Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13Csp/675/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Dosedla, v právnej veci žalobcu: J. E., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXX, L., zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o ochranu spotrebiteľa, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Zmluva o úvere č.: XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.09.2012 je bezúročná a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.09.2012 je neplatná.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2020 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 270.9.2012 je bezúročná a bez poplatkov. Rovnako sa domáhal určenia, že Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.09.2012 je neplatná a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že (súd uvádza stručne) Žalovaný so žalobcom uzavrel dňa 27.09.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX. Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.000 Eur. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 1.968 Eur v 12 mesačných splátkach po 164 Eur. Ďalej poukázal na to, že Zmluva o úvere má povahu zmluvného formulára, v ktorom je žalobca označený obchodným menom ( ktoré je zhodné s jeho menom a priezviskom ), identifikačným číslom a miestom podnikania ( ktoré je zhodné s miestom jej bydliska ). Zmluvný formulár obsahuje vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka, že sú mu finančné prostriedky poskytnuté na výkon podnikania. Toto vyhlásenie sa nachádza v graficky oddelenej časti zmluvy, v ktorej sa okrem vyhlásenia nachádza aj údaj o výške poskytnutého úveru, výške dohodnutého poplatku, celkovej čiastke na zaplatenie, počte a výške splátok a splatnosti prvej splátky. Vyhlásenie nie je žiadnym spôsobom oddelené od ostatného textu tejto časti zmluvy. Miesto na podpis je umiestnené tak, že ľahko možno nadobudnúť dojem, že ide o vyjadrenie súhlasu s výškou úveru a s podmienkami jeho splatnosti a prehliadnuť, že v rovnakej časti zmluvného formulára je umiestnené aj prehlásenie o účele poskytnutie finančných prostriedkov. Žalobca žalovanému nikdy netvrdil, že peniaze potrebuje na výkon podnikania a žalovaný sa ho ani na účel brania úveru nedotazoval. Formulár zmluvy neobsahuje ani možnosť označiť iný účel poskytnutia finančných prostriedkov ako na výkon podnikania. Vloženie vyhlásenia o účele poskytnutia finančných prostriedkov zo zmluvy o úvere, ktoré ma svedčiť o poskytnutí úveru na výkon podnikania spotrebiteľa bez reálneho stotožnenia predmetu podnikania a zistenia, aký konkrétny súvis s týmto predmetom podnikania má uzatvorenie konkrétnej zmluvy, nemožno považovať za dôkaz o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy. Žalovaný z verejne

prístupných informačných systémov zistil, či je žalobca podnikateľom a na základe toho pripravil pre žalobcu na podpis zmluvný formulár, v ktorom bol označený žalobca ako podnikateľ a účel poskytnutia finančných prostriedkov na výkon podnikania, a to bez zistenia skutočného účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Použitý zmluvný formulár napokon ani miesto na uvedenie skutočného účelu použitia finančných prostriedkov neobsahuje. Finančné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na iný účel ako na podnikanie, žalobca poskytnutý úver použil na úhradu osobných potrieb. Poukázal na to, že žalovaný má vo zvyku dotazovať sa záujemcov o úver, aké majú zamestnanie a či podnikajú. V prípade, ak podnikajú, žalobca predloží záujemcovi o úver formulár zmluvy uzatváranej podľa . To ale neznamená, že dlžník tieto finančné prostriedky použil na podnikanie. Predložením formulára zmluvy o úvere podľa ustanovení majúcim svedčiť o poskytnutí úveru na výkon podnikania, bez reálneho stotožnenia podnikania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, žalobca ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jej oblasti činnosti. Takýto postup veriteľa možno považovať za postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti v spotrebiteľskej zmluve a za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj za zakázané konanie v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi bola zo strany žalovaného vnútená zmluva o úvere uzavretá v zmysle , ktorá svojou povahou a účelom vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sa mala v zmysle bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, spravovať výlučne . Úprava poskytnutia finančných prostriedkov bola zahrnutá do zmluvy, ktorej povaha a účel umožnili obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v predmetnej Zmluve boli použité podmienky, ktoré vylúčili aplikáciu ustanovení zákona vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery a ktoré ako rozhodné právo k spotrebiteľskej zmluve stanovovali , čím bol porušený zákaz vyplyvajúci z a . Následkom tohto konania bola spotrebiteľom predložená Zmluva v ktorej chýbali náležitosti ako úroková sadza spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov ( ďalej len RPMN ) priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu a taktiež neboli zabezpečené práva spotrebiteľa v zmysle ( právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere ) a ( splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS, čl. 5, kapitoly 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu ( spotrebiteľský právny vzťah ), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dal do pozornosti judikatúru slovenských súdov. K vylúčeniu zmluvy o úvere z pod režimu právnej úpravy spotrebiteľských úverov by mohlo dôjsť len v prípade, ak by bolo jednoznačné preukázané, že podnikanie spotrebiteľa patrí do skupiny povolaní vykonávaných v tzv. podnikateľskom režime, ako aj po náležitom vyhodnotení zhody zmluvou proklamovanej okolnosti - poskytnutia úveru naozaj na výkon podnikania so skutočnosťou. V prípade predmetnej zmluvy nedošlo k takémuto vyhodnoteniu a úver poskytnutý spotrebiteľovi bol bez ďalšieho subsumovaný pod úpravu , čím bolo zhoršené postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k zvýšenej právnej ochrane zabezpečenej právnym režimom o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým vo vzťahu k informáciám, s ktorými je povinný veriteľ oboznámiť spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy, vo vzťahu k náležitostiam, k výške zákonom regulovanej odplaty a neposlednom rade k neuvedeniu základného porovnávacieho údaju ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN ). Žalobca na základe uvedeného uviedol, že žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 1.000.- Eur. Predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a má zato, že je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa Obč. zákonníka. Žalobca so žalovaným zároveň podpísali aj Rozhodcovskú zmluvu dňa 27.09.2012 ako osobitnú zmluvu. Podľa žalobcu je však rozhodcovská zmluva neplatná pre rozpor s ust. , nakoľko jej praktickým dôsledkom je skutočnosť, že spotrebiteľovi, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre spotrebiteľa to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si veriteľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým veriteľ sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovská zmluva ako zmluva formulárová bola spotrebiteľovi predložená na predtlačenom formulári, ktorú prijal v rovnaký deň, ako samotnú zmluvu o úvere. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalovaného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v spotrebiteľskej zmluve je možné takéto dojednanie len individuálne a v danej veci ide o formulárový typ zmluvy, ktorej obsah žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť a mohol ju ako celok iba odmietnuť alebo podpísať. Je nepochybné, že tak zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli uzavreté v jeden deň, teda je evidentné, že žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť ich formulárový obsah, teda mohol obe listiny iba podpísať alebo ich ako celok odmietnuť. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáha určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.09.2012 ako aj určenia neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.09.2012 súdnou cestou.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2020 uviedol, že (súd uvádza stručne) žalovaný sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu. K tvrdeniu, že Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný uvádza, že Rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Rozhodcovskú zmluvu. Okrem iného žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným a teda nie je na mieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobca má lepšiu vedomosť v porovnaní z bežným občanom, nakoľko sú mu dobre známe práva a povinnosti ako aj náležitosti zmlúv o úvere. V prípade osoby žalobcu má žalovaný zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal (obdobne o tom hovorí i ). Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu Rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Dal do pozornosti judikatúru slovenských súdov s tým, že má za to, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že Rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku a teda nie je možné ju posúdiť ako neplatnú. „Spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade je sporné, v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobcove prehlásenie je v predmetnej zmluve vlastnoručne podpísané žalobcom. Podľa spotrebiteľom je fyzická osoba, , ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Žalovaný ako veriteľ s dlžníkom pod obchodným menom J. E., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného A.: XXXXXXXX, uzavrel dňa 27.09.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa , nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaný tiež poukazuje, že žalobca prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strany zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedený hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný poukazuje, že disponuje vlastnoručne podpísaním prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania, a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a ten relevantnými dôkazmi nevyvrátil tvrdenia žalovaného, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdí, že sa jedná o spotrebiteľa. Avšak takéto tvrdenia považujeme za účelové a nedôvodné, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu v zákonoch alebo dôkazných prostriedkoch, pričom žalovaný predložil dostatočný dôkazný prostriedok a to vlastnoručne podpísanie prehlásenie žalobcu. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobca bol v čase podpisu zmluvy podnikateľom ako to vyplýva z výpisu živnostenského registra. Pričom z výpisu živnostenského registra vyplýva, že žalobca mal v predmete Sprostredkovanie poskytovania úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal dostatočnú vedomosť na aký účel uzatvára zmluvu, aké to bude mať pre neho následky a pod., a contrario teda sú jeho tvrdenia o nevedomosti ako aj súkromnom účele použitia úveru účelové a nedôvodné. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Je teda bezpredmetné skúmať či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná zmluva podľa si vyžaduje dostatočné vymedzenie subjektov, teda zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu a vymedzenie predmetu zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti, ktoré uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Ak strany si zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa mali teda posudzovať podľa tých, ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade Zmluva o úvere, ktorá je upravená v rámci a nasl.. Ani tam nie súd uvedené náležitosti ako uvádzanie RPMN atď. Z daného dôvodu nie je možné zmluvu považovať za bez poplatku a bezúročnú. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca v písomnej replike zo dňa 26.10.2020 uviedol, že žalobca má v prejednávanej veci postavenie spotrebiteľa. Úverová zmluva je tzv. zmluvou formulárovou, kde je dlžník označený v dvoch rubrikách, raz údajmi svedčiacimi pre podnikateľa (teda IČOm, číslom živnostenského registra ...) a raz adresou, rodným číslom a číslom OP, teda údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Žalobcovi bola táto zmluva predložená pracovníkom žalovaného, ktorý sa ho opýtal na zamestnanie, a pretože žalobca bol v tom čase živnostník, toto oznámil a tieto údaje boli do zmluvy o úvere zapísané, úver si však bral pre súkromné účely. Pokiaľ dodávateľ týmto nejednoznačným spôsobom kvalifikuje svojho dlžníka, súd teda pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, je tieto potrebné odstrániť dokazovaním a ti výsluchom svedka p. N.. Bolo by v rozpore so zmyslom a účelom celého spotrebiteľského práva, ak by sa dali jeho ustanovenia obísť jednoducho tým, že v zmluve je spotrebiteľ dodávateľom označený ako podnikateľ, bez toho aby bolo zrejmé, že fyzická osoba si je vedomá toho, že vstupuje do záväzku nespadajúceho do okruhu spotrebiteľských zmlúv. Konanie, ktorým žalovaná manipuluje dlžníkmi, aby s ním vstupovali do právnych vzťahov ako podnikatelia, odporuje dobrým mravom. Obchodní zástupcovia žalovaného sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na ,,podnikanie“, a to len z dôvodu, že údajne je vybavenie úveru jednoduchšie. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že nemožno žalobcovi priznať status spotrebiteľa žiadnym spôsobom nepreukázal, v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Vo svojom vyjadrení poukazuje na žiadosť o úver, ktorú súdu ani nepredložil. Žalobca uviedol, že Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti podľa , pričom zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto žalobca nie je povinný plniť svoje záväzky voči žalovanému v rozsahu vyššom ako bola suma poskytnutého úveru, keďže je v zmysle , zmluvou bezúročnou a bez poplatkov.

K námietke žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade jednoznačne individuálne dojednaná, uvádzame, že žalovaný nepreukázal individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu. Žalobca žalovaným nebol poučený o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o následkoch z nej vyplývajúcich. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať ani osobitné podpísanie samostatného listinného dokladu, ktorý je vo svojej podstate štandardnou formulárovou zmluvou vopred pripravenou dodávateľom. Ustanovenie je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa odrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní návrhu na rozhodcovský súd nie je možné. Preto žalobca trvá na svojej žalobe.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 29.06.2021, z ktorého sa ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti žalovaný, ktorý ale súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca. Súd preto v zmysle rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

5. Na pojednávaní dňa 29.06.2021 bol vypočutý žalobca, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že čo sa týka uzavretia predmetnej zmluvy pamätá si , že celý tento proces prebehol veľmi rýchlo vo verejnom priestranstve obchodného centra Kaufland, kde pristúpili k uzavretiu zmluvy so sprostredkovateľom pánom N. a to takým spôsobom, že mu tento krížikom vyznačil polička, ktoré treba podpísať resp. vyplniť pričom sa ho samozrejme opýtal na účel poskytnutia úveru, pričom žalobca uvádza, že požiadal o poskytnutie úveru na výlučne súkromné účely, pričom aj napriek uvedenému sa ho sprostredkovateľ dotazoval na jeho zamestnanie, kde žalobca uviedol, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na otázku súdu, či je pravdou, že ho sprostredkovateľ pán N. vyzval na predloženie občianskeho preukazu žalobca uvádza, že áno. Žalobca k veci ešte uviedol, že vzhľadom na neustále telefonické obťažovanie zo strany žalovaného dospel k zmene telefónneho čísla. Žalovaný uvedeným spôsobom obťažoval nielen jeho, ale aj jeho rodinných príslušníkov, pričom vždy po zdvihnutí boli mu predložené, alebo prečítané podmienky, neskôr to vyústilo až do vyhrážania sa podania trestného oznámenia z dôvodu spáchania úverového podvodu žalobcu. Nato sa žalobca v podstate tiež vzájomne bránil , že uvedeným spôsobom môže konať aj on sám a môže teda podať trestné oznámenie na žalovaného. Na otázku súdu či navrhujú vykonať výsluch svedka p. N. uvádza právna zástupkyňa žalobcu, že na uvedenom návrhu na vykonanie tohto dôkazu netrvajú.

6. Podstatnými skutočnosťami, ktoré sú medzi stranami sporné sú najmä : 1. akému režimu podlieha zmluva o úvere uzavretá medzi stranami, 2. podľa akého právneho predpisu sa bude tento vzťah a nároky z neho posudzovať, 3.platnosť rozhodcovskej zmluvy.

7.Podľa (ďalej len ""), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8.Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9.Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

10. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa : Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

12. Podľa účinného dňa 30.11.2010 (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) ) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

13. Podľa § 9 ods. ods. 6 cit. zákona: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

14. Podľa § 9 ods. 7 cit. zákona: Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

15. Podľa § 9 ods. 8 cit. zákona: Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

16. Podľa § 11 cit. zákona: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca, ako dlžník uzavrel dňa 27.09.2012 so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.000 Eur a záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi túto a celkovo zaplatiť čiastku 1.968 Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 164 eur/splátka počnúc dňom 06.11.2012 na účet veriteľa v zmluve uvedený, pričom predmetná zmluva neobsahovala výšku RPMN, termín konečnej splatnosti úveru, výšku úrokovej sadzby a ani výšku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o úvere zo dňa 27.09.2012, č. XXXXXXXXX, (č.l. 7), Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (č.l. 7 rub), splátkovým kalendárom, (č.l. 8), Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 27.09.2012 (č.l. 9).

19. Žalobca ako dlžník bol v Zmluve o úvere (č.l. 4 spisu) označený údajmi charakterizujúcimi žalobcu ako podnikateľa ( obchodné meno, IČO, miesto podnikania) až potom menom, priezviskom, rodným číslom , číslom OP, adresou trvalého pobytu.

20. Ako prvou sa súd zaoberal skutočnosťou, či je žalobcovi možné priznať postavenie spotrebiteľa vzhľadom na námietku žalovaného, že v zmluve je žalobca označený ako živnostník a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania. V prípade pochybnosti o tom, či ide alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú má dôkazné bremeno dodávateľ. Pochybnosti je potom potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Všeobecný údaj o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania neposkytuje odpoveď na otázku týkajúcu sa konkrétneho postavenia dlžníka a aký konkrétny súvis s podnikaním (predmetom činnosti) dlžníka uzavretie zmluvy má. Iba samotné zaškrtnutie bez bližšej špecifikácie spôsobu použitia úveru neumožňuje automaticky vyvodiť záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy. Aj vo vzťahoch podriadených režimu sa musí prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa v prípade, ak v nich vystupuje fyzická osoba s podnikateľským oprávnením, ktorá sa však v týchto vzťahoch ako podnikateľ nechová. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť a vo väčšine prípadov ide o formulárové zmluvy, čo platí aj v tomto prípade. V týchto zmluvách nie je možné meniť ich obsah vzhľadom na ich formulárový, vopred daný text. Žalobca ako dlžník bol v Zmluve o úvere označený údajmi charakterizujúcimi žalobcu ako podnikateľa až následne menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP, adresou trvalého pobytu. Údaje, ktoré žalobcu identifikujú ako fyzickú osobu, možno ich zistiť iba z občianskeho preukazu príp. iných listín poskytnutých žalobcom, ktoré však nie sú voľne dostupné. Na rozdiel od toho údaje, ktoré ju identifikujú ako podnikateľa je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo z verejne dostupnej časti živnostenského registra. Sám žalobca prehlásil, že poskytnutý úver použil výlučne na súkromné účely. Súd dopĺňa, že fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom, nemá zakázané vziať si úver aj na súkromné účely, a to napriek tomu, že podniká. Môže preto uzavrieť aj takú zmluvu o úvere, ktorá je zameraná na uspokojenie jeho osobných potrieb a potrieb členov jeho rodiny. Ak by bol vzal žalobca úver na podnikateľské účely, nebol daný žiaden dôvod uvádzať žalovaným do úverovej zmluvy jeho rodné číslo a ani číslo občianskeho preukazu, pretože sa to pre identifikáciu fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a berie si úver na podnikanie, nevyžaduje. V takom prípade by boli podstatné len tie údaje, ktoré sú uvedené v živnostenskom rozhodnutí a pri právnických osobách vo výpise z obchodného, príp.

iného registra. Ak teda žalovaný použil v úverovej zmluve formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne a dlžníka označil dvojakým označením, javí sa byť spravodlivým vykladať tieto v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil, t. j. v neprospech žalovaného (viď Nález ÚS SR, ). Zo samotného znenia zmluvy nie je možné jednoznačne určiť, vzhľadom na dvojaké označenie dlžníka, či žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako podnikateľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ako už súd uviedol, v prípade pochybností o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah je dôkazné bremeno na preukázanie danej skutočnosti na dodávateľovi a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom, ktorý bezpečne a nevzbudzujúc pochybnosti preukáže nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Ak sa túto skutočnosť nepodarí preukázať, tak je potrebné postupovať podľa a obsah spotrebiteľských zmlúv vykladať spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Neobstojí tu preto ani odvolanie sa žalovaného na jeho dobrú vieru pri uzatváraní zmlúv. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalovaný opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere postupuje tak, aby boli vylúčené normy spotrebiteľského práva vzhľadom na zvýšenú ochranu poskytovanú spotrebiteľom. Na pojednávaní žalobca vysvetlil proces podpisovania zmluvy a na aký účel boli finančné prostriedky použité. Pri výklade zmluvy súd potom prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzavretie zmluvy. Zmluva bola uzavretá na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto (podnikateľskom) prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z obsahu zmluvy je nepochybné, že žalovaný v danom právnom vzťahu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z verejne dostupných informácií v Obchodnom registri a súdu je známe aj z rozhodovacej činnosti, že žalovaný vystupuje v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu opätovne. Svojím konaním a postavením tak bez akýchkoľvek pochybností naplnil definíciu dodávateľa uvedenú v a zmluvu uzavrel so žalobcom ako dlžníkom. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca bol v zmluve označený nielen údajmi charakterizujúcimi ho ako podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania), ale aj údajmi charakterizujúcimi ho ako fyzickú osobu. Čo sa týka podpisu, ktorým mal žalobca osobitne vyhlásiť, že sú mu finančné prostriedky poskytnuté na účel podnikania, tak tu sa súd stotožňuje s názorom žalobcu a tiež na to poukazuje, že umiestnenie tohto podpisu môže navodiť zdanie, že dlžník súhlasí s údajmi, ktoré sú uvedené bezprostredne nad týmto podpisom - teda suma poskytnutých finančných prostriedkov, poplatok a spôsob ich zaplatenia, pretože vyhlásenie o účele použitia finančných prostriedkov nie je žiadnym spôsobom oddelené od zvyšného textu zmluvy obsahujúceho údaje o poskytnutých finančných prostriedkoch a ich vrátení, tvorí s nim jednoliaty celok. Aj vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že nemal v úmysle zmluvu uzatvoriť ako živnostník a finančné prostriedky potreboval na uspokojenie potrieb svojej rodiny, súd dospel k záveru, že mal v zmluvnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa v zmysle . V tejto súvislosti súd poukazuje na , podľa ktorého strany sporu sú povinné podoprieť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi a opätovne akcentuje, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade žalovaný), pričom za takéto preukázanie nemožno považovať uvedenie prehlásenia dlžníka (navyše v predtlači zmluvy) o tom, že úver je poskytnutý na účely podnikania, pretože toto neposkytuje odpoveď na otázku o aký predmet podnikania ide a aký konkrétny súvis má predmet činnosti dlžníka s uzavretím danej zmluvy. Ak by boli finančné prostriedky poskytnuté na účel podnikania, je potrebné to bližšie špecifikovať, či už priamo v zmluve, alebo pri predbežných rokovaniach o uzavretí zmluvy. Pokiaľ to nie je preukázané platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Predtlač prehlásenia dlžníka o poskytnutí úveru na výkon podnikania nemožno hodnotiť inak ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva, keďže žalobca nemal možnosť meniť obsah tejto zmluvy a zasiahnuť do predtlačeného vyhlásenia o poskytnutí úveru na výkon podnikania (ktoré ani nie je nejakým spôsobom oddelené od ostatného textu). Účel poskytnutia finančných prostriedkov nebol so žalobcom individuálne dojednaný. Súdu je aj z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný vo viacerých prípadoch napr. "odporučil" žiadateľovi o úver, ktorý vykonával činnosť ako živnostník poskytnutie úveru na výkon podnikania, hoci v skutočnosti tieto finančné prostriedky mal v úmysle žiadateľ použiť na súkromné účely alebo ak išlo o fyzickú osobu, tak jej "odporučil" poskytnutie úveru na účely zamestnania alebo povolania, a tak dosiahol vyňatie právneho vzťahu spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade je tak namieste použiť všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto

ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce rôzny výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. V nadväznosti na vyššie uvedené pochybnosti o postavení žalobcu pri uzatváraní zmluvy so žalovaným súd dospel k záveru, že ten mal postavenie spotrebiteľky, predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy.

21. Zmluvu, ktorú žalobca a žalovaný uzavreli je vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“)v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust. uvádzal náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v prípade vymenovaných náležitostí ustanovoval v ust. ZoSÚ, že ak chýbajú resp. sú uvedené nesprávne, považuje sa úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov.

22. Vzhľadom na to, že súd mal za preukázané, že úver nebol poskytnutý žalobcovi v súvislosti s výkonom jeho podnikania a v zmluve uzavretej medzi stranami chýbajú podstatné obsahové náležitosti podľa , s absenciou ktorých ust. spája ako následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V úverovej zmluve nebola uvedená úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN a splatnosť splátok, resp. konečná splatnosť úveru, preto je v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.09.2012 bezúročná a bez poplatkov.

23. Súd sa s otázkou, či je rozhodcovská zmluva platná, vysporiadal spôsobom, ku ktorému uvádza, že dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní považuje za neprijateľné, lebo takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka na č.l. 9 spisu znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda žalobcovi, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu č.l. 132 súdneho spisu, obe podpísané v jeden deň), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Žalovaný nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalobca nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení , preto súd považuje túto rozhodcovskú doložku za neplatnú podľa .

24. Úspešnému žalobcovi súd podľa priznal 100% náhradu trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. ). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e :

Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.