Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-42-2021.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Subarea
9C/42/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: N. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX XX F., štátny občan SR, proti odporcovi: C. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. W. X, XXX XX F., štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 10.06.2021 doručila tunajšiemu súd svoje podanie, ktorým žiadala súd, aby uložil odporcovi zákaz priblížiť sa a kontaktovať navrhovateľku a jej deti. Navrhovateľka má s odporcom 2 deti, ktoré súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporca sa o spoločné deti vôbec nezaujíma. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že pred rokom o pol musela utiecť zo spoločného bytu, v ktorom bývala s odporcom, pretože v nočných hodinách jej vodil do bytu pod vplyvom drog neznáme návštevy, z bytu zobral a speňažil veľa cenných veci, aby si mohol kúpiť drogy. Následne odporca začal v nočných hodinách telefonovať navrhovateľke s požiadavkou, aby zobudila dcéru a priniesla ju von. Ak to navrhovateľka odmietne, odporca jej do rána vypisuje sms správy alebo vykrikuje a vyhráža sa jej pod bytovým domov v ktorom v súčasnosti býva. Rovnako sa vyhráža aj navrhovateľkinej dcére u ktorej navrhovateľka v súčasnosti býva. V poslednom období sa verbálne útoky opakujú stále viac, pred ich bytovým domov vykrikuje ich mená a priezviská, že predávajú drogy, sexujú na krížnej, vykrikuje aj rôzne nadávky. Keď zavolajú policajnú hliadku, pokiaľ táto príde, odporca ujde a príde opäť neskôr. Navrhovateľka taktiež tvrdí, že ich prenasleduje, bicykluje sa v okolí bytového domu, kde bývajú, keď ich uvidí, začne im nadávať, urážať ich napádať pred cudzími ľuďmi. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že kľudne nemôže ísť ani do obchodu, ani s deťmi von. Susedia už kontaktovali aj vlastníčku bytu, v ktorom navrhovateľka býva, pretože susedia sa necítia bezpečne. Rovnako odporca chodí aj do navrhovateľkinej práce a rovnaké, vyššie uvedené veci, vykrikuje aj tam.
2. Návrh navrhovateľky súd posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „CSP“).
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.“.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.
12. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.
13. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
14. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu.
15. Ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo či existuje obava z ohrozenia exekúcie. Rovnako súd posudzuje aj skutočnosť, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku
ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok. Z uvedeného vyplýva, že procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ.
16. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako neexistuje ani obava, že by exekúcia bola v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia a zákazom kontaktovania osoby prichádza do úvahy využiť pri takej náhlej a závažnej zmene situácie, kedy by dochádzalo napríklad k fyzickým útokom alebo k tak závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami alebo priebehom trestného konania (podaná obžaloba). V danom prípade navrhovateľka tvrdí, že odporca ju a jej deti obťažuje svojim agresívnym a vulgárnym správaním, čo chcela preukázať fotokópiou sms správ. Navrhovateľka však súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa odporca dopúšťal násilia voči nej alebo jej deťom. Ak navrhovateľka tvrdí, že sa jej odporca vyhráža aj na verejnosti, v prítomnosti cudzích osôb, tak tieto tvrdenia môže preukázať (aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, aj pred súdom). Navrhovateľka síce súdu predložila sms správy, ktoré jej posielal odporca, avšak tieto nepreukazujú, že sa odporca dopustil tak závažného konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky a/alebo jej deti. Súd však v žiadnom prípade nespochybňuje, že sa tieto skutky stali alebo mohli stať, avšak bez ich osvedčenia (napríklad. rozhodnutím v trestnom konaní alebo na základe iných relevantných dokumentov), nie je možné prijať záver, že sa jedna o tak závažné konanie zo strany odporcu, ktoré by odôvodňovalo vydanie neodkladného opatrenia. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že konaním o neodkladnom opatrení nie je vhodné a účelné nahrádzať iné typy súdnych (alebo iných) konaní. Ak sa navrhovateľka domnieva, že konanie odporcu je trestné, môže sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Neodkladné opatrenie však môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že iba neodkladné opatrenie dokáže navrhovateľovi alebo tretej osobe poskytnúť adekvátnu ochranu. Avšak, ako bolo uvedené už vyššie, súd je toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka súdu nepreukázala závažnosť situácie a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. V súvislosti s druhou zákonnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, teda s posúdením otázky či existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, súd uvádza, že v danom prípade takáto obava neexistuje, pretože ak sa preukáže, že konanie odporcu má takú intenzitu, ktorá odôvodňuje zamedzenie kontaktu odporcu s navrhovateľkou a jej deťmi, tak súd napríklad aj prostredníctvom neodkladného opatrenia takéto rozhodnutie vydá (prípadne v rámci prebiehajúceho trestného konania zabezpečí, aby sa zamedzilo kontaktu odporcu s navrhovateľkou a jej deťmi). Avšak v rámci tohto konania existenciu takejto podmienky súd nemal za osvedčenú.
17. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporca by mal mať nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech. Avšak vzhľadom na to, že odporcovi trovy konania nevznikli a vzhľadom na štádium súdneho konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.