Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-37-2021.pdf
PDF · 168.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľa, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: U. T., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, a otca: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, zastúpeného advokátom: Mgr. Zsolt Baranyay, IČO: 52 617 351, adresa sídla Žihárec č. 801, o návrhu navrhovateľa: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Lucia Sukopová, IČO: 42 155 614, adresa sídla Trnava, Františkánska 5, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 25. februára 2021 č.k. 19P/131/2020-165 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I., II. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 160 Eur, ktoré výživné je splatné do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (výrok II.) a zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Galanta, číslo konania 19P/131/2020-43 zo dňa 27.8.2020, počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok III.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Maloletá R. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom č.k. 5C/74/2007-215 zo dňa 20.4.2020, ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal na platenie výživného vo výške 67 eur a súčasne upravil aj styk otca s maloletou. Rozsudkom č.k. 19P/152/2018-237 zo dňa 7.11.2019 súd schválil rodičovskú dohodu rodičov, na základe ktorej sa zvýšilo výživné na maloleté dieťa zo sumy 85 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne počnúc dňom 1.12.2018 do 31. 8.2019 a od 1.9.2019 zo sumy 130 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, ktoré výživné sa zaviazal otec platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
1.2.2 Matka maloletej dňa XX.X.XXXX zomrela.
1.2.3 Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 19P/131/2020-43 z 27.8.2020 rozhodujúc o návrhu E. P., narodeného XX.X.XXXX, bytom C. XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia, bola maloletá dočasne
ponechaná v starostlivosti navrhovateľa až do právoplatného skončenia konania o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa.
1.2.4.1 Maloletá R. od smrti svojej matky žije v domácnosti navrhovateľa. Je žiačkou 2. ročníka J. v G. odbor čašníčka-servírka. Je v lekárskej starostlivosti pediatra MUDr. Q., je zdravá a nie je dispenzarizovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Z lekárskej správy MUDr. G. Q. zo dňa 24.11.2020 vyplýva, že maloletá R. prekonala choroby maloletého dieťaťa, fyzický i psychický vývin maloletej zodpovedá jej veku. Ambulanciu navštevovala výlučne v sprievode matky. U maloletej neboli spozorované žiadne známky zanedbania, ani fyzického, či psychického týrania. S uspokojovaním jej osobných potrieb má navrhovateľ spojené len bežné výdavky (strava 50 eur doma, hygiena 12 eur, vitamíny/lieky 5 eur, cestovné 30 eur, školské poplatky 2 eur, bývanie 56,73 eur, primerané výdavky na oblečenie 30 eur, strava mimo domova 50 eur (t.j. spolu na stravu 100 eur mesačne), školské potreby 10 eur, vreckové, kultúra, voľný čas 30 eur, mobil 15,25 eur, spolu 290,98 eur). Zo Sociálnej poisťovne od decembra 2020 poberá sirotský dôchodok v sume 124,60 eur/mes. Za obdobie 23.7.2020 do 15.12.2020 jej bola Sociálnou poisťovňou vyplatená suma 593,94 eur.
1.2.4.2 Dňa 16.11.2020 kolízny opatrovník vykonal šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov na adrese C. č. XXXX v byte na poschodí. Na zvonenie po určitom čase otvorila maloletá R., ktorá uviedla, že do bytu prišla len pred chvíľou a chce sa tu pripravovať do školy. Verbalizovala, že býva v byte svojho krstného otca o poschodie vyššie a v noci tam aj prespáva. V byte bol zastihnutý aj jej priateľ pán P. R., ktorý ešte spal. Byt je štandardne zariadený. Maloletá R. uviedla že navštevuje 2. ročník J. v G. odbor čašníčka-servírka. Aktuálne majú v škole dištančné vzdelávanie a ona sa pravidelne pripravuje na vyučovanie tu, v byte v ktorom bývala s mamou, lebo tu má väčší pokoj na prípravu. O poschodie vyššie, v byte u krstného otca pána P., sa pripravuje do školy aj jeho dcéra I. E., ktorá má tiež dištančné vzdelávanie. Maloletá R. sa vyjadrila, že neľahké obdobie po smrti matky zvládla za pomoci svojho krstného otca, svojho priateľa a svojho psa. Chodili spolu často na prechádzky a na nákupy do obchodných centier. Uviedla, že chce byť zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojho krstného otca, nakoľko s ním má vybudovaný vzťah, má ho rada a vždy im pomáhal. Vyjadrila sa, že tak ako s krstným, má rovnako dobrý vzťah aj s jeho partnerkou a ich deťmi. Krstný im už dlhšie pomáhal, ale hlavne v období keď bola mama chorá, boli spolu v každodennom osobnom kontakte. Otec ju od júna 2020 nekontaktoval, len za posledných pár týždňov sa niekoľko krát telefonicky ozval.
1.2.4.3 V rámci pohovoru s maloletou pred súdom v prítomnosti sudkyne a kolízneho opatrovníka maloletá uviedla, že keď sa otec o ňu nezaujímal 17 rokov, nech sa o ňu nezaujíma ani teraz. Mamina zomrela pred 7 mesiacmi a ani raz nezavolal s tým, že ako sa má. Keď sa dostala do G., do školy, tak mamina hovorila otcovi, že bude od neho potrebovať 80 eur, čo predstavovalo polovicu nákladov. Neprispel ničím. Keď bola malá, tak chodila otcovi každý týždeň, ale nespala u otca, ale u babky. Vzťah s otcom nebol moc dobrý. 5 - 6 rokov tam už nechodí. Robí rozdiely medzi ňou a bratom. Jeho objíma a ju nie. Počas choroby mamy ju nepodporoval, nezavolal jej, či sa nechce porozprávať. Od maminy dostala psíka. S maminou mala veľmi dobrý vzťah. Od strýka sa jej dostávalo opory, má dobrý vzťah aj s ich dievčatami a partnerkou. Zaujíma sa o ňu len babka z otcovej strany, ju má veľmi rada. V deň kedy zomrela mama otec prišiel a ona mu povedala, že nechce ísť k nemu. Jeho manželka uviedla, že jej nedovolia ísť k strýkovi. Od smrti matky spáva u krstného. V byte po matke sa nachádza, lebo sa tam učí. Priateľ má 21 rokov, pracuje. V byte matky mu zriadili prechodný pobyt v čase, keď ešte matka žila. Priateľ žije u svojej mamy v F.. Mal. študuje v G., odbor kuchár-servír. Doma nevarieva. Bavia ju prechádzky s priateľom, čašníctvo. Jeden týždeň má školu, druhý má prax. Teraz je vyučovanie dištančné. Otec podľa nej nevie aké má známky. On je v tom, že študuje odbor kuchár-čašník. Po škole by chcela pracovať v kaviarni. Jej doktor je MUDr. Q.. Má dobrý zdravotný stav. Nosila okuliare, neplánovala žiadny zákrok, niekedy ju bolia oči. Od smrti matky bola u otca párkrát, aj na Vianoce, kedy sa chytila s manželkou otca. Tento rok sa s babkou ešte nestretla. Kvôli otcovi tam nechce byť. Keď mamina ochorela, otec jej hovoril veci typu, že aj tak ti zomrie mama. Otec jej mesačne posiela 160 eur, nedoplatok 20 eur neplatí. Vždy mešká a platí až ďalší mesiac, druhého až tretieho. K narodeninám jej dal 30 eur. Vraj jej kúpil darček k Vianociam, ale ten si nestihla ani prevziať, keďže potom už neboli spolu. Opýta sa jej nanajvýš, či nepotrebuje mäso. Peniaze a sirotský dôchodok si odkladá. Strýkovi neprispieva. Oblečenie jej nakupuje krstný, teraz nenakupuje žiadne. Tam sa aj stravuje. Platí paušál 15,25 eur. Inak má bežné výdavky. Učí sa väčšinou na trojky. Priateľ je montážnik s príjmom 750-850 eur. Žiadny majetok nevlastní. Prebieha dedičské konanie ohľadne bytu matky. Výdavky na bývanie v byte matky sú: nájomné 210 eur, elektrina 46 eur, digi/internet. Tieto výdavky uhrádza priateľ. Nemá
tušenie prečo otcovi vadí, že chce byť u krstného. On nie je doma celý týždeň, aj cez víkend a s jeho manželkou má zlé vzťahy. Nevylučuje stretávanie sa s otcom. Cez leto otec vyvolával priateľovi, ona to počula cez reproduktor, že v jeho očiach zomrela, že už nie je jeho dcéra. Veľakrát povie veci, ktoré by nemal povedať. Chce byť zverená do starostlivosti navrhovateľa. Otec po oboznámení obsahu výpovede maloletej pred súdom na otázku súdu, aby sa vyjadril, ako sa konkrétne zaujímal o svoju dcéru od smrti jej matky, ani po pretlmočení nerozumel otázke. Jeho právny zástupca uviedol, že sa zaujímal takým spôsobom, že ponúkol maloletej možnosť, aby u neho bývala, navštívil ÚPSVaR za účelom pomoci. Snažil sa dohodnúť tak, aby bola zabezpečená jej kontinuálna v jej prirodzenom prostredí. Taktiež je zrejmé z výpovedí otca, že má záujem o jej zdravotný stav. Otec sa vyjadril k nahrávke tak, že sa jedná o klamstvo. Keby bol taký zlý človek, neposielal by jej predsa peniaze. Bol chorý, dostával 38 eur a aj tak platil výživné. Je pravda, že tento mesiac ešte nezaplatil, ale tieto peniaze dostane. Maloletá zotrvala na svojich tvrdeniach v pohovore. Na otázku súdu, aby sa maloletá vyjadrila k frekvencii telefonátov s jej otcom táto uviedla, že jej nevolá ani každý mesiac. Otec sa k uvedenému nijak nevyjadril.
1.2.5.1 Navrhovateľ býva so svojou družkou p. E. Q., jej dcérou mal. E. I. B., nar. XX.XX.XXXX a ich spoločnou dcérou mal. I. E. P., nar. XX.X.XXXX a od smrti svojej matky býva a prespáva v byte krstného aj mal. R.. Menovaní obývajú 3-izbový nájomný obecný byt s kuchyňou a príslušenstvom. Prenajímateľom bytu je obec C., zmluvu o nájme majú podpísanú do roku 2025 a každých 5 rokov ju obec s nájomcom predlžuje. Mesačné nájomné a úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu boli s prenajímateľom zmluvne dohodnuté vo výške 220,00 eur. Ďalšie náklady tvoria platby za: vodu v sume 80,00 eur/štvrťrok; Digi v sume 17,00 eur/mes.; internet v sume 15,00 eur/mes.; plyn v sume 5,00 eur/mes. V dome je zavedená elektrina a voda. Vykurovanie domácnosti je zabezpečované ústredným kúrením. Byt je štandardne zariadený. Hygiena a čistota priestorov bola v čase šetrenia SPODaSK dňa 17.8.2020 na dobrej úrovni. V domácnosti mala maloletá vytvorený priestor na spanie v obývacej izbe (rozkladací gauč). Navrhovateľ je slobodný, žije v druhovskom pomere. Pracuje v spoločnosti R. J. s miestom výkonu práce Bratislava v 3-zmennej prevádzke. Jeho čistý mesačný príjem je cca. 1.000,00 eur. Poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur/mes. Navrhovateľ je bratom zomrelej matky maloletej R.. Partnerka navrhovateľa pani E. Q., nar. X.X.XXXX pracuje na základe dohody v spoločnosti J. D. J. s.r.o. so sídlom v G., miestom výkonu práce v E. ako balička s priemerným čistým mesačným príjmom cca 600,00 -700,00 eur. Poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur/mes. Navrhovateľ má na vyššie uvedenej adrese vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa.
1.2.5.2 Priemerná čistá mzda navrhovateľa bola v období od 11/2019 do 10/2020 vo výške 813,39 eur. V období od júna do novembra 2020 bol práceneschopný. V novembri 2020 mal čistý príjem 2.045,81 eur. Priateľka navrhovateľa je poberateľkou mesačnej mzdy vo výške 623 eur brutto. V domácnosti žijú tri maloleté deti, vrátane mal. R.. Mesačná úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu v 3-izbovom byte v C. je 220,00 eur. Ďalšie náklady tvoria platby za vodu v sume 80,00 eur/štvrťrok = 26,67 eur/mes.; Digi v sume 17,00 eur/mes.; internet v sume 15,00 eur/mes.; plyn v sume 5,00 eur/mes, spolu 283,67 eur = 56,73 eur/osoba. Ostatné mesačné výdavky rodiny navrhovateľa sú nasledovné: strava 250 eur (50 eur/osoba), hygiena 60 eur (12 eur/osoba), vitamíny/lieky 25 eur (5 eur/osoba), výdavky na psa 30 eur, cestovné pre R. 30 eur, cestovné pre E. I. 15 eur, školné pre I. 10 eur, stravné v škole pre I. 15 eur, splátky pôžičiek 100 eur. Ročné školské poplatky pre E. I. sú vo výške 20 eur, pre mal. R. 25 eur. Štvrťročne uhrádza navrhovateľ poistku na auto 44 eur. Družka navrhovateľa poberá výživné na mal. E. I. vo výške 60 eur mesačne. Navrhovateľ, ani jeho družka neboli prejednávaní komisiou KOVP Diakovce, ani obecnou políciou. V obci C. majú dobrú povesť. Navrhovateľ je zdravý, netrpí žiadnym chronickým ani akútnym ochorením.
1.2.6.1 Otec maloletej je ženatý, a žije spoločne so svojou manželkou pani T. E., synom T. A., nar. XX.X.XXXX a manželkiným synom I. G., nar. XX.X.XXXX. Je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti F. s.r.o. so sídlom v Q. v pracovnej pozícii vodič MKD s dosahovaným priemerným čistým mesačným príjmom cca. 700,00 eur/mes. Rodina obýva prenajatý obecný 3-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom. Zmluva uzatvorená medzi prenajímateľom obcou W. a nájomcom je uzavretá do 11/2020 a onedlho budú podpisovať novú nájomnú zmluva na obdobie 5 rokov. Nájomné je vo výške 189 eur mesačne. Medzi ďalšie mesačné výdavky patrí: elektrina 51 eur, plyn 48 eur, internet 10 eur, televízia 20 eur, 3 mobilné telefóny 200 eur, životná poistka otca mal. 48 eur, životné poistky manželky a detí 45 eur, výdavky na školu mal. 70 eur, lieky otca mal. 20 eur, splátka exekúcie 100 eur. Otec mal. trpí trombózou očných ciev a vysokým krvným tlakom, a teda navštevuje hematológa a očného lekára.
Ostatní členovia domácnosti majú bežné výdavky. Otec platí mesačne výživné na mal. R. v sume 160,00 eur. Byt je štandardne zariadený, kuchyňa je prepojená s obývacou časťou. Maloletý A. má k dispozícii samostatnú izbu, zariadenú posteľou, skriňou, písacím stolíkom a TV prijímačom. Túto izbu by otec vedel v prípade potreby uvoľniť pre mal. R.. Počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom sa vyjadril, že on nechce dcére brániť, aby bývala u krstného, ak si to sama želá a nebude ju nútiť, aby sa presťahovala k nemu do jeho domácnosti v obci W.. Uviedol, že sa snaží s dcérou kontaktovať telefonicky 1 x týždenne, ale nie vždy maloletá prijme hovor. Osobný kontakt majú 1-2 x mesačne, R. bola v jeho domácnosti na návšteve dňa 1.11.2020 a zdržala sa cca. 2 hodiny. Manželka pána T. pani T. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX je SZČO v predmetom podnikania - mäsiarstvo. Jej čistý mesačný príjem je cca. 500,00 eur. Otec maloletej oznámil súdu, že od doby, kedy súd naposledy rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti došlo len k miernejším zmenám v jeho majetkových pomeroch. Ich syn A. navštevuje 2. ročník základnej školy v W.. Manželkin syn I. navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy technickej v G.. Vlastnia dve osobné motorové vozidlá. Nevlastnia žiadne nehnuteľnosti.
1.2.6.2 Priemerná čistá mzda otca mal. bola v období od 11/2019 do 11/2020 vo výške 690,90 eur. Príjmy manželky otca mal. z podnikania boli v roku 2020 vo výške 114.134,20 eur a výdavky vo výške 109.354,80 eur.
1.2.6.3 Otec vo svojej výpovedi pred súdom nesúhlasil so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa dôvodiac, že on sám má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o svoju dcéru, poprel tvrdenia navrhovateľa, že má s dcérou narušený vzťah, boli spolu aj pred dvoma dňami, a to v trvaní jedného dňa, že si je vedomý skutočnosti, že maloletá pomerne často trávi čas s priateľom v byte a domnieva sa, že dcéra sa takto snaží získať prostriedky za účelom živobytia, že dcéru naďalej podporuje aj nad rámec sumy, ktorá bola pôvodne uvedená v rozsudku. Pôvodne nechcel nútiť dcéru, aby sa presťahovala do W., aby sa mohla naďalej zdržiavať vo svojom pôvodnom prostredí, teda v byte po matke. Je však pripravený poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť. Jeho vzťah s dcérou nevidí ako zlý. Boli v spojení od jej narodenia. Rešpektoval súdom upravený styk s výnimkami, a to na základe priania maloletej, ak mala iný program, resp. v priebehu obdobia, kedy jej matka bola chorá. Tento rok sa toto stretávanie už takto nerealizuje, ale stretnú sa dvakrát do mesiaca. Telefonujú si každý týždeň až doteraz. Prvýkrát sa rozprával s dcérou o tom, že chce, aby sa o ňu osobne staral ihneď po smrti jej matky a od uvedeného času jej to opakovane prízvukuje. Mlčala o týchto veciach, nepovedala žiadne stanovisko. Dlhodobo sa súdil ohľadne starostlivosti o dcéru. Nevidí dôvod, pre ktorý by nemohol teraz zabezpečovať jej starostlivosť. Podľa jeho vedomostí dcéra navštevuje školu v G., 2. ročník a učí sa za čašníčku. Zvykla hovorievať, že má dobré známky. Počas „korony“ prebiehala výučba online. Keď jej voláva, hovorí, aby vtedy nevolal, lebo má vyučovanie. Baví ju varenie. V sobotu spomínala, že po škole by chcela ísť robiť do kaviarne. Rada chodí so psíkom na prechádzku, volá sa H.. Priateľ dcéry sa volá P. R.. Mal by byť zamestnaný v F. v D.. Lekár dcéry je MUDr. Q. v Q.. Dcéra chodí k očnému lekárovi. Babka jej to vybavila. Manželka ju mala brať k očnému. Od smrti matky mal. sa stretli asi desaťkrát. Keď ona nedôjde, ide aj on. V ich domácnosti neprespáva. Matka mal. potrebovala starostlivosť asi 3 roky. Vzťah dcéry s manželkou a deťmi je dobrý. Pred ochorením matky chodila dcéra k nim na víkendy, ale nevie presne kedy naposledy. O dcéru bojoval na súde štyri roky. Otec mal. navrhoval dohodu navrhovateľovi, že po smrti on, ako príbuzný by dohliadal na dcéru tam, kde teraz býva, no s touto dohodou nesúhlasil. Na otázku či bol na pohrebe matky a ako podporovali mal. uviedol, že nevie. Bol vedľa nej, bol pri nej. Samozrejme, finančne posielal dcére k jej rukám 160 eur mesačne. K narodeninám jej dali 40 eur. V podaní doručenom súdu dňa 14. 1.2021 otec doplnil, že navrhovateľ nezabezpečoval starostlivosť o mal. v čase podania návrhu, ani teraz. Aj v samotnom návrhu sa uvádza, že mal. zostala bývať po smrti matky v predmetnom byte. Aj z potvrdenia obce vyplýva, že navrhovateľ a mal. žijú každý v inom byte. V čase šetrenia kolíznym opatrovníkom sa v byte nachádzala mal. aj jej priateľ, pričom tento má v byte prechodný pobyt. V tomto byte si spoločne vedú domácnosť. K navrhovateľovi chodí dcéra nanajvýš na návštevu, ale tento nijak nezabezpečuje starostlivosť. Z uvedeného dôvodu sa chcel dohodnúť s navrhovateľom, aby ak maloletá nechce zostať v C., tak navrhovateľ by na ňu dohliadal pod gesciou otca, pri zachovaní právneho statusu otca.
1.2.6.4 Z úradného záznamu ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 12.8.2020 vyplýva, že na úrad sa dostavil otec mal. spolu s manželkou ohľadne maloletej R.. Uviedol, že vedia o tom, že o jeho dcéru sa má starať jej krstný otec, voči čomu nemá výhrady, keď to ona chce, lebo s dcérou príliš nekomunikuje. Obáva sa, že by mohla byť rodinou ohrozená na majetku. Otcovi mal. bolo poskytnuté poradenstvo a
možnosť spolupráce s úradom, na čo otec mal. uviedol telefonický kontakt na manželku, keďže kvôli práci v kamiónovej autodoprave nebýva často doma.
1.2.7 Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča podľa § 44 ods. 1 a ods. 3, § 45 ods. 1 až ods. 5 , § 47 ods. 1 a ods. 2 a § 62 ods.1, 2, 4 a ods.5 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru, že je v záujme maloletej R. aby táto bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, že je potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a zrušiť neodkladné opatrenie upravujúce práva a povinnosti k maloletej počas konania vo veci samej.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.8.2020 domáha zverenia maloletej do svojej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka maloletej dňa 23.7.2020 zomrela a maloletá nemá s otcom vytvorený pozitívny vzťah. Navrhovateľ je bratom nebohej matky a krstným otcom maloletej, pričom počas života matky maloletej žil v byte, ktorý sa nachádza nad bytom, v ktorom spoločne žila matka s maloletou. Maloletá má k navrhovateľovi, jeho priateľke a deťom blízky vzťah. Navrhovateľ aktívne pomáhal maloletej a jej matke v čase jej choroby, maloletej bol oporou.
1.5 Otec maloletej až do pojednávania dňa 7.12.2020 súhlasil s návrhom tvrdiac, že i keď spĺňa všetky predpoklady na starostlivosť o dcéru, je pripravený rešpektovať slobodné rozhodnutie maloletej. Od uvedeného pojednávania žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a otec je pripravený prevziať túto osobnú starostlivosť.
1.6 Je pravda, že zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby je toto právo odopreté jej otcovi. V zmysle Zákona o rodine súd rozhodne o náhradnej osobnej starostlivosti ak osobnú starostlivosť rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Zákon o rodine tiež uvádza, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
1.7 Dňa 27.8.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľa, a to aj s prihliadnutím na súhlas otca maloletej. Pritom informácie, ktoré otec začal namietať až v decembri 2020, a to, že už v návrhu sa uvádza, že maloletá býva v inom byte ako navrhovateľ, boli otcovi maloletej známe už v čase doručenia návrhu. Otec navrhol zistiť informáciu o prechodnom pobyte priateľa maloletej v byte po matke maloletej. Táto skutočnosť je medzi účastníkmi nesporná, preto tento návrh súd zamietol. Táto skutočnosť však automaticky neznamená, že maloletá v predmetnom byte každodenne prespáva, keďže zo šetrenia vyplýva, že v domácnosti navrhovateľa má vyčlenený priestor na spanie a osobné veci (i keď nie všetky). Je tiež nesporné, že v byte po matke sa maloletá pravidelne zdržuje, keďže sa tu pripravuje na štúdium a aj trávi čas s priateľom. Na základe šetrenia kolíznym opatrovníkom, aj z uvedeného vyjadrenia v návrhu súd nemá za vylúčené, že maloletá niekedy prespáva s priateľom v byte po svojej matke. Súd preto na pojednávaní dňa 7.12.2020 poučil účastníkov, že nie je prípustné, aby sa maloletá zdržiavala celodenne v byte po matke sama. Je nevyhnutné, aby za ňu prevzala zodpovednosť dospelá osoba, ktorá bude mať maloletú pod kontrolou celodenne, samozrejme, s ohľadom na jej vek, kedy sa predpokladá väčšia miera samostatnosti. Nemôže byť však ponechaná, aby samostatne zvládala každodennú činnosť o svoju starostlivosť sama a zároveň je dôležité zachovať výchovný aspekt zodpovednej osoby až do dovŕšenia plnoletosti. Otec tvrdí, že sa chcel dohodnúť s navrhovateľom, že ak maloletá chce zostať v C., tak navrhovateľ by na ňu dohliadal pod gesciou otca, pri zachovaní právneho statusu otca. Návrh takejto dohody zo strany otca nepredstavuje podľa názoru súdu osobnú starostlivosť rodiča o maloletú, keďže táto dohoda predpokladá osobný dozor navrhovateľa, čo nepochybne patrí pod súhrn rodičovských práv a povinností vzťahujúcich sa na „osobnú starostlivosť“. Súdu nie je zrejmé, aký súhrn práv a povinností vzťahujúcich sa na osobnú starostlivosť mal otec na mysli, keď tvrdí, že by tieto práva realizoval navrhovateľ pod gesciou otca.
1.8 Súd má za preukázané, že otec maloletej skutočne v rozvodovom konaní „bojoval“ o osobnú starostlivosť dcéry. Predmetný rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 5C/74/2007-215 zo dňa 20.4.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/158/2009-249 zo dňa 21.10.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 6. 5.2009. Medzi otcom maloletej a maloletou nebolo sporné, že od obdobia puberty došlo k zhoršeniu ich vzťahu. Je zrejmé, že rodič, ktorému nie je zverené dieťa do osobnej starostlivosti má sťažené podmienky, čo sa týka udržiavania a prehlbovania vzťahu. Avšak je to práve rodič, dospelý, ktorý má voči dieťaťu vyvíjať zvýšenú aktivitu v tomto smere a neočakávať automaticky rovnakú spätnú väzbu od dieťaťa. Nič nebránilo otcovi vyvinúť aktivity k zlepšeniu jeho vzťahu s dcérou. Tvrdí, že sa snažil a snaží. Je pravda, že dcéru finančne podporuje platením súdom určeného výživného. Na otázku súdu ako podporoval dcéru po smrti matky nevedel odpovedať, resp. nerozumel otázke. Jeho právny zástupca uviedol, že tým, že napríklad maloletej ponúkol bývanie v jeho domácnosti. Túto okolnosť maloletá nepoprela, ale uvádza, že nemá s otcom vytvorený vzťah a preto chce zostať v starostlivosti navrhovateľa, ktorý o ňu naopak prejavuje skutočný záujem a podporoval ju v čase choroby jej matky. Otec ju naopak počas choroby matky nijak psychicky nepodporoval. Otec navrhol výsluch jeho matky, keďže sa spochybňuje jeho vzťah s maloletou. Súd tento návrh zamietol, keďže aj sám otec potvrdil, že vzťahy ochladli v období puberty, dcéra neprespáva v ich domácnosti, nevedel uviesť kedy naposledy strávila víkend v ich domácnosti a v súčasnosti sú v telefonickom kontakte. Otec tiež navrhol vyžiadať výpis hovorov otca s maloletou od júna 2020 do súčasnosti, ktorými chce preukázať svoj záujem o maloletú. Úradu však sám uviedol (odsek 18), že s dcérou príliš nekomunikuje. Na otázku súdu, aby sa maloletá vyjadrila k frekvencii telefonátov s jej otcom táto uviedla, že jej nevolá ani každý mesiac. Otec mal možnosť k tvrdeniu dcéry vyjadriť priamo v jej prítomnosti a neurobil tak. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Z uvedeného dôvodu súd nemal dôvod vykonať otcom navrhovaný dôkaz, keďže vychádza z nesporného tvrdenia, že v súčasnosti spolu netelefonujú ani každý mesiac. Otec má informácie o svojej dcére, tieto však sami o sebe nie sú dôkazom o jeho skutočnom záujme o dcéru, keďže sa jej nedostávalo opory najmä v čase, kedy ju veľmi potrebovala. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že otec dlhodobo nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Maloletá prešla veľmi ťažkým, traumatizujúcim obdobím, kedy prišla o svoju matku. Nie je preto v záujme maloletej vytrhnúť ju z jej prirodzeného prostredia, čo v úvode konania chápal aj jej otec. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nevyhovujúce okolnosti v starostlivosti navrhovateľa.
1.9 Navrhovateľ má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Má plnú spôsobilosť na právne úkony. Je bratom matky maloletej. Jeho zdravotný stav je dobrý. Príjmy navrhovateľa a jeho rodiny pokrývajú výdavky domácnosti a jej členov. Šetrením opatrovníka bolo zistené, že podmienky na bývanie sú v domácnosti navrhovateľa na dobrej úrovni.
1.10 Osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti musí spĺňať okrem iného aj morálne predpoklady a spôsobom svojho života, vrátane osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, musí zaručovať, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Navrhovateľ bol v roku 2013 podmienečne odsúdený za trestný čin krádeže. Z lustrácie z registra trestov vyplýva, že na navrhovateľa sa v tomto prípade hľadí, akoby nebol odsúdený. Navrhovateľ sa nedopustil žiadnych priestupkov. Zákon o rodine, ani žiadny iný predpis neupravuje, čo konkrétne musí navrhovateľ zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať, resp. čo musí súdu preukázať. V tomto ohľade súd poukazuje na § 39 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ustanovenia fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, nie je spôsobilá na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti, ak a) bola odsúdená za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere vyššej ako jeden rok, a to aj, ak jej bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu, alebo b) bola odsúdená za úmyselný trestný čin za niektorý z trestných činov proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži, proti iným právam a slobodám, proti mieru a ľudskosti, alebo bola odsúdená za niektorý z trestných činov terorizmu a extrémizmu, a to aj, ak jej bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu. V danom prípade súd vyhodnotil celkovú situáciu ohľadne času a okolností spáchania trestného činu (vysvetlenie navrhovateľa v odseku 13. rozsudku) a dospel k záveru, že spáchanie uvedeného trestného činu a následný trest nie sú prekážkou zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľ je blízkou osobou maloletej, jej strýkom a krstným otcom. Maloletá má vytvorený citový
vzťah k navrhovateľovi, jeho priateľke a deťom. Celá rodina žije v ich prirodzenom prostredí, t.j. maloletá sa nemusí presťahovať do inej obce a môže využívať priestory bytu po svojej matke, kde sa môže nerušene pripravovať na štúdium. Na základe uvedeného súd výrokom I. zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a určil rozsah jeho práv a povinností.
1.11 Rozhodnutím o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe nezaniká vyživovacia povinnosť otca k maloletej, preto súd vo výroku II. zaviazal otca k vyživovacej povinnosti na sumu 160 eur mesačne. Táto suma zodpovedá návrhu a otec ju kontinuálne uhrádzal k rukám maloletej aj po smrti matky. Ani súd nezistil podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia (zo dňa 7.11.2019). Maloletá naďalej navštevuje strednú školu. Otec je v súčasnosti zamestnancom s obdobným príjmom. Nedošlo k podstatnej zmene pomerov ani u jeho manželky a detí s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Výdavky maloletej súd vyčíslil na sumu 290,98 eur. Pokiaľ súd zaviazal otca k plneniu vyživovacej povinnosti v rozsahu 160 eur, ostatná časť je tak pokrytá sirotským dôchodkom a prídavkami na maloletú.
1.12 Súd vo výroku III. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Galanta, číslo konania 19P/131/2020-43 zo dňa 27.8.2020, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
1.13 O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 C.m.p. a vecne potrebou rozhodnutia práve takýmto spôsobom z dôvodu neexistencie dôvodov pre iný spôsob rozhodnutia o trovách konania.
2.1 Rozsudok vo výroku I., II. a IV. - závislom výroku o trovách konania, napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zmenu a to zamietnutím návrhu navrhovateľa na zverenie maloletej R. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a zrušenie rozhodnutia o výživnom, prípadne návrhom na jeho zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f ) a h) C.s.p.).
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že od začatia súdneho konania kontinuálne tvrdil a preukazoval, že u neho sú vytvorené všetky podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú R. a je aj pripravený túto starostlivosť zabezpečovať a pokiaľ aj v minulosti chcel byť voči dcére ústretový a chcel jej umožniť, aby po smrti matky dočasne zostala v jej obvyklom prostredí, avšak medzičasom zmenil názor, nakoľko nie je účelné a nie sú ani dôvody preto, by sa rozhodovalo o zverení viac ako 17 ročného dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby a aby sa maloletá R. vzhľadom na svoj vek dočasne zdržiavala u svojho krstného otca, pokiaľ osobnú starostlivosť o maloletú môže vykonávať aj jej otec. Napadnuté rozhodnutie bráni zlepšovaniu vzťahov medzi otcom a dcérou a preto je v rozpore s článkom 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd prvej inštancie neposkytol účastníkom ochranu ani podľa článku 41 ods. 1 Ústavy SR.
2.3 Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že podľa § 44 ods. 1 ZoR opatrenia náhradnej starostlivosti prichádzajú do úvahy v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť, čo nebol prípad práve prejednávanej veci. Pokiaľ aj maloletá prejavila vôľu byť zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľa, záujem spoločnosti a maloletého dieťaťa na zabezpečenie osobnej starostlivosti rodičmi je vyšší, ako záujem na akceptáciu názoru maloletého dieťaťa. Súd zároveň pri rozhodovaní neprihliadol na článok 2, 3 prípadne článok 5 ZoR, z ktorých zásadne vyplýva, že súd musí zohľadniť aj iné aspekty, než je samotný záujem dieťaťa (a to najmä: ochranu rodiny a rodičovstva, upevňovanie vzájomných citových väzieb medzi členmi rodiny). Ďalej, pri vyhodnocovaní záujmu dieťaťa treba mať na zreteli, že názor dieťaťa je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú záver o skutočnom záujme dieťaťa, pričom jeho váha nie je dostačujúca na to, aby bola rozhodujúca v kontexte, kedy všetky ostatné faktory hovoria v prospech iného rozhodnutia.
2.4 Absurdne vyznieva aj záver súdu prvej inštancie, že otec dlhodobo nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú pokiaľ z konania jednoznačne vyplynulo, že maloletá bola po rozvode rodičov zverená do osobnej starostlivosti už nebohej matky a v krátkom čase po jej úmrtí bolo začaté konanie a vydanie neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie a tak otec s prihliadnutím na okolnosti a krátkosť času nemal ani teoretickú možnosť dokázať, ako je sám schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o dcéru.
2.5 Otec, ktorý počas pracovného týždňa ako vodič nákladných vozidiel často bol na pracovných cestách a doma sa zdržiaval okrem víkendov len 1 až 2 krát vo večerných hodinách, sa napriek tomu vždy venoval dcére, aj keď od čias puberty trávili spolu menej času. Aj tak sa podľa jeho vyjadrení stretával s dcérou 1 až 2 krát za mesiac. Po smrti matky maloletej t. j. za 4 a pol mesiaca sa s dcérou stretol asi 10 krát. Okrem toho súd prvej inštancie z dokazovania nesprávne uzavrel, že si s maloletou telefonuje menej než raz za mesiac, nakoľko si s ňou telefonuje podľa jeho informácií aspoň raz za týždeň.
2.6 Súd nesprávne prihliadol aj na vyjadrenia maloletej uvedené pri jej výsluchu, nakoľko tieto si vzájomne odporovali. Za účelom zistenia skutočných telefonických kontaktov otca s dcérou otec navrhoval vyžiadať výpis hovorov od príslušných mobilných operátorov otca, prípadne vykonať dokazovanie výsluchom matky otca, čo však súd prvej inštancie zamietol.
2.7 Zistenie súdu, že otec dlhodobo nezabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú vôbec neobstojí a nemá žiadnu oporu v konaní.
2.8 Otec naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach, že maloletá u navrhovateľa v skutočnosti napriek vydanému neodkladnému opatreniu nebýva, ale zdržiava sa v byte, ktorý mala v nájme jej nebohá matka, kde si s priateľom P. R. vytvorili spoločnú domácnosť. Peniaze, ktoré dcére poskytuje sú potom zbytočne vynakladané na jej samostatné bývanie, keď otec jej ponúkal možnosť bývania bez vynaloženia týchto navyše nákladov, ktoré by mohli byť inak použité na zvyšovanie jej životnej úrovne a prípadné zriadenie si vlastnej domácnosti by si maloletá mohla dohodnúť so svojim otcom v čase, keď bude pripravená na samostatný život.
2.9 Navrhovateľ zneužíva inštitút náhradnej osobnej starostlivosti na to, aby si zabezpečil permanentný príjem peňazí od otca na udržanie nájomného bytu po matke maloletej.
3. Navrhovateľ a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu (§ 111 písm. o) C.m.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrarioi C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
5.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľa na zverenie mu maloletej R. do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zároveň otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej R. sumou 160 eur mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
5.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f ) a h) C.s.p.).
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods.3 C.s.p.), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
8. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že otec vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. iba deklaroval, ale žiaden konkrétny nesprávny procesný postup neuviedol a odvolací súd žiaden nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nezistil. Nakoľko maloletá R. doposiaľ nedosiahla vek 18 rokov a chýbala jej výchova vo vlastnom rodinnom prostredí, mala právny nárok na to, aby jej štát svojimi orgánmi (teda aj súdom) zabezpečil výchovu v prostredí nahrádzajúcom vlastnú rodinu. To znamená, že v takomto prípade bolo nielen právom súdu prvej inštancie urobiť potrebné opatrenia, ktoré vyžaduje záujem na ochrane práv maloletej, ale bolo to aj jeho právnou povinnosťou. Spochybňovanie účelnosti takéhoto konania otcom maloletej hoc aj v období blízkom dosiahnutiu plnoletosti maloletej bolo preto pre rozhodnutie vo veci právne bezvýznamným a námietka otca spochybňujúca správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie v tomto konaní nemohla obstáť.
9.1 Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to, konkrétne výsluchom jeho matky, prípadne vyžiadaním si výpisov hovorov od príslušných mobilných operátorov za účelom preukázania vzťahu otca s maloletou odvolací súd uvádza: Podľa § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
9.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania a preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Sudca sa teda nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Pravdaže súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.
9.3 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že tento vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie vo veci a to nielen výsluchom účastníkov konania, ale aj správami o šetrení pomerov či už na strane otca maloletej alebo navrhovateľa cestou k tomu povolaných inštitúcii ako orgánom SPODaSK, Obcou C., prípadne kolíznym opatrovníkom, ale dôsledne zisťoval v súlade s § 43 ZoR a článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa aj názor maloletej a to nielen cestou kolízneho opatrovníka, ale aj priamo na pojednávaní súdu, rešpektujúc jej právo vytvoriť si vlastný názor a posúdiť dosah opatrení, ktoré sa jej týkajú a tento prezentovať bezprostredne pred súdom rozhodujúcim o tom kde, kým a za akých okolností bude vykonávaná osobná starostlivosť o ňu a preto neobstojí námietka, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to konkrétne výsluchom jeho matky, prípadne vyžiadaním si výpisov hovorov od príslušných mobilných operátorov za účelom preukázania vzťahu otca s maloletou, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu, takéto dokazovanie nebolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o jeho vzťah s maloletou R., tak ako to vo svojom rozhodnutí konštatoval aj súd prvej inštancie, sám otec pred súdom tvrdil, že ich vzájomný vzťah ochladol v období puberty, že
dcéra neprespáva v ich domácnosti a nevie ani uviesť kedy naposledy strávila v ich domácnosti víkend a že v súčasnosti udržiavajú len striedmy telefonický kontakt, čo potvrdila aj maloletá, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že si spolu nevolajú ani každý mesiac, ktoré tvrdenie otec na pojednávaní súdu za prítomnosti maloletej nenamietal. Pre rozhodnutie vo veci nebolo totiž podstatným, či je otec s maloletou vo formálnom telefonickom kontakte 1 krát za mesiac alebo 4 krát za mesiac, prípadne či a v akom rozsahu má otec informácie o svojej dcére, nakoľko tieto formálne kontakty a informácie samy o sebe nie sú dôkazom o jeho skutočnom záujme o dcéru, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, ale dôležitým pre rozhodnutie vo veci bolo to, či a akou oporou jej bol v čase keď ju veľmi potrebovala, čo urobil preto aby maloletá v jeho rodine bola šťastná, pociťovala lásku, porozumenie, toleranciu voči jej osobe, najmä ak z jej výpovede vyplynulo, že v jeho rodine takéto pocity nemá a nikdy ani nemala. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že neobstojí ani námietka otca, že nad záujmom dieťaťa je záujem spoločnosti na ochrane rodiny, prípadne, že súd prvej inštancie precenil názor maloletej, priložiac mu väčšiu váhu ako bolo potrebné, čo malo za následok podhodnotenie ostatných faktorov dôležitých pre rozhodnutie o ďalšej osobnej starostlivosti o maloletú a teda v konečnom dôsledku rozhodol v rozpore s jej záujmami. Z celého konania, ako aj samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní sledoval najmä to aby maloletá ďalej vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a za tým účelom prihliadol na všetko čo počas konania vyšlo najavo, ako na jednej strane napríklad na to, že otec maloletej súhlasil s dočasným zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľa, že takáto dočasná starostlivosť o maloletú zo strany navrhovateľa bola na základe rozhodnutia súdu doposiaľ nepretržite riadne a bezproblémovo reálne vykonávaná, že zmena postoja otca k tejto starostlivosti nenastala v dôsledku zistenia závažných výchovných, respektíve iných pochybení navrhovateľa v starostlivosti o maloletú, ale len v dôsledku neúplných informácií otca o skutočnom bydlisku maloletej, prípadne jeho neopodstatnených obavách o mrhaní s finančnými prostriedkami poskytovanými maloletej octom titulom plnenia výživného, prípadne o údajných zištných zámeroch navrhovateľa súvisiacich s bytom, v ktorom maloletá žila spolu so svojou matkou, ale na druhej strane aj na to, že maloletá sa dlhodobo cíti v rodine navrhovateľa šťastná, tolerovaná s láskou a porozumením, že navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady na to, aby mohol riadne osobnú starostlivosť o maloletú vykonávať a túto dlhodobo reálne aj riadne vykonáva a v neposlednom rade, že medzi ním a maloletou je hlbší citový vzťah založený na dôvere a láske ako medzi otcom a maloletou, pričom hĺbka tohto vzťahu nie je zrejmá len z výpovedí v konaní vypočutých účastníkov, ale aj zo súdom prvej inštancie zistených skutkových okolností o reálnych postojoch a konaniach všetkých účastníkov konania k sebe navzájom. Za takejto situácie potom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že otec maloletej nie je schopný náležitým spôsobom (teda takým, ktorý by bol podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa v najlepšom v záujme maloletej R., t.j. ak by táto vyrastala v atmosfére šťastia a lásky, porozumenia, stability, tolerancie, harmónie, aby jej výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jej osobnosti, nadania rozumových a fyzických schopností a podobne) zaistiť riadnu výchovu maloletej.
9.4 Obdobne nemožno prisvedčiť ani námietke otca, že odvolaním napádané rozhodnutie bráni zlepšovaniu vzťahov medzi otcom a dcérou, nakoľko na základe zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezanikajú rodičom dieťaťa ich rodičovské práva a povinnosti (pravdaže nevykonávajú ich však v rozsahu, v akom patria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti). Rodičom (teda v prejednávanej veci otcovi maloletej) však naďalej prináleží právo a povinnosť vychovať dieťa v širšom slova zmysle, t.j. právo a povinnosť zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok nad rámec bežných vecí, čo predpokladá aj právo stýkať sa s maloletým dieťaťom zvereným do náhradnej osobnej starostlivosti, ako to vyplýva aj z článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa ustálenej súdnej praxe pri smrti jedného z rodičov je totiž nositeľom rodičovskej zodpovednosti druhý rodič, ktorý potom práva a povinnosti z nej vyplývajúce vykonáva v plnom rozsahu sám, pričom je fakticky obmedzený iba v rozsahu, v ktorom tieto práva patria inej osobe, napríklad tej, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy podľa § 45 ZoR (tu pozri aj rozhodnutie ÚS ČR II. 157/01).
10.1 Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR).
10.2 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
10.3 V konaní bol nesporný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1.2.1 - 1.2.6.4 tohto rozhodnutia.
10.4 Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej R. došlo len k miernej zmene v jeho osobných a majetkových pomeroch, prípadne odôvodnených potrebách maloletej R. a tak tu nebol dôvod na zmenu výšky výživného určeného pre maloletú zo strany otca ostatným rozhodnutím súdu. Pre takúto zmenu sa totiž vyžaduje podstatná zmena pomerov na strane povinného rodiča, prípadne oprávneného dieťaťa. Preto pokiaľ súd prvej inštancie určil výživné zo strany otca vo výške 160 eur mesačne, zohľadniac aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. a ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej výživné zo strany výživou povinného na všetky vyživované osoby by malo predstavovať 20% - 30% z jeho netto príjmu (čo v prejednávanej veci je vzhľadom na netto príjem otca vo výške cca 691 eur suma cca 140 - 207 eur), rozhodol vecne správne. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej R. správne vyhodnotil schopnosti a možnosti otca, zohľadniac najmä jeho vek, zdravotný stav, dosiahnutú kvalifikáciu, jeho majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletej R. ako aj skutočnosť, že otec maloletej sa o maloletú nestará osobne.
10.5 Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej R. sumou 160 eur mesačne, k tomu sa pripočíta sirotský dôchodok vo výške 124,60 eur mesačne, rodinné prídavky na maloletú a osobná starostlivosť navrhovateľa o maloletú s časti kompenzujúca náklady na uspokojovanie jej osobných potrieb (ako sú náklady na bývanie, upratovanie a pranie jej vecí a pod.) vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej R..
11. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s ostatnými námietkami uplatnenými otcom maloletej už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec maloletej ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II. a závislom výroku o trovách konania (výrok IV.) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..
14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).