Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6Er/721/2014

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XXX, XXX XX Y., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1013,97 € s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania vo výške 310,02 € a trovy exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinnému náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.12.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného zo dňa 25.11.2009, ktorý bol adresovaný súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD.. Oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia sumy 1013,97 € s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania vo výške 310,02 €, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky SR 08267/13 zo dňa 13.02.2014, právoplatného dňa 24.03.2014 a vykonateľného dňa 27.03.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nárok oprávneného bol priznaný na podklade zmenky.

2. Okresný súd Čadca vydal dňa 28.01.2015 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5502 060103* pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD..

3. Dňa 05.04.2016 bolo súdu doručené postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré oprávnený súdnemu exekútorovi doručil podaním zo dňa 21.01.2016. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmeny, sa vzťahujú na konanie voči povinným, ktoré sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Ďalej oprávnený konštatoval, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "") v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Vzhľadom na znenie ustanovenia a Exekučného poriadku exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia ( v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou ( zákonodarca nerozlíšil, či má ísť o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa). Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote ( podanie doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.01.2016). Súd zároveň konštatuje, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK “), ktorý upravuje ukončenie niektorých exekúcií priamo zo zákona ex lege. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V tejto exekúcií neexistujú dôvody pre zastavenie starej exekúcie podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ( rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia poverenia súdnemu exekútorovi síce uplynula ale ide o exekúciu, ktorá bola zo zákona odložená, a preto rozhodná doba 5 rokov ani uplynúť nemohla), a preto tento zákon na túto exekúciu nemá vplyv a súd ďalej pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

11. Povinnosťou exekučného súdu je preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

12. Exekučný súd sa pred rozhodnutím o zastavení alebo pokračovaní exekúcie oboznámil opätovne s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o úvere zo dňa 02.10.2012 (ďalej len "zmluva o úvere") vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmenkou č. XXXXXXXXX a rozhodcovskou zmluvou zo dňa 02.10.2012.

13. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, v súvislosti so zabezpečení ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, pretože ju uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom o tom, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, t. j. že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti nie pochybností ( oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, je podnikateľom, pričom predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. oprávnený mal preto postavenie veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej len ,, ZoSÚ“ a dodávateľa podľa ). Súd vyhodnotil, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne postavenie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom, ešte nemôže zakladať presvedčenie, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pochybnosti o statuse povinného pri uzatváraní zmluvy o úvere vyplývajú aj z toho, že povinný je v zmluve o úvere označený identifikačným číslom organizácie, a zároveň aj rodným číslom. Zmluva obsahuje aj predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť pritom preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ ( veriteľ ). Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy ( poskytnutí úveru ) na výkon podnikania, z ktorého nemožno vyvodiť, aký konkrétny súvis poskytnutý úver s podnikaním povinného mal. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy. Získanie oprávnenia na podnikanie automaticky nediskvalifikuje osobu z možnosti byť subjektom spotrebiteľských právnych vzťahov (spotrebiteľom). V posudzovanej zmluve bol dlžník označený okrem údajov charakterizujúcich ho ako podnikateľa aj údajmi identifikujúcimi ho ako fyzickú osobu. Vyhlásenie dlžníka v zmluve o tom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, bolo v zmluve vopred predtlačené oprávneným, a to tak, že vzhľadom na veľkosť písma je ľahko prehliadnuteľné. Vzhľadom na to nemožno bez ďalšieho ( bez preukázania účelu uzavretia zmluvy ) automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje či i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné ju vykladať podľa takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej obsah aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ ( oprávnený ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len všeobecný údaj o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, keďže tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Zmluva o úvere má charakter vopred predtlačeného formulára. Jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rubovej strane zmluvy o úvere. Povinný nemohol obsah zmluvy o úvere ovplyvniť, pretože takto formulovaná zmluvy je pripravená pre veľký počet spotrebiteľov a zamestnanci oprávneného do nej dopisujú len údaje od dlžníkovi, sume poskytnutia úveru, dátume a čase podpisu zmluvy a zaškrtnú príslušné políčko týkajúce sa účelu poskytnutia úveru. Dlžník nemá možnosť vyjednávať o obsahu zmluvy, buď ju prijme ako celok alebo ako celom odmietne. Na základe uvedeného, keďže oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, s poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. ( prípadné pochybnosti potvrdzuje aj samotná výška poskytnutého úveru v sume 500,- €, ktorá zodpovedá skôr potrebám fyzickej osoby na uspokojenie jej akútnych potrieb ako potrebám podnikateľských aktivít živnostníka ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu ( t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod. ). Pokiaľ teda všeobecné podmienky ( bod 16 ) obsahujú ustanovenie v zmysle . , t. j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú

ustanovenia , táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie a , , a je preto neplatná. Podľa súdu sa na spotrebiteľské vzťahy aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech ( , , Občianskeho zákonník ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva ( ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod ( ).

14. Súd vzhľadom na uvedené preto konštatuje, že o naplnení prvej a druhej podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku niet pochybností, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že nárok oprávneného bol voči povinnému priznaný na podklade zmenky. Po oboznámení sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi dospel exekučný súd ďalej k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Súd ďalej skúmal či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa 02.10.2012 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 13 zmluvné dojednanie označené ako Dohoda o vyplnení zmeniek z ktorého vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek ( ďalej aj ako ,, vystaviteľ“ ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi ( ďalej aj ako ,,remitent“ ) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

16. Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mal exekučný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I ). Exekučný súd teda skúmal (rovnako ako to mal skúmať aj rozhodcovský súd), či bola dohoda o vypĺňacom práve k zmenke uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd vyhodnotil dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá hoci bola vyhotovená na samostatnej listine, nemôže byť považovaná za individuálne dojednanú najmä z dôvodu, že rovnako ako zmluva o úvere má charakter formuláru, do ktorého bolo možné dopísať iba dátum uzatvorenia zmluvy a podpis. Povinný ako spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol ju akceptovať len ako celok a zároveň je výrazne v neprospech spotrebiteľa ( , , ), pričom sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o zabezpečení úveru zmenkou umožňuje oprávnenému (veriteľovi) v prípade omeškania dlžníka s plnením zmluvy vyplniť chýbajúce údaje - dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej zmeny splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu, ktorá podľa jeho uváženia zodpovedá nárokom veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy v súlade s

, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle . Uzavretím dohody o vyplnení zmenky dostáva oprávnený do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s . Podľa ZoSÚ, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Zákon o spotrebiteľských úveroch predstavuje osobitnú právnu úpravu (lex specialis ) vo vzťahu k ( zmenkový zákon ). Zmenkou, ktorá bola vystavená v zjavnom rozpore s ustanovením ZoSÚ, nemožno hodnotiť inak, ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle , z dôvodu, že ide o úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu.

17. Súd ďalej poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, a to v časti neprimerane vysokého denného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne s poukazom na ustanovenie ZoSÚ, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, čo do neprípustnosti zmenky, a teda ide o ďalší dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku. Priznanie zmenkového úroku vo výške 0, % denne ( 91, % ročne ), teda vo výške o viac ako 15 násobne vyššej ako predstavuje úrok z omeškania ( 5,05 % ročne ), je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na svojvôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t. j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniam o právnych úkonoch, Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia , najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že ,,Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak s jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá o vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných“. Zmenkový úrok rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška musí preto zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku. Úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka ( navyše spotrebiteľa ) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t. je. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke ( odhliadnúc od ostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmeny ako takej ) mal rozhodcovský súd prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

18. Ďalej súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by rozhodcovský súd aplikoval nejaké príslušné kogentné vnútroštátne či európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Exekučný súd má za to, že v rozhodcovskom konaní preto nemohlo byť prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by rozhodca podrobil dojednané zmluvné podmienky kontrolou z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, musel by sa zaoberať už pri riešení otázky svojej právomoci rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania aj rozhodcovskou doložkou a zistiť, že rozhodcovská doložka uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere napĺňa predpoklady neprijateľnosti, a teda v súlade s je absolútne neplatná.

19. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V tejto súvislosti súd preskúmal oprávneným predloženú Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným. Z článku II. ( predmet zmluvy )

bod 1. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere zo dňa 29.11.2012 medzi zmluvným stranami budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom alebo podľa b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Výber rozhodcovského súdu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa článku I. ( základné ustanovenia ) bod 1. sa rozhodcovským súdom na účely predmetnej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava

20. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď výber alternatívy riešenia sporov leží výlučne na oprávnenom. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo sa vzťahuje aj na uvedený prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy o úvere, ale predovšetkým Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať Rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Súd poukazuje aj na to že Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva boli uzavreté v ten istý deň. Dôsledkom takto uzavretej Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

21. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek bodu 1. článku II. Rozhodcovskej zmluvy považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný vôbec pristúpil. Súd považuje jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve. Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd má za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáhal vopred, v každej situácii a pred vopred určeným rozhodcom, záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných práv druhej strany.

22. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v danom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ten kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ ( oprávnený ) núti spotrebiteľ spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie

dodržané nebolo, teda zákon obchádza ( in fraudem legis ). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebo dodržaný ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.05.1995 ).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodcovskú zmluvu, uzavretú dňa 02.10.2012 vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Jestvujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho či je predložený rozhodcovský rozsudok vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti (teda záver, že rozhodcovská zmluva je neplatná), súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), ako aj s poukazom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol súd tak, že exekúciu zastavil.

25. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

26. Podľa ( ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, pretože ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní.

31. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora a sú taxatívne vymenované ako druhy trov exekúcie v ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Výšku trov exekúcie upravuje samostatná vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, pričom postup fragmentuje na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania ( a Exekučného poriadku) a súdom pri zastavení exekúcie ( Exekučného poriadku). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie, v tom ktorom štádiu konania, platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie ( Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že úprava trov exekúcie je komplexná

a v tomto smere niet priestoru pre použitie ustanovení s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

32. Trovy účastníkov exekučného konania sú upravené v Exekučnom poriadku len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcií, ak sa námietkam vyhovelo ( Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie , ktoré identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a z tohto dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

33. Keďže neupravuje žiadnym spôsobom rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi exekučného konania ( oprávneného a povinného) súd aplikoval na daný prípad pri rozhodovaní ustanovenia s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa Exekučného poriadku a a tak, že povinnému nepriznal náhradu trov konania voči oprávnenému, pretože hoci súd mal z obsahu exekučného spisu preukázané, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený ( v dôsledku nepreukázania, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku nie je daný ) z obsahu spisu nebolo preukázané, že povinnému vznikli trovy z dôvodu právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania povinnej ( právny názor vyplýva z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016). Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania prihliadol aj na a z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania povinného.

35. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

36. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

37. O náhrade trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, pretože nemal ich vyčíslenie ku dňu rozhodovania k dispozícií. Súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, po tom ako súdny exekútor oznámi, či si trovy exekúcie uplatňuje.

Poučenie:

: 1. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, , Exekučného poriadku).

2. Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ).

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline ( ).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ) v zmysle položky č. 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 0,50 € / 1 strana.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.