Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/30/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov: 1/ G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X., F. J. XXX/XXX a 2/ W.. P. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X., F. J. XXX/XXX, proti žalovaným: 1/ X. X., so sídlom XXX XX W., S. XX, G.: XX XXX XXX, právne zast. Y. U.. P. M., X., so sídlom XXX XX P., P. O. M. XXXXX/XXB, G.: XX XXX XXX, a 2/ T. T.., so sídlom XXX XX S., S. XX, G.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -67 zo dňa 07. 12. 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam v podielovom vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, a to rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2 na parcele č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 na parcele č. XXX/X a zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 na parcele č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom W. W., katastrálny odbor, na LV č. XXX, kat. úz. X., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na okresnom súde pod sp. zn. ) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.).

2. Okresný súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) v postavení dlžníka uzavreli so žalovaným 1/ ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o zriadení záložného práva k vyššie vymedzeným nehnuteľnostiam a zmluvu mandátnu. Konštatoval, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Okresný súd mal z návrhu a príloh hodnoverne preukázanú dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia nemajú inú možnosť účinnej ochrany proti výkonu záložného práva žalovaným 1/. Podľa názoru okresného súdu rozsah nariadeného neodkladného opatrenia rešpektuje zásadu proporcionality, je primeraný a jeho nariadením žalovanému 1/ nevznikne ani žiadna ujma. Nariadením neodkladného opatrenia sa súčasný právny stav žiadnym spôsobom nezmení, nakoľko záložné právo naďalej existuje a jeho výkon je tým obmedzený len dočasne. Na druhej strane by eventuálna realizácia výkonu záložného práva žalovaným 1/ mohla viesť k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by síce došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného 1/, ale v prípade konštatovania neprijateľných podmienok v zmluve o úvere, by došlo k uspokojeniu aj v rozsahu, na ktorý by žalovaný 1/ nemal právny nárok. Tým by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd považoval potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami za osvedčenú.

3. Okresný súd v súvislosti so žalovaným 2/ poukázal na samotnú zmluvu o zriadení záložného práva, keď z dodatku k zmluve a ani z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. X. nevyplýva, že žalovaný 2/ je záložným veriteľom, ktorý by záložné právo mohol vykonať. Preto žalovaný 2/ podľa okresného súdu nie je v prejednávanej veci subjektom pasívne vecne legitimovaným a z toho dôvodu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol.

4. Proti prvému výroku rozhodnutia okresného súdu podal žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie podľa ust. , , , , , , , (ďalej len „“). Namietol, že rozhodnutie okresného súdu je vecne nesprávne, neprimeraným spôsobom zasahuje do zákonom a chránených základných práv odvolateľa a v rozhodnutí okresného súdu absentuje akékoľvek relevantné odôvodnenie, keďže nie je odôvodnená existencia všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, konalo sa o nespôsobilom návrhu, uvádzajú sa výlučne generické neindividualizované konštatovania, takže uvedené rozhodnutie je rozhodnutím arbitrárnym.

5. Žalovaný 1/ďalej namietol náležitosti žaloby, pričom zdôraznil že z celého podania nie je zrejmé, čím vlastne žalobca relevantne hmotnoprávne a procesnoprávne odôvodňuje to, čoho sa domáha v konaní. Žalovaný 1/ namietol, že napriek úplne zjavnej nespôsobilosti návrhu, nakoľko sa jednalo o podanie bez riadneho návrhu rozhodnutia a preto mal byť v súlade s ust. odmietnutý, súd nielenže v konaní pokračoval, ale dokonca takému návrhu aj vyhovel. Okresný súd neaplikoval uvedené zákonné ustanovenie, keďže nariadiť neodkladné opatrenie nemôže za situácie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý. Súd v konaní odstraňuje vady žaloby, ale neodstraňuje vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nehovoriac o preformulovávaní navrhovaného výroku.

6. Žalovaný 1/ poukázal na to, že dlh dlžníka presahuje 90.000 € a úver dlhodobo vôbec nie je splácaný, čo uvádzajú aj samotní dlžníci. Dlžníci mali možnosť osvedčiť, že dlh plnili riadne a včas. K tvrdeniam žalobcov o tom, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky žalovaný 1/ uviedol, že ak by v zmluve aj bola obsiahnutá neprijateľná podmienka, čo však nie je tento prípad, tak by neviedla k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Konštatoval, že neprijateľné podmienky majú charakter vedľajších dojednaní, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy a nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy.

7. Žalovaný 1/ ďalej v odvolaní poukázal na ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V zmysle ust. § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak sa takej žalobe vyhovie, budú účinky príklepu spätne zrušené k okamihu jeho vzniku a teda ani nemôže dôjsť k vzniku žiadnej faktickej ujme na právach žalobcov.

8. Žalovaný 1/ záverom svojho odvolania vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Uviedol, že predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je splnenie určitej povinnosti, a to zdržanie sa výkonu záložného práva. Nejedná sa tak o žiaden dôvod výlučnej miestnej príslušnosti podľa , ktorá sa obmedzuje len na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik. V zmysle ust. je na konanie prvej inštancie miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. V zmysle všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. S ohľadom na uvedené, je miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Preto Žalovaný 1/ vzniesol v odvolaní (pri prvom úkone, ktorý mu patrí) námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica a žiadal, aby bola vec po zrušení/zmene rozhodnutia odvolacím súdom vec postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, ktorým je Okresný súd Bratislava III.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný 1/ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalovaného 1/ podali žalobcovia vyjadrenie, v ktorom zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, nesúhlasili s odvolacími námietkami žalovaného 1/ a uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím okresného súdu a preto odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len „“), včas podané odvolanie žalobkyne prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa (á contrario) uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, a to z nasledujúcich dôvodov:

12. Podľa § Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Odvolací súd sa pred posúdením predloženej veci musel primárne vysporiadať s námietkou žalovaného 1/, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhodoval miestne nepríslušný okresný súd. Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy s tým, že v súdnom konaní majú vo vzťahu k žalovanému 1/ postavenie spotrebiteľa. Zmluva o splátkovom úvere, ktorú sporové strany medzi sebou uzavreli, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. a nasl. . Platí, že podľa ust. je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj ten súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor. Vzhľadom na to nie je možné súhlasiť so žalovaným 1/, že o neodkladnom opatrením mal rozhodovať okresný súd podľa zásady všeobecného súdu žalovaného, teda podľa sídla žalovaného 1/. Keďže žalobcovia sú spotrebiteľmi, tak žaloba vo veci samej bola podaná na miestne príslušnom Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorého obvode majú žalobcovia adresu trvalého pobytu, a tento okresný súd je preto súčasne príslušným aj pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Námietka miestnej príslušnosti žalovaného 1/ tak nebola dôvodná.

19. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je nevyhnutné, aby z návrhu

boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, najmä to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

20. Pojem osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky skutočnosti potrebné na dostatočné preukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných sporových strán s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

21. Odvolací súd po preskúmaní doložených listín k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, že okresný súd mal v tejto fáze konania správne osvedčené uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 15. 12. 2011 medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom. V rámci zmluvy bol žalobcom zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 92.000 € ako úver na bývanie pri fixnej úrokovej sadzbe na 3 roky vo výške 6,19 % ročne, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 340 mesačných splátkach vo výške 375,05 € so splatnosťou prvej splátky dňa 17. 01. 2012 a konečnou splatnosťou úveru dňa 17. 04. 2040. Okresný súd mal správne osvedčené aj to, že zmluvné strany mali medzi sebou uzatvorenú zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu. V zmluve o splátkovom úvere, konkrétne v Čl. I bod 2. bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že žalovaný poskytne žalobcom úver až po uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k. ú. X., okres W. W. v prospech žalovaného. Okresný súd mal tiež správne osvedčenú skutočnosť, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

22. Zmluva o riadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dňa 11. 01. 2012 v zmysle ust. a nasl. (ďalej len „“), na základe ktorej malo dôjsť k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom vlastníctve žalobcov, a to rodinného domu so súpisným č. XXX,. postaveným na parcele č. XXX/X a pozemkom: záhrada o výmere XXX m2 na parcele č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 na parcele č. XXX/X a zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 na parcele č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom W. W., katastrálny odbor, na LV č. XXX, k. ú. X., okres W. W.. Záložné právo bolo zriadené v prospech žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky, ktorá mu vznikla z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 12. 2011.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi okresného súdu v tom, že žalobcovia svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi hodnoverne preukázali dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

24. Na preukázanie toho, že veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva bez právneho dôvodu, žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz. Naopak, skutočnosť, že žalobcovia splátky z úveru neplnili riadne a včas, nie je medzi stranami ani sporná, keďže žalobcovia sami v žalobe uvádzali, že riadne a včas neplnili. Uvedené preukazujú aj k žalobe priložené upozornenia žalovaného 1/ na omeškanie žalobcov zo dňa 28. 11. 2017, 28. 01. 2018 a 28. 02. 2018 a upomienok adresovaných žalobcom zo dňa 07. 01. 2018, 06. 02. 2018 a 11. 03. 2018. Žalovaný 1/ výzvou zo dňa 23. 09. 2019 žalobcom oznámil, že ku dňu 23. 09. 2019 sú v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 10.281 € a vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade bude veriteľ oprávnený

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ následne listom zo dňa 23. 10. 2019 doručil splátkový kalendár k predmetnému úveru a oznámil žalobcom, že je možné situáciu riešiť dohodou o postupnom uhradení omeškanej sumy formou splátkového kalendára maximálne na 24 mesiacov. Keďže žalobcovia dlžnú sumu neuhradili a ani nesúhlasili so splátkovým kalendárom, žalovaný 1/ bol nútený v dôsledku porušenia bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery X. X., s účinnosťou od 01. 01. 2015, vyhlásiť ku dňu 05. 02. 2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, o čom žalobcov informoval oznámením zo dňa 06. 02. 2020. Následne žalovaný 1/ oznámením zo dňa 10. 06. 2020 oznámil žalobcom, že podľa ust. začína výkon záložného práva k vyššie označeným založeným nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, v k. ú. X., okres W. W., a to predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“).

25. Je pravdou, že prípadným výkonom záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe dôjde k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcov k uvedeným nehnuteľnostiam. Táto forma výkonu záložného práva je však vždy až následkom nesplnenia povinnosti dlžníka, resp. záložcu v zmysle zmluvného dojednania medzi stranami. V takom prípade sa jedná sa o legitímny nástroj záložného veriteľa, na využitie ktorého má aj legitímne očakávania. Uvedené platí o to skôr, ak z obchodnej praxe veriteľa, ale najmä zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere, je jednoznačne zadefinovaná podmienka uzavretia úverovej zmluvy, ktorou je súčasné uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k určitej nehnuteľnosti. Bez splnenia tejto podmienky, teda zabezpečenia pohľadávky veriteľa, by tento zmluvu o splátkovom úvere vôbec neuzavrel. Navyše je potrebné zdôrazniť, že ako záložná, tak aj mandátna zmluva boli uzavreté na základe zmluvnej voľnosti, teda dobrovoľne.

26. Vzhľadom na rozsah osvedčených skutočností nemožno nariadiť záložnému veriteľovi (žalovanému 1/) zdržať sa výkonu záložného práva, pokiaľ sa aj samotné strany v záložnej zmluve dohodli, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, môže záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým vo VOP, teda aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona(Čl. IV záložnej zmluvy).Tento spôsob napokon vyplýva aj zo zákonnej úpravy - ust. podľa ktorej: „ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona...“ V zmysle uvedeného postačuje len to, že pohľadávka nie je riadne a včas zo strany dlžníka splácaná, a preto sa veriteľ môže domáhať uspokojenia aj svojich splatných nezaplatených splátok odpredajom zabezpečenej nehnuteľnosti na dražbe postupom podľa o dobrovoľných dražbách.

27. Záložné právo na nehnuteľnosti ako zabezpečovací prostriedok splnenia zmluvných záväzkov je legitímny právny inštitút, na ktorého realizáciu sa aplikuje . Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je protiústavný, tak v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora, rovnako ako z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR možno konštatovať, že samotný proces dobrovoľných dražieb protiústavný nie je. Za predpokladu, že si zmluvné strany platne dohodli možnosť výkonu záložného práva, je realizácia záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v súlade s . V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-34/13 P. O. proti SmartCapital a.s. zo dňa 10.09.2014 a rozhodnutie Ústavného súdu SR PL.US/23/2014 zo dňa 24.09.2014.

28. Skutočnosť, že sa jedná o obydlie žalobcov (resp. jej rodinných príslušníkov), nemôže byť ponímaná absolútne tak, že každá dražba predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Neoprávnený zásah do obydlia je len zásah, u ktorého absentuje opora v príslušných právnych predpisoch, nie je ním sledovaný legitímny cieľ a zároveň nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva (viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10. 07. 2001).

29. upravuje mechanizmus, ktorým sa môže osoba domáhať neplatnosti dobrovoľnej dražby. Samotné konanie dražby nepredstavuje moment, kedy je osoba

obývajúca predmet dobrovoľnej dražby povinná túto nehnuteľnosť opustiť, keďže v zmysle § 21 ods.2 cit. zák. má možnosť požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Výlučne v takomto konaní bude súd oprávnený preveriť, či k dražbe došlo v súlade so zákonom alebo či bola vykonaná v rozpore s uzavretou záložnou zmluvou, resp. v rozpore s ust. . Podľa , ak by súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zaniknú ku dňu príklepu, to znamená že nastane stav, ako keby k dobrovoľnej dražbe nebolo došlo. Žalobcovi tak ostáva zachovaný prostriedok právnej ochrany pred tým, aby v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby nastal ten následok, že by bol povinný svoju nehnuteľnosť opustiť. Medzi žalobcom a žalovaným tak v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností žalobcu.

30. Žalobcovia vzhľadom na vyššie uvedené závery neosvedčili náležitým spôsobom rozhodujúce skutočnosti, resp. v návrhu absentovali skutkové tvrdenia, aby bolo aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti zrejmé, že pristúpením žalovaného 1/ k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby, by mohlo dochádzať k protiprávnemu stavu (napr. že tak žalovaný 1/ koná bez právneho dôvodu). Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné ako rozhodnutie okresného súdu postupom podľa ust. zmeniť tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).