Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/278/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 8, XXX XX L. R., zastúpená advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom AK Klincová ul.č.35, Bratislava, a otec S. R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. De La C. XX, XXXXX F. Le H., S., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Tobiášom, so sídlom Široké 779, Široké, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. -1191, zo dňa 16.06.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I. a II. m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. H., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 mesačne sumou 990 eur.

Zročné výživné za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 v sume 5.162,82 eur je otec povinný uhradiť jednorázovo k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. -1191, zo dňa 16.06.2021, I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého E. H., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 mesačne sumou 440 eur a na školné za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 mimo letných školských prázdnin (júl a august) sumou 660 eur. II. Zročné výživné a školné za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 v sume 5.162,82 eur zaviazal otca uhradiť jednorázovo k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku návrh matky zamietol. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na určenie výživného otcovi na maloletého za obdobie od 14.5.2014 do 24.1.2017. Mal preukázané, že rodičia maloletého nežili v rozhodnom období v spoločnej domácnosti, otec prispieval na výživu maloletého až na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. Vzal v úvahu, že maloletý na základe požiadavky otca od roku 2012 navštevoval súkromnú francúzsku základnú školu, poplatky za školu uhrádzala matka,

keďže otec sa odmietol na nich podieľať a vzniknutý dlh na školnom dodatočne uhradil otec. Prihliadol na dohodu rodičov v rámci rozvodového konania o príspevkoch otca na výživu maloletého v 1.100 eur mesačne (660 eur školné a 440 eur výživné). Konštatoval, že od schválenia rodičovskej dohody v rámci konania o rozvod manželstva (vedené pod sp. zn. -236) dňom 24.1.2017 (právoplatnosť rozsudku), do rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému na čas do rozvodu manželstva (27.11.2017) uplynula krátka doba, počas ktorej sa podstatným spôsobom nezmenila situácia na strane maloletého a rodičov. Mal preukázané, že otec v rokoch 2014-2017, ako i v súčasnosti je zamestnaný na Ministerstve zahraničných veci Francúzska, jeho príjem činí 1.800 až 2.200 eur a príjem matky zo zamestnaneckej činnosti je na úrovni minimálnej mzdy a v rámci podnikania vykazovala v daňovom priznaní za rok 2015 výsledok hospodárenia 69.832,60 eur. Za neprimerané vyhodnotil matkou deklarované mesačné výdavky na maloletého v rozhodnom období v sume 1.900 eur, bez školného (660 eur), bez ohľadu na nákladnú športovú činnosť a celkové priemerné mesačné výdavky na maloletého ustálil sumou 800 eur. Náklady na športovú činnosť maloletého nezohľadnil z dôvodu, že je na rozhodnutí matky či ďalšie pôsobenie maloletého v oblasti športu mu umožní, vzhľadom na výšku týchto nákladov. Prihliadol na súhlas otca platiť školné maloletému, na jeho záujem a prioritu, aby maloletý absolvoval v SR výuku vo francúzskom jazyku, pričom otec svoj súhlas podmienil tým, že mesačné výdavky v sume 660 eur počas školského roku bude poukazovať priamo škole, nakoľko matka na školnom v minulosti produkovala dlhy, ktoré obaja doplatili. Konštatoval, že maloletý bol v tom čase o rok starší a otec nezmenil výkon práce a naviac pôsobí ako poradca na Ministerstve financií v L. Pri určovaní výšky zročného výživného zohľadnil výpočty oboch rodičov, ktorí vyčíslili poukázané výživné a školné, podporené potvrdeniami zo školy. Vzal v úvahu oboma rodičmi potvrdenú skutočnosť, že sumu 5.162,82 eur ako zročné výživné nespochybnili. Pri výpočte zročného výživného vychádzal z rodičovskej dohody uzavretej medzi rodičmi v rámci rozvodového konania v januári 2017, a otcom prezentovaným tvrdením, že suma 1.100 eur predstavuje výživné pozostávajúce z bežného výživného 440 eur a zo školného 660 eur školné, ktoré bude uhrádzať priamo škole. Bežné výživného vo výške 440 eur považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám maloletého v tom čase a uviedol, že pokiaľ matka s touto výškou výživného nesúhlasila (o školnom mala vedomosť), nemala súhlasiť s rodičovskou dohodou v rozvodom konaní, v rámci ktorého mohla argumentovať a preukázať zvýšené výdavky. Poukázal na súhlas matky v roku 2019 so štúdiom maloletého vo S., kde žil a nakoľko otec je služobne v L., maloletý býval u svojho strýka a tiež poukázal na dohodu rodičov o výživnom na maloletého zo strany matky v sume 500 eur mesačne s tým, že rodičia žiadali, aby plnenie výživného od septembra 2019 doposiaľ bolo zohľadnené aj v tomto konaní, čo súd nepripustil, nakoľko vychádzal zo schválenej rodičovskej dohody v januári 2017 s tým, že mimosúdne plnenia a neplnenia dohody rodičov si musia vysporiadať rodičia medzi sebou. Dal do pozornosti, že v rámci mimosúdnej rodičovskej dohody z roku 2019 si rodičia dohodli určité plnenia, predmetnú dohodu nepredložili, avšak na pojednávaní žiadali, aby plnenia resp. neplnenia boli zohľadnené v rozhodnutí o zročnom výživnom. Skutočnosť, že matka súhlasila v roku 2019 s výškou výživného v sume 500 eur na maloletého žijúceho vo Francúzsku svedčí o tom, že výška výživného na maloletého v sume 440 eur v roku 2017, bola nastavená správne, v záujme maloletého s poukazom aj na porovnanie životných nákladov vo Francúzku a na Slovensku v roku 2017. Pracovný spor otca s Medzinárodnou organizáciou práce nezohľadnil, nakoľko v prípade úspešnosti otca v stále neskončenom pracovnom spore, budú nároky plnené v tomto roku prípadne neskôr. Uvedené vzal v úvahu len vo vzťahu k úhrade zročného výživného, ktoré otca zaviazal zaplatiť jednorazovo vzhľadom na jeho finančnú gramotnosť a prednostný a spotrebný charakter výživného. Zročné výživného za obdobie od 14.5.2014 do 24.1.2017 ustálil nasledovne: Rok 2014 (6 mesiacov)-školné školský rok 2014/2015 472,50 eur + stravné, dozor, družina, doučovanie, klavír, basketbal v rámci školy = 660 eur t.j školné za rok 2014 činilo: 3.960 eur a výživné za rok 2014 malo byť uhradené 3.236,12 eur. Rok 2015 (12 mesiacov výživné, 10 mesiacov školné) -školné za 10 mesiacov - 660 eur, t.j. 6.600 eur a výživné malo byť uhradené 5.280 eur (12 x 460). Rok 2016 ( 12 mesiacov výživné, 10 mesiacov školné) -školné za 10 mesiacov - 660 eur, t.j. 6.600 eur a výživné malo byť uhradené 5.280 eur (12 x 460). Rok 2017 január (24 dní) -školné 660 eur a výživné malo byť uhradené 340, 56 eur. Dospel k záveru, že výživné za uvedené obdobie malo byť uhradené: 14.136,68 eur, otec uhradil na výživné sumu 7.456,45 eur a 9.000 eur, čím mu vznikol preplatok na výživnom 2.319,77 eur. Školné za uvedené obdobie malo byť uhradené vo výške 17.820 eur, otec uhradil na školné sumu 10.337,41 eur, vznikol mu nedoplatok v sume 7.482,59 eur mínus preplatok na výživnom 2.319,77 eur = 5.162,82 eur, ktorá suma predstavuje celkovú výšku zročného výživného.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 mesačne sumou 1.100 eur a zročné výživné a školné za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 v sume 9.122,82 eur uložiť otcovi zaplatiť jednorazovo k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnila ustanovením písmeno f) a a ustanovením . Napadnuté rozhodnutie považovala za nesprávne, ktoré nevyplýva z vykonaného dokazovania. Poprela, že by odsúhlasila výšku zročného výživného v sume 5 162,82 eur, čo je v priamom rozpore so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 23.01.2020, uskutočnenom na súde prvej inštancie. Zdôraznila, že s touto sumou nesúhlasila, pretože žiadala, aby suma 660 eur jej bola poukázaná aj za letné prázdniny, keďže náklady na školné v roku 2012/2013 vynakladala ona. Pokiaľ ide o schválenú rodičovskú dohodu v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému, poukázala na otcom odsúhlasenú sumu 1.100 eur mesačne titulom výživného na maloleté dieťa, z ktorej bude hradená pomerná časť všetkých opodstatnených nákladov maloletého s ohľadom na jeho štúdium, či finančne náročnú krúžkovú činnosť a životnú úroveň. Namietala závery súdu smerujúce k úhrade školného len počas školského roka, čo považovala za rozporné s rodičovskou dohodou uzatvorenou medzi rodičmi. V snahe vyriešiť rozvod, súhlasila s výživným 1.100 eur, ktorá suma nepredstavovala ani polovicu reálne vynakladaných nákladov na maloletého a v záujme dohodového vyriešenia sporu súhlasila, aby bolo výživné 660 eur zasielané priamo na účet školy, ktorú maloletý navštevoval počas celého kalendárneho roka a nielen počas školského roka. Uviedla, že rodičia si de facto upravili pre výživné vo výške 660 eur iné platobné miesto ako pre výživné bežné, resp. vo zvyšnej výške. Otec do roku 2019 riadne platil výživné 1.100 eur a uhrádzal školné 660 eur aj počas letných mesiacov, následne v škole vznikli preplatky, ktoré jej boli vyplatené a použité na krytie ďalších potrieb maloletého. Výživné za júl a august vo výške 660 eur, resp. spolu 1.320 eur pri rozpočítaní na 12 kalendárnych mesiacov predstavuje 110 eur mesačne, ktorá suma pokrýva rozdiel vzniknutý medzi úhradou nákladov maloletého z jej strany a výživným poukazovaným zo strany otca. Zdôraznila, že počas konania deklarovala výšku nákladov maloletého sumou 2.450 eur v rokoch 2014 - 2015 a sumou 2.360 eur mesačne v roku 2016 - 2017, t.j. v priemere 2.400 eur mesačne, vrátane školného. Nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil výdavky na maloletého vo výške 800 eur mesačne, v čom sú započítané i výdavky na jeho športovú činnosť. Náklady na maloletého riadne preukázala, pričom tieto otec nikdy nespochybnil. Rodičmi dohodnuté výživné 1.100 eur nepredstavovalo ani polovicu týchto nákladov, pričom starostlivosť o maloletého zabezpečovala ona. S rodičovskou dohodou súhlasila z dôvodu, že pri zohľadnení úhrady platieb výživného vo forme školného vo výške 660 eur aj za mesiace júl a august sa tento nepomer vo vyživovacích povinnostiach rodičov v časti vyrovná a odbremení ju od znášania nákladov maloletého vo väčšom rozsahu. Nepredpokladala, že by mohol byť problém s úhradou výživného za letné mesiace, keďže toto otec hradil na účet školy, pričom v letných mesiacoch v rozhodnom období výdavky na dieťa dosahovali výšku 1.500 eur po odpočítaní nákladov na školu (935 eur) a po zohľadnení finančne náročnej krúžkovej činnosti maloletého, spolu s bežnými nákladmi na bývanie, stravu, ošatenie, voľný čas a iné. Mala za to, že pri zohľadnení platieb od otca vo výške 440 eur mesačne počas letných mesiacov, znášala náklady na maloletého vo výške 1.160 eur a takýto stav považovala za neakceptovateľný. Vyslovila názor, že určením výživného v letných mesiacoch sumou 440 eur je sankcionovaná za výkon osobnej starostlivosti a otec protežovaný, pričom práve otec trval na návšteve finančne náročnej školy maloletým a jeho záujmovej aktivite (hokej) a odmietal nástup maloletého na Základnú školu V. a jeho preloženie do iného športového klubu. Otca informovala o tom, že na takéto aktivity dieťaťa nemá finančné prostriedky a následne uzavreli dohodu (ústnu), ktorou sa otec zaviazal zabezpečiť štipendium pre maloletého na strednú školu, znášať jeho náklady súvisiace s hokejom a prispievať na jeho výživu sumou 1.000 eur mesačne. Štipendium maloletého bolo predschválené, avšak po zohľadnení príjmových pomerov otca, bola žiadosť o štipendium zamietnutá, pričom otec sa vôbec nepodieľal na nákladoch súvisiacich so školou a tieto začal hradiť až vo februári 2014. Obdobne pristupoval aj k znášaniu nákladov na záujmovú športovú činnosť. Keďže otec naďalej neprispieval na výživu maloletého, podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého jej súd čiastočne vyhovel. Napriek tomu nebola schopná znášať náklady na maloletého vo výške 2.450 eur mesačne, prestala uhrádzať školné a škola podmienila prijatie maloletého do ďalšieho ročníka úhradou nezaplateného školného. Uvedené otcovi oznámila s tým, že maloletý zmení školu od septembra 2015. Otec namiesto realizácie úhrad školného podal návrh na súd, ktorým sa domáhal nahradenia súhlasu matky s navštevovaním francúzskej školy maloletého a jeho návrhu bolo vyhovené bez ohľadu na úhrady školného. Mala za to, že otec presadzuje vlastné záujmy a odmieta participovať na nákladoch maloletého a celú ťarchu štúdia na francúzskej škole a záujmovej činnosti maloletého ponechal na nej. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie prekročil odsúhlasenú dohodu rodičov a túto

interpretoval a premietol do svojho rozhodnutia v jej rozpore a v rozpore s rodičmi odsúhlasenými nákladmi maloletého. Nesúhlasila so záverom súdu, že v roku 2019 odsúhlasila výšku výživného na maloletého v sume 500 eur počas jeho pobytu vo Francúzsku z dôvodu, že rodičia si ustálili jeho pravdepodobné náklady v tom období sumou 1.100 eur s tým, že náklady vo Francúzsku budú predstavovať 500 eur a náklady na Slovensku 600 eur mesačne (pobyty a cestovanie). Mala za to, že otec si bol vedomý vyšších nákladov na maloletého ako je suma 500 eur, ktoré boli spojené s jeho hokejovou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou, absolvovaním medzinárodných zápasov, prepravou, nákupom výstroje, výberových konaní na strednú školu, skúšok, prihlášok, poplatkov klubov a pod.. Obsah rodičmi dohodnutého plnenia v zmysle dohody zo dňa 28.09.2019 je plnením dohody z roku 2012 a pokrýva výživné vo výške 1.100 eur, ako aj školné a všetky potrebné náklady súvisiace s pobytom na strednej športovej škole, v hokejovom klube v Štrasburgu a zároveň pôsobením v národnom hokejovom tíme vo Francúzsku. Mala za to, že súdom prvej inštancie porovnávané náklady maloletého v školskom roku 2019/2020 sú porovnateľné s nákladmi v rozhodnom období, kedy navštevoval základnú školu na Slovensku.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu považoval návrh matky na určenie len výživného v sume 1.100 eur mesačne, bez školného za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 za irelevantné a nesúhlasil s navrhovanou výškou zročného výživného. Rovnako nesúhlasil s odvolaním matky, považujúc ňou uvádzané dôvody za neopodstatnené. V súvislosti s obsahom podaného odvolania a vyjadrením matky zo dňa 22.06.2017, ktoré predložila súdu 26.06.2017, mal za jednoznačné, že matka výslovne akceptovala výšku mesačného výživného 440 eur a zročné výživné za sporné obdobie vo výške 7.015,48 eur si uplatňovala práve z tejto sumy. Z matkou predloženého tabuľkového výpočtu tiež vyplynulo, že zo sumy 1.100 eur mesačne akceptuje 660 eur ako školné a 440 eur ako výživné. Uvedené matka v priebehu konania a v priebehu dokazovania na pojednávaní nenamietala. Táto suma výživného bola odsúhlasená aj rodičovskou dohodou, v konaní vedenom pod sp. zn. , voči ktorému rozhodnutiu matka nepodala odvolanie a účastníci sa vzdali tohto práva a v nasledujúcom období žiadnym spôsobom nenamietala platby výživného 440 eur a školné 660 eur. Tiež poukázal na rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 28.11.2017, v zmysle ktorého súd rozhodol o povinnosti zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 k rukám matky v sume 19.416,57 eur, pričom pri zročnom výživnom vychádzal zo sumy 1.100 eur mesačne (440 eur výživné, 660 eur školné), ktoré matke priznal a voči ktorému matka nepodala odvolanie. Za obdobie od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie po jeho zrušení odvolacím súdom uhradil výživné v sume 500 eur mesačne, spolu 9.000 eur, čo vyplýva aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a matka túto sumu nenamietala. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý určil výživné - školné 660 eur, mimo mesiacov júl - august, nakoľko vyučovanie v týchto mesiacoch v škole neprebieha. Vo vzťahu k tejto časti výroku rozsudku dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. , zo dňa 06.06.2019, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nepovažoval za správne ani argumenty matky o tom, že úhradou školného v mesiacoch júl a august malo dochádzať k akejsi kompenzácii nedostatočného výživného. K argumentom matky o vysokých nákladoch maloletého, dal do pozornosti jej vyjadrenie, keď sama požadovala uhrádzať titulom výživného sumu 440 eur mesačne a v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzala, že by táto suma výživného v danom období nepostačovala na krytie potrieb maloletého. Tvrdenia uvedené matkou v odvolaní považoval za zavádzajúce a nepravdivé. Na odvolací dôvod k písmeno g) , uviedol, že matka mala možnosť počas celého konania pred súdom prvej inštancie uplatňovať prostriedky procesného útoku a navrhnúť vykonať ďalšie dokazovanie. Skutočnosť, že tieto argumenty v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedla, nemôže byť s poukazom na vyššie uvedené dôvody relevantné na podanie odvolania voči rozsudku.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie správne rozdelil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého sumou 440 eur k rukám matky a 660 eur ako školné, mimo školských prázdnin (júl, august) a správne vypočítal zročné výživné a školné za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017 v sume 5.162,82 eur. Poukázal na to, že rodičia niekoľkokrát uzavreli mimosúdnu dohodu, o ktorej neinformovali súd, ani kolízneho opatrovníka.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , ,

(ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie (po jeho doplnení na základe uznesenia odvolacieho súdu sp zn. zo dňa 06.06.2019), rozhodnutie riadne odôvodnil, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď určil výživné na maloleté dieťa diferencovane, a to titulom bežného výživného a titulom úhrady poplatku za školné výhradne za školský rok, teda 10 mesiacov v kalendárnom roku. Daný záver súdu nie je správny, keďže poplatky za školu tvoria časť výživného. Vo vzťahu k ustáleniu výšky bežného výživného 440 eur mesačne súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine a vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

8. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných vyživovacích povinností a pod..

9. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého, tieto súd prvej inštancie ustálil správne sumou 800 eur mesačne (bez poplatku za školné) prihliadajúc na matkou vyčíslené a preukázané náklady na maloletého, ktoré akceptoval len čiastočne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ otec trval na návšteve súkromnej základnej školy maloletého a poplatok za školné sa zaviazal hradiť, daná skutočnosť je významnou a zaväzuje otca pokračovať v platbách školného. Pokiaľ ide o bežné náklady na maloletého ustálené sumou 800 eur mesačne, tieto tvoria výdavky na stravu (cca 150 eur mesačne), ošatenie (50 eur), hygienu, voľný čas a prípadnú zdravotnú starostlivosť. Je potrebné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k nadštandardným výdavkom na športové aktivity maloletého, ktoré ak matka má záujem synovi ponechať, je povinná ich hradiť. Samotná matka sa pred súdom prvej inštancie vyjadrila, že otca žiadala o zmenu hokejového klubu pre syna, s čím nesúhlasil a v prípade jeho nesúhlasu s platbami za danú športovú aktivitu, mala možnosť túto zmeniť za menej nákladnú (prestup do iného klubu). Vo vzťahu k ďalším výdavkom maloletého na klavír, futbal, basketbal, hokej, tenis, odvolací súd udáva, že v prípade, ak matka zvolila maloletému množstvo finančne nákladných aktivít, je na jej zvážení, či tieto bude hradiť, aj vzhľadom na vysoký poplatok za školné pre maloletého, ktorý platí otec. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, akceptoval odsúhlasenú výšku výživného 440 eur (bez školného) rodičmi považujúc ju za primeranú veku a potrebám maloletého a príjmom, pomerom a schopnostiam a možnostiam rodičov po zohľadnení celkovej sumy výživného, ktorá predstavuje aj platby za školné. Nemožno však neprihliadať na argument matky o povinnosti platiť školné aj počas mesiacov júl a august, kedy sa výuka na základnej škole nerealizuje z dôvodu letných školských prázdnin. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rešpektujúc náklad maloletého týkajúci sa poplatku za školné vo výške 660 eur v priebehu školského roka (10 mesiacov), tento výdavok rozpočítal na 12 mesiacov (teda celý kalendárny rok), čo predstavuje sumu 110 eur mesačne a zohľadnil ho v určenom výživnom na maloletého, ktoré tvorí sumu 990 eur mesačne (určené výživné teda činí 440 eur + 660, t.j. spolu 1.1100 eur - 110 eur (prepočítané školné za mesiace júl a august). Správne súd prvej inštancie posúdil príjmy a pomery rodičov a ich výdavky na bývanie a ich osobné náklady. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o výške výživného, ktorú označil ako bežné výživné v sume 440 eur, avšak zastáva názor, že k danej sume je potrebné zahrnúť ako výživné

aj školné rozpočítané na celý rok. Treba konštatovať, že z odvolania matky vyplýva jej nesúhlas s určením výživného diferencovane bežné a školné, pričom školné žiada otca zaviazať platiť aj v priebehu letných školských prázdnin, ktorý argument nie je dôvodný. Za daných okolností odvolací súd považoval za primeranú výšku výživného na maloletého v sume 990 eur mesačne prihliadajúc na vek dieťaťa, zabezpečenie jeho potrieb, podiel matky na zabezpečení starostlivosti a výživy maloletého, príjmy a pomery rodičov a zároveň zdôrazňuje, že výška výživného zahŕňa i poplatok za školné. Napokon treba konštatovať, že predmetom konania je výživné za obdobie od 14.05.2014 do 24.01.2017, teda za uplynulé obdobie spätne (vrátane školného), ktorého výška za jednotlivé mesiace predstavujúca sumu zročného výživného bude vyplatená k rukám matky. Na námietky matky, ktorými zdôrazňovala, že v roku 2012- 2013 otec neplatil školné nebolo možné prihliadať, nakoľko tieto sa vzťahujú k inému časovému obdobiu. Tiež odvolací súd považoval za nedôvodné námietky týkajúce sa neskôr vyhláseného rozsudku o výživnom na maloletého (v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode - rozsudok z 28.09.2019), pretože ide o dohodu rodičov, ktorá bola uzavretá s odstupom dvoch rokov od rozhodného obdobia v danej prejednávanej veci.

10. Správne súd prvej inštancie ustálil výšku zročného výživného za sporné obdobie, avšak vzhľadom na nesprávnu definíciu zročného výživného pozostávajúcu z bežného výživného a školného, odvolací súd považoval za potrebné zmeniť napadnutý výrok rozsudku. Výška zročného výživného 5.162,82 eur predstavuje výživné za obdobie od 14.5.2014 do 24.01.2017 vo výške 990 eur mesačne, do ktorej sumy je zahrnutý aj poplatok za školné počas školského roka. Napokon odvolací súd prihliadal aj na vyjadrenia oboch rodičov, ktorí odsúhlasili sumu zročného výživného s tým, že matka namietala, že táto nepozostáva aj z výživného titulom školného za mesiace júl a august v roku 2014 až 2016, ktoré v podstate predstavuje sumu 3.960 eur (t.j. 660 eur x 6 mesiacov) a túto sumu navrhla pripočítať ku zročnému výživnému, čo by v konečnom dôsledku tvorilo ňou navrhovanú výšku zročného výživného 9.122,82 eur. Pri uložení povinnosti otcovi uhradiť zročné výživné do 15 dní od právoplatnosti rozsudku aplikoval odvolací súd ust. a prihliadal na spotrebný charakter výživného.

11. Odvolací súd na základe uvedeného podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie považujúc určenú výšku výživného v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa .

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).