Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-47-2021.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Subarea
27Co/47/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: J., proti žalovanému: J., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. marca 2021, č.k. 27C/38/2020-101, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.05.2020 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 14.06.2019 pod sp. zn. 34P/39/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2019. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci nie je sporné, že spoločná nehnuteľnosť strán sporu, ktorá tvorí masu BSM, sa nachádza v Českej republike, taktiež finančné prostriedky z účtu žalovaného a zo Zmluvy o stavebnom sporení, ktorú uzatvoril žalovaný, boli použité na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, rovnako aj motorové vozidlo, ktoré tvorí masu BSM, je evidované v Českej republike. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa sa v žalobe domáhala vyporiadania len finančných prostriedkov na účtoch vedených v Slovenskej republike, súd prvej inštancie uviedol, že tieto nemožno oddelene vyporiadavať slovenským súdom, keďže finančné prostriedky z účtu žalovaného, ako aj zo stavebného sporenia, boli použité na kúpu spoločnej nehnuteľnosti v Českej republike.
3. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 9, § 255 ods. 1 CSP, § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vyporiadanie BSM je majetkový spor a ak sa spor týka majetku, ktorý sa nachádza v inom štáte, je súd povinný skúmať svoju právomoc a keďže majetok, ktorý je predmetom konania sa nachádza v Českej republike, členskom štáte EÚ, skúmal svoje oprávnenie vo veci konať a rozhodnúť v tom smere, či existuje nariadenie EÚ, ktoré by sa dalo uplatniť na daný právny vzťah. Uviedol, že na občianskoprávne spory s cudzím prvkom týkajúce sa Európskej únie, sa uplatňuje Nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Článok I. ods. 2, písm. a) tohto nariadenia však vylučuje jeho uplatnenie na spory, týkajúce sa majetkových práv, vyplývajúcich z manželského zväzku. Súd prvej inštancie preto skúmal existenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a Českou republikou, ktorá má prednosť pred zákonom a ktorú by bolo možné aplikovať na daný právny vzťah, existenciu ktorej zmluvy však nezistil. Vo veci preto súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 37 ZMPS a keďže nehnuteľnosť, ktorá sa má vyporiadať v rámci konania o
vyporiadanie BSM, sa nachádza v Českej republike, je miestne príslušným súdom na takéto konanie súd tohto štátu. Súd prvej inštancie v závere poukázal na Nariadenie Európskej únie pod č. 2016/1103 zo dňa 24.06.2016 (ďalej len „Nariadenie...“), ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Z preambuly k tomuto Nariadeniu, z bodu 11. však vyplýva, že k tomuto Nariadeniu pristúpili len členské krajiny tam vymenované, medzi ktorými sa nachádza aj Česká republika, avšak Slovensko k tomuto Nariadeniu nepristúpilo, čo znamená, že nie je možné, aby sa v Slovenskej republike aplikovalo uvedené Nariadenie, ktoré rieši právomoc, rozhodné právo, uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Predmetom tohto Nariadenia je jednoznačne aj vyporiadanie BSM, teda spoločného majetku bývalých manželov, keďže podľa článku 1. bod 1 sa Nariadenie vzťahuje výlučne na majetkové režimy manželov, okrem daňových, colných a správnych vecí. Príslušnosť českého súdu je tak daná v zmysle citovaného § 37 ZMPS, keďže spoločný majetok strán sporu sa nachádza na území Českej republiky. Český súd naviac začal o vyporiadaní BSM strán sporu už konať. Pre nedostatok právomoci slovenských súdov konať vo veci, tak súd prvej inštancie podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a keďže ani jedna zo strán nebola v konaní úspešná, žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania.
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa uplatňujúc odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie). Uviedla, že vyporiadanie BSM patrí medzi majetkové vzťahy manželov. V zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom absentuje osobitná norma právomoci pre majetkové vzťahy medzi manželmi, podľa názoru žalobkyne je tak možné aplikovať analogicky ustanovenie § 38 ZMPS, ktoré predstavuje osobitnú normu právomoci pre rozvod manželstva. Analogicky sa dá vychádzať z toho, že právna vec sa posúdi podľa ustanovenia, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci. Podľa ustanovenia § 38 ZMPS v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Súd prvej inštancie na majetkové vzťahy medzi manželmi aplikoval ustanovenie § 37 ZMPS, ktoré hovorí o všeobecnej právomoci a nie v prípade právomoci pre majetkové vzťahy medzi manželmi, na ktoré je možné analogicky použiť ustanovenie § 38 ZMPS. Vyššie uvedené podporila poukazom na to, že aj keď sa nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania BSM, nachádza v Českej republike, masu BSM tvoria len 2/3 tejto nehnuteľnosti, nakoľko 1/3 ceny nehnuteľnosti bola financovaná z vlastných finančných prostriedkov matky žalobkyne. Na kúpu 2/3 predmetnej nehnuteľnosti boli použité finančné prostriedky z účtu W. (výber 50.000,- Eur dňa 22.02.2017), Kúpna zmluva podpísaná 27.02.2017. Z finančných prostriedkov patriacich do BSM možno uplatniť 51.000,- Eur, t. j. 2/3 ceny nehnuteľnosti 25.500,- Eur + 25.500,- Eur, spolu so zaplatenou daňou z nehnuteľnosti cca 1.000,- Eur (finančné prostriedky zo zmluvy o stavebnom sporení neboli použité na kúpu 2/3 nehnuteľnosti v ČR), ďalším zdrojom finančných prostriedkov tvoriacich masu BSM predstavuje suma približne 62.000,- Eur, získaná predajom (v období máj/2016) spoločnej nehnuteľnosti patriacej do BSM: dvojizbového bytu v novostavbe N. Q. XXXX/ XX E...alší zdroj finančných prostriedkov tvoria spoločné úspory nasporené počas trvania manželstva: približne 40.000,- Eur, pričom tieto vyššie uvádzané finančné prostriedky tvoria podstatnú časť z masy BSM na území SR, spolu s finančnými prostriedkami zo stavebného sporenia a zatiaľ neuvedené konečné zostatky z účtov vedených v bankách na území SR, na ktoré vyplácal mzdu zamestnávateľ žalovaného a sporo účty. Na základe uvádzaných skutočností žalobkyňa konštatovala, že nie je možné oddeliť vyporiadavanie BSM finančných prostriedkov od nehnuteľnosti, respektíve nemožno rozhodovať o vyporiadavaní nehnuteľnosti bez nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov, pričom poukázala na to, že pri vykonávaní dokazovania v priebehu konania je treba brať zreteľ na rýchlosť a hospodárnosť konania podľa zásad Civilného sporového poriadku a tiež v prípade prejedávania veci na Okresnom súde Zlín k navýšeniu trov konania. To, že predmetnú právnu vec by mal rozhodovať Okresný súd v Trenčíne, ktorý podľa ustanovenia § 38 ZMPS má právomoc vo veci konať, odôvodnila aj skutočnosťou, že obaja účastníci okrem toho, že sú slovenskí štátni občania, majú trvalé pobyty na území SR, teda v obvode konajúceho súdu, tak z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti konania by prejednanie predmetnej veci bolo najúčelnejšie na Okresnom súde Trenčín, pričom na Okresnom súde Zlín je konanie prerušené, teda daný súd vo veci ešte nezačal konať. Na základe uvádzaných skutočností odvolaciemu súdu žalobkyňa navrhovala, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a nariadil mu pokračovať na základe jeho právomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 38 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla viaceré nepravdivé, zavádzajúce tvrdenia, v konkrétnostiach to, že z finančných prostriedkov patriacich do BSM možno uplatniť 51.000,- Eur, alebo že ďalší zdroj finančných prostriedkov tvoria spoločné úspory nasporené počas trvania manželstva, približne 40.000,- Eur. Uviedol, že do manželstva vstupoval so sumou 40.000,- Eur, pričom žalobkyňa zámerne túto čiastku zahŕňa do BSM. Náklady za nadobudnutie 2/3 spoločného domu boli vo výške 57.000,- Eur. Konštatoval, že podstatná časť masy BSM sa nachádza v Českej republike. Poukazujúc na žalobu žalobkyne zo dňa 15.05.2020, konkrétne bod I. ods. 3, uviedol, že sama žalobkyňa konštatovala nepríslušnosť súdu prvej inštancie, nakoľko nehnuteľnosť sa nenachádza na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa tvrdí, že má záujem o rýchly priebeh vysporiadania, avšak naopak priebeh konania vyporiadania BSM v Českej republike ignoruje, zámerne spomaľuje. Na dňa 26.01.2021 bola zlínskym súdom predvolaná k pojednávaniu o vporiadanie BSM, kedy však požiadala o odročenie, ktorej žiadosti súd vyhovel. Konštatoval, že je pravdou, že žalobkyňa má trvalý pobyt v F., avšak len z toho dôvodu, že na trvalý pobyt v Českej republike nemá nárok, nakoľko jej pobyt v Českej republike nepresiahol 5 ročnú lehotu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. a/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
8. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného odvolania, námietky odvolateľky vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z týchto vyvodil správne právne závery o nedostatku právomoci slovenských súdov konať vo veci, z ktorého dôvodu podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku konanie vo veci zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov na ktoré v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov.
9. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza:
10. Existencia právomoci súdu je podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania. V prípade jej absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie zastaviť. V prípade, že súd dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán cudzieho štátu, vec tomuto orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie, ktoré by mu vyplývalo z medzinárodných predpisov.
11. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak nie je uvedené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
12. Z obsahu žaloby podanej žalobkyňou súdu prvej inštancie dňa 20.05.2020 vyplýva, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. júna 2019, č.k. 34P/39/2018-199. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvoria finančné prostriedky na účtoch vedených v Slovenskej republike, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Českej republike a motorové vozidlo evidované v Českej republike.
13. Posúdiac tak okolnosti posudzovanej veci, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že na daný právny vzťah treba aplikovať ustanovenie § 37 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a že na predmetný prípad nemožno aplikovať Nariadenie č.1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a Nariadenie Európskej únie pod č. 2016/1103 zo dňa 24.06.2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Spoločná nehnuteľnosť strán sporu, ktorá tvorí masu BSM, sa nachádza v Českej republike, v dôsledku čoho nie sú naplnené podmienky výlučnej právomoci slovenského súdu podľa miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania (podľa § 37d písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).
14. V nadväznosti na vyššie uvedené sú rovnako nedôvodné odvolacie námietky žalobkyne, smerujúce k analógii a následnej aplikácii ust. § 38 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko toto upravuje prípady v konaniach o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, v ktorých prípadoch analógia smerujúca aj ku konaniam o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možná, nakoľko uvedené ustanovenie upravuje konania týkajúce sa osobného stavu a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním majetkovej povahy. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, v ktorom štáte sa nachádza masa BSM, s ktorou sa súd prvej inštancie tiež správne vysporiadal. V konečnom dôsledku, ako na to dôvodne vo vyjadrení poukazuje žalovaný, samotná žalobkyňa priamo v žalobe nedostatok právomoci slovenských súdov vo veci vyporiadania ich BSM konať a rozhodovať konštatovala a paradoxne ho následne odvolaním nedôvodne namietala.
15. Na základe týchto zistení, keďže dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že v prejednávanej veci nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej inštancie správne konanie zastavil. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolateľka neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, ňou požadovanému rozhodnutiu a s ktorými by sa tiež súd prvej inštancie nebol zaoberal a vysporiadal.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako síce úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu z obsahu spisu vznik trov nevyplýva.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).