Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cob-33-2021.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cob/33/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: A. Y., nar. X. Y. XXXX, bytom K. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Námestie SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1/ Si & Si plus s.r.o., Zeleneč 494, IČO: 45 531 722, 2/ Z. A., nar. XX. V. XXXX, bytom L. XXX/XX, A., zastúpeným advokátkou: JUDr. Alexandra Machanová, Mierové námestie 19, Senec, o zaplatenie 25.019,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 7. apríla 2021 č. k. 36Cb/38/2020-85, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo 16. decembra 2020 č. k. 36Cb/38/2020-66 zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 105 ods. 1, § 106 ods. 1 písm. a/, § 111 ods. 3, § 116 ods. 2, § 177 ods. 2, § 219 ods. 3, § 273, § 277 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“), § 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Vecne dôvodil, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaní odôvodnili tým, že lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe zmeškali z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým je technická porucha na schránke slovensko.sk, ktorá bola odstránená až dňa 10.3.2021 na základe telefonického rozhovoru s technickou podporou stránky slovensko.sk. Súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že doručoval uznesenie, ktorým uložil žalovaným povinnosť sa k žalobe vyjadriť v lehote 15 dní žalovanej 1/ do elektronickej schránky a žalovanému 2/ cestou pošty, pričom uznesenie bolo obom žalovaným v zmysle zákona doručené, a to aj napriek tomu, že žalovaná 1/ nepotvrdila doručenie uznesenia počas úložnej lehoty (15 dní) a žalovaný 2/ uznesenie v odbernej lehote neprevzal, nakoľko aj v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Bolo výlučne na žalovanom 2/, aby si zabezpečil riadne a včasné preberanie zásielok na adrese L. XXX/XX, XXX XX A., ktorú má evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky ako adresu pobytu, na ktorú adresu súd v zmysle § 106 ods. 1 CSP doručuje písomnosti. Vzniknutú situáciu, keď sa žalovaný 2/ nedozvedel o doručovaní mu písomností zo strany súdu, zavinil výlučne žalovaný 2/ tým, že si na adrese, ktorú sám uviedol príslušnému registru ako adresu pobytu, nezabezpečil riadne a včasné preberanie doručovaných zásielok. S poukazom na poštový poriadok mal súd za to, že žalovaný 2/ bezpochyby mal vedomosť o doručovaní písomnej zásielky a mal dostatočne dlhý čas odbernej lehoty (18 kalendárnych dní) na jej prevzatie. Žalovanému 2/ neboli písomnosti doručované elektronicky, ale v listinnej podobe poštou, a preto ani žiadna prípadná technická vada majúca existovať pri elektronickom doručovaní mu nemohla logicky brániť v prevzatí súdom doručovaných písomnosti.
Žalovanej 1/ boli písomnosti doručované do aktívnej elektronickej schránky. Súd dospel k záveru, že ani žalovaná 1/ dostatočne hodnoverne nepreukázala taký dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, aby ho bolo možné hodnotiť ako ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný dôvod bola žalovaná 1/ povinná v návrhu na zrušenie rozsudku uviesť a hodnoverne preukázať. Ako dôkaz však predložila súdu iba listinný dôkaz - fotku displeja mobilného telefónu s históriou volaní, podľa ktorej malo dôjsť k hovoru dňa 10. a 11.3.2021 na telefónne číslo XX/XXX XXX XX (č.l. 77 spisu). Súd síce z verejne dostupných informácii zistil, že kontaktné centrum Ústredného portálu verejnej správy disponuje totožným telefónnym číslom +., avšak uskutočnenie telefonického hovoru na uvedené číslo samo osebe, bez ďalšieho ešte nepreukazuje existenciu takej technickej chyby elektronickej schránky žalovanej 1/, ktorá by bránila doručeniu písomností zaslanej súdom a bránila žalovanej 1/ v oboznámení sa s obsahom tejto písomnosti. Ak by takáto technická chyba bola súdu preukázaná, bolo by ju možné vyhodnotiť tak, že sa žalovaná 1/ z objektívneho dôvodu, nie vlastným zavinením, nedozvedela o doručení písomností (išlo by o ospravedlniteľný dôvod). Žalovaná 1/ však dôkaz takéhoto charakteru (napr. vyjadrenie prevádzkovateľa informačného systému - elektronickej schránky, že ak by takáto technická chyba aj nastala, tak nie z dôvodov na strane žalovanej 1/ alebo jej pričinením) nepredložila. Súd preto dospel k záveru, že žalovaní neuviedli žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškali lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a/ CSP, a preto bol ich návrh podaný nedôvodne. Z uvedených dôvodov mal súd pochybnosti aj o tom, či návrh na zrušenie rozsudku bol vôbec podaný včas. Dodal, že žalovaní mali využiť za daných konkrétnych okolností (nimi tvrdená technická chyba pri elektronickom doručovaní) iný inštitút právnej obrany ako návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, a to návrh na rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33 zákona o e-Governmente. Návrh však bolo potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť. V prípade právoplatného rozhodnutia o neúčinnosti doručenia by bolo možné mať za to, že tu existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zmeškaniu lehoty na vyjadrenie. Ak takýto návrh zo strany žalovaných podaný nebol, súd mal za to, že na ich strane neexistuje ani žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškali lehotu na podanie vyjadrenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní s návrhom jeho zmenu tak, že odvolací súd rozsudok pre zmeškanie Okresného Trnava sp. zn. 36Cb/38/2020 zo 16.12.2020 zruší. Odvolanie zjavne odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvodili, že v danej veci neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, nakoľko žalovaní zmeškali lehotu na vyjadrenie z dôvodu technickej poruchy v schránke slovensko.sk, kedy sa im nezobrazovali žiadne oznámenia o uložení správ do schránky. Technická porucha bola odstránená až dňa 10.3.2021 na základe telefonického rozhovoru s technickou podporou stránky slovensko.sk, kedy sa žalovaným doručili všetky listiny naraz. Pokiaľ ide o doručovanie súdneho rozhodnutia žalovanému 2/, tento požiadal ako fyzická osoba poštového doručovateľa o doposielanie pošty na adresu do Zelenča (zriadený P.O.BOX), avšak poštový doručovateľ list nedoposlal a namiesto toho poslal list súdu späť ako nedoručený. Toto tvrdenie je preukázateľné listinami z účtovníctva (poplatok za zriadenie služby doposielanie zásielok, ako aj poplatok za zriadenie P.O.BOX v Zelenči). Obidva tieto doklady má v dispozícii pán A., ale nakoľko je aktuálne hospitalizovaný, môže ich súdu doložiť až dodatočne. Žalovaný 2/ sa ako fyzická osoba o doručovaní listín súdu nemohol dozvedieť, napriek náležitej starostlivosti. Dozvedel sa o tom až ako konateľ spoločnosti z elektronickej schránky, aj to až v čase, keď mu začala fungovať. Na základe týchto skutočností prišlo k zmeškaniu lehoty na podanie vyjadrenia žalovaného 2/ k výzve súdu. Žalovaný 2/ sa ako fyzická osoba nemohol o doručovaní zásielky včas dozvedieť (ide o solidárne spoločenstvo), a preto navrhli, aby súd zrušil rozsudok pre zmeškanie v celom rozsahu a nariadil vo veci pojednávanie.
3. Žalobca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaní neuviedli od kedy evidovali poruchu v schránke slovensko.sk a koho sa týkala. Žalovaní 1/ a 2/ nerozporujú dôvody, ktoré uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, teda nepodávajú vecné, ale len formálne odvolanie zrejme preto, aby oddialili konečné rozhodnutie. Žalovaná 1/ dostatočne hodnoverne nepreukázala taký dôvod zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe, ktorý by bolo možné hodnotiť ako ospravedlniteľný. Neobstojí ani právna argumentácia vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorému neboli písomnosti doručované elektronicky, ale poštou, preto prípadná technická porucha pri elektronickom doručovaní mu nemohla brániť v prevzatí súdom doručovaných písomností. Pokiaľ sa žalovaný 2/ nedozvedel o doručovaní písomností zo strany súdu, zavinil si to sám tým, že na adrese svojho evidovaného pobytu nezabezpečil riadne a včasné preberanie zásielok.
4. Žalovaní v následnom vyjadrení zotrvali na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Doplnili, že žalovaný 2/ (konateľ žalovanej 1/) v dôsledku stresu vyvolaného týmto súdnym konaním utrpel zdravotné komplikácie, ktoré si vyžiadali operáciu srdca a bol v priamom ohrození života. K tomu predložili ako dôkaz prepúšťacie správy z nemocníc. Zároveň predložili doklad (žiadosť o doplnkové a dispozičné služby), že žalovaný 2/ mal u Slovenskej pošty, a.s. zabezpečené doposielanie zásielok, avšak pošta z neznámych dôvodov zásielku nedoručila na adresu doposielania. Pokiaľ ide o technickú prekážku, predložili fotografiu, z ktorej je podľa žalovaných zrejmé, že stránka bola do 7.4.2021 nedostupná. V ďalšom ich vyjadrenie smerovalo k uplatnenému nároku žalobcu vo veci samej.
5. Žalobca mal za to, že žalovaní v odvolacej replike neprípustným spôsobom rozšírili odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty a odvolací súd z tohto dôvodu nemôže na toto podanie prihliadať. Vo vzťahu k zdravotnému stavu žalovaného 2/ mal za to, že tento je výlučne jeho vecou a nemôže sa vyhovárať na zhoršenie zdravotného stavu, pokiaľ neprijal opatrenia, aby počas hospitalizácie mal zabezpečené riadne preberanie písomností. V ostatnom poukázal na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol tiež, že predložené prepúšťacie správy nesvedčia o zhoršenom zdravotnom stave žalovaného 2/ v súvislosti s týmto konaním.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovaných) považovať za vecne správne. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:
7. V danej veci súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie majúc za to, že žalovaní nepreukázali ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe.
8. Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
9. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný z dôvodu, že žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe (§ 273 CSP), môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe z ospravedlniteľných dôvodov (napr. pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí a pod.). Existenciu ospravedlniteľného dôvodu je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. Ak žalovaný preukáže, že lehotu na vyjadrenie k žalobe zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, môže zmeškaný úkon (vyjadrenie k žalobe) doložiť súdu spolu s návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k § 277).
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní podali dňa 19.3.2021 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnili tým, že zmeškali lehotu na vyjadrenie z ospravedlniteľného dôvodu, a to technickej poruchy v schránke slovensko.sk, kedy sa im nezobrazovali žiadne oznámenia o uložení správ do schránky. Technická porucha bola odstránená až dňa 10.3.2021 na základe telefonického rozhovoru s technickou podporou stránky slovensko.sk, kedy sa žalovaným doručili všetky listiny naraz, a to tak výzva na vyjadrenie ako i samotný rozsudok. Za účelom preukázania ospravedlniteľného dôvodu
predložili iba listinný dôkaz - fotografiu displeja mobilného telefónu s históriou volaní, podľa ktorej malo dôjsť k hovoru dňa 10. a 11.3.2021 na telefónne číslo kontaktného centra Ústredného portálu verejnej správy (XX/XXX XXX XX).
11. Až v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, popri vyššie uvedenej argumentácii, uviedli aj skutočnosť, že žalovaný 2/ mal zriadenú poštovú službu časové doposielanie na adresu do Zelenča (zriadený P.O.BOX), avšak poštový doručovateľ list nedoposlal a namiesto toho poslal list súdu späť ako nedoručený. Dôkazy o tom však boli predložené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a to z dôvodu hospitalizácie žalovaného 2/.
12. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma splnenie predpokladov pre vydanie samotného rozsudku pre zmeškanie, preto argumentami, týkajúcimi sa uvedeného sa odvolací súd vysporiadal v rámci rozhodnutia o odvolaní žalovaných proti rozsudku pre zmeškanie.
13. Úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z ospravedlniteľných dôvodov vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku. Predpokladá sa, že boli splnené všetky podmienky na jeho vydanie, avšak na strane žalovaného nastali okolnosti, ktoré súdu v čase vydania rozsudku objektívne nemohli byť známe a ktoré bránili žalovanému riadne a včas sa k žalobe vyjadriť.
14. Odvolací súd v danom prípade skúmal, či žalovaní preukázali existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie boli žalovaní povinní špecifikovať ospravedlniteľný dôvod zmeškania tak, aby súd mohol posúdiť, aká konkrétna okolnosť na strane žalovaných im bránila vyjadriť sa včas k žalobe a či ide o okolnosť významnú, ktorá zmeškanie lehoty ospravedlňuje. Len na základe konkrétnych okolností môže súd dôvodiť, že žalovanými uvádzaný dôvod zmeškania lehoty je ospravedlniteľný.
15. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
16. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom procese vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, ktorý znamená, že právo odvolateľa (aj protistrany) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila na súde prvej inštancie je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Preto odvolací súd na nové skutočnosti a dôkazy uvedené žalovanými až v odvolaní prihliadnuť nemohol, nakoľko žalovaní nepreukázali žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP.
17. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, ospravedlniteľný dôvod v podobe technickej poruchy jej elektronickej schránky nebol preukázaný. Predložený dôkaz - fotografia displeja mobilného telefónu s históriou volaní, podľa ktorej malo dôjsť k hovoru dňa 10. a 11.3.2021 na telefónne číslo kontaktného centra Ústredného portálu verejnej správy (XX/XXX XXX XX) v žiadnom prípade nepreukazuje ňou tvrdenú skutočnosť o technickej poruche elektronickej schránky, v akom časovom období táto porucha existovala, či kedy bola odstránená. Ospravedlniteľný dôvod by bol preukázaný len takým dôkazom (napr. vyjadrením prevádzkovateľa informačného systému - elektronickej schránky), z ktorého by bez pochybností vyplývalo, že žalovaná 1/ sa v presne určenom časovom období z dôvodu technickej poruchy elektronickej schránky objektívne nemohla oboznámiť s doručovanými písomnosťami. Ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, takýto dôkaz v konaní predložený nebol. Nemožno preto považovať za preukázaný ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 ods. 1 CSP. Aj v prípade, ak by odvolací súd mohol prihliadnuť na novotu v odvolacom konaní - žalovanými predložený dôkaz v podobe obrazovej snímky monitoru počítača, že požadovanú stránku slovensko.sk nie je možné zobraziť, tento dôkaz by opätovne nemal žiadnu výpovednú hodnotu (nepreukazuje totiž aká elektronická schránka je nefunkčná, resp. prečo stránku nie je možné zobraziť a od akého dátumu). Žalovaná 1/ ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti vo vzťahu k preukázaniu existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe.
18. V súvislosti s tvrdením a preukázaním ospravedlniteľného dôvodu žalovaného 2/ treba uviesť, že v odvolaní uvádzané skutočnosti a dôkazy sú novotami (prepúšťacia správa z Univerzitnej nemocnice Bratislava a z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s., žiadosť o doplnkové a dispozičné služby, obrazová snímka monitoru počítača), na ktoré nie je možné prihliadať. Žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo skutočnosť, že mal zriadenú poštovú službu časové doposielanie, neuviedol už v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tu existenciu ospravedlniteľného dôvodu odôvodňoval len technickou poruchou elektronickej schránky, pričom ako správne uviedol súd prvej inštancie, táto argumentácia vo vzťahu k žalovanému 2/ neobstojí. Žalovanému 2/ neboli písomnosti doručované elektronicky, ale v listinnej podobe poštou, a preto ani žiadna prípadná technická vada majúca existovať pri elektronickom doručovaní mu nemohla brániť v prevzatí súdom doručovaných písomnosti. Žalovaný 2/ pritom v odvolaní netvrdil a ani nepreukázal, že neporušil procesnú diligenciu, t.j. netvrdil ani nepreukázal, že skutočnosti a dôkazy uvedené až v odvolaní (argumentácia týkajúca sa zriadenej služby časové doposielanie a dôkazy o tom) nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/), pričom novoty uvedené žalovaným 2/ pod iný účel ich použitia (§ 366 písm. a/ až c/) podradiť nemožno. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v čase podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (19.3.2021) nebol žalovaný 2/ hospitalizovaný a iný dôvod neuvedenia skutočností a dôkazov vo vzťahu k preukázaniu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe pred súdom prvej inštancie z obsahu spisu nevyplývajú.
19. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní nepreukázali existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe, ktorý záver súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a presvedčivo odôvodnil.
20. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaní). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
23. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.