Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/39/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej právnej veci žalobcu: RGR Slovakia s. r. o., so sídlom Maurerova 20, Košice, IČO: 47 601 540, právne zastúpený: Advokátska kancelária TOMÁŠ HERMAN, advokát, so sídlom Kmeťova 13, Košice, IČO: 50 280 970, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102004324/2020 zo dňa 17. decembra 2020, takto r o z h o

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. - 31 zo dňa 07.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2021, bola tunajšiemu súdu dňa 03.05.2021 postúpená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102004324/2020 zo dňa 17.12.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101104240/2020 zo dňa 01.07.2020. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101104240/2020 zo dňa 01.07.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.422,01 Eur za zdaňovacie obdobie január 2019. Obsahom správnej žaloby bol aj návrhu žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa z dôvodu, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by vzhľadom na hospodárske výsledky a rozsah ekonomickej činnosti žalobcu spôsobil jeho platobnú neschopnosť a má za to, že okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí závažná ujma a finančná škoda. Ďalej uviedol, že výkon napadnutého rozhodnutia poškodzuje chod spoločnosti, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti a ohrozuje reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu ako aj k zamestnancom. Podľa jeho názoru je dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku podčiarknutá aj v súvislosti s pandémiou SARS-CoV-2 (COVID-19).

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.2021, ktoré bolo dourčené krajskému súdu dňa 08.06.2021 navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale často krát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že vzhľadom na výšku vyrubeného rozdielu danie nie je dôvod na odloženie vykonateľnosti v zmysle .

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia , podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

8. Žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu. K návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby neuviedol konkrétne skutočnosti odôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ani nepredložil žiadne doklady.

9. pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne značnú závažnú ujmu vidí a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že by mu žalobou napadnutým rozhodnutím hrozila závažná ujma. Žalobca uviedol, že vykonaním napadnutého rozhodnutia mu hrozí druhotná platobná neschopnosť a že bude ohrozený výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz. Hrozbu závažnej ujmy nijako bližšie neosvedčil, pričom uviedol len hypotetické dopady na jeho postavenie v budúcnosti a svoju finančnú a ekonomickú situáciu nepodložil žiadnymi dokladmi.

10. Z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom žalobca tvrdí, že žalobcovi hrozí závažná ujma, samotná hrozba závažnej ujmy nevyplýva. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok nepreukázal, je krajský súd toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok podľa , a preto krajský súd nepriznal žalobe odkladný účinok, pričom otázku, či priznanie odkladného účinku je alebo nie je v rozpore s verejným záujmom, už vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné skúmať.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á .