Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú: Z. P., nar. XX. augusta XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky: C. P., nar. XX. apríla XXXX, trvale bytom Y., t. č. Y., I. X a otca: A. P., nar. 6. marca XXXX, bytom W. lela Xa-XX, P., LV-XXXX, P., o návrhu starej matky: B. A., nar. 6. januára XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, I. I., zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom AK Námestie SNP 17/29, Zvolen, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -363 zo dňa 18. mája 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen, č.k. -379 zo dňa 18. mája 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a VII. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom, č.k. -363 zo dňa 18. mája 2020 v spojení s opravným uznesením, č.k. -379 zo dňa 18. mája 2020 (spolu ďalej „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) rozhodol nasledovne: I. Súd maloletú Z. P., nar. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky B. A., nar.XX.XX.XXXX. II. A. C. P., nar.XX.XX.XXXX je povinná prispievať výživným na maloletú Z. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 20-teho dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. III. Otec A. P., nar.XX.XX.XXXX je povinný prispievať výživným na maloletú Z. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2020, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. IV. Nedoplatok na výživnom za obdobie január 2020 až máj 2020 vo výške 256,05 Eur, súd povoľuje otcovi splácať v 42,67 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. V. Navrhovateľka je oprávnená a povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť maloletej, zastupovať ju v bežných záležitostiach. V závažných záležitostiach týkajúcich sa maloletej sa vyžaduje schválenie súdu. VI. Týmto dochádza k zmene rozsudku OS Zvolen -330 zo dňa 15.03.2016 v časti o zverení maloletej. VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka - stará matka maloletej podala už dňa 13.11.2014 návrh vo veci samej na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Podala tiež návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť maloletú do jej náhradnej osobnej starostlivosti s jej zastupovaním a spravovaním jej majetku. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, č.k. -36 zo dňa 18.12.2014 prv zamietajúce uznesenie okresného súdu zmenil, nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti starej matky a matke uložil vyživovaciu povinnosť. Výživné zo strany otca určené nebolo z dôvodu, že prebiehalo konanie o určenie otcovstva.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia, , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „Zákon o rodine“), vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom matky, ktorá s návrhom nesúhlasila, oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka. V priebehu konania okresný súd odročil pojednávanie vo vzťahu k výsledkom konania vedeným pred okresným súdom pod sp.zn. o určenie otcovstva. V dôsledku určenia otcovstva A. P. sa súd oboznámil s jeho stanoviskom zasielaným prostredníctvom mailových správ. Vykonal dokazovanie správou z prešetrenia pomerov na strane starej matky, na strane matky, správou z poradensko-psychologického procesu, správou zo sociálneho zisťovania, správou o prešetrení pomerov, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k príjmovým pomerom matky, potvrdením zamestnávateľa otca a potvrdením daňového úradu vo vzťahu k príjmom navrhovateľky. Oboznámil sa tiež s potvrdením Sociálnej poisťovne ohľadne poberania invalidného dôchodku navrhovateľkou.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. -330 zo dňa 15.05.2016 bolo rozhodnuté o tom, že za otca maloletej sa považuje A. P.; maloletá bola zverená do starostlivosti matky a súd rozhodol aj o výživnom za obdobie od augusta 2005 do novembra 2010. Styk otca s maloletou bol upravený každé tri mesiace, každú párnu sobotu od 9.00hod. do 18.00hod. na území Slovenskej republiky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2017. Okresný súd tiež vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá sa od leta 2014 nachádza v domácnosti navrhovateľky, pričom pôvodne tak bolo na základe dohody navrhovateľky s matkou, následne na základe predbežného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Maloletá sa do domácnosti matky odmietala vrátiť kvôli priateľovi matky, sama sa vyjadrila, že chce zostať s navrhovateľkou. Matka s návrhom nesúhlasila, z dôvodu, že navrhovateľka (jej matka) jej celý život škodí, neumožňuje jej stretnutie s dcérou, zavádza súd, že si neplní vyživovaciu povinnosť. Z vyjadrení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že tento mal snahu s maloletou vykonať pohovor, čo táto odmietla, pred kolegyňami sa však vyjadrila, že v rodine starej matky sa cíti dobre a chce byť v jej domácnosti. Bolo tak zistené, že maloletá býva v domácnosti starej matky, naposledy na adrese I. I., S. XX, obývajú 3-izbový prenajatý byt zariadený starším nábytkom. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni; stará matka je zamestnaná v Stavoprojekt, a.s., Banská Bystrica ako recepčná na 2 zmeny. Príjem starej matky predstavuje 500,- až 600,-Eur mesačne, poberá príspevok v náhradnej starostlivosti a prídavok na dieťa. Stará matka uviedla, že maloletá ju rešpektuje, nie sú žiadne problémy. Pokiaľ ide o matku, táto o maloletú neprejavuje skutočný záujem, výživným neprispieva pravidelne. Bolo zistené, že otec maloletej žije v P., je zamestnaný ako šéfkuchár, prispieva na výživu maloletej minimálnym výživným. Z vyjadrenia triedneho učiteľa maloletej vyplýva, že v škole sa prispôsobila, v kolektíve je obľúbená, priateľská, nekonfliktná a komunikatívna, zapája sa do aktivít, do školy chodí načas, vždy čisto oblečená, upravená. Učí sa na jednotky a dvojky; spolupráca starej matky so školou je na dobrej úrovni; stará matka sa pravidelne osobne informuje na prospech maloletej, vidno jej záujem na tom, aby sa maloletá rozvíjala. Zo šetrenia pomerov na strane matky okresný súd zistil, že býva na adrese I. 3, Y. s priateľom Z. A. a ich spoločnou dcérou C. A.; obývajú prenajatý 2-izbový byt, tento je zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na maloletú C.. Priateľ matky potvrdil, že stará matka bráni matke v kontakte s dcérou, pričom je v záujme maloletej, aby sa stretávala so svojou matkou a širšou rodinou, aby sa do budúcnosti kontaktovala s matkou, sestrou a starou matkou zo strany otca, ktorí majú záujem o stretávanie sa s ňou.

1.4 Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky; matka v dôsledku svojho nezodpovedného správania nebola a nie je schopná zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o všetky potreby maloletej. Uvedené mal súd prvej inštancie preukázané správou ošetrujúcej lekárky, ako

aj správou zo školy. Maloletá sama prejavila záujem žiť so svojou starou matkou, u ktorej je spokojná; stará matka dáva záruku, že aj do budúcnosti bude zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú. Matka v priebehu konania zároveň písomne súhlasila, že s návrhom súhlasí; otec maloletej písomne oznámil, že pokiaľ stará matka nie je schopná finančne dieťa zabezpečiť, bude lepšie, ak bude umiestnená do ústavnej starostlivosti. Okresný súd prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil dieťa zveriť starej matke a prihliadol aj na vykonaný pohovor s maloletou, ktorá sa vyjadrila, že nechce byť s matkou, že jej nechýba. Z uvedených dôvodov návrhu starej matke vyhovel a zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľke vymedzil aj rozsah práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu.

1.5 Pokiaľ ide o výšku výživného okresný súd u matky ponechal výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnené dieťa, ako bolo rozhodnuté aj predbežným (neodkladným) opatrením, pričom okresný súd prihliadal na to, že matka poberá len dávku v nezamestnanosti, má v priamej starostlivosti aj maloletú C.. Vo vzťahu k výživnému určenému zo strany otca okresný súd prihliadol na výživné určené mu neodkladným opatrením, ktorý však v rámci konania o určenie otcovstva súhlasil s výškou výživného 80,- Eur. Okresný súd prihliadal na súčasný vek a potreby maloletej a z uvedeného dôvodu stanovil výživné vo výške 80,- Eur mesačne od 01.01.2020, kedy mal preukázané, že otec má príjem v priemere 430,- Eur. Uvedený príjem považoval okresný súd za dostatočný, aby bolo možné konštatovať, že bude v možnostiach a schopnostiach otca takéto výživné uhrádzať. Aj keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, určené výživné neohrozí osobné potreby otca a potreby jeho rodiny. Okresný súd zvýraznil, že otec maloletej sa žiadnym iným spôsobom na výchove maloletej nepodieľa.

1.6 Okresný súd otcovi určil výšku nedoplatku na výživnom v sume 256,05 Eur ako rozdielu medzi priznaným a plneným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima za obdobie január 2020 až máj 2020; nedoplatok na výživnom otcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške splátky 42,67 Eur spolu s bežným výživným.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že žiada o prehodnotenie celého rozhodnutia na základe jeho finančných pomerov, ale hlavne kvôli jeho čoskoro narodenému druhému dieťaťu. Uviedol, že poslal pracovnú zmluvu aj s prekladom a navrhoval upraviť výživné maloletej na normálnu úroveň. Uviedol tiež, že sa nikdy nevyhýbal plateniu výživného, s výživným nikdy nemeškal. Tvrdil, že si nemôže dovoliť platiť tak veľa peňazí pri jeho príjme a pri jeho výdavkoch. Pripojil preklad pracovnej zmluvy so spoločnosťou SIA „NORINI“, z ktorej vyplýva, že poberá mzdu vo výške 430,-Eur mesačne.

2.1 Na výzvu okresného súdu na doplnenie svojho podania otec písomne uviedol, že podáva odvolanie, zotrval na tvrdení, že výška výživného 80,- Eur je v jeho prípade absolútne veľa, je otec dvoch detí v P. s príjmom 430,- Eur hrubého platu mesačne. Žiadal o zníženie výživného zo sumy 80,- Eur mesačne na pôvodných 30,- Eur mesačne, ktoré z jeho strany možné platiť bez toho, aby sa musel zadlžovať. Tvrdil, že rozhodnutie je neadekvátne k výške jeho príjmov a výdavkov. Tvrdil, že má dve deti, ktoré by nemali na výšku výživného doplácať.

3. Navrhovateľka, stará matka maloletého k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca odmietol, alternatívne napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

3.1 Z odvolania otca vyvodila, že toto smeruje proti výške vyživovacej povinnosti 80,-Eur mesačne s odôvodnením, že otec má príjem len 430,-Eur mesačne a ďalšie dve deti; údaje o výdavkoch spolu s dokladmi o nich otec maloletého dieťaťa nepredložil. Stará matka zdôraznila, že v minulosti bol u otca zistený ako kuchára vo K. I. vyšší príjem, nie sú známe dôvody, prečo sa otec vzdal nadpriemerne zaplateného zamestnania a odišiel pracovať do P. za 430,-Eur v hrubom. Priemerný plat v P. v roku 2020 pritom dosahuje 1.381,-Eur a minimálna mzda je vo výške 607,-Eur. Tvrdenie otca o mesačnom príjme 430,- Eur sa javí ako zavádzajúce; nepredložil žiaden relevantný doklad o tejto skutočnosti okrem rukou písaného textu.

3.2 Stará matka zdôraznila, že otec vyživovaciu povinnosť plní len v rozsahu 30% životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, inak maloletej neprispieva, či už k meninám, narodeninám alebo iným sviatkom, záujem o osobný kontakt s maloletou nemá, o maloleté dieťa sa žiadnym spôsobom nezaujíma. Pripojila fotografie z profilu otca maloletej na sociálnej sieti Facebook, ktoré majú preukazovať, že otec maloletej má slušnú životnú úroveň.

4. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, pričom zdôraznil, že maloletá má aktuálne 15 rokov, navštevuje 1. ročník hotelovej akadémie v I. I., je vedená v pedopsychiatrickej ambulancii a užíva lieky. Stará matka má zvýšené výdavky na uspokojovanie potrieb maloletej. Stará matka pritom v konaní preukázala oprávnené výdavky spojené s návštevou školy, špecializovaných ambulancií a úhradou bežných výdavkov maloletej. Kolízny opatrovník odporučil zohľadniť aj skutočnosť, že obaja rodičia sú si vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletej, s maloletou nie sú naďalej v žiadnom osobnom kontakte.

5. S vyjadrením kolízneho opatrovníka sa navrhovateľka stotožnila.

6. Otec maloletej v ďalšom vyjadrení zdôraznil, že právny zástupca navrhovateľky má zlé informácie už len z dôvodu, že nežije v P. ale v P.. Žiadal o úpravu výživného a vrátenie všetkých preplatených mesiacov od rozhodnutia súdu. Odvolal sa aj preto, že očakával narodenie tretieho dieťaťa. Požiadal kolízneho opatrovníka, aby tlačil na rodiča s jedným dieťaťom, nie s dvomi. Očakával vysvetlenie, prečo otec s dvomi deťmi má platiť 80,-Eur mesačne a matka s jedným dieťaťom iba 30,-Eur mesačne.

7. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

8. Ďalšie relevantné vyjadrenie do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu podané nebolo.

9. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle , z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu ustanovenia a C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , , v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania. Za odvolaním dotknuté výroky pritom považoval výroky o určení výživného otcovi maloletej pri jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti (výrok III.), závislý výrok o nedoplatku na výživnom (výrok IV) a závislý výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok VII.). Otec maloletej v podanom odvolaní neoznačil, voči ktorým výrokom rozsudku okresného súdu odvolanie podáva; z kontextu podaného odvolania a napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že odvolaním nebol dotknutý výrok, ktorým súd prvej inštancie maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti a o vyživovacej povinnosti matky, ktoré tak ostali odvolaním nedotknuté.

9.1 Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po preskúmaní obsahu spisu, obsahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s prihliadnutím na odvolacie dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a to nielen pokiaľ ide o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti ale aj vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti rodičom. Pri rozhodovaní vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej ale aj z možností, schopností a majetkových pomerov osôb povinných z vyživovacej povinnosti (rodičov); súd prvej inštancie zistil dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Na zistený skutkový stav okresný súd aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu - Zákona o rodine a v ňom obsiahnuté kritériá pre určenie výšky výživného.

10.1 Okresný súd konal o návrhu starej matky o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti; nakoľko považoval zákonné podmienky pre takéto zverenie splnené, maloletú zveril do náhradnej

osobnej starostlivosti navrhovateľky. Proti rozhodnutiu o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti odvolanie podané nebolo.

10.2 Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká (§ 45 ods.7 Zákona o rodine); súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 45 ods.8 prvá veta Zákona o rodine). Podľa citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie správne postupoval, a rodičom maloletej určil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

10.3 Proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým určil matke výživné vo výške minimálneho zákonného výživného odvolanie podané nebolo. Otec maloletej až v písomnom vyjadrení podanom po lehote na podanie odvolania namietal výšku sebe určenej vyživovacej povinnosti s poukazom na výšku výživného určeného matke; toto vyjadrenie odvolací súd vnímal len ako procesnú obranu otca a nie ako odvolanie voči výroku II. napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

10.4 Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V predmetnej veci, vzhľadom na vek maloletej, je nespochybniteľné, že maloletá vo veku 15 rokov nie je schopná sama sa živiť, pokračuje v ďalšom vzdelávaní štúdiom na strednej škole, konkrétne navštevuje prvý ročník Hotelovej akadémie v I. I.. Je tak nesporné, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov k maloletej trvá.

10.5 Maloletá je v starostlivosti starej matky už na základe neodkladného opatrenia, vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici sp.zn. -36 zo dňa 18.12.2014; otcovi maloletej nebola určená vyživovacia povinnosť z dôvodu prebiehajúceho konania o určenie otcovstva. Okresný súd Zvolen svojím rozsudkom č.k. -330 zo dňa 15.05.2016 rozhodol, že za otca maloletej sa považuje A. P.; maloletá bola za obdobie od narodenia do 05.11.2010 zverená do osobnej starostlivosti matky; súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť. V konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti bola vyživovacia otca „pokrytá“ neodkladným (predbežným) opatrením. V konaní o určení alebo zmene vyživovacej povinnosti rodiča musí súd skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby (pod ktorými sa rozumie vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením ako aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci na uhrádzanie nákladov vlastných potrieb) ako i odôvodnené potreby osoby oprávnenej, ktorými je v danom prípade maloleté deti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (a či vôbec); výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10.6 Z obsahu spisu je teda zrejmé, že rodičia maloletej spolu nežijú; maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej , tieto so spisu vyplývajú ako bežné, stará matka žiadne mimoriadne výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú nemá. Je však nespochybniteľné, že so starostlivosťou o maloletú vo veku 15 rokov vznikajú navrhovateľke pomerne vysoké náklady, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie základných potrieb maloletej, jej stravovania, bývania, lekárskej starostlivosti, hygienických potrieb, ošatenia. Navyše vo veku 15 rokov má maloletá určite aj rôzne osobné a mimoškolské aktivity, vyžadujúce si určitá náklady. Odvolací súd je toho názoru, že ani súdom prvej inštancie určené výživné nezodpovedá v plnom rozsahu odôvodneným potrebám maloletej;

s úradnej činnosti odvolacieho súdu je mu známe, že len na stravu maloletej je nevyhnutné vynaložiť sumu aspoň 100,-Eur mesačne.

10.7 Odvolanie bolo podané zo strany otca vo vzťahu k jemu určenej výške vyživovacej povinnosti. Podľa kritérií Zákona o rodine výživné za poskytuje podľa možností, schopností a majetkových pomerov povinného z vyživovacej povinnosti (otca); maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Napadnuté rozhodnutie pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca týmto kritériám zodpovedá. Otec maloletej je zamestnaný, dosahuje stály príjem. Aj keď otcom preukazovaný príjem otca je nízky (vo výške 430,-Eur mesačne), odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že uvedený príjem otcovi umožňuje prispievať na výživu maloletej určeným výživným (80,-Eur mesačne), aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa o dcéru nezaujíma, nezabezpečuje žiadnu starostlivosť o ňu, nestretáva sa s maloletou, okrem plnenia vyživovacej povinnosti maloletej neprispieva, a to ani na narodeniny, meniny maloletej, ani k iným sviatkom; existenciu maloletej v zásade ignoruje. Z obsahu spisu vyplýva jeho vzťah k maloletej, keď sa mal vyjadriť, že pokiaľ stará matka nemá dostatok prostriedkov na starostlivosť o maloletú, maloletá by mala byť umiestnená do ústavnej starostlivosti.

10.8 Pri takto konštatovaných predpokladoch pre určenie výživného odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca za vecne správne.

11. Odvolanie otca nie je dôvodné. V podanom odvolaní a ani v písomnom vyjadrení otec neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec iba namietal, že mu jeho príjem neumožňuje prispievať na výživu maloletej určeným výživným. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie sám potvrdil, že je zamestnaný a dosahuje stály príjem (430,-Eur mesačne); výška jeho príjmu mu plnenie súdom určenej vyživovacej povinnosti umožňuje. Otec maloletej pritom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, najmä pokiaľ ide o jeho nevyhnutné životné náklady, ktoré by mohli výšku súdom určeného ovplyvniť. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že pri absolútnom nezáujme otca o maloletú súd prvej inštancie správne zohľadnil aj túto skutočnosť, a teda, že otec nezabezpečuje starostlivosť o maloletú ani v minimálnom rozsahu (napr. prostredníctvom stretávania sa s maloletou).

11.1 Ak otec navrhoval vyživovaciu povinnosť vo výške 30,-Eur mesačne, ide o výšku vyživovacej povinnosti blízku minimálnemu zákonnému výživnému, ktoré sa určuje v prípade, že je osoba povinná z vyživovacej povinnosti bez akéhokoľvek príjmu, prípadne je uznaná za osobu v hmotnej núdzi. O takýto prípad v osobe otca nejde, otec maloletej sám potvrdil, že dosahuje stály mesačný príjem; podľa názoru súdu prvej inštancie mu táto výška príjmu, pri zohľadnení ostatných skutočnosti, umožňuje na výživu maloletej prispievať súdom určeným výživným. S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožnil.

11.2 Pokiaľ otec maloletej tvrdil, že má ďalšie dve deti, ktoré by nemali na výšku vyživovacej povinnosti doplácať, odvolací súd zdôrazňuje, že ku všetkým svojím maloletým deťom má otec rovnaké rodičovské povinnosti, vrátane vyživovacej povinnosti. Ak otec maloletej tvrdí, že o ďalšie dve maloleté deti sa (aj) osobne stará, osobnou starostlivosťou plní voči nim aj vyživovaciu povinnosť. Táto osobná starostlivosť pri maloletej Z. absentuje. Otec síce nechce, aby jeho ďalšie dve maloleté deti boli diskriminované, uvedeným návrhom ale mieni diskriminovať maloletú Z., ktorá by akoby nemala nárok na otca (ktorého otcovstvo bolo určené súdom) a zároveň by voči nej otec nemal povinnosť vyživovacej povinnosti v plnom rozsahu, v súlade s kritériami pre určenie výživného podľa ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine.

11.3 Otec maloletej napokon v písomnom vyjadrení výšku výživného namietol aj s poukazom na výšku vyživovacej povinnosti určenej matke. K uvedenému odvolací súd uvádza, že u matky maloletej bolo zistené, že táto nemá žiadny príjem (okrem štátnych príspevkov a príspevku na maloleté dieťa). U matky tak vznikli predpoklady pre určenie výživného v minimálnej zákonnej výške; u otca maloletej takéto predpoklady naplnené neboli, nakoľko otec sám uviedol, že má stály príjem.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výška súdom určeného výživného otcovi maloletej zodpovedá zákonným kritériám - odôvodneným potrebám maloletých detí a je v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca. Rozhodnutie okresného súdu je v celom

rozsahu správne; odvolací súd nezistil dôvody na jeho zmenu ( ), či zrušenie ( C.s.p), preto ho v zmysle , v napadnutom rozsahu potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie C.m.p... Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil aj vo výroku o nedoplatku otca na výživnom, ak považoval výšku súdom určeného výživného za správnu a výpočet zameškaného výživného otec nenamietal, nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie ani pokiaľ ide o nedoplatok na výživnom.

13. O trovách odvolacieho konania s prihliadnutím na ustanovenie § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. odvolací súd nezistil.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).