Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoCsp-15-2021.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu A. R. s.r.o., A.: XXXXXXXX, so sídlom v L., H. č. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v L. L., A. č. 5626/67, o zaplatenie 3.000,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 18Csp/58/2020-147 zo dňa 04.03.2021, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého „medzi právnym predchodcom žalobcu (Y., a.s.) ako veriteľom v postavení dodávateľa a žalovaným ako dlžníkom v postavení spotrebiteľa bola dňa 24.1.2017 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ č. 000843811240117, titulom ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver v sume 3.000,- €; žalovaný sa zaviazal úver splácať v 48 mesačných splátkach v sume 91,55 € (z toho 2,43 € mesačná splátka poistného), vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 15.02.2017 a poslednou splátkou splatnou dňa 15.01.2021; žalovaný neuhradil ani jednu splátku úveru; právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve zo dňa 02.05.2017 označenej ako tretia upomienka (pokus o zmier) vyhlásil dňa 14.06.2017 predčasnú splatnosť úveru; následne dňa 19.11.2019 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení tejto pohľadávky, na základe ktorej nadobudol žalobca pohľadávku z nezaplateného úveru z úverovej zmluvy spolu s jej príslušenstvom“.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie „bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnuté plnenie v splátkach; s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky vtedy, ak boli splnené skutkové a súčasne zákonné predpoklady vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru; predovšetkým, ak sa na tom zmluvné strany dohodli (§ 565 Občianskeho zákonníka), ak sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, ak bol v omeškaní viac ako 3
mesiace a ak ho právny predchodca žalobcu vopred písomne upozornil na to, že môže od neho žiadať uhradenie celého dlhu; takéto upozornenie obsahovala v danom prípade tretia upomienka (pokus o zmier zo dňa 02.05.2017); následnou výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 14.06.2017 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 14.06.2017; bola tak naplnená ďalšia zákonná podmienka zosplatnenia a to, že lehota medzi upozornením na zosplatnenie a samotným zosplatnením nesmie byť kratšia ako 15 dní; žalovaný riadne a včas neuhradil ani jednu splátku, pričom prvou neuhradenou splátkou tak bola splátka splatná dňa 15.02.2017; s touto splátkou bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace odo dňa 16.05.2017; súd potom vychádzal z toho, že dôvodom okamžitej splatnosti celého dlhu (predčasného zosplatnenia úveru) vyhlásenej ku dňu 14.06.2017 bola práve splátka splatná dňa 15.02.2017, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a ktorú ako prvú neuhradil riadne a včas; súd s poukazom na ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka potom vychádzal z toho, že práve odo dňa splatnosti tejto splátky začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi premlčacia doba na uplatnenie jeho práva (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka); premlčacia doba potom žalobcovi uplynula dňa 15.02.2020; žalobca podal žalobu na súd dňa 17.02.2020 o17:48:27 hod., teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby; súd na premlčanie práva žalobcu prihliadol ex offo s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku v plnom rozsahu zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože „mu preukázateľne žiadne výdavky v súdnom konaní nevznikli“.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 25.03.2021 (č.l. 158-163 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby a nesprávne považoval žalobou uplatnený nárok za premlčaný; uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení argumentoval, že „žalovaný riadne a včas neuhradil ani jednu splátku, pričom prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 15.02.2017; s touto splátkou bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace odo dňa 16.05.2017; súd potom vychádzal z toho, že dôvodom okamžitej splatnosti celého dlhu (predčasného zosplatnenia úveru) vyhlásenej ku dňu 14.06.2017, bola práve splátka splatná dňa 15.02.2017, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a ktorú ako prvú neuhradil riadne a včas; súd s poukazom na ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka potom vychádzal z toho, že práve odo dňa splatnosti tejto splátky začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi premlčacia doba na uplatnenie jeho práva (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka); premlčacia doba potom žalobcovi uplynula dňa 15.02.2020; žalobca podal žalobu na súd dňa 17.02.2020 o 17:48:27 hod., teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby; súd tak na premlčanie práva žalobcu prihliadol ex offo s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka“ v tomto smere ide podľa neho o nesprávne právne posúdenie, pretože „ustanovenie § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka priamo odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky; ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti; ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby; z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky; uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby; ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich“, keď v tejto súvislosti podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016, ktorý totožné posúdenie
začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka pre celý zosplatnený úver od splatnosti prvej omeškanej splátky označil za neprípustné, pretože „pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhuje je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu“; na základe uvedeného ďalej argumentoval, že „pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 15.02.2017, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bol vyzvaný v predžalobnej upomienke nášho predchodcu, náš právny predchodca ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky; z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 15.05.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov; je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne; bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu“, keď v tejto súvislosti podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/153/2019 ako aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého „premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu“; na základe uvedeného žalobca uzavrel, že „premlčacia doba zosplatneného dlhu začala plynúť od 15.05.2017, žaloba bola podaná na súd dňa 17.02.2020, uplatnený nárok preto premlčaný nie je“; v prípade správneho právneho posúdenia veci by súd prvej inštancie podľa jeho názoru žalobe vyhovel; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.
2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.4.2 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci (výlučne z dôvodov, ktorými bolo odôvodnené podané odvolanie) stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu; medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter sporu; v odvolaní žalobca namietal predovšetkým právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne plynutia premlčacej doby na uplatnenie sporného nároku od splatnosti nezaplatenej splátky úveru splatnej dňa 15.02.2017; v odvolacom konaní tak zostala predovšetkým sporná aplikácia ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a jej vplyv na plynutie premlčacej doby v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu bolo potrebné posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva (pohľadávky) na súde v prejednávanom spore za účelom zodpovedania otázky, či žalobca uplatnil svoje právo (pohľadávku) včas pred márnym uplynutím premlčacej doby na uplatnenie práva; podľa názoru súdu prvej inštancie začala premlčacia doba plynúť od splatnosti omeškanej splátky, kvôli ktorej vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru; medzi stranami nebolo sporné, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že žalobca využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť sporného úveru; zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Y., a.s.) a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 24.01.2017, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 3.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 splátkach mesačne v sume 91,55 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.02.2017 s tým, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 14.06.2017; z ustanovenia § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti (splatnosti), pričom v takomto prípade by v prípade sporu musel súd zisťovať, ktoré splátky sú predmetom sporu a podľa splatnosti jednotlivých splátok posudzovať začiatok a koniec plynutia premlčacej doby; podľa ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky; z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sú splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, stane sa splatným celý dlh, pričom premlčacia doba má v tomto prípade jeden začiatok, t.j. deň zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky, kvôli ktorej pristúpil veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu (t.j. využil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti); právnou skutočnosťou, ktorá určuje začiatok plynutia premlčacej doby je preto v tomto prípade omeškanie s platením tej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého dlhu; vzhľadom na to, že v prejednávanom spore ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu museli byť splnené aj podmienky stanovené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky, ak súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva; z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva; súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.02.2017; podľa názoru odvolacieho súdu k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (pohľadávky) podľa § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka možno v spotrebiteľskom spore zo strany veriteľa pristúpiť v prípade, že v čase výkonu (uplatnenia) práva na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (pohľadávky) je dlžník (spotrebiteľ) v omeškaní aspoň s jednou splátkou úveru dlhšie ako tri mesiace, keď predtým veriteľ splnil svoju povinnosť a upozornil dlžníka (spotrebiteľa) na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka aspoň 15 dní pred skutočným uplatnením práva na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru, pričom toto právo veriteľa trvá až do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (v okamihu splatnosti tejto splátky, t.j. splatnosťou štvrtej splátky v prípade mesačných splátok právo veriteľa na vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru kvôli predchádzajúcej splátke zaniká); rozhodujúce
je, či na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sú splnené zákonné podmienky (t.j. či má veriteľ na tento postup právo); ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak v podstate zakotvuje akúsi notifikačnú povinnosť (upozornenie) veriteľa smerom k spotrebiteľovi v omeškaní, že môže pristúpiť k využitiu svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v prípade kvalifikovaného omeškania dlžníka (spotrebiteľa), t.j. omeškania dlhšieho ako tri mesiace od splatnosti splátky, keď súčasne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v prípade mesačných splátok úveru redukuje počet možností pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru na najviac štyri do roka; mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu ku dňu 14.06.2017; je síce zrejmé, že účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako jednostranného úkonu nemôžu nastať spätne, ale najskôr doručením oznámenia o tejto skutočnosti dlžníkovi, táto skutočnosť však nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska prejednávaného sporu premlčacia doba na uplatnenie práva začína plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka); ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka slúži na ochranu veriteľa; za splnenia zákonných podmienok toto ustanovenie umožňuje veriteľovi vymáhať celý dlh, t.j. aj plnenie, ktoré by ešte nebolo splatné, pokiaľ by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti; ide o voľbu veriteľa (právo veriteľa), či si bude vymáhať jednotlivé omeškané splátky alebo využije ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo mu umožní vymáhať celý dlh; len veriteľ môže rozhodnúť či a kedy vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu, čím si určuje aj začiatok plynutia premlčacej doby; pokiaľ veriteľ svoje právo využije so značným časovým odstupom od zmeškanej splátky, vystavuje sa riziku, že časť premlčacej doby (ktorá by inak plynula od splatnosti) je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná; odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ by aj nedošlo k využitiu práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky (splatnej k 15.02.2017) objektívne plynie od jej zročnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka); pri využití práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu veriteľ „vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie zmeškanej splátky, ale aj celého dlhu (ustanovenie § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka tak možno chápať ako špeciálne ustanovenie k § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva); pokiaľ ide o plynutie premlčacej doby považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že premlčacia doba pre jednotlivú splátku alebo v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pre celý dlh, začína plynúť odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky; pokiaľ je splátka splatná (zročná) 15. dňa v mesiaci, veriteľ si môže svoje právo na súde uplatniť najskôr 16. dňa, kedy sa dostáva dlžník do omeškania (actio nata); z tohto dôvodu v prejednávanom spore začala premlčacia doba plynúť dňa 15.02.2017; nakoľko ide o lehotu určenú podľa rokov, táto lehota končí dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 Občianskeho zákonníka); touto udalosťou je podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka zročnosť (splatnosť) nesplnenej splátky, t.j. 15.02.2017 a preto posledný deň všeobecnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pripadol na deň 15.02.2020, ktorý bol dňom pracovného pokoja (sobota); v tomto smere sa súd prvej inštancie síce dopustil nepresnosti (nesprávneho právneho posúdenia), pokiaľ uviedol, že trojročná premlčacia doba uplynula dňa 15.02.2020, pretože v rámci tohto právneho posúdenia nerešpektoval ustanovenie § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka o presune posledného dňa premlčacej doby na najbližší nasledujúci pracovný deň, pretože dňa 15.02.2020 bola sobota a posledný deň premlčacej doby sa preto presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň 17.02.2020 (pondelok), ktorý bol riadnym pracovným dňom, kedy žalobca aj súdu doručil žalobu; v tomto smere však odvolací súd prihliadol na svoju viazanosť odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní (§ 380 ods. 1 C.s.p.), ktorá znamená nielen uvedenie (označenie) odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zákonným označením (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), ale aj jeho konkrétne skutkové vymedzenie (odôvodnenie); v rámci odvolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci sa totiž žalobca (odvolateľ) výslovne obmedzil len na nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne okamihu začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva od 15.02.2017, pretože podľa jeho právneho názoru začala premlčacia doba plynúť až od 15.05.2017; iným spôsobom nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie žalobca (odvolateľ) nevymedzil a odvolací súd túto konkrétnu odvolaciu námietku na základe vyššie uvedeného nepovažoval za dôvodnú; podľa názoru odvolacieho súdu pre odôvodnenie odvolania namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci nepostačuje opis zákonného ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. bez uvedenia konkrétnych dôvodov nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím súdu, ktoré by boli preskúmateľné odvolacím súdom; odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. dôvodmi odvolania viazaný a to aj v zmysle ich konkrétneho skutkového vyjadrenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej
inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu (odvolací súd by vo svojej podstate sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo); obdobne aj autori komentára k Civilnému sporovému poriadku uvádzajú, že: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1237); odvolací súd preto dospel k záveru, že preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj z iného než konkrétneho skutkového vymedzenia nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie v podanom odvolaní by neprípustne narušil rovnosť strán civilného sporového konania (článok 6 ods. 1 základných princípov C.s.p.); na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); inú vadu konania ani nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval, preto sa nimi odvolací súd osobitne nezaoberal; v rámci odvolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci sa žalobca (odvolateľ) obmedzil len na nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva od 15.02.2017, pretože podľa jeho právneho názoru začala premlčacia doba plynúť až od 15.05.2017; uvedené právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby v prejednávanom spore je však podľa odvolacieho súdu správne a pri viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) sa ho obsahom uplatnených odvolacích dôvodov podľa odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok), ktorý bol vecne správny a odôvodnený skutočnosťou, že napriek plnému úspechu žalovanému v spore žiadne trovy konania nevznikli.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); žalovaný bola však v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).