Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-30-2021.pdf
PDF · 99.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/30/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovanej B.. H. Z., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej B.. H. Z., podaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 08.12.2020, sp. zn. 3T/91/2018-3011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29. júna 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovanej B.. H. Z., narodenej XX.XX.XXXX,
z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná B.. H. Z. uznaná vinnou pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona (správne malo byť uvedené § 149 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona) s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na skutkovom základe, že dňa X. augusta XXXX v čase okolo XX.XX hodine po ceste číslo B./XXXX, ktorá má charakter vedľajšej cesty v smere od mesta T. na obec C. viedla osobné motorové vozidlo značky E. E., evidenčného čísla Q. XXX V., pričom pri vchádzaní na hlavnú cestu číslo II/XXX nerešpektovala dopravné označenie „Daj prednosť v jazde“, po vojdení do križovatky nedala prednosť z ľavej strany od obce R. prichádzajúcemu, riadne označenému služobnému motorovému vozidlu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zn. L. V., evidenčného čísla U. (ďalej len služobné motorové vozidlo), ktoré viedol ppor. G. H., nar. XX.XX.XXXX, ako ani sprava prichádzajúcemu nákladnému motorovému vozidlo zn. D. R., evidenčného čísla U. XXX I., ktoré viedol vodič G. H., nar. XX.X.XXXX, následkom čoho služobné motorové vozidlo narazilo do ľavej zadnej časti vozidla obvinenej a rotačným pohybom prešlo do protismeru, kde pravou bočnou stranou narazilo do čelnej strany nákladného motorového vozidla, vodič služobného motorového vozidla ppor. G. H., nar. XX.XX.XXXX v dôsledku zrážky utrpel trieštivú zlomeninu lebky s devastačným poranením mozgu a uvedeným zraneniam na mieste podľahol, jeho spolujazdec kpt. L. E., nar. XX.X.XXXX utrpel úrazovo-krvácavý šok a polytraumu, zraneniam, ktorým na mieste podľahol, vodič nákladného motorového vozidla G. H., nar. XX.X.XXXX utrpel tržné poranenie sleziny, šok z krvácania, pomliaždenie vnútorných orgánov a iné vážne zranenia, ktorým dňa XX.X.XXXX taktiež podľahol, spolujazdec v nákladnom motorovom vozidle B. H., nar. XX.X.XXXX, utrpel zlomeninu kľúčnej kosti s miernym posunom úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 4 týždne a ďalší spolujazdec sediaci v tomto vozidle F. H., nar. XX.X.XXXX utrpel zlomeninu šiesteho rebra vľavo na prednej strane hrudníka s miernym posunom úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 4 týždne, pričom obvinená svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej ustanovením § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov.
Za tieto trestné činy obžalovanej podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona na bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovanú súd na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť poškodeným:
- N. zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom R., Y. č. XX, IČO: XX XXX XXX sumu 446,94 Eur,
- G. vnútra E. republiky so sídlom R., D. č. 2, IČO: XX XXX XXX sumu 92.461,60 Eur,
- H. zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom R., G. č. XX, IČO: XX XXX XXX sumu 8.620,41 Eur.
Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná odvolanie ihneď po jeho vyhlásení. Napadla všetky výroku rozsudku i konanie, ktoré rozsudku predchádzali. V dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Eugena Cimmermanna argumentovala tým, že
- súd I. stupňa svoje skutkové tvrdenia a závery o vine oprel o výpovede nezainteresovaných svedkov,
- poukázala na obsahy výpovedí svedka G. H. a K. L.,
- rozsudok považovala za neopodstatnený a nezákonný,
- výpovede svedkov G. H. a K. L. si odporujú,
- doposiaľ neboli vypočutí svedkovia dopravnej nehody českej národnosti,
- posudok znalca z odboru dopravy bol vypracovaný v rozpore s pokynom prokurátorky,
- výsluch samotného svedka G. H. bol vypočutý v rozpore so zákonom, pretože sa jednalo o osobu so závažnými zdravotnými problémami,
- nebolo zohľadnené, že vodič policajného motorového vozidla mal v krvi 0,10 g/kg alkoholu,
- obžalovaná, ktorá viedla motorové vozidlo na hlavnú cestu, nemusela pri odbočovaní doprava dávať prednosť prichádzajúcemu vozidlu sprava značky D. R.,
- pripomenula viaceré námietky proti rozhodujúcemu sudcovi na Okresnom súde Komárno, ktoré neboli zákonným spôsobom vybavené, súčasťou námietky sudcu bolo i to, že nevysvetlil, prečo v rozsudku uložil dvojnásobný počet rokov trestu odňatia slobody oproti trestnému rozkazu,
- sudca rozhodujúci na súde I. stupňa nepriamo potvrdil nekvalitnú a nekompletnú fotodokumentáciu z miesta činu,
- nebolo preukázané, že obžalovaná spôsobila dopravnú nehodu.
Navrhla napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, e/ Trestného poriadku, zrušiť a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomne uvedenej argumentácii v odvolaní i vyjadrenom petite.
Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla na verejnom zasadnutí, že relevantní svedkovia potvrdili to, že obžalovaná nedala prednosť na po hlavnej ceste jazdiacim vozidlám, skutkový stav bol dostatočne preukázaný inými priamymi i nepriamymi dôkazmi a nebolo potrebné pátrať po svedkoch z dopravnej nehody českej národnosti. Hlavne výpoveď svedka K. L. bola usvedčujúcou. Tvrdenie, že policajné vozidlo išlo veľkou rýchlosťou, je iba subjektívne tvrdenie obžalovanej. Pri výsluchoch znalca z odboru dopravy mohla obžalovaná klásť otázky a plne bolo rešpektované jej právo na obhajobu. Manipulácia v spise, ktorú prednášala obžalovaná, nebola preukázaná, nakoľko opakovane o jej podnetoch bolo oprávnenými orgánmi rozhodované s negatívnym záverom. V konečnom návrhu navrhla zamietnuť odvolanie obžalovanej v zmysle § 319 Trestného poriadku.
Poškodená G.. G. E. uviedla, že zo strany zamestnávateľa nebohého manžela jej boli vyplatené všetky prostriedky, o ktorých dostala rozhodnutie, bol jej priznaný vdovský dôchodok. Učinila poznámku, že pri jazde obžalovaná nemohla mať zaradený štvrtý rýchlostný stupeň a odbočovať doprava v pravouhlej križovatke.
Poškodená Bc. C. H. odmietla sa k veci vyjadriť, priznala poberajúci vdovský dôchodok i sirotský dôchodok k dvom deťom.
Zástupca poškodeného G. vnútra SR C.. W. L. zotrval na uplatnenom nároku na náhradu škody tak, ako bol priznaný súdom I. stupňa.
Na žiadosť odvolacieho súdu G. vnútra SR prostredníctvom L. riaditeľa PZ v U. oznámilo, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a nesúhlasí s obsahom podaného odvolania. Do dňa 03.05.2021 obžalovaná žiadnu škodu neuhradila.
H. zdravotná poisťovňa oznámila, že obžalovaná ku dňu 03.05.2021 žiadnu škodu neuhradila. Rovnako poškodená zdravotná poisťovňa N. uviedla, že ku dňu 06.05.2021 obžalovaná priznanú škodu neuhradila.
Obžalovaná sa vyjadrila k stanovisku G., L. riaditeľstva PZ v U. a poukázala na podľa nej chápané nedostatky a „previnenia“ orgánov prípravného konania vo vyšetrovaní v jej trestnej veci. Svoje podanie doplnila opakovane dokladujúcimi podaniami zo dňa 30.08.2018, fotokópiami z médií.
Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola.
Z evidenčnej karty obžalovanej bolo zistené, že dňa 12.11.2016 bola potrestaná 60,00 eurovou pokutou, pretože nerešpektovala dopravnú značku svetelného dopravného zariadenia STOJ a zároveň sa venovala inej činnosti, ako riadeniu motorového vozidla. K zadržaniu vodičského preukazu u obžalovanej došlo dňa 07.09.2017.
Osobitným listom prostredníctvom elektronickej pošty obžalovaná súdu dňa 29.06.2021 oznámila, že aj keď jej konanie mohlo byť posudzované ako arogantné a drzé, no svojim prístupom sa snažila preukázať svoju nevinu.
Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie ohľadne správ týkajúcich sa jednotlivých poškodených, resp. osoby obžalovanej.
Na podklade takto uskutočneného dokazovania a odvolania obžalovanej, ktorá napádala všetky výroky rozsudku súdu I. stupňa i konanie, ktoré predchádzalo, krajský súd ako súd odvolací v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, splnil si i preventívnu povinnosť voči dovolaciemu súdu a skúmal, či trestná vec neobsahuje chyby, ktoré síce neboli odvolaním vytýkané, ale by mohli odôvodňovať podanie dovolania v zmysle § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Dospel k záveru, že takéto chyby vo veci nezistil a zároveň uzavrel, že odvolanie obžalovanej nebolo podané dôvodne.
Predovšetkým predmetom skúmania sa stalo konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku s dôrazom na súdne konanie, resp. vykonávanie dôkazných prostriedkov, ktoré boli namietané obžalovanou testom zákonnosti v zmysle § 119 odsek 2 Trestného poriadku. Všeobecne odvolací súd potvrdzuje, že súd I. stupňa rešpektoval všetky základné zásady trestného konania uvádzané v ustanovení § 2 Trestného poriadku i sústredenú obhajobu obžalovanej v tejto trestnej veci, pri zachovávaní všetkých jej obhajovacích práv.
Vykonané dokazovanie nemohlo viesť k inému skutkovému záveru, ako napokon učinil súd I. stupňa v napadnutom rozsudku. Nad rámec dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že už z obsahu zápisnice o výsluchu obžalovanej zo dňa 07.09.2017 na čl. 29 - 33, ktorý sa uskutočnil viac ako mesiac po čine a ktorý sa konal za prítomnosti obhajcu obžalovanej i znalca z odboru dopravy, obžalovaná uviedla: „Videla som dopravnú značku Daj prednosť v jazde. Pozrela som sa doľava a videla som ďaleko jedno auto, ... ... Ani som nespomalila, ale plynule som pokračovala cez križovatku v jazde. Chcela som odbočiť doprava a pripojiť sa na hlavnú cestu. V spätnom zrkadle som videla približovať sa veľmi rýchlo to biele
auto, sama som nechápala, že prečo, nestihla som ani len nikomu nič povedať, len som cítila náraz zozadu a pamätám sa, že sme sa krútili cez cestu a prevrátili sme sa cez strechu. “
V ďalšej časti uvádza na otázku, akou rýchlosťou vchádzala do križovatky: “Neviem. Plynule som vchádzala do križovatky, chcela som odbočiť doprava, a preto som sa pozrela iba doľava, vôbec sa nepamätám, aký rýchlostný stupeň som mala zaradený. Vôbec sa nepamätám, či som dávala znamenie o zmene smeru jazdy. Mám pocit, že som v križovatke pridávala, aby som išla rýchlejšie, aby som ju rýchlejšie prešla.“
V úvode tohto výsluchu prejavila obžalovaná ľútosť nad úmrtím poškodených, bez priznania vlastnej viny na vzniku dopravnej nehody.
K priblíženiu dôkaznej situácie na mieste činu opierajúc sa o všetky výpovede zainteresovaných osôb, ktorí vlastnými zmyslami vnímali dopravnú nehodu i listín, ktoré bližšie objasňujú ďalšie skutočnosti, je nutné konštatovať, že obžalovaná riadila osobné motorové vozidlo značky E. E. v smere z G. T. na O. C., po ceste číslo B./XXXX, pričom na križovatke s cestou II/XXX vedúcej z Obce R. smerom na Obec D., nerešpektovala dopravné značenie Daj prednosť v jazde a zároveň i pred tým osadenú značku zmena prednosti v jazde a spôsobila dopravnú nehodu s zľava, t.j. z Obce R. prichádzajúcim služobným motorovým vozidlom MS SR značky L. V. označeným ako policajné vozidlo, ktoré riadil poškodený G. H. a so spolujazdcom bol L. E., ktorých vozidlo v dôsledku nárazu bolo vymrštené do protismerného pruhu do prichádzajúceho vozidla značky D. R. riadeného poškodeným G. H. a so spolujazdcami F. H. a B. H.. Za týmto vozidlom D. R. prichádzalo vozidlo s českou posádkou a následne vozidlo A. G. riadené svedkom K. L.. Obe vozidlá pred nehodou stihli ubrzdiť.
V dôsledku dopravnej nehody na mieste zomreli poškodení G. H., L. E. a poškodený G. H. utrpel tržné poranenie sleziny, šok z krvácania a pomliaždenie vnútorných orgánov, v dôsledku ktorých musel byť hospitalizovaný a podriadiť sa chirurgickému odstráneniu sleziny a bezprostrednou príčinou smrti bola masívna obojstranná pľúcna trombembólia prejavená v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpel tento poškodený pri dopravnej nehode. Zároveň spolujazdec B. H. utrpel vážne poranenia spolu s ďalším spolujazdcom F. H..
Je potrebné poznamenať, že vo vozidle s obžalovanou sedela na vedľajšom sedadle matka obžalovanej H. Z. a na zadných sedadlách sedeli dve vnučky svedkyne resp. netere obžalovanej, pričom všetky utrpeli zranenia, avšak vzhľadom na ich príbuzenský vzťah odmietli vydať - H. Z. staršia sama a obe maloleté netere prostredníctvom zákonných zástupcov - súhlas s trestným stíhaním obžalovanej.
Prebiehajúce trestné stíhanie a výkon jednotlivých dôkazov, najmä ohliadky z miesta činu, fotodokumentácia miesta činu, výsluchy svedkov G. H. (tento svedok bol vypočutý riadnym zákonným spôsobom, nie ako sa snažila namietať obhajoba, že sa jednalo o vypočúvanú osobu zo závažnými zdravotnými ťažkosťami, pretože k výsluchu sa dostavil bez vlastnej vedomosti o vnútornom zranení a na lekárske ošetrenie odišiel až na odporúčanie vyšetrovateľa, hoci si pred ním, žiadnym spôsobom na zdravotné problémy nesťažoval. Dôkazný stav bol zároveň potvrdený svedkom K. L. i svedkami - poškodenými B. H. a F. H..
Plán z miesta nehody, protokol o nehode v cestnej premávke, vypracovanie znaleckého posudku iba dopĺňajú pravdivé a hodnoverné výpovede vyššie uvedených svedkov, ktoré sa vzájomne doĺňali a objasnili priebeh skutkového deja.
Opierajúc sa o tieto dôkazy ale zároveň aj o obsah zápisnice o výsluchu samotnej obžalovanej a jej matky mohol súd I. stupňa jednoznačne a bezpečne uzavrieť, že obžalovaná nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde„ vošla z vedľajšej cesty na hlavnú cestu motorovým vozidlom (bez zastavenia) a zapríčinila kolíziu s zľava prichádzajúcim policajným vozidlom, ktoré jej vozidlo odhodilo mimo cesty a policajné vozidlo v dôsledku nárazu (ako uvádzal svedok K. L.) bolo „vytiahnuté do protismeru jazdy nákladného motorového vozidla značky D. R., ktoré z dôvodu krátkej vzdialenosti nemohlo zabrániť zrážke a opätovne narazilo do policajného vozidla a nákladné motorové vozidlo skončilo mimo cestu“.
Súd I. stupňa správne konštatoval, že tým, že obžalovaná nedala prednosť po hlavnej ceste jazdiacemu vozidlu, porušila ustanovenie § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v neskoršom znení (ďalej iba zákon o cestnej premávke). Pri tomto konštatovaní je nutné uviesť, že obžalovaná opakovane zdôrazňovala opisujúc vstup na hlavnú cestu, že nepovažovala za potrebné zisťovať, aký je stav na hlavnej ceste na pravej strane, pretože odbočovala sama doprava. Tento opis skutku obžalovanou nie je v súlade s dôkazmi a logikou, nakoľko sama priznala, že bola riadená matkou, ktorá držala otvorenú mobilnú aplikáciu, ktorá ich viedla smerom do Q.. Práve pohyb obžalovanej po vedľajšej ceste nasvedčoval tomu, že mobilná aplikácia ju navádzala smerom na Obec C., teda najkratšiu cestu smerom na Q. a nie smerom k O. D.. Tomuto zodpovedá i fakt, že žiaden zo svedkov neuvádzal, že obžalovaná svetelným ukazovateľom naznačovala úmysel odbočiť doprava a ona sama si na túto skutočnosť nepamätala. Napokon závery znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvia dopravných nehôd potvrdzujú skutočnosť, že k nárazu do vozidla riadenej obžalovanou došlo na takom mieste nastavenia jej vozidla, ktoré bolo riadené kolmo na hlavnú cestu v smere na vedľajšiu cestu k Obci C.. Z výpovedí svedkov B. H. a K. L. - vodičov oboch vozidiel podieľajúcich sa na dopravnej nehode, je možné vyvodiť, že obžalovaná s vozidlom síce zmiernila rýchlosť pred križovatkou, ale nezastala, čím nedala prednosť prichádzajúcemu policajnému vozidlu.
K obrane obžalovanej, že nepociťovala potrebu kontrolovať stav na hlavnej ceste na pravej strane, keďže odbočovala doprava, je nutné uviesť, že podľa § 20 odsek 1 zákona o cestnej premávke :„vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste“, teda toto ustanovenie neposkytuje právo vodičovi sledovať situáciu v jednom smere križovatky. Treba pripomenúť, že na mieste nehody bola klasická tzv. krížová križovatka avšak toto zákonné pravidlo platí nielen na tento typ križovatky, ale i na „T“ križovatku, či na križovatku, ktorá je tvorená viacerými príjazdovými cestami.
Odvolací súd však dodáva, že porušenie dopravných predpisov obžalovanou bolo nesprávne vyhodnotené dozorujúcim prokurátorom v obžalobe a následne i súdom v napadnutom rozsudku, nakoľko porušenie povinnosti vodiča podľa § 20 odsek 1 zákona o cestnej premávke bolo nutné vyhodnotiť ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle § 137 odsek 2 zákona o cestnej premávke, pretože zo strany obžalovanej došlo podľa:
- písmena c/
také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,
- písmena h/
nedanie prednosti v jazde.
Takéto porušenie dopravných predpisov je nutné posudzovať ako hrubé a vzhľadom na spôsobenie smrti dvoch osôb, malo byť konanie obžalovanej právne kvalifikované ako prečin usmrtenia v zmysle § 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, pre ktorý trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.
K podaniu odvolania v neprospech obžalovanej vo výroku o vine však nedošlo (zrejmým uspokojením dozorujúceho prokurátora, že súd I. stupňa prevzal výrok o vine z obžaloby) a odvolací súd nemohol vzhľadom na platnú zásadu zákazu zmeny k horšiemu (§ 322 odsek 3 veta druhá Trestného poriadku) napraviť toto pochybenie. Avšak iba takéto právne posúdenie konania obžalovanej, by však bolo skutočne zákonné a nanajvýš spravodlivé.
V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že obžaloba obsahuje pochybenie v právnej kvalifikácii, pri konštatovaní spáchaného prečinu usmrtenia ak podľa § 149 neuvádza aj odsek 1 a súd I. stupňa prevzal takto „poškodenú“ právnu kvalifikáciu do svojho rozsudku. Odvolací súd v tomto smere nenapravoval výrok súdu I. stupňa, pretože tento nedostatok považuje iba za administratívny, nakoľko právna veta konštatovanej právnej kvalifikácie prečinu usmrtenia bola správna, a to i v časti ďalšieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Súd I. stupňa rozhodoval o treste v rámci rozsahu, ktorý mu dovoľovala prísnejšia zákonná sadzba podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, t.j. v rozsahu 2 až 5 rokov odňatia slobody. Rozhodovanie súdu I. stupňa ovplyvňoval následok konštatovaný vo výroku o vine, intenzita protiprávnosti konania obžalovanej, snaha zabezpečiť ochranu spoločnosti pred takýmito páchateľmi, morálne odsúdenie obžalovanej i ďalšie kritériá uvádzané v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona. Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola a má evidovaný iba jeden priestupok na úseku dopravy.
Vzhľadom na splnenie podmienok v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, obžalovanú správne zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd I. stupňa uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 6 (šesť) rokov, ktorý vyjadruje hrúbku porušenia pravidiel v cestnej premávke, ktoré malo za následok vznik dopravnej nehody s fatálnymi následkami.
Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa priznal obžalovanej správne poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v jej predchádzajúcom bezúhonnom živote, priťažujúcu okolnosť, ktorá vyplýva zo spáchania dvoch trestných činov a následne v zmysle § 149 odsek 2 Trestného zákona a následne uložil obžalovanej úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonnej sadzby v trvaní štyroch rokov odňatia slobody, ktorý považuje za plne odôvodnený a zákonný.
Výrok o treste vyjadruje i fakt, že obžalovaná sa nikdy k vine nepriznala a úprimne neoľutovala svoje konanie, napriek neopomenuteľným usvedčujúcim dôkazom, čo je síce neodňateľné ústavné právo každého páchateľa, avšak vzhľadom na jej poznanie o vlastnej vine a stave dokazovania, mala možnosť priznaním a úprimným oľutovaním smrtí i ublížení na zdraví viacerým osobám si nakloniť rozhodnutie súdu na vlastnú stranu a dosiahnuť tak prípadné zníženie výmery trestu. Túto šancu však nevyužila a sústavnými obštrukciami spočívajúcimi vo vyše 220 podaniach v tejto veci na početné súdne i iné autority sa snažila dosiahnuť vyvinenie a zbavenia zodpovednosti z trestnoprávnych následkov.
K námietke odvolateľky týkajúcej sa inej výmery trestu v trestnom rozkaze a neskôr rozsudku odvolací súd dodáva, že žiadnym ustanovením Trestného zákona nie je súd limitovaný pri ukladaní druhu a výmere trestu v rozsudku vo vzťahu k zrušenému trestnému rozkazu. Napokon trestný rozkaz bol úplne zrušený iba v dôsledku odporu samotnej obžalovanej.
Výrok o náhrade škody priznáva N. zdravotnej poisťovni, MV SR i H. zdravotnej poisťovni povinnosť obžalovanej zaplatiť týmto poškodeným v napadnutom rozsudku uvádzané sumy, ktoré nároky na náhradu boli riadne a včas uplatnené a preukázané tak, aby sa mohli stať súčasťou adhézneho rozhodnutia v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku.
Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k tomu, že odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.