Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. G., nar. X.X.XXXX., bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov, matky: G. G., trvale bytom F. XXXX/XXX-X, A., zast. Mgr. Róbertom Kutišom, PhD., LL.M., advokátom so sídlom Slovenských partizánov 1130/50, Považská Bystrica, a otca: O. F., trvale bytom O. XXXX/X, A., zast. JUDr. Martinou Kmeťovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 1918/6A, Bánovce nad Bebravou, o zverenie do osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. októbra 2020, č.k. -176, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. a v závislom výroku VII. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. v časti splatnosti zameškaného výživného m e n í tak, že otec je p o v i n n ý zameškané výživné na maloletú G. G. vo výške 591,94 eur za obdobie od 2.3.2020 do 31.10.2020 zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť od 2.3.2020 do 30.6.2020 platiť na maloletú G. výživné vo výške 250 eur mesačne. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť od 1.7.2020 platiť na maloletú G. výživné vo výške 140 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke zameškané výživné na maloletú G. za obdobie od 2.3.2020 do 31.10.2020 vo výške 591,94 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. otca oprávnil stýkať sa s maloletou G. G. každú nepárnu stredu od 15:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky. Výrokom VI. uložil povinnosť matke v určený čas dieťa na styk pripraviť v mieste svojho bydliska a styk otcovi s dieťaťom umožniť. Výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletej G. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného vo výške 650 eur mesačne a upravenia styku otca s maloletou. Otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, avšak s výživným 650 eur nesúhlasil.

3. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že rodičia spolu nežijú. V dôsledku uvedeného tak bolo nutné rozhodnúť o zverení maloletej niektorému rodičovi podľa § 36 Zákona o rodine. Vzhľadom na návrh matky, kolízneho opatrovníkov a na súhlas otca s takýmto riešením, súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.

4. Styk otca s maloletou súd prvej inštancie upravil podľa návrhu matky tak, aby sa otec s maloletou stretával každú nepárnu stredu od 15:00 hod. do 16:00 hod., pričom otec s takýmto návrhom súhlasil.

5. Súd prvej inštancie tak rozhodoval i o výživnom na maloletú. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec od októbra 2019 až do mája 2020 pracoval v D., kde dosahoval priemerný zárobok 1.429,21 eur mesačne. Od júna do augusta 2020 otec nepracoval. Od 7.9.2020 sa otec zamestnal, pričom jeho očakávaný príjem je cca 698,20 eur mesačne.

6. Vzhľadom na takéto príjmy otca a na fakt, že nemá iné vyživovacie povinnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že do júna 2020 bolo v možnostiach otca platiť výživné po 250 eur mesačne na maloletú. Prihliadol pritom na to, že hoci otec mal v tom čase príjem 1.429,21 eur, z tejto sumy hradil 300 eur za ubytovanie v D., a teda k dispozícii mu zostávalo iba cca 1.129,21 eur.

7. Od mája 2020 na strane otca podľa súdu prvej inštancie došlo k zmene pomerov, keď ukončil pracovný pomer v D. a začal žiť a od septembra 2020 aj pracovať na Slovensku. Uvedené sa prejavilo v znížení príjmu otca z 1.429,21 eur na cca 700 eur mesačne. Súd prvej inštancie vzhľadom na takýto príjem otca a na fakt, že nemá iné vyživovacie povinnosti dospel k záveru, že od júla 2020 je v možnostiach otca platiť výživné po 140 eur mesačne na maloletú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že výživné vo výške 140 eur mesačne je adekvátne potrebám maloletej, ktorá v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala iba necelých 8 mesiacov, pričom nebolo v konaní zistené, že by maloletá mala napr. v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu zvýšené potreby.

8. Súd prvej inštancie zároveň hodnotil zníženie príjmov otca vo svetle vzdania sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Mal za to, že ukončenie pracovného pomeru otca v D. nemožno hodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti upozornil na náročnejšiu prácu v D., odlúčenie od rodiny, nutnosť komunikácie v cudzom jazyku, pričom zvlášť upozornil i na pandémiu v súvislosti s ochorením Covid-19. Podľa súdu prvej inštancie nemožno negatívne vnímať rozhodnutie otca vrátiť sa domov i za cenu zníženia príjmu. Otec pracovný pomer v D. ukončil pre zlé pracovné vzťahy na pracovisku, pre neúspech v hľadaní si inej práce a tiež z dôvodu, že aj jeho spoluhráči sa vrátili na Slovensku, a teda on by v D. ostal bez známych.

9. Matka v konaní poukazovala na otcove príjmy z obchodovania s finančnými derivátmi. Súd prvej inštancie sa tak venoval tomuto tvrdeniu. Dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané, že by mal otec z tejto činnosti príjmy. Ohľadom užívateľského konta v aplikácii BDSwiss súd prvej inštancie zdôraznil, že otec má iba demo verziu, pričom na vstupnú investíciu nemá finančné prostriedky. Žiadne príjmy tak z uvedeného podľa súdu prvej inštancie otec nedosahuje.

10. Matka v konaní upozorňovala i na príjmy otca zo stávok na výsledky športových zápasov. Súd prvej inštancie tak preskúmal aj uvedené tvrdenie matky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti mal za preukázané, že otec skutočne v máji a júni 2020 vyhral niekoľko tisíc eur. Vzhľadom na náhodnosť takéto príjmu súd prvej inštancie skonštatoval, že nie je možné takéto príjmy zohľadniť pri určovaní výživného do budúcna. Tieto jednorazové príjmy súd prvej inštancie zohľadnil iba tak, že zaviazal otca platiť výživné 140 eur aj za júl a august, teda za čas, v ktorom bol otec bez príjmu (a teda by v zásade do úvahy prichádzalo iba určenie tzv. minimálneho výživného).

11. Hoci matka podala návrh na súd až dňa 1.6.2020, súd prvej inštancie určil výživné už od dňa 2.3.2020, teda od narodenia maloletej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka po narodení maloletej mala iné priority, než písať návrh na súd. Navyše od polovice marca 2020 a až do mája 2020 vzhľadom na epidemiologickú situáciu nebolo vhodné navštíviť poštu, resp. súd iba za účelom doručenia návrhu.

12. Zameškané výživné súd prvej inštancie povolil otcovi uhradiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa .

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. V zákonnej lehote proti výrokom II., III. a IV. tohto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

15. Úvodom odvolania matka upozornila na to, že napadnutý rozsudok je v napadnutých výrokoch nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými skutočnosťami. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, ako vyhodnotil všetky dôkazy preukazujúce sekundárny príjem otca a prečo z týchto všetkých dôkazov nevychádzal pri odôvodnení rozsudku, ale z týchto vychádzal len selektívne. Súd prvej inštancie neodôvodnil, na základe čoho ustálil, že do júna 2020 bolo v možnostiach otca platiť výživné po 250 eur mesačne, keď sám súd prvej inštancie v tejto súvislosti len konštatoval, že po odpočítaní nájomného otcovi zostalo z primárneho príjmu k dispozícii v čistom 1.129,21 eur. Súd prvej inštancie tiež neuviedol, na základe čoho ustálil, že od júna 2020 je v možnostiach otca platiť výživné po 140 eur mesačne, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po návrate na Slovensko zarába viac než 700 eur netto, pričom nemá nijaké výdavky. Súd prvej inštancie podľa matky jasne a výstižne nevysvetlil, na základe čoho ustálil, že suma 140 eur mesačne je adekvátna potrebám maloletej. Nijako nevysvetlil, na základe čoho sa stotožnil s nepreukázaným tvrdením otca, že od mesiaca jún úplne prestal realizovať športové stávky, čo je vzhľadom na preukázané vysoké príjmy, presahujúce 8.000 eur za dva kalendárne mesiace zjavne účelové tvrdenie. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým, ako vyhodnotil dôkazy, predovšetkým SMS a inú elektronickú komunikáciu matky s otcom, preukazujúce, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, nijako sa na výchove a výžive maloletej nepodieľa, a teda všetky náklady znáša výhradne matka. Súd prvej inštancie sa podľa matky nevysporiadal ani s argumentáciou jej právneho zástupcu čo do nepreukaznosti vykonaného dokazovania vo vzťahu k aplikácii , skutočnosti, že na otcom deklarované výdavky spojené s úverom nemožno prihliadať s ohľadom na § 75 a § 62 zákona o rodine, a fakt, že sa zjavne jedná a neprimerané majetkové riziko, či faktom, že otec zjavne účelovo pred súdom prvej inštancie zatajoval svoj aktuálny stav bankového účtu a toto zatajovanie súd prvej inštancie akceptoval.

16. Následne matka konštatovala, že odvodnenie napadnutého rozsudku je aj zjavne nepresvedčivé. Súd prvej inštancie sa vyjadril k dôkazom selektívne, a to tak, že dôkazy preukazujúce sekundárny príjem otca zmierňoval alebo úplne opomenul.

17. Matka ďalej zastávala názor, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním určil výživné na maloletú vo výške 250 eur. Už vzhľadom na preukázaný príjem otca, ktorý v rozhodnom období predstavoval v priemere sumu vo výške 1.429,21 eur mesačne, ako i vzhľadom na preukázané výdavky otca, ktorý v tomto období uhrádzal výhradne sumou vo výške 300 eur mesačne na ubytovanie a náklady na bežný život, je podľa matky zrejmé, že bolo v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať výživným na maloletú v sume podstatne vyššej, ako určil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal za uvedené obdobie určiť otcovi výživné na maloletú v minimálnej výške 300 eur mesačne.

18. Súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný uhrádzať výživné na maloletú od 1.7.2020 vo výške 140 eur mesačne. Matka nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že ukončenie pracovného pomeru otca v D. nemožno považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Bolo totiž preukázané, že otec ukončil pracovný pomer v D. dobrovoľne, na základe svojho rozhodnutia, ktoré uskutočnil úplne nezávisle od zamestnávateľa a bez dôležitých dôvodov, pričom takýmto spôsobom sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že otec mal ukončiť svoj pracovný pomer v D. z dôvodu údajne zlých pracovných vzťahov na pracovisku, pre neúspech pri hľadaní si inej práce a tiež z dôvodu, že aj jeho spoluhráči sa vrátili na Slovensko, a teda by v D. zostal bez známych. Tieto dôvody však podľa matky neboli v rámci dokazovania preukázané a zostali výhradne v rovine skutkového tvrdenia otca, s ktorým sa súd prvej inštancie bez vykonania akéhokoľvek dokazovania stotožnil. Dôvody spočívajúce v dôsledkoch pandémie Covid-19 a nemožnosti získania iného zamestnania boli dokonca úplne vyvrátené, keď sám otec na pojednávaní dňa 8.7.2020 uviedol, že keď menil prácu v marci, počas vrcholiacej prvej vlny pandémie, trvalo mu len jeden týždeň, než si našiel druhú prácu, a taktiež to, že po ukončení pracovného pomeru v D. si prácu viac nehľadal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že údajné dôvody, pre ktoré mal otec ukončiť svoj pracovný pomer

v D., nie sú skutočné. O tom svedčí predovšetkým to, že otec v konaní na súde prvej inštancie uvádzal, že ukončil pracovný pomer v D. z dôvodu, že sa chce vrátiť na Slovensko, aby mohol tráviť viac času s maloletou, avšak po tom, ako matka poukázala na to, že otec po príchode na Slovensko maloletú za niekoľko mesiacov ani raz nenavštívil, otec účelovo zmenil dôvody svojho ukončenia pracovného pomeru v D. v podobe zlých pracovných vzťahov. Len takto všeobecne tvrdené zlé vzťahy na pracovisku podľa matky nemožno označiť za dôležité, pričom ide o účelovo uvádzané dôvody, ktoré otec počas konania nepreukázal, ba dokonca menil podľa potreby. Skutočnosť, že otec ukončil pracovný pomer v D., možno s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť výhradne tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, pričom súd prvej inštancie mal na túto skutočnosť pri rozhodovaní o výživnom prihliadať.

19. V ďalšej časti matka vyjadrila nesúhlas s výškou výživného na maloletú od 1.7.2020 vo výške 140 eur mesačne. Táto výška výživného je v rozpore s vykonaným dokazovaním a nezohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, ako ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a v neposlednom rade ani majetkové pomery matky, ktorá okrem rodičovského príspevku a príspevku na dieťa nemá nijaký iný príjem. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec má okrem príjmu zo zamestnania, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie minimálne vo výške 700 eur mesačne, aj sekundárne príjmy. Tie sú najmä z investovania na finančných trhoch, z investovania do kryptomien, z devízových obchodov a zo športového stávkovania, pričom výška preukázaných príjmov za mesiac marec až jún 2020 presahovala výšku 15.000 eur. Vo vzťahu k sekundárnym prijímam otca súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka v tejto súvislosti predovšetkým poukázala na to, že súd prvej inštancie sa vo vzťahu k sekundárnemu príjmu otca zaoberal výhradne aplikáciou BDSwiss a športovým stávkovaním, ktoré následne bagatelizoval. Skutočnosť, že otec získava sekundárny príjem nielen prostredníctvom uvedenej aplikácie a športového stávkovania, ale aj prostredníctvom iných platforiem, potvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie samotný otec. Napriek skutočnosti, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec získava sekundárny príjem nielen prostredníctvom uvedenej aplikácie a športového stávkovania, ale aj prostredníctvom iných platforiem, súd prvej inštancie tieto považoval za neexistujúce. Otec jednoznačne disponoval finančnými prostriedkami na to, aby do rôznych platforiem, z ktorých mal sekundárny príjem, vložil v priebehu niekoľkých mesiacov niekoľko tisíc eur. Matka poukázala najmä na preukázaných 200 eur do platformy Fumi Network, 400 amerických dolárov do platformy Roobet, viac ako 3.000 eur do platformy stávkovej kancelárie Fortuna.

20. Okrem uvedeného podľa názoru matky nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie skutočnosti týkajúce sa aplikácie a športového stávkovania. Upozornila, že z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie nevyplýva, že by v prípade uvedenej aplikácie išlo o demo účet, práve naopak, z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na skutočnosť, že otec si v súvislosti s obchodovaním na finančných trhoch, teda aj v súvislosti s uvedenou aplikáciou, denne zarobí 20 až 80 eur. V prípade uvedenej aplikácie nemôže ísť o demo účet, ale o reálny účet, prostredníctvom ktorého otec obchoduje na finančných trhoch a získava sekundárny príjem. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, resp. v rámci dokazovania ani nebolo predmetom dokazovania, či otec má alebo nemá finančné prostriedky na vstupnú investíciu v súvislosti s uvedenou aplikáciou. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec finančnými prostriedkami na vstupnú investíciu disponuje, keďže v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal do iných platforiem vložiť viac ako 3.000 eur. Predmetom dokazovania nebolo ani to, či vôbec je pre dosiahnutie výnosu v súvislosti s uvedenou aplikáciou potrebná vstupná investícia, resp. v akom rozsahu.

21. Čo sa týka športového stávkovania, matka namietala, že súd prvej inštancie výhradne skonštatoval, že otec skutočne v máji a júni vyhral niekoľko tisíc eur, avšak túto skutočnosť ďalej nijako neskúmal. V prípade preukázanej výhry otca zo športového stávkovania nešlo o zanedbateľnú čiastku, ale išlo o sumu prevyšujúcu 15.000 eur, pozostávajúcu zo sumy 7.289 eur v mesiaci marec 2020 a sumy prevyšujúcej 8.000 eur v mesiacoch máj a jún 2020. V prípade športového stávkovania nejde o náhodný príjem, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že nejde o náhodnosť, ale o sofistikovaný systém stávkovania, ktorý je organizovaný, pričom sám otec vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti nabáda ostatných užívateľov na jeho používanie a reklamuje ho. Súd prvej inštancie preukázané výhry otca v súvislosti s týmto športovým stávkovaním selektívne zohľadnil, a to tak, že otca zaviazal platiť výživné 140 eur aj za júl a august, teda za čas, keď by mal byť otec bez príjmu, a teda podľa názoru súdu prvej inštancie by za toto obdobie v zásade prichádzalo do úvahy určenie iba

tzv. minimálneho výživného. Podľa názoru matky súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne posúdil, pričom preukázané výhry otca v súvislosti so športovým stávkovaním nemali byť zohľadnené len vo vzťahu k zameškanému výživnému za mesiac júl a august, ale tieto mali byť predovšetkým zohľadnené pri rozhodovaní o samotnej výške výživného.

22. Ďalej matka uviedla, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec si prostredníctvom rôznych platforiem zarobil v priebehu niekoľkých kalendárnych mesiacov sumu prevyšujúcu 15.000 eur a jednotlivé tvrdenia otca prezentované na sociálnych sieťach boli následne i verifikované inými dôkazmi. Viaceré príspevky otca na sociálnej sieti ohľadom jeho sekundárneho príjmu zo športového stávkovania sa v konaní ukázali ako pravdivé. Možno sa tak dôvodne domnievať, že i ostatné príspevky otca uverejnené na sociálnej sieti, ktorých screenshoty sú súčasťou spisu, predstavujú jeho reálne príjmy a nie sú, ako ich súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazu označil, nepravdivé. Súd prvej inštancie tak podľa matky nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, konkrétne majetkové pomery otca, najmä vo vzťahu k jeho sekundárnym príjmom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne určil samotnú výšku výživného na maloletú.

23. Podľa matky tiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou týkajúcou sa neprimeraných majetkových rizík, ktoré otec na seba zobral v podobe zjavne nevýhodného úveru. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie túto otázku posúdil a či túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o výživnom.

24. Matka súdu prvej inštancie vytýkala i nesprávne a nedostatočné vysporiadanie s otázkou odôvodnených potrieb maloletej. Z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov, jej vyjadrení, ako i zo šetrenia kolíznym opatrovníkom je podľa matky zrejmé, že výživné na maloletú vo výške 140 eur mesačne v nijakom rozsahu nekorešponduje so súčasnými odôvodnenými potrebami maloletej, ktoré dosahujú výšku cca 450 eur mesačne. Upozornila na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal určiť výživné 300 eur mesačne.

25. Napokon záverom odvolania matka namietala, že otázke splatnosti zameškaného výživného sa nevenovala súdom prvej inštancie nijaká pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akých skutočnosti súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení lehoty splatnosti zameškaného výživného. Otec v konaní na súde prvej inštancie nikdy nenavrhoval určiť dlhšiu lehotu splatnosti zameškaného výživného, resp. akúkoľvek lehotu či jeho úhradu v splátkach. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o lehote splatnosti zameškaného výživného je tak absolútne arbitrárne, neodôvodnené a nesprávne. Lehota splatnosti zameškaného výživného najmä s ohľadom na sumu zameškaného výživného je neprípustná a v rozpore so záujmami maloletej. Matka podotkla, že otec už niekoľko mesiacov neuhrádza výživné a rozsudok tak fakticky legitimizuje. Zameškané výživné matka žiada zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Na tomto základe žiadala matka odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že otcovi uloží povinnosť od 2.3.2020 platiť na maloletú výživné vo výške 300 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a zameškané výživné za obdobie od 2.3.2020 do rozhodnutia je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

27. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadril otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.

28. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok je podľa otca vecne správny, dostatočne odôvodnený a preskúmateľný. Čo sa týka zverejňovania informácií o jeho údajných zárobkoch v súvislosti s aplikáciami, na ktoré matka upozorňuje, otec uviedol, že je zrejmé, že neuvádzal tam pravdu, keďže chcel zarobiť na tom, že záujemcov naučí platformy používať. To, že ním deklarované skutočnosti na sociálnej sieti nie sú pravdivé a že išlo iba o chválenie sa, nie je sporné. Ostatné dôkazy túto skutočnosť potvrdzujú.

29. Upozornil, že ak by mal skutočne také príjmy, nebýval by u rodičov a nemusel jazdiť na starom aute, na ktoré si musel vziať úver.

30. Otec nepovažoval za pravdivé, že má sekundárne príjmy, najmä príjmy z investovania na finančných trhoch, z investovania do kryptomien, z devízových obchodov a zo športového stávkovania. S týmito

tvrdeniami matky sa súd prvej inštancie správne a dostatočne vysporiadal. Zopakoval, že žiaden príjem z investovania na finančných trhoch nemá.

31. Následne otec uviedol, že súd prvej inštancie správne ustálil jeho pomery do júna 2020. Rovnako tak správne posúdil súd prvej inštancie jeho pomery aj od júna 2020, pričom podotkol, že má ukončené základné vzdelanie, jeho príjem je tak adekvátny jeho vzdelaniu a možnostiam, navyše v súčasnej dobe je rád, že vôbec našiel zamestnanie, do ktorého nemá vysoké cestovné výdaje, resp. dokonca aj výdavky na ubytovanie.

32. Otec za správne vyhodnotenú považoval aj skutočnosť jeho odchodu z D.. Nevzdal sa výhodnejšieho zamestnania. Aj ostatné námietky považoval otec za nedôvodné.

33. Na tomto základe žiadal otec odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku.

34. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril i kolízny opatrovník.

35. Zotrval na stanovisku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej vo výške 300 eur mesačne od 2.3.2020. Upozornil na to, že otec sa bez dôvodu vzdal výhodného zamestnania, kedy jeho príjem bol vo výške 1.400 eur mesačne. Otec na seba zobral záväzok v podobe úveru, ktorý použil výhradne pre svoju osobnú potrebu, a to podľa kolízneho opatrovníka nie je v záujme maloletého dieťaťa, a preto by naň súd nemal brať ohľad.

36. V replike sa matka pridržala podaného odvolania a všetky vyjadrenia otca považovala za neopodstatnené. Podrobne sa vyjadrila ku všetkým tvrdeniam otca, pričom sa argumentačne pridržala podaného odvolania a vo viacerých podrobnostiach na neho odkázala.

37. V duplike sa otec pridržal skôr vedenej argumentácie.

38. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch II. a III. o výživnom a závislom výroku VII. o trovách konania podľa (ďalej ako „“) potvrdiť ako vecne správny a v časti splatnosti výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmeniť.

39. Výroky I., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie neboli odvolaním napadnuté, preto sú právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté ( ).

40. Úvodom odvolania matka namietala, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. K uvedenému konštatovala, že svoje závery súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, pričom pri viacerých záveroch vychádzal z dôkazov iba selektívne. Viaceré závery súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch boli podľa matky neodôvodnené.

41. Odvolací súd tieto námietky považuje za nedôvodné. Nie je namieste, aby súd prvej inštancie poskytol na každý argument účastníka konania podrobnú odpoveď. Podstatné je, že súd prvej inštancie zaujal postoj ku všetkým relevantným námietkam matky. Stručná odpoveď súdu prvej inštancie k uvedeným námietkam neznamená nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť napadnutého rozsudku.

42. Matka v odvolaní ďalej nesúhlasila s výživným otcovi na maloletú do konca júna 2020 vo výške 250 eur. Mala za to, že v tomto období otec dosahoval príjem vo výške 1.429,21 eur mesačne, pričom jeho výdavky boli vo výške 300 eur mesačne. Matka je za tejto situácie presvedčená, že súd prvej inštancie mal otcovi stanoviť výživné minimálne vo výške 300 eur.

43. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie o takto stanovenom výživnom otcovi na maloletú do konca júna 2020. Podstatné je, že i vyšší príjem otca je nutné pomeriavať s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Zákon o rodine nepreferuje pri stanovovaní výživného iba schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ale prihliada tiež na odôvodnené potreby oprávneného. Zrejmým tak je záver, že i v prípade vyššieho príjmu povinného

rodiča a nižších potrebách maloletého dieťaťa by nemohlo byť výživné stanovené vo výške násobne presahujúcej odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Jediný korektív tu Zákon o rodine stanovuje v podobe tézy, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá G. cca X mesiacov, v čase rozhodovania odvolacieho súdu má cca F.. Medzi odôvodnené potreby možno zaradiť zdravotnú starostlivosť, bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, záujmová činnosť dieťaťa. Tieto odôvodnené potreby je ale potrebné diferencovať podľa veku dieťaťa. Jednak sa časom menia, jednak s vekom maloletého dieťa pribúdajú. Iné odôvodnené potreby má ročné dieťa, iné sedemnásťročné dieťa. Prvotný výraznejší nárast prichádza pri maloletom dieťati v súvislosti s nástupom do predškolského zariadenia, s ktorým sú spojené častokrát i prvé záujmové potreby dieťaťa. Dovtedy nie sú však, pokiaľ nejestvujú zdravotné ťažkosti maloletého dieťaťa, odôvodnené potreby na maloleté dieťa vysoké, keďže rastú a pribúdajú až vekom. Správne potom súd prvej inštancie stanovil výživné na maloletú otcovi do konca júna 2020 vo výške 250 eur mesačne pri príjme otca vo výške 1.429,21 eur mesačne a výdavkov vo výške 300 eur mesačne. U maloletej G. nebolo v konaní preukázané, že by jej odôvodnené potreby boli iné než bežné, odôvodňujúce matkou požadované výživné až vo výške 650 eur mesačne. Zdravotné, resp. iné komplikácie, ktoré by predstavovali nárast odôvodnených potrieb, u maloletej G. neboli preukázané.

44. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ukončenie pracovného pomeru otca v D.. Zastávala názor, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu.

45. Odvolací súd považuje za akceptovateľné, ak sa otec z D. vrátil na Z., a to i za cenu dosahovania nižšieho príjmu. V tomto prípade je významné upozorniť na skutočnosť, že otec v D. nepracoval ani celý rok (od októbra 2019 do mája 2020). Otec tak nemal stabilné pracovné miesto v D.. Takýto krátky časový úsek práce v zahraničí možno hodnotiť ako sezónny. Ak otec šiel za prácou na takýto krátky časový úsek do zahraničia, nemôže byť jeho návrat na Slovensko hodnotený ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Snaha lepšieho zárobku v zahraničí musí byť otcovi pričítaná na prospech. Samozrejme, zvýšený príjem znamená častokrát i stanovenie vyššieho výživného na dieťa. Nemožno tak podľa odvolacieho súdu hodnotiť otcov návrat z D. ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že návratom na Slovensko by bol otcom sledovaný zámer vyhýbať sa plneniu výživného na maloletú. Argumentácia matky by viedla k neželanému následku, a síce že otcov návrat z D. by vždy bol hodnotený ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. To by však v konečnom dôsledku znamenalo nútenie otca k zotrvaniu v zahraničí, aby sa vyhol hodnoteniu spočívajúceho vo vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu (a teda i stanoveniu vyššieho výživného), a to i za cenu straty kontaktu s dcérou. Uvedená téza nie je prijateľná. Navyše treba zdôrazniť i snahu otca (ktorá bola otcom menená v prípade konania pred súdom prvej inštancie, ako na to správne poukazuje právny zástupca matky v odvolaní) o styk s maloletou G., ktorý bol súdom prvej inštancie i stanovený. To ide k dobru dieťaťa. Preto i znásobenie styku otca s maloletou nemôže byť dôvodom na ťarchu otca pri hodnotení jeho návratu z D. na Slovensko. Práca v zahraničí by styk otca s maloletou hatila. Otec sa po návrate na Slovensko zamestnal.

46. Matka vytýkala súdu prvej inštancie i hodnotenie sekundárnych príjmov otca. Konštatovala, že otec jednoznačne má sekundárne príjmy z investovania do kryptomien, z devízových obchodov a zo športového stávkovania. Otec podľa matky investoval do viacerých aplikácii (Fumi Network, Roobet, ), kde dosahuje príjmy 20 až 80 eur denne. Zo športového stávkovania otcove príjmy presahovali 15.000 eur.

47. Čo sa týka sekundárnych príjmov otca z investovania do kryptomien a z devízových obchodov, odvolací súd má za to, že tieto príjmy v konaní neboli preukázané. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané ani to, ako aplikácie, na ktoré v odvolaní matka poukazuje, v skutočnosti fungujú a na akom princípe sú založené, aký konkrétny zisk nimi má otec dosahovať, v akej pravidelnosti, aké prípadné výdavky s nimi otec má. Otec poprel príjmy z týchto aplikácii. Ani vstupná investícia do týchto aplikácii, ako na ňu odkazuje matka v odvolaní, bez ďalšieho neznamená, že otec skutočne prostredníctvom týchto aplikácii príjmy aj dosahuje. Tvrdenia otca o dennom zárobku z uvedených aplikácii 20 až 80 eur boli v konaní pred súdom prvej inštancie popreté. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že nebolo v konaní preukázané, že z investovania do kryptomien a z devízových obchodov má otec príjmy.

48. Pokiaľ ide o športové stávkovanie, matke treba dať za pravdu, že otec z neho preukázateľne dosiahol príjem viac ako 15.000 eur. Uvedené považoval za preukázané i súd prvej inštancie (hoci s tvrdením o výhre „niekoľko tisíc eur“ - bod 9. napadnutého rozsudku). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že príjem zo športového stávkovania nemožno zohľadniť pri určovaní výživného do budúcna. Niet pochýb, že športové stávkovanie môže viesť (a často i vedie) k závislosti (tzv. patologické hráčstvo). Stanovovanie výživného do budúcnosti zo športového stávkovania ako predpokladaného príjmu v budúcnosti by tak mohlo viesť k tomuto neželanému stavu. Súd preto pri rozhodovaní o výživnom nemôže „posväcovať“ stanovenie výživného zo športového stávkovania do budúcna. I otázka nepreukázateľnosti takéhoto príjmu pritom zohráva svoj význam. V prípade športového stávkovania mimo internetovej sféry by neboli výhry (ale i výdavky) zo športového stávkovania zistiteľné (ak by ich povinný zatajoval, resp. skresľoval). To je dané tým, že športové stávkovanie v kamenných stávkových kanceláriách nepodlieha nijakej registrácii, resp. stávkové kancelárie nemajú vedomosť o konkrétnej osobe stávkujúceho (teda i dopyt na výhry povinného k výživnému na stávkové kancelárie by zlyhával). Muselo by sa tak vychádzať z potencionality príjmov otca, ktoré by objektívne vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol získavať.

49. Na druhej strane je potrebné akceptovať majetkový stav otca, ktorému už boli preukázateľne vyplatené výhry zo športového stávkovania, pričom niet dôvodu odmietať participáciu dieťaťa na tejto výhre (teda majetkových pomeroch otca ako povinného k výživnému na dieťa), ktorú skutočnosť súd prvej inštancie zohľadnil v tom, že zaviazal otca platiť výživné 140 eur aj za júl a august, teda za čas, v ktorom bol otec bez príjmu Z majetkových pomerov otca sa pri stanovovaní výživného vychádza (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Vždy však, ako to už bolo zdôraznené, v korelácii s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa. Tieto sú podľa odvolacieho súdu významné i pre rozhodnutie o výživnom otca od júla 2020. Výživné za tento čas vo výške 140 eur, pri príjme otca vo výške cca 700 eur, je i podľa odvolacieho súdu adekvátne potrebám maloletej.

50. Matka ďalej upozorňovala v podanom odvolaní, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal s otázkou neprimeraných majetkových rizík, ktoré otec na seba zobral v podobe zjavne nevýhodného úveru.

51. Táto odvolacia námietka je podľa odvolacieho súdu bez právnej relevancie na napadnutý rozsudok. Súd prvej inštancie pri závere o stanovení výživného neprihliadal na úver, ktorý si otec vzal, v rámci hodnotenia výdavkov otca. Tým tento výdavok otca neakceptoval (hoci v odôvodnení súd prvej inštancie považoval za preukázané, že otec si tento úver skutočne vzal).

52. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu rozhodol o stanovení výživného otcovi vecne správne. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III., ktorým súd prvej inštancie stanovil otcovi výživné na maloletú G.. Rovnako tak bol vecne správny i závislý výrok VII. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, čo je dôvodom na jeho potvrdenie.

53. Matka podaným odvolaním nesúhlasila so splatnosťou zameškaného výživného za obdobie od 2.3.2020 do 31.10.2020 otca na maloletú vo výške 591,94 eur, ktoré súd prvej inštancie uložil otcovi zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

54. Odvolací súd sa v otázke splatnosti zameškaného výživného stotožňuje s tvrdením matky, že pre stanovenie lehoty splatnosti 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku neboli naplnené dôvody. V konaní nebolo preukázané, že by zameškané výživné otec nebol schopný splniť i v skoršom termíne. V odvolacom konaní na námietku matky, aby zameškané výživné uhradil otec do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, otec nevyjadril nesúhlas a nekonkretizoval ani v konaní pred súdom prvej inštancie, že úhrada zameškaného výživného v uvedenej lehote sa ho negatívne dotkne. Z týchto dôvodov podľa odvolacieho súdu treba vyhovieť matke, ktorá dlžné výživné žiada uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie v časti splatnosti tak, že otec je povinný zaplatiť uvedené zameškané výživné v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

55. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových

konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .