Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoCsp-20-2021.pdf
PDF · 103.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: v 1/ rade W. J., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J., zastúpenej občianskym združením Centrum Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, v 2/ rade H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J., v 3/ J. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, J., proti žalovaným: v 1/ rade Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, v 2/ rade U9, a. s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpenému: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne v 1/ rade voči rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21Csp/86/2019-243 zo dňa 21.09.2020, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobkyne v 1/ rade voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. p o t v r d z u j e .
Výrokov II., III. rozsudku súdu prvej inštancie sa n e d o t ý k a .
Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenu žaloby vykonanej žalobkyňou 1/ ako prednes na pojednávaní dňa 21.09.2020 nepripustil (výrok I.). Konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavil (výrok II.). Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Žalobu zamietol (výrok IV.). Žalovanému 1/ priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok V.).
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 137, § 139, § 140 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, 3, § 144, § 145 ods. 2 CSP, § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
3. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.09.2020 zástupca žalovaného 1/ v rámci prednesu zobral žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ v celom rozsahu späť s tým, že navrhol, aby súd nepriznal žiadnej strane sporu trovy konania. O tomto späťvzatí súd rozhodoval vo výroku rozsudku podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP a konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavil s tým, že žalovanému 2/ súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento sa vo veci nevyjadril, a ani si náhradu trov konania neuplatnil.
Na predmetnom pojednávaní zástupca žalovaného 1/ žiadal, aby súd pripustil zmenu, teda rozšírenie žaloby o tretí výrok, že žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach a to rodinný dom súp. č. XXXX, na parcele reg. „C“, parc. č. 3730/164 a parc. č. 3730/169, katastrálne územie J., katastrálny úrad, zapísané na LV č. XXX a o ďalší výrok IV., že súd určuje že záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti neexistuje. Súd predmetný procesný návrh na zmenu žaloby vo výroku rozsudku nepripustil. Dôvodom bola tá skutočnosť, že zástupca žalovaného 1/ žiadal rozšírenie žaloby o dva výroky týkajúce sa záložného práva, t. z. povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa výkonu záložného práva a určenia, že záložné právo na predmetné nehnuteľnosti neexistuje. Súd poukazuje na to, že dôvodmi, pre ktorý bola zmena žaloby prednesená zástupcom žalovaného 1/, nebola pripustená, bola tá skutočnosť, že čo sa týka žalobkyne 1/, táto bola prítomná na pojednávaní, avšak žalobkyňa 2/ prítomná nebola. Neúčasť súdu ani neospravedlnila. Len zástupca žalovaného 1/, ktorý nebol oprávnený konať za žalobkyňu 2/, ospravedlnil jej neúčasť, čo je v danom prípade pre súd irelevantné. Keďže záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam uzavrela žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ so žalovaným 1/ podľa názoru súdu je možné meniť žalobu len so súhlasom aj žalobkyne 2/, nakoľko pre tieto výroky, o ktoré teda zástupca žalovaného 1/ žiadal rozšíriť žalobu, žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ predstavujú nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP a v zmysle § 77 ods. 2 CSP na zmenu žaloby je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane a predstavujú nerozlučné spoločenstvo, čo v danom prípade splnené nebolo. Čiže to bol prvý dôvod, pre ktorý nepripustil súd zmenu žaloby, nakoľko s uvedeným nevyslovila súhlas žalobkyňa 2/, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila. Zároveň pre úplnosť súdu dodáva, že ani v prípade, že by bol daný súhlas žalobkyne 2/ k zmene žaloby, podľa názoru súdu nové žalobné návrhy predstavujú úplne nový skutkový základ, ktorý nebol obsahom pôvodnej žaloby, a nie je preto splnená podmienka toho, aby výsledky doterajšieho konania mohli byť akokoľvek použiteľné pre ďalšie konanie o prípadne zmenenom žalobnom návrhu. Zároveň súd uvádza, že nie je nijakým spôsobom dotknuté právo žalobkýň domáhať sa ochrany týchto nových práv, o ktorých dnes tvrdia, že by mali byť ohrozené, alebo porušené v akomkoľvek inom konaní. Keďže súd nepripustil zmenu žaloby, súd konal o pôvodnom žalobnom návrhu, ktorým sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali jednak určenia neplatnosti dvoch zmlúv. Prvou bola Zmluva o splátkovom úvere č. 5068827808, táto zmluva bola uzavretá dňa 4.3.2015, kde na jednej strane vystupovala ako banka žalovaný 1/ a na druhej strane ako dlžníci vystupovali žalobkyňa 1/ a žalobca 3/. V čl. I. bod 1. predmetnej zmluvy o splátkovom úvere (č. l. 92 spisu) bolo uvedené, že zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť dlžníkovi splátkový úver č. 5068827808 a dlžník sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky a to za podmienok dohodnutých v zmluve. Výška úveru bola dohodnutá na 51.000,- eur, druh úveru bol úver na bývanie, účel úveru bol iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou. Ďalej sa žalobcovia domáhali neplatnosti ďalšej Zmluvy o splátkovom úvere č. 5072449694, kde táto bola uzavretá medzi žalovaným 1/ ako bankou a žalobkyňou 1/ a žalobcom 3/ ako dlžníkmi, kde bola dohodnutá výška úveru 13.000,- eur, druh úveru úver na bývanie a účel úveru rekonštrukcia domu. Táto zmluva bola uzavretá dňa 26.05.2015. Po preskúmaní obidvoch zmlúv o splátkových úveroch je treba konštatovať, že tieto zmluvy o splátkovom úvere, ktoré boli uzavreté na bývanie a boli zabezpečené záložným právom medzi žalobcami 1/ a 3/ a žalovaným 1/ nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., ako také predstavujú zmluvy o úvere a nepodliehajú teda úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z.. Ide o zmluvy o úvere uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, a keďže boli uzavreté medzi žalobcami 1/ a 3/ ako spotrebiteľmi a žalovaným 1/ ako dodávateľom, tak je potrebné na ne použiť aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.. Je treba však povedať, že podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 4 je možné domáhať sa neplatnosti určenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale uvedené znenie zákona alebo ustanovenie sa vzťahuje výlučne pre zmluvy, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere na základe predmetného zákona. To znamená, že nie je možné sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere na základe zák. č. 129/2010 Z. z.. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti zmlúv, ale to je možné iba v tých prípadoch, kedy táto možnosť vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je práve zák. č. 129/2010 Z. z. avšak predmetné zmluvy nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. To znamená, že nie je možné, aby sa žalobcovia domáhali nároku na určenie neplatnosti predmetných zmlúv o splátkovom úvere. Súd preto nárok žalobcov na určenie neplatnosti obidvoch zmlúv o splátkovom úvere uzavretých medzi žalobcami 1/ a 3/ a žalovaným zamietol. Súd poukazuje pri zamietnutí žaloby v časti o určení neplatnosti zmlúv o splátkových úveroch aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorého právny názor je pre súd okresného súdu záväzný (č. l. 164 spisu). Ďalej sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ LV č. XXX je neplatné. Vo vzťahu k tomuto žalobnému návrhu, žalobcovia uvádzali, že došlo k začatiu výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na
dobrovoľnej dražbe, namietali, že by vykonaním dražby došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život žalobcov. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že zo strany žalovaného 1/ prebieha realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a to vo forme dobrovoľnej dražby, ktorú vykonáva žalovaný 2/ (č. l. 96, 97 spisu). Súd zistil, že dňa 26.05.2015 bol uzavretá Záložná zmluva k nehnuteľnostiam medzi bankou, teda žalovaným 1/ a záložcami 1/ a 2/, teda žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/ (č. l. 98). Predmetom tejto záložnej zmluvy bola zabezpečená pohľadávka žalovaného 1/, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5072449694 a zmluvy o splátkovom úvere č. 5068827808 s tým, že ako záloh boli definované v čl. II. nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov, nachádzajúce sa v katastrálnom území J., obec J., okres J., zapísané na LV č. XXX ako pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 3730/143, výmera 266 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3730/169 o výmere 479 m2, druh záhrady a stavby, rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele reg. „C“, parc. č. 3730/143. Zároveň súd mal preukázané, že bola uzavretá aj záložná zmluva k nehnuteľnostiam dňa 04.03.2015 (č. l. 102) s tým, že ňou mala byť zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5068827808 s rovnakými zmluvnými stranami a s rovnakým zálohom. Žalobcovia sa teda domáhali určenia neplatnosti záložného práva, teda neplatnosti zrejme záložných zmlúv uzavretých medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V predmetnej veci záložné právo na nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ bolo zriadené písomnými zmluvami (§ 151b ods. 1 OZ). V zmluvách o zriadení záložného práva boli určené aj pohľadávky (žalovaného 1/), ktoré zabezpečujú a konkrétne vymedzenie zálohu (§ 151b ods. 2 OZ). Pre vznik záložnej zmluvy bola splnená aj zákonná podmienka zápis do katastra nehnuteľností (zavkladovanie), keďže sa jednalo o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Uvedené skutočnosti preukazujú listinné dôkazy, ako ja zhodné tvrdenia strán sporu. Uvedené platilo pri obidvoch záložných zmluvách na rovnakú nehnuteľnosť. Ďalšou neposlednou skutočnosťou je existencia pohľadávky veriteľa, teda žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 3/, ktorí svoj záväzok zaplatiť úver voči žalovanému 1/ nesplnili. Je nepochybné, že žalovaný 1/ oznámil žalobcom listom zo dňa 10.05.2018 začatie výkonu záložného práva podľa § 151 l OZ formou odpredaja založených nehnuteľností. Žalobcovia spochybňovali postup žalovaného 1/ pri výkone záložného práva, podľa nich postup mohol predstavovať nekalú obchodnú praktiku a rozpor s dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že vykonané dokazovanie preukázalo, že finančné prostriedky boli požičané žalobcom 1/ a 3/, úver im bol poskytnutý, záložné zmluvy boli uzavreté v súlade s ustanoveniami OZ. Uvedený hmotno-právny predpis v § 151b umožňuje zriadiť záložné právo písomnou zmluvou. V konkrétne súdenej veci záložné zmluvy boli uzavreté písomne, obsahovali všetky podstatné náležitosti, t. j. aké pohľadávky zabezpečujú, čo je predmetom zálohu. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku rovnako ako iné zabezpečovacie inštitúty (§ 544 - § 558 OZ), kedy plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu pre veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Samotná existencia záložného práva v prejednávanej veci nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to uvádzajú žalobcovia 1/ a 3/. Bola im poskytnutá nemalá finančná čiastka. U žalobcov nešlo o krátkodobé omeškanie v súvislosti s plnením zabezpečenej pohľadávky a za súčasnej právnej úpravy zabezpečenie veriteľa záložným právom je dôležitým právnym prostriedkom. Existuje pohľadávka, ktorá nie je zaplatená a na jej zabezpečenie bolo v súlade so zákonom zriadené záložné právo. Ide o primerané a zákonom dovolené prostriedky právnej ochrany v riešenom právnom vzťahu, ktorý tu bol medzi žalobcami a žalovaným 1/ a zo strany, ktorého nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Výkon záložného práva umožňuje vnútroštátna norma (§ 151j ods. 1 OZ), aj dobrovoľnou dražbou, v prípade dražby sú veľmi široké právne prostriedky ochrany, či sú to konania o určení neplatnosti dražieb, ktoré práve v prípade nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie nie sú ani obmedzené lehotou uvedenou v § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade, že by došlo k výkonu dražby, aj príklepu v rozpore so zákonom, žalobcovia majú dosť účinných právnych prostriedkov ochrany. Za celú dobu od zosplatnenia úveru až ku dňu vydania rozhodnutia v aktuálnej veci nebolo preukázané, že žalobcovia uhradili nejaké splátky, čo bolo potrebné zohľadniť aj v súvislosti s riešením konkrétneho prípadu. S uvedením všetkých dôvodov súd dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvody pre určenie neplatnosti záložného práva žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach žalobcov 1/ a 2/, a preto žalobu aj v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný 1/ mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu.
4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaný v 1/ rade, a to voči výrokom I., IV. a V. rozsudku. Poukázal na znenie ustanovenia § 365 ods. 1 - 3 CSP. Má za to, že súd prvej inštancie tým, že nepripustil zmenu žaloby, porušil žalobcom ústavné práva na spravodlivý súdny proces. Žalobcovia majú za to, že s poukazom na zákon č. 160/2015 - CSP, ustanovenie § 143 ods. 1, výsledky doterajšieho konania boli podkladom na konanie o zmenenej žalobe a súd mal zmenu žaloby pripustiť. Rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.
5. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania.
7. Odvolací súd konštatuje, že výroky II. (ktorým výrokom bolo konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavené) a III. (ktorým žalovanému 2/ sa náhrada trov konania nepriznala) neboli odvolaním napadnuté a zostávajú rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
8. Pokiaľ však odvolateľka napadla výrok I. rozsudku, ktorým súd zmenu žaloby nepripustil, tento výrok, aj keď je súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia.
9. Prípustnosť odvolania voči uzneseniu je upravená v ustanovení § 357 CSP. V zásade proti tejto forme súdneho rozhodnutia odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Medzi takéto taxatívne vypočítané uznesenia však rozhodnutie súdu o zmene žaloby nepatrí. Proti takémuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je.
10. V zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Ak potom odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte ustanovení § 357 CSP, musí byť odmietnuté. Keďže citované uznesenie odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zmene žaloby nepripúšťa, odvolací súd odvolanie žalobkyne v 1/ rade voči výroku I. rozsudku odmietol.
11. Následne krajský súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania v súlade s ustanoveniami § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
12. V zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
13. V zmysle ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
14. Obligatórnou náležitosťou odvolania je uvedenie odvolacích dôvodov. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmať vady odvolania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
15. Je nepostačujúce, aby odvolateľ formálne citoval v zákone uvedený dôvod. Je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Pokiaľ odvolanie takýto konkrétny dôvod neobsahuje, preskúmavacia povinnosť odvolacieho súdu vo vzťahu k napadnutému rozsudku sa vzťahuje iba, a to z úradnej povinnosti, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
16. V konkrétnej rovine obsahuje odvolanie vymedzenie iba jedného odvolacieho dôvodu, v zmysle §365 ods. 1 písm. b) CSP, keď k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces malo dôjsť nepripustením zmeny žaloby, bližšie odôvodnenie odvolanie neobsahuje.
17. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a ďalšie. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vtedy, ak nesprávny úradný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že sa konanie javí ako nespravodlivé.
18. Samotné nepripustenie žaloby však porušenie práva na spravodlivý proces neznamená, súd rozhoduje o tom, či žalobu pripustí alebo nepripustí, teda na pripustenie žaloby nemá strana automaticky nárok.
19. Hoci zákon odvolanie strany proti nepripusteniu žaloby nepripúšťa (z ktorého dôvodu bolo v tejto časti odvolanie odmietnuté), strana sporu má právo odvolanie odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Takúto argumentáciu odvolanie neobsahuje a odvolací súd nemôže nahrádzať aktivitu odvolateľa. Hoci súd prvej inštancie podrobne nepripustenie žaloby odôvodnil, odvolanie neobsahuje žiadnu protiargumentáciu voči týmto dôvodom.
20. Okrem uvedeného žalobkyňa neuviedla žiadny konkrétny dôvod vo vzťahu k napadnutému zamietajúcemu výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, preto v ďalšom preskúmal napadnutý rozsudok len z hľadiska, či neobsahuje vady dotýkajúce sa procesných podmienok. Keďže odvolací súd takéto vady nezistil, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
21. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešnými stranami odvolacieho konania boli žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorým v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili a z obsahu spisu im vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, odvolací súd žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)