si ho žalobca uplatnil vo svojom žalobnom návrhu, teda 9 % z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry teda od 29.5.2009 až do zaplatenia, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

26. O trovách konania rozhodol podľa

27. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ namietal, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, resp. pre jeho predčasnosť. Súd prvej inštancie odignoroval návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka MVDr. D.a na ozrejmenie skutočností. Poukázal na to, že v súvislosti s vývozom zeminy sa jednalo o 95 % celkového objemu vývozu kvalitnej sadovej zeminy a 5 % stavebného odpadu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že svedok V. tvrdil, že zeminu vyvážali na skládku, pričom nie je vylúčené, že z tejto skládky bola táto zemina ďalej obchodovaná. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s touto skutočnosťou ani napriek tomu, že bol k tomuto zaviazaný stanoviskom odvolacieho súdu. So zreteľom na uvedené nebolo pravdivé tvrdenie bývalého štatutárneho zástupcu žalobcu, že odvezený materiál bol stavebným odpadom. Zároveň namietal nevykonanie znaleckého posudku. Podľa názoru odvolateľa odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie jednostranne použil tvrdenia, najmä výpovede svedkov, ktoré sú v prospech žalobcu, pričom výpovede svedkov svedčiace v prospech žalovaného neprijal ako tendenčné bez ďalšieho vysvetlenia. Nesúhlasil s tým, že by žalovaný akokoľvek menil svoju výpoveď. Žalovaný od počiatku vypovedal, že odvoz zeminy a ďalšie nakladanie s ňou vykonal žalobca výmenou za prevod vlastníckeho práva k tejto zemine, tzv. bártrom. Ďalej poukázal na to, že súd svojim konaním, resp. nekonaním nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tým zároveň nedostatočne zistil skutkový stav. Taktiež namietal priznanie náhrady trov konania na strane žalobcu.

28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

29. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne závery a z toho dôvodu neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (podľa ) ani na jeho zrušenie ( ).

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

31. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

33. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. .

34. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. ( ), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci ).

35. Jak vyplývá mj. z nálezu Ústavního soudu sp. zn. , ze dne 19. října 2020, dokazování je významnou součástí občanského civilního řízení včetně řízení vykonávacího - konkrétní pravidla dokazování se nacházejí v podústavních procesních předpisech, avšak mantinely dokazování, vyznačující ústavní souladnost procesu dokazování, jsou obsaženy v judikatuře Ústavního soudu i Evropského soudu pro lidská práva. Vady dokazování lze rozdělit do tří skupin - nepřípustné důkazy, opomenuté důkazy a svévolné hodnocení důkazů. Tzv. opomenuté důkazy představují pochybení soudu spočívající v neodůvodněném neprovedení účastníkem navrhovaných důkazů. Rozhodující soud není sice povinen provést všechny navržené důkazy, avšak musí o důkazních návrzích rozhodnout, a pokud jim nevyhoví, musí ve svém rozhodnutí vyložit, z jakých důvodů navržené důkazy neprovedl.

36. Súdne konanie je pojmovo späté s dokazovaním minulých udalostí a dejov. Dokazovať pritom zároveň „znamená presviedčať a dokázať znamená presvedčiť“. Dokazovanie má okrem noetickej podstaty pre právne rozhodovanie aj funkciu ďalšiu, funkciu presviedčania: „V pragmatickom pohľade

nejde o to, aby argumenty boli objektívne platné, ale hlavne o to, aby účastníci rozhovoru nadobudli presvedčenie o váhe argumentov.“

Dokazovanie má teda viacero stránok. Má svoju stránku noetickú a stránku argumentačnú (a s ňou úzko späté stránky eristickú i rétorickú).

Z pohľadu noetického je základnou otázkou vzťahu dokazovania a pravdivosti poznateľnosť (miera poznateľnosti) minulých dejov a udalostí, inými slovami: otázka, či vôbec sme alebo nie sme schopní tieto deje a udalosti spoznávať v tej ich úplnosti, ktorá by oprávňovala pravdivostné hodnotenie výsledkov tohto poznania.

Hoci sú v uvedenej právnej vete atribúty hodnotenia dôkazov vymenované vedľa seba, v skutočnosti svojím zmyslom smerujú k jedinému cieľu. Týmto cieľom je overenie pravdivosti určitej tézy. Vierohodnosť (napr. svedka, listiny) je faktorom zvyšujúcim mieru pravdepodobnosti overovanej tézy induktívnym úsudkom (ak ide o vierohodnú osobu, možno predpokladať, že aj jej svedectvo v danej veci je pravdivé, rovnako ako keď ide o verejnú listinu, spojenú nielen s verejnou autoritou, ale aj s určitou mierou overovania osvedčovaných skutočností, možno obdobne predpokladať, že jej obsah je pravdivý). Závažnosť potom znamená objasnenie skutočnosti, či dôkaz bezprostredne vypovedá o dokazovanej téze alebo či z neho možno na túto tézu iba sprostredkovane usudzovať (z tohto pohľadu triedime dôkazy na priame a nepriame, pričom priamym priraďujeme vyšší vypovedajúci potenciál pravdivosti). Zákonnosť vykonania dôkazov má byť garantom pravdivosti dokazovanej tézy. Povedané inými slovami, férovým spôsobom vedené dôkazné konanie (v trestnom práve spojené s aplikáciou najmä zásad rovnosti zbraní, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, in dubio pro reo) sleduje jednak nachádzanie pravdy v konflikte proti sebe stojacich strán, jednak snahu o minimalizáciu chýb dokazovania, justičných omylov a tým aj minimalizáciu prijímania nespravodlivých rozhodnutí./prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc Dokazovanie, prednáška, 13.12.2016/.

37. V prejednávanej veci je nepochybné, že táto vec je typická tým, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

38. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 39. Odvolací súd zotrváva na názore, že vierohodnosť poznatkov získaných vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda i jeho význam z hľadiska pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním ostatných dôkazov. Pri svedeckej výpovedi súd hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, tiež posudzuje okolnosti, ktoré sprevádzali vnímanie určitých skutočností. Poznatky, ktoré takýmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede získa potom porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy súladné, protichodné, či vzájomne sa doplňujúce. Výsledkom takéhoto hodnotenia dôkazov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery si splnil účastník konania svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia (pozri bod 9 napadnutého rozsudku).

V tejto súvislosti je potrebné akcentovať fakt, že ako pre tvrdenia žalobcu, tak i pre tvrdenia žalovaného sú obsahom spisu svedecké výpovede, pričom však ich validita je značne oslabená tým, že väčšinou ide priamo o príbuzných resp. spriaznené osoby jednotlivých strán sporu (R. C. - syn žalovaného, X. A.

- kamarát žalovaného alebo na druhej strane F. V. - brat konateľa žalobcu) alebo ide o zamestnancov prípadne bývalých zamestnancov žalobcu (V. P., F. N., X. W.). Svedok MVDr. X. D. vypovedal, že na jeho pozemok bolo privezených okolo sto áut zeminy, ktoré mali byť privezené z pozemku žalovaného. Na druhej strane svedok F. V. brat konateľa žalobcu a jeho zamestnanec okrem iného vypovedal, že žalovaný im ani nepovedal, kam by mali zeminu vyviezť, a preto ju vyviezli na skládku, ktorú má firma. Vzhľadom na rozsah prác a množstvo vyvezenej zeminy nejde o nevýznamný fakt pri celkovom

posudzovaní vierohodnosti jednotlivých výpovedí a vyvodzovaní následných právnych záverov (pozri bod 11 napadnutého rozsudku).

40. Vzhľadom na preukázaný spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech slabšej zmluvnej strany, keď nevenoval dostatočnú pozornosť vysoko pravdepodobnému vzájomnému plneniu medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s vývozom kvalitnej sadbovej zeminy vo veľkom rozsahu (minimálne 30 - 40, tzv. fúr nákladných motorových vozidiel - len svedok P. č.l. 239 spisu spolu malo ísť o 100 nákladných áut - fúr), čo pri hodnote cca v čase vykonávania diela činilo 10 až 25 eur za 1 tonu takejto zeminy, čo predstavuje sumu od 4.000 eur až do 25.000 eur (100 áut x 10 až 25 x (1 auto minimálne 4 až 10 ton)). Dôkaznú núdzu vyvolanú dodávateľom - žalobcom nemožno pričítať na ťarchu bez ďalšieho v neprospech slabšej zmluvnej strany - žalovaného.

41. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

42. Záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaného z dôvodu nepreukázania bártrového obchodu neobstojí, totižto zodpovednosť za tzv. fair obchod v spotrebiteľskej veci nepochybne nesie dodávateľ. Ak dodávateľ bez ďalšieho nevyhotovil potrebnú dokumentáciu v súvislosti s objednaním diela žalovaného a navyše nevykonal potrebné opatrenia v súvislosti s odvozom zeminy, keď v začiatku súdneho konania práve žalobca tvrdil, že túto odvážal na skládku a navyše zemina mala byť stavebným odpadom, čo nakoniec z dokazovania vyplynul opak, teda jednalo sa o kvalitný druh zeminy, ktorý bol odvážaný na pozemok konkrétnej osoby. Takéto konanie nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotené v prospech dodávateľa, práve naopak, z uvedených skutočností vyvstávajú závažné pochybnosti o opodstatnenosti žaloby.

43. Neopodstatnenosť žaloby taktiež umocňuje hodnota vyvážanej zeminy, ktorá prevyšuje uplatňovanú sumu zo strany žalobcu a odvolaciemu súdu sa zdá byť až nelogické, aby spotrebiteľ - žalovaný sa len tak vzdal takejto hodnoty bez akéhokoľvek protiplnenia, a preto aj takýto záver súdu prvej inštancie je vysoko nepravdepodobný.

44. Ďalšou okolnosťou umocňujúcou neopodstatnenosť žaloby je aj otáľanie žalobcu s vystavením faktúry, ktorá od vykonania diela mu trvala cca 10 mesiacov a v spojení s uvedenými okolnosťami (keď žalovaný od počiatku sporu už v odpore proti platobnému rozkazu tvrdí, že protihodnotou za dielo bolo si ponechať vykopanú zeminu, ktorej cena vysoko prevyšuje ním nárokovanú sumu (viď č.l. 41 spisu), je žaloba žalobcu neopodstatnená.

45. Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad (princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi stranami sporu je, že pokiaľ práve žalobca a svedkovia ním navrhnutí neuvádzali pravdivé skutočnosti pre komplexné objasnenie veci, možno konštatovať neopodstatnenosť žaloby a potom jediným logickým vyústením a záverom v prejednávanej kauze je postupom podľa zmena rozsudku a zamietnutie žaloby.

46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa s poukazom na ust. s prihliadnutím na ust. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd považoval okolnosti prejednávanej veci, pričom bolo dôležité zohľadniť aj samotný nepochybne rovnaký podiel (rovnako ako žalobca) na vzniku sporu zo strany žalovaného, ktorý je znalou osobou v oblasti stavebníctva (pozri č.l. 118 spisu a výpis zo živnostenského registra žalovaného) a ktorý bez ďalšieho nevyžadoval pre čistotu právneho vzťahu medzi stranami sporu písomné vyhotovenie dohody o vývoze jeho zeminy realizovanej v značnom rozsahu a nepochybne vo vyššej sume ako bola uplatňovaná cena diela v prejednávanej veci. Pre spravodlivú úpravu pomerov medzi stranami sporu bolo nevyhnutné prihliadať na tieto okolnosti ako dôvody hodné osobitného zreteľa a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať, čomu zodpovedá aj výrok II. tohto rozsudku.

47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).