Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-58-2021.pdf
PDF · 67 KB
Case nature
Subarea
1Tos/58/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. júna 2021 prejednal sťažnosť podanú obžalovaným L. U., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/104/2020 zo 7.6.2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného L. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 2T/104/2020 zo 7.6.2021 podľa § 72 ods. 2 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzal do väzby obžalovaného L. U..
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Lehota väzby u obžalovaného začala plynúť okamihom jeho prepustenia z výkonu zvyšku súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov a 2 dni v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/95/2016 zo dňa 7.11.2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 9.6.2020, sp.zn. 3PP/43/2017.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou obžalovaného. Obžalovaný podanú sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Dagmar Burdovej (č.l. 194-195 spisu). Obžalovaný úvodom odôvodnenia podanej sťažnosti uviedol, že na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 19.5.2021 vo veci vedenej pod sp.zn. 2T/104/2020 sa k stíhaným skutkom priznal a svoje konanie oľutoval. Zároveň uviedol, že v tomto konaní mal záujem uzatvoriť dohodu o vine a treste a súdom uloženú výmeru trestu v trvaní 8 mesiacov prijal bez výhrad. Nestotožnil sa s názorom súdu o svojom zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a z tohto dôvodu rozsudok napadol odvolaním. Z uvedeného konania je teda zrejmé, že dokáže prevziať zodpovednosť za svoje správanie. Čas medzi jeho prepustením z výkonu zvyšku trestu odňatia slobody a nástupom ďalšieho uloženého trestu odňatia slobody (Okresný súd Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/104/2020) by chcel stráviť so svojou rodinou. Zároveň vyslovil presvedčenie, podľa ktorého nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je u jeho osoby dostatočné a účinné. Na základe týchto skutočností navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho sťažnosti v plnom rozsahu a výkon väzby nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby, len ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Okresný súd rozhodol správne, keď obžalovaného L. U. vzal do väzby podľa § 72 ods. 2 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Dôvodnosť podozrenia, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, bola podaná obžaloba a bol vyhlásený neprávoplatný odsudzujúci rozsudok, je doposiaľ potvrdená priebežne vykonanými dôkazmi či už z prípravného konania alebo hlavného pojednávania. V tejto súvislosti je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 19.5.2021 urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré prvostupňový súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal.
K dôvodom vykonávanej väzby krajský súd uvádza, že tieto sú v prípade trestného stíhania obžalovaného dané, a to tak, ako to ustálil okresný súd vo svojom napadnutom uznesení. Dôvod väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. je daný, a to najmä z hľadiska vyhodnotenia osoby obžalovaného. Obžalovaný L. U. bol v minulosti 7-krát trestne stíhaný, a to v prevažnej miere pre úmyselnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/29/2020 z 1.4.2020, právoplatným 16.4.2020, pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zák. Za uvedený trestný čin mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal 22.6.2020. V súčasnosti bol súdom prvého stupňa odsúdený (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/104/2020 z 19.5.2021) pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených skutočností mal teda krajský súd jednoznačne preukázané, že osoba obžalovaného je silne kriminálne narušená a tento napriek predchádzajúcim právoplatným odsúdeniam, ako aj uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody naďalej pácha protiprávne konanie. Z tohto dôvodu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s tvrdením okresného súdu, že v konkrétnom prípade trestného stíhania obžalovaného existuje dôvodná obava, v zmysle ktorej možno prijať záver, že tento bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti tak, ako to ustanovuje § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Pokiaľ by bol obžalovaný za takéhoto stavu ponechaný na slobode, môže dôjsť k ohrozeniu záujmu spoločnosti na ochrane pred páchaním úmyselnej trestnej činnosti. V neuvedených podrobnostiach v tomto smere krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožnil.
Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu dospel aj k záveru, že väzbu obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené hodnotenie jeho osoby (viacnásobne súdne trestaný) a okolností prípadu nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. V súvislosti s týmto tvrdením krajský súd opakovane zvýrazňuje, že obžalovaný už bol v minulosti viackrát súdne trestaný a uložené tresty nemali na jeho osobu prevýchovný účinok. Nahradenie jeho väzby inštitútmi uvedenými v § 80 Tr. por. sa preto krajskému súdu javilo ako neúčinné a nedostatočné.
Krajský súd vzhľadom na tieto dôvody rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného L. U. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.