Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. W. X, S., právne zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, otca: Ing. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., t.č. v Ústave na výkon väzby v ÚVTOS Žilina, o nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -499 zo dňa 22.marca 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie udelil za otca súhlas so zmenou priezviska mal. C. z priezviska "D." na priezvisko "B.". Vychádzal zo zistenia, že rodičia boli manželia, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -148 zo dňa 6. 11. 2015 bolo ich manželstvo rozvedené a maloleté deti P. a C. boli na čas po rozvode manželstva zverené do starostlivosti matky, ktorá ich mala zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Výživné na čas po rozvode manželstva bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -367 zo dňa 31. 8. 2018, ktorým bol súčasne návrh otca na úpravu styku s mal. C. zamietnutý a konanie o úprave styku s plnoletým P. zastavené; tento rozsudok nadobudol právoplatnosť X. XX. XXXX. Zo šiestej strany odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. otec doplatil výživné určené v trestnom konaní za obdobie 01/2016-05/2018, pričom od 06/2018 neplatil P. ani C. žiadne výživné a s deťmi sa nestretával od leta 2017. Už v tom čase mal. C. sa s otcom stretávať nechcel. Zo strany sedem vyplýva, že od januára 2016 sa otec s C. stretol asi štyri krát a od roku 2016 si vôbec deti na víkend nebral. Otec bol trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa a , pričom dodatočne zaplatil dlžné výživné za obdobie 1. 6. 2013 do 28. 3. 2017 v celkovej sume 2.360 €. V odseku 28 tohto rozsudku bolo konštatované, že otec o maloletého C. neprejavuje skutočný záujem, od júna 2018 výživné neplatí ani z časti, predchádzajúce nedoplatky zaplatil až pod hrozbou odsúdenia v trestnom konaní. Už v tom čase sa maloletý C. jednoznačne vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce, k čomu súd prihliadol a návrh na úpravu styku otca s maloletým aj zamietol. Návrhu matke vyhovel, pretože existujú dôležité dôvody: otec, ktorého priezvisko dieťa nosí, si neplní vôbec svoje povinnosti k dieťaťu, neprispievať riadne na jeho výživu, fakticky nejaví o neho záujem. Námietka otca, že vyživovaciu povinnosť si neplnil z dôvodu svojej nestabilnej finančnej situácie (bol nezamestnaný), neobstojí, pretože takáto situácia trvala aj pred rozvodom manželstva rodičov a

trvá dlhodobo, v podstate dodnes, aj v čase keď otec pracoval ako živnostník. Pokiaľ nejaké výživné uhradil, bolo to len pod hrozbou trestného stíhania, naďalej sa vedie voči nemu exekučné konanie. Aktuálne sa voči otcovi vedie trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa a je zrejmé, že okolnosť väzby otcovi fakticky bráni stretávať sa so synom, ako aj vlastnou prácou nadobúdať prostriedky na obstaranie jeho výživy, avšak táto skutočnosť otca vôbec neospravedlňuje, naopak napriek rešpektovaniu zásady prezumpcie neviny, je za situáciu zodpovedný. Navyše trestným stíhaním poškodzuje svoje priezvisko a tým pádom aj priezvisko maloletého dieťaťa. Otec sa s maloletým nestretáva, dlhodobo nejavil o neho záujem, aj keď mu v tom nebránili objektívne okolnosti, stretával sa s ním len sporadicky, cca na hodinu a odôvodňoval to postojom matky. Avšak zo stanoviska maloletého vyplýva, že tento pociťuje voči otcovi sklamania, pretože nenaplnil jeho očakávania riadneho záujmu. Maloletý je pritom už dosť zrelý, aby si uvedomoval tak postoj otca, ako aj postoj matky. Zo strany otca sa cíti oklamaný, stratil voči nemu dôveru a začal ho odmietať. Situáciu sťažujú aj psychické poruchy maloletého, keď sa s porozvodovou situáciou rodičov nedokáže vyrovnať. Z výsluchu účastníkov, z rozsudku o úprave styku a výživnom na čas po rozvode bolo možné vyvodiť, že od roku 2016 sa otec sporadicky s dieťaťom stretával a následne aktivita otca ochabla, pričom sám pripustil, že nechcel škodiť duševnému vývoju maloletého. Ani prípadné preukázanie sporadických pokusov matky o zabránenie styku otca s maloletým na tomto faktickom stave nič nemení, dôkaz výsluchom svedka považoval za nadbytočný. Podčiarkol, že vzhľadom na vek maloletého (onedlho dovŕši 13 rokov), je dostatočne vyspelý, aby prezentoval svoj názor, preto pri rozhodovaní bral a považoval za rozhodné, že maloletý sa chce volať B..

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Poukazoval na to, že bode 1. odôvodnenia súd uvádza, že maloletý sa odmieta niekoľko rokov s ním rozprávať, že jeho vzťah k nemu je negatívny a že pred rozvodom aj po rozvode vo výraznej miere požíval alkohol, pričom ide o jednostranné tvrdenie matky maloletého, ktoré sa nezakladá na pravde. Matka na pojednávaní pred súdom uviedla, že jeho stretávanie so synom bolo upravené kvôli maloletému, aby sa s ním tak často nestretávalo, ktoré tvrdenie sa tiež nezakladá na pravde, súd takú úpravu jeho stretávania nevydal. Práve naopak on na základe žiadosti maloletého podal na súd návrh na úpravu styku častejšie, keď maloletého chcel aj viesť k športu, nakoľko maloletý o to prejavilo záujem. Má veľké výhrady k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uvedené v bode 3. odôvodnenia, keďže s maloletým bol naposledy v marci 2019 a potom bol vzatý do väzby. Treba sa zamyslieť na tvrdením, že stretnutie 9.7.2016 trvalo asi minútu a že dal maloletému 5 eur. 9.7.2016, keď sa malo uskutočniť údajné stretnutie maloletý mal 7 rokov a je veľká pochybnosť, či si môže dieťa 5 rokov spätne pamätať konkrétny deň, dátum, miesto a sumu. Nie je celkom bez významu pozastaviť sa nad vyjadrením maloletého, kedy sa rozhovor uskutočnil, v akom celom kontexte maloletý povedal dané veci. Jednoznačne je presvedčený, že každé dieťa ak dostane napr. hračku po ktorej túži je rado a nie naopak. K bodu 4. odôvodnenia uviedol, že pojednávanie sa malo uskutočniť na 1. poschodí a on má značné problém chôdze po rovnom povrchu a hlavného pojednávania sa zúčastnil v pojednávacej miestnosti na prízemí. Po zistení, že bude možný pohyb výťahom, pojednávania sa zúčastnil. Konštatovanie, že o maloletého neprejavoval skutočný záujem, že sa s ním stretával sporadicky je tvrdenie jednej osoby, ktoré sa nezakladá na pravde. Súd sa jeho tvrdením a dôkazmi (svedkami) vôbec nezaoberal, napriek tomu, že navrhol vypočuť svedkov na vyvrátenie tvrdenia matky. Súd nesprávne vyhodnotil jeho návrh na vykonanie daného dôkazu a tým mu nebola umožnená spravodlivá a dostatočná obhajoba, neumožnil mu ozrejmiť situáciu stretávania s maloletým za rok 2017 až 2019. Namietal spôsob vedenia pojednávania, keď počas jeho vyjadrovania sa k veci sudkyňa sa venovala prezeraniu niečoho, čo vyzeralo ako dokumenty spisu a keď prestal hovoril, sudkyňa zdvihla zrak a vyzvala ho, aby pokračoval, že ho počúva. Takýto postoj narúša dôstojnosť pojednávania. V bode 6. odôvodnenia súd spomína 2-krát rok 2016, ale s rozdielnym záverom. Tvrdenie, že od júna 2018 si neplnil vyživovaciu povinnosť vyvracajú poštové poukážky založené na OR Policajného zboru v Žiline. Nie je správne konštatovanie, že vzťah maloletého k nemu je negatívny, nakoľko navrhovateľka bránila a bráni v stretávaní s maloletým, čo pripustil aj súd a maloletý nevie na to reagovať. Matka nepriaznivo vplýva na jeho vývojový vzťah k maloletému, robí na maloletého psychický nátlak, núti ho ísť proti otcovi. Súd sa v rozsudku priklonil iba k tvrdeniam matky a jeho tvrdenia si iba vypočul. Súd použil ako ťažisko celého rozhodnutia jednu vetu zo stanoviska maloletého, bez možnosti nahliadnutia k celej dôkazovej materie, v akom kontexte je daná veta použitá. Stráca akúkoľvek logiku, že jeho synovi sa má zmeniť priezvisko, lebo ho má zmenené matka. Maloleté dieťa po rozvode a zverení do starostlivosti matke, má citovaný vzťah aj k otcovi, pokiaľ matka v tom nebráni. Matka už v minulosti sa snažila i syna P. presvedčiť, aby si zmenil priezvisko, nakoľko však so zmenou nesúhlasil a mal už 15 rokov, matka nemohla podať návrh na súd. S maloletým synom sa stretával pravidelne, boli

spolu na dovolenke. Na základe vedeckých poznatkov je zistené, že deti s diagnózou hyperkinetická porucha a depresívny syndróm vo veku 8-15 rokov mávajú rôzne nálady, prejavy v rôznych dejových situáciach, ktoré sa striedajú, čo má za následok aj rôzne rečové prejavy na svojich blízkych. Matka nepredložila posudok od psychiatra maloletého, čo sa týka vzťahu k otcovi na potvrdenie toho, čo uvádza súd. Nebolo vyhovené jeho žiadosti o doručenia zápisnice z pojednávania 22.3.2021 ako aj zvukového záznamu z pojednávania. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a tým zrušiť udelenie súhlasu za otca na zmenu priezviska maloletého.

3. Kolízny opatrovník odvolaniu otca navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť a vyjadril súhlas, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

4. Matka k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rešpektuje záujem maloletého dieťaťa a jeho názor. Tvrdenia otca v odvolaní vyznievajú nepresvedčivo a svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukazuje. Bolo preukázané, že otec o dieťa nejaví záujem, neplní si rodičovské povinnosti, čo preukazujú trestné konania za zanedbanie vyživovacej povinnosti, v rámci ktorého otec čiastočne splnil dlh na výživnom v sume 2.656 eur, exekučné konanie na vymoženie výživného, rozsudok súdu o vylúčení otca z užívania spoločného bytu, z dôvodu fyzického a psychického násilia voči matke, ako aj deťom žijúcim v tejto domácnosti, väzobné stíhanie otca z trestného činu sexuálneho zneužívania na chránených osobách, dlhodobo sa s maloletým nestretával, po rozvode v r. 2015. 2016 sporadicky, v r. 2016 boli na dovolenke, potom už len telefonicky, v r.2017 4x a odvtedy sa nestretáva vôbec. Maloletý dlhodobo deklaruje požiadavku zmeny priezviska, pretože nechce, aby ho s otcom spájalo spoločné priezvisko. Otec účelovo klame, že starší, dospelý syn P. so zmenou priezviska nesúhlasil, nakoľko od detstva trpí Aspergerovým syndrómom, žije si vo vlastnom svete a svoje priezvisko nikdy neriešil, je mu to jedno. Súd správne uzavrel, že maloletý je vo veku dostatočne vyspelý, aby slobodne prezentoval svoj názor. odvolacie otca považuje za neopodstatnené, navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Otec v replike vo vzťahu k vyjadreniu matky uviedol, že nebolo preukázané tvrdenie matky čo sa týka styku otca s maloletým, všetky tvrdenia matky sú značne nedôveryhodné a vymyslené. Manipuluje s maloletým a núti ho ísť proti otcovi. Zotrval na svojich dôvodoch v odvolaní. Bol vykonaný jediný dôkaz, a to vyjadrenie mal. C. pred kolíznym opatrovníkom. Údajné konanie za zanedbanie vyživovacej povinnosti voči jeho osobe bolo ukončené vyplatením dlhu, pričom suma 2.656 eur je vymyslená. V súčasnosti si vyživovaciu povinnosť neplní z dôvodu, že je vo vyšetrovacej väzbe, trestné konanie prebieha, nie je ukončené, preto platí zásada prezumpcie neviny. Matka opakované tvrdí, že sa s maloletým nestretával, čo sa nezakladá na pravde, pričom uvedené jasne vysvetlil v odvolaní. Matka vo vyjadrení k odvolaniu zmenila tvrdenia ohľadne stretávania sa otca s maloletým. Všetky tvrdenia matky sú prezentované iba rečami, bez konkrétneho dôkazu, pričom on svoje tvrdenia, že mu matka bránila v stretávaní so synom chcel preukázať svedkami. Tvrdenia matky sú nepresvedčivé, účelovo zavádzajúce a klamlivé.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa (ďalej len „“) v spojení s po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia a a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

7. Pokiaľ otec v odvolaní namietal body 1. a 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje, že ide o opis návrhu matky a opis vyjadrenia kolízneho opatrovníka k návrhu matky, nie o prijaté závery súdu prvej inštancie. Bod 4. daného odôvodnenia nemá žiaden vplyv na výsledok konania.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

9. Odvolací súd jeho toho názoru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že existujú dôležité dôvody pre nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska mal. C.. Z celého spisového materiálu a z predchádzajúcich konaní (rozvod manželstva, zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, určenie vyživovacej povinnosti otca, úprav styku otca, nariadení neodkladného opatrenia) bolo preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a uvedené uhradil až pod hrozbou trestného stíhania, čo bolo preukázané spisom Okresného súdu Žilina sp.zn. a napokon sa voči jeho osobe vedie exekúcia pre zameškané výživné. Otec v odvolaní namieta, že s maloletým sa nestretával, nakoľko v tom bránila matka a táto na maloletého aj negatívne vplýva vo vzťahu k otcovi. K tejto odvolacej námietke je nutné konštatovať (ako to vyplýva z predchádzajúcich konaní), že otec po opustení spoločnej domácnosti sa stretával s maloletým, aj po rozvode. Matka na pojednávaní pred súdom dňa 22.03.2021 (č.l. 497) potvrdila, že najintenzívnejšie stretnutia sa uskutočnili v r. 2017 - 14-krát, v r. 2015 - 10-krát, potom v máji 2016. Následne vôbec, len SMS a telefonáty. V r. 2017 sa stretli 4-krát, 30.6.2017 boli spolu 2 hodiny a stretnutia boli cca hodinové. Boli spolu aj na dovolenke, avšak bol problém, že maloletý prišiel z dovolenky s rozbitou bradou a boli tam s tetou, ktorá na maloletého kričala. Stretávaniu otca s maloletým nebránila, avšak maloletý od neho vždy prišiel negatívne ovplyvnený otcom voči nej. Preto tvrdenie otca v odvolaní, že sa matka na pojednávaní vyjadrila, že v r. 2016 sa s maloletým vôbec nestretol nekorešponduje s vyššie uvedeným.

10. Stretávanie otca s mal. C. bolo upravené uznesením o nariadení neodkladného opatrenia č.k. -78 zo dňa 10.04.2014, a to každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Matka potvrdila, že stretávanie sa uskutočňovalo v zmysle tohto neodkladného opatrenia a niekedy aj nad rámec tohto konania. Otec tiež podal dňa 13.03.2014 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby mal nepretržitý styk a kontakt s maloletými deťmi P. a C., ktorý návrh bol uznesením č.k. -93 zo dňa 25.4.2014 odmietnutý, nakoľko otec podal neúplný návrh a nedostatky návrhu neodstránil ani po poučení a výzve uznesením č.k. -60. Následne otec podal dňa 23.2.2015 návrh na úpravu styku s mal. C., a to nepretržite, podľa potreby a situácie jeho vzťahu s maloletým. Návrh odôvodňoval rovnako (ako to poukazoval aj v odvolaní proti tomuto uzneseniu), že maloletého chce viesť k športu, mohol by ho zobrať na rôzne kultúrne predstavenia pre deti, zobrať ho na dovolenky. Otec bol v tomto konaní na pojednávanie predvolávaný súdom z adresy, ktorú uviedol na predmetnom návrhu, napriek tomu sa mu nepodarilo predvolanie otcovi doručiť. Napokon na úradnej tabuli súdu v zmysle bol otcovi oznámený termín pojednávania na deň 12.2.2018, predvolanie mu bolo doručované aj prostredníctvom OO PZ Žilina - západ, termín bol oznámený aj telefonicky na č.t. XXXX XXXXXX (úradný záznam č.l. 237), napriek tomu sa otec pojednávania nezúčastnil, aby sa vyjadril ku skutočnostiam ohľadne úpravy stretávania s maloletým a obhajoval tak vlastný návrh na úpravu styku. Predmetné pojednávanie bolo odročené na deň 9.4.2018, otec si predvolanie prevzal 20.3.2018 (č.l. 251), opakovane sa ani tohto pojednávania nezúčastnil a ani neospravedlnil svoju neúčasť. Predvolanie na ďalšie pojednávanie 20.7.2018 si otec prevzal dňa 9.7.2018 (č.l. 310 p.v.), uznesením č.k. -313 zo dňa 15.6.2018 súd nariadil predvedenie otca príslušným útvarom PZ na pojednávanie 20.7.2018, opäť otec neospravedlnil svoju neúčasť, sudca sa pokúsil s ním spojiť telefonicky, čo sa mu nepodarilo (č.l. 346 p.v.). Napokon bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 31.8.2018, pričom bolo opätovne nariadenie predvedenie otca na pojednávanie príslušným útvarom PZ (č.l. 354), doručenie mal vykázané náhradným spôsobom v zmysle , otec sa nezúčastnil, polícii sa nepodarilo vypátrať jeho pobyt a predviesť na pojednávanie. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok č.k. -367, ktorým bol návrh otca na úpravu styku s mal. C. zamietnutý. V bode 28. odôvodnenia tohto rozsudku súd konštatuje, že otec o maloletého neprejavuje skutočný záujem, výživné po rozvode manželstva rodičov neplatil a následne ho doplatil pod hrozbou odsúdenia v trestnom konaní, od júna 2018 opäť výživné neplatní ani sčasti. S maloletým sa v podstate nestretáva, mal. C. sa jednoznačne vyjadril, že sa s otcom nechce stretávať. Z vyššie zisteného správania sa otca v konaní o jeho návrhu na úpravu styku s mal. C. je možné jednoznačne prijať záver, že otec o maloletého neprejavuje skutočný záujem, keď sa nezúčastňuje pojednávaní, na ktorých sa má rozhodovať o jeho návrhu na úpravu styku, keď tvrdí, že matka maloletého v tomto bráni. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne z hospodárskych dôvodov zamietol návrh otca na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí by mali potvrdiť jeho tvrdenia, že matka bránila v stretávaní s maloletým. Okrem podania návrhu na úpravu stretávania, v ktorom konaní následne otec riadne nepokračoval, otec nepreukázal aké ďalšie právne kroky učinil, aby sa mohol s maloletým stretávať, že skutočne javil záujem o stretávanie s ním. Preto neobstojí námietka otca, že súd vychádzal iba z tvrdenia jednej osoby. Otec na pojednávaní dňa 22.03.2021 (č.l. 496) uviedol, že s maloletým sa od r. 2017 nestretával na radu psychológa (ktorého meno nechcel uviesť), aby

ho nenútil, lebo by to nemalo na maloletého dobrý vplyv. Teda i z takéhoto vyjadrenia vyplýva, že maloletý sa odmietal s ním stretávať. Uvedenú obranu je nutné považovať za účelovú, nakoľko otec odmietol uviesť meno psychológa, s ktorým sa mal radiť a napokon psychológ, ktorý nevyšetroval maloletého (uviedol sám otec) nemôže zaujať iba také všeobecné stanovisko.

11. K námietke otca, že súd prvej inštancie v bode 6. odôvodnenia v jednej vete opakuje dvakrát rok 2016 s rozdielnym záverom, odvolací súd poukazuje na to, že sa jedná o opis odôvodnenia rozhodnutia č.k. -367 a zároveň nie je možné súhlasiť, že sa jedná o rozdielny záver, keď sa v tejto vete konštatuje, že stretnutie v roku 2016 sa uskutočnilo asi 4-krát (bez uvedenia konkrétneho dňa), ale deti si už vôbec nebral na víkend.

12. Dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni vyspelosti. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu ( ). V preskúmavanej veci bol názor maloletého C. zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka, keď tento v správe zo dňa 02.06.2020 (č.l. 455) uviedol, že maloletý sa vyjadril, že sa chce už dávno volať ináč, v čom ho utvrdila i skutočnosť, že otec prestal o neho javiť záujem, naposledy ho videl 9.7.2016 na MHD zastávke, otec sa o neho nestará, klamal mu, podplácal ho hračkami. Kolízny opatrovník v konaní o úpravu styku s otcom zisťoval názor maloletého a zo správy zo dňa 17.10.2017 (č.l. 214) vyplýva, že maloletý sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že sa nikdy nechce s otcom stretnúť, nakoľko mu klame a nechce mu dať šancu, lebo by zasa klamal. Teda nejedná sa o jediné vyjadrenie názoru maloletého vo vzťahu k otcovi a na základe uvedeného je možné ho považovať za úprimné vyjadrenie maloletého. V správe sa ďalej konštatuje, že matka uviedla, že mal. C. telefonoval otcovi naposledy 30.06.2017, že sa s ním chce stretnúť, boli spolu asi 2 hodiny a dohodli sa, že za 3 dni pôjde na výlet, na čo sa maloletý tešil, avšak otec sa neozval ani neospravedlnil, maloletý zostal sklamaný a takýchto situácii bolo viac. Preto i tvrdenie otca, že maloletého nenútil k stretávaniu na radu psychológa neobstojí.

13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle , aplikujúc ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania ( ), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )