Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: R. I. I., S.. XX.XX.XXXX, M. X. X, XX-XXX V., Q. R., zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o. v konkurze, IČO: 31 674 160, so sídlom Rozvojova 2, Košice, zastúpený advokátskou kanceláriou Agile & Clever s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 49, o určenie existencie pracovného úrazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27. septembra 2019 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 27.septembra 2019 č.k. -255 vo výroku II. o určení, že poškodenie zdravia je pracovným úrazom a vo výroku III. o náhrade trov konania.

V prevyšujúcej časti o d m i e t a odvolanie žalovaného.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 27.9.2019 č.k. -255 vo veci rozhodol tak, že: I. Pripúšťa zmenu žaloby nasledovne: Súd určuje, že poškodenie zdravia - zranenie chodila ľavej nohy, ku ktorému došlo u žalobcu dňa 12.9.2012 v areáli firmy TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v celom rozsahu II. Určuje, že poškodenie zdravia - zranenie chodidla ľavej nohy, ku ktorému došlo u žalobcu dňa 12.9.2012 v areáli firmy TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v celom rozsahu. III. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. IV. O nároku na náhradu trov štátu rozhodne súd osobitným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca po pripustení zmeny žaloby domáhal určenia, že poškodenie zdravia - zranenie ľavej nohy, ku ktorému došlo u žalobcu dňa 12.9.2012 v areáli firmy TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v celom rozsahu.

3. Súd za nespornú považoval tú skutočnosť, že žalobca bol u žalovaného v pracovnom pomere od 19.7.2010 do 3.12.2013 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.7.2010 na pozícii: vodič v nákladnej medzinárodnej a vnútroštátnej kamiónovej doprave. Pracovný pomer žalobca u žalovaného skončil dohodou ku dňu 3.12.2013. Za nespornú ďalej považoval tú skutočnosť, že dňa 12.9.2012 bol žalobca

na pracovnej ceste v Taliansku, plnil si svoje pracovné povinnosti vo firme TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy. Ani samotný žalovaný nepoprel, že by v rozhodnom období dňa 12.9.2012 žalobca neplnil pracovné povinnosti vo firme TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy. Nesporné medzi stranami bolo aj to, že dňa 12.9.2012 došlo v priestoroch firmy TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy k úrazu žalobcu. Sporné medzi stranami zostalo, či v čase, kedy došlo k úrazu žalobcu vo firme TECHNOCHEMICAL, plnil pracovné povinnosti, teda či k úrazu došlo priamo pri plnení pracovných úloh, či žalobca porušil pracovnoprávne predpisy a predpisy o bezpečnosti a ochrany pri práci, keďže žalovaný namietal, že žalobca porušil pracovnoprávne predpisy a predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a že nejde o pracovný úraz. Medzi stranami bolo sporné aj to, či uplatnený nárok je premlčaný a či ho vôbec možno vymáhať, pretože žalovanému súd povolil reštrukturalizačný plán v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, platného v čase vzniku úrazu.

4. Z lekárskej správy zo dňa 12.9.2012 Miestneho zdravotného strediska Region Toscana, USL 3 v obci Pescia, Pistoia, Záchranná služba Pescia, Chirurgické pohotovostné oddelenie vyplýva, p. Roman Wiech bol prijatý dňa 12.9.2012 o 12:28 hod. a prepustený bol o 15:14 hod. Príčina prijatia: nešťastná nehoda pri práci (pracovný úraz). Spôsob príchodu: sanitka. Odôvodnenie prijatia: nešťastná nehoda v priebehu práce (pracovný úraz). Poškodenie - príznaky: tržná - pohmoždená rana pravého chodila, ku ktorej došlo dnes ráno, veľká jazyková bariéra. Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Tržná a pohmoždená rana pravého chodidla v dôsledku úrazu, ku ktorému došlo dnes ráno. Vážna jazyková prekážka. Pacient utrpel úraz v priebehu práce z dôvodu nehody za účasti vysokozdvižného vozíka. Nedostatok ostatných údajov. Po podaní lokálnej anestézie, sa zašila a ošetrila tržná a pohmoždená rana. Diagnóza: úraz ľavého chodidla s veľkou tržnou - pohmoždenou ranou v okolí päty.

5. Právne vec posúdil podľa ust. , , až 5, až 3 , až 3, , , a (ďalej len ).

6. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd uzavrel, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia, že poškodenie zdravia žalobcu - zranenie chodidla ľavej nohy, ku ktorému došlo u žalobcu dňa 12.9.2012 v areáli firmy TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v celom rozsahu. Ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. , keď žalobca má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, nakoľko rozhodnutie súdu má vplyv na poskytnutie dávok úrazového poistenie zo strany Sociálnej poisťovne (i keď predmetom tohto konania nie sú úrazové dávky). Odpoveď na otázku, či poškodenie zdravia je pracovným úrazom a otázka zodpovednosti zamestnávateľa za takýto pracovný úraz je otázkou, ktorú rieši súd v civilnom sporovom konaní, za predpokladu naliehavého právneho záujmu na podanie takejto žaloby.

7. Súd sa oboznámil s jednotlivými dôkazmi predloženými žalobcom a s dôkazmi predloženými a označenými žalovaným, pristúpil k výsluchu samotného žalobcu a svedkyne, posúdil dôkazy každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca sa domáha uplatneného nároku dôvodne. K obrane žalovaného, že do náplne práce žalobcu nespadá asistencia pri naložení a vyložení nákladu do/z vozidla, že vodič po dobu manipulácie s nákladom je povinný zotrvať v kabíne vozidla, eventuálne v bezpečnej vzdialenosti vozidla, nie je jasné, ako došlo k incidentu, ani prečo sa žalobca zdržiaval v prítomnosti vysokozdvižného vozidla, že k úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, že predmetný úraz bol spôsobený vlastným zavinením žalobcu a nerešpektovaním bezpečnostných predpisov a pokynov žalovaného, a preto zamestnávateľ nenesie zodpovednosť za akékoľvek následky - škodu na zdraví, súd konštatoval, že okrem pracovnej zmluvy žalobcu, dohody o zmene pracovnej zmluvy, pracovnej náplne žalobcu, dohody o hmotnej zodpovednosti a registračného listu FO, žalovaný nepredložil súdu k okolnostiam prípadu žiadne dôkazy ohľadom svojich tvrdení. Povinnosťou žalovaného bolo nielen tvrdiť, ale aj dokazovať (konkrétne uviesť, čo žalovaný porušil, prečo žalovaný nenesie zodpovednosť za úraz a predložiť o tom dôkazy). V podaní zo dňa 18.5.2018 žalovaný uviedol, že každý zamestnanec pracujúci na pozícii vodič MKD je pri nástupe do zamestnania riadne poučený o správnosti postupov pri plnení svojich pracovných povinností vrátane pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s tým, že v tejto súvislosti čo najskôr súdu predloží príslušné dokumenty týkajúce sa pravidiel BOZP a postupov pri plnení pracovných úloh zamestnancov, ktorých účelom bude preukázať, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa došlo k splneniu povinnosti riadne poučiť a zaškoliť žalobcov ako zamestnancov v tejto oblasti predtým, než začal s

výkonom práce, avšak súd k tomu poznamenal, že tieto dôkazy žalovaný do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej súdu nepredložil. Ďalej súd poukázal na podanie žalovaného zo dňa 26.4.2019, kde okrem iného uviedol, že z uvedených dôvodov, ako aj v záujme hospodárnosti konania žalovaný preto nepovažuje za potrebné predkladať v konaní ďalšie dôkazy súvisiace s pracovnou cestou žalobcu, nakoľko ďalšie vedenie konania by bolo vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku neefektívne a v rozpore so zákonom. Nakoniec v poslednom podaní doručenom súdu dňa 26.9.2019, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania žalovaný konštatoval: „...k poškodeniu zdravia žalobcu uvádzanému v žalobe došlo v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny, pracovnoprávnych predpisov, predpisov BOZP, ako aj interných pokynov zamestnávateľa. Z evidencie zamestnávateľa bolo zistené, že zamestnanec bol riadne poučený o svojich právach a povinnostiach pri výkone práce v súlade s pracovnou zmluvou, pracovnoprávnymi predpismi, predpismi BOZP a internými pokynmi zamestnávateľa, pričom i znalosť a dodržiavanie sa pravidelne kontrolovali. Ani v tomto poslednom podaní žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navyše sa s právnym názorom žalovaného nestotožnil. Z vykonaného dokazovania - z výsluchu žalovaného, ktorý popísal, akým spôsobom došlo k úrazu, akú činnosť vykonával v čase, kedy malo dôjsť k úrazu, vyplynulo, že keď došiel na vykládku, dal dole dosky a odsunul ich. Keď príde na vykládku a všetko pripraví, mal stáť vedľa alebo sedieť v kabíne. Sedel v kabíne, a keď skončila vykládka, vyšiel z kabíny a šiel založiť dosky. Potom posúval plachtu na prívese a naraz pocítil silný úder do nohy. Nevie, akým spôsobom sa vysokozdvižný vozík objavil pri ňom. Žalobca uviedol, že zavolal do firmy a informoval ich, čo sa stalo. Aj sa pýtal, kedy mu urobia záznam o úraze a bolo mu povedané, že potom, čo sa ukončí práceneschopnosť. Vo vozidle sedel, aby musel ísť vonku, aby založil dosky a stiahol plachtu, lebo by tak nemohol odísť. Z uvedeného je nepochybné, akým spôsobom došlo k úrazu žalobcu dňa 12.9.2012 a že k úrazu došlo pri plnení pracovných povinností žalobcu. Je nepochybné, že žalobca plnil pracovné úlohy, keď zakladal dosky a sťahoval plachtu, aby z vykládky s vozidlom mohol odísť. Po úraze bol žalobca prevezený záchrankou do nemocnice, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú lekárskou správou zo dňa 12.9.2019, z obsahu ktorej je tiež zrejmé, ako k úrazu došlo. Opak zo strany žalovaného súdu preukázaný nebol. Na základe toho súd vo veci predmetnej žalobe vyhovel a určil, že poškodenie zdravia

- zranenie ľavej nohy, ku ktorému došlo u žalobcu dňa 12.9.2012 v areáli firmy Technochemical Venri Pesia Pistoia Italy je pracovným úrazom. Keďže súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa zamestnávateľ úplne alebo čiastočne zbavil zodpovednosti za pracovný úraz, súčasne rozhodol, že za predmetný pracovný úraz zodpovedá zamestnávateľ v celom rozsahu. Mal za to, že nepodstatná z pohľadu súdu je v tejto súvislosti obrana žalovaného o tom, že ani Sociálna poisťovňa neeviduje úraz žalobcu zo dňa 12.9.2012 ako pracovný úraz, nakoľko žalovaný v Sociálnej poisťovni podklady o pracovnom úraze žalobcu zo dňa 12.9.2012 nepredložil a otázku úrazu žalobcu z tohto dátumu ako úrazu pracovného vôbec neriešil.

8. Ku vznesenej námietke premlčania, pokiaľ ide o uplatnený nárok, súd uviedol, že s týmto právnym názorom sa nestotožňuje. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že predmetom konania je určovacia žaloba, keď žalobca si v konaní neuplatňuje ani pohľadávku, ani žiadne majetkové právo. Vychádzajúc z ustanovení , podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, súd zastáva názor, že určenie existencie práva nie je tou skutočnosťou, ktorá by podliehala premlčaniu. Preto podľa názoru súdu žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný.

9. K obrane žalovaného uvedenej v podaní zo dňa 26.4.2019, v ktorej poukázal na ust. o konkurze a reštrukturalizácii, uviedol, že úraz, o ktorý žalobca opiera svoj nárok, sa stal dňa 12.9.2012 a teda ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, a že v tom čase žalobca už vedel o existencii svojho nároku, len nepoznal jeho výšku a žalobca si mal pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, čo neurobil, a preto nevysporiadané pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a neboli riadne a včas prihlásené, sú nevymáhateľné, súd sa s týmto právnym názorom žalovaného nestotožnil. Uviedol, že dôvody pre tento daný nesúhlas sú v podstate rovnaké ako pri premlčaní. Nejde o pohľadávku voči žalovanému, ide o určovaciu žalobcu, a preto podľa názoru súdu si žalobca nemal čo do reštrukturalizačného konania prihlásiť, a to ani ako podmienenú pohľadávku.

10. Určenie (upresnenie) petitu právnou zástupkyňou žalobcu v podaní zo dňa 21.3.2019 súd posúdil ako zmenu žaloby. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol v súlade s ust. , .

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s , keď žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný. O výške trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s úradnými prekladmi zo slovenského jazyka do jazyka poľského a opačne a tiež z dôvodu účasti tlmočníka na pojednávaní, keďže tieto nie sú konečné, o ich nároku súd rozhodne osobitným uznesením.

12. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa a , na základe čoho navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že poškodenie zdravia žalobcu nie je pracovným úrazom a žalovaný nezodpovedná za toto poškodenie zdravia.

13. Odvolateľ opätovne zdôraznil, že úraz žalobcu, ku ktorému malo dôjsť dňa 12.9.2012, žalovaný neeviduje ako pracovný úraz a nebol ani ako pracovný úraz nahlásený Sociálnej poisťovni. Žalovaný trval na tom, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v dôsledku porušenia predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalobca pri nástupe do zamestnania bol poučený v súvislosti s postupom a bezpečnostnými pokynmi, ktoré má dodržať pri preprave, naložení a vyložení tovaru, resp. po celú dobu trvania prepravy, t.j. od momentu, kedy vozidlo vyrazí na cestu až do momentu návratu a ukončenia prepravy. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj jeho výpoveď na pojednávaní dňa 27.9.2019, kde uviedol: po absolvovaní školenia musel podpísať protokol o školení, že bol preškolený a boli tam pokyny, čo všetko musí dodržiavať. Žalobca preto vedel, že nedodržaním týchto bezpečnostných pokynov, jednak ohrozuje seba a zároveň porušuje zákon, ako aj interné predpisy žalovaného týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napriek tomu sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že takéto porušenie nespôsobí. Odvolateľ poukázal tiež na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu uvádzaných v žalobe a tiež v jeho výpovedi, a to konkrétne: v žalobe žalobca uviedol, že dňa 12.9.2012 mu v priebehu vykonávania pracovných povinností pri nakladaní vozidla v areáli firmy Technochemical Venri Pesia Pistoia Italy vodič vysokozdvižného vozíka vošiel vidlami na ľavú nohu, neskôr pri výpovedi uviedol, že k úrazu došlo potom, ako vozidlo bolo naložené; podľa žaloby mal žalobca utrpieť zranenie ľavého chodidla, avšak v lekárskej správe zo dňa 12.9.2012 sa uvádza úraz pravého chodidla a v časti diagnóza opäť úraz ľavého chodidla; napriek tomu, že žalobca uvádza ťažkú ujmu na zdraví, následne sám tvrdí, že potom, ako malo dôjsť k poškodeniu zdravia, dokázal viesť vozidlo a po ukončení práceneschopnosti bol schopný vrátiť sa do práce a to z vlastnej vôle. Vzhľadom na oznámenie žalobcu o nečakaných zdravotných problémoch a potrebe hospitalizácie, bola žalobcovi uznaná práceneschopnosť, ktorá bola oznámená aj Sociálnej poisťovni a v tejto súvislosti boli žalobcovi priznané a vyplácané aj nemocenské dávky. Dôvody práceneschopnosti nemožno stotožňovať s pojmovými znakmi pracovného úrazu. Za irelevantnú a nadbytočnú považoval výpoveď manželky žalobcu, keďže táto ako svedkyňa sa nedokáže vyjadriť k skutočnostiam rozhodujúcich pre určenie toho, či sa jednalo o pracovný úraz. Taktiež svedkyňa nie je kompetentná vyjadrovať sa k otázkam týkajúcim sa riadneho plnenia pracovných povinností žalobcu, či k okolnostiam vzniku úrazu. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že nedisponuje žiadnou správou od talianskej spoločnosti Technochemical Venri Pescia Pistoia Italy, v areáli ktorej sa mal úraz stať, ktorá by bližšie popisovala nehodový dej a okolnosti, za akých k úrazu došlo. V tejto časti považoval vykonané dokazovanie za nedostatočné, nakoľko súd mohol, resp. mal požiadať o súčinnosť aj túto spoločnosť a vyžiadať si ich písomné stanovisko, čo však neurobil. Rovnako treba vziať do úvahy spôsob, akým k úrazu malo dôjsť, a to pri cúvaní vysokozdvižného vozíka. Vysokozdvižný vozík je pri cúvaní vybavený zvukovou signalizáciou. Ako uviedol žalobca vo svojej výpovedi, o prítomnosti vozíka mal vedomosť, nakoľko vozík sa nachádzal vo vzdialenosti asi 6-8 metrov od žalobcu, resp. od vozidla, preto ho v čase nehodového deja musel vidieť aj počuť. Je preto možné predpokladať, že žalobca napriek tejto skutočnosti vykonával na vozidle činnosti v čase, kedy vedel, že ho vysokozdvižný vozík môže ohroziť, ale bez primeraných dôvodov sa zrejme spoliehal, že k tomu nedôjde. Okrem toho, pri posudzovaní uvedenej situácie ako pracovného úrazu, je potrebné prihliadať nielen na to, či žalobca vykonával činnosti, ktoré sa od neho vyžadujú pred odchodom vozidla na cestu, ale či ich vykonával za takých podmienok a v čase, aby boli tieto úkony vykonávané v súlade s bezpečnostnými predpismi a pokynmi zamestnávateľa. Žalobca bol povinný overiť si, či je možné bezpečne sa pohybovať v okolí vozidla a vykonať úkony potrebné na prípravu vozidla pred cestou. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé, že túto svoju povinnosť opomenul a preto žalovaný ako zamestnávateľ nenesie zodpovednosť za vzniknutý úraz. V danom prípade nebola splnená podmienka podľa , že k poškodeniu zdravia resp. k vzniku úrazu došlo pri plnení pracovných úloh, povinností alebo v súvislosti s ním, a preto uvedené poškodenie zdravia žalobcu v žiadnom prípade nemožno posudzovať

ako pracovný úraz. Pokiaľ zamestnanec poruší resp. nedodrží pokyny a pravidlá zamestnávateľa a vlastným zavinením ohrozí svoj život alebo zdravie, zamestnávateľ v zmysle ust. nenesie zodpovednosť za akékoľvek následky, ktoré boli zamestnancovi v dôsledku tohto jeho konania spôsobené. Tiež poukázal na nedostatočne vykonané dokazovanie, v dôsledku čoho bol nedostatočne zistený aj skutkový stav, okolo ktorého existujú značné pochybnosti v súvislosti s priebehom nehodového deja a dôvodmi, resp. okolnosťami, za akých k úrazu došlo. Nemožno sa stotožňovať s názorom súdu na strane 14 napadnutého rozsudku, že je nepochybné, akým spôsobom došlo k pracovnému úrazu a že žalobca si plnil pracovné úlohy. V neposlednom rade opätovne trval na tom, že v danom prípade nárok je premlčaný podľa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keďže pracovný úraz sa stal dňa 12.9.2012 a žaloba bola podaná až dňa 21.3.2018.

14. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

15. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa jeho prípustnosťou. Podmienkou prípustnosti odvolania je procesná legitimácia odvolateľa vyplývajúca z , podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté a súčasne odvolanie je možné podať len voči rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie voči výroku, ktorým súd pripustil zmenu žaloby (I. výrok) a voči výroku, ktorým o nároku na náhradu trov štátu rozhodne súd osobitným uznesením (IV. výrok), nie je procesne prípustné.

16. Rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby je rozhodnutím podľa ust. a má povahu uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa ust. a contrario. Podobne rozhodnutie, ktorým o nároku na náhradu trov štátu rozhodne súd osobitným uznesením, je svojou povahou rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa ust. a contrario. Preto pokiaľ žalovaný podal odvolanie tiež proti výrokom I. a IV. napadnutého rozsudku, odvolanie v tejto časti z tohto dôvodu nie je prípustné. Na uvedenom posúdení neprípustnosti odvolania proti výrokom I. a IV. napadnutého rozsudku nemení nič ani skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dal stranám sporu a ich právnym zástupcom poučenie, podľa ktorého „Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia ...“ Z uvedeného dôvodu odvolanie v tomto rozsahu bolo odmietnuté v súlade s ust. ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 18. Rozsudok je v preskúmavanom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.júna 2021 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.6.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , . 20. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h) .

21. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <aspi:// module='ASPI'&link='%2523191'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. <aspi://module='ASPI'&link='%2523192'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi:// module='ASPI'&link='%2523193'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='%2523205'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. <aspi:// module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil ani žiadne porušenie procesných práv a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd uvádza nasledovné.

27. Predmetom konania je nárok žalobcu podaný proti bývalého zamestnávateľovi o určenie, že poškodenie jeho zdravia bližším spôsobom popísané v petite žaloby dňa 12.9.2012 v areáli firmy TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá v plnom rozsahu žalovaný.

28. Ide o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, teda o spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu.

29. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, na ktorej žalovaný zotrval tiež v odvolaní, súd sa zaoberal posúdením tejto námietky a to so záverom, že predmetný nárok nepodlieha premlčacej dobe.

30. Odvolací súd s vyššie uvedeným právnym záverom súdu súhlasí.

31. Podľa ust. Občianského zákonníka (ďalej len ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa ust. , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa ust. , nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

34. Súd prvej inštancie pri zamietavom posúdení vznesenej námietky premlčania poukázal na to, že žalobca v predmetnom konaní neuplatňuje ani pohľadávku, ani žiadne majetkové právo, pre ktoré prípady uplatnené nároky podliehajú premlčaniu (s výnimkou vlastníckeho práva).

35. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou stotožňuje a v plnom rozsahu na ňu odkazuje. Žalovaný pritom v odvolaní dôvodí iba tým, že nejde o náhradu škody, ale o určenie práva, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný neuvádza, z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva, žeby takýto nárok podliehal premlčaniu, keď takýto záver nevyplýva ani z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov.

36. Z uvedených dôvodov jeho odvolanie v časti namietanej námietky premlčania odvolací súd posúdil ako nedôvodné.

37. Podľa ust. , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

38. Podľa ust. , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

39. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení, za pracovný úraz zákon považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Pre naplnenie pojmu pracovný úraz je potrebné kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú poškodenie zdravia, príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia, ktoré je spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a zároveň, že k tomuto poškodeniu musí dôjsť krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

40. V danom prípade existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu nebola spornou a ani okolnosť, že žalobca dňa 12.9.2012 bol na pracovnej ceste v Taliansku, a že si tento deň plnil svoje pracovné povinnosti vo firme TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy, v priestoroch ktorej došlo k úrazu žalobcu.

41. Z obsahu spisu vyplýva, že súd správne zhodnotil, že medzi stranami sporu zostalo sporným, či 1. v čase, kedy došlo k úrazu žalobcu v danej firme, žalobca si plnil pracovné povinnosti a 2. či v súvislosti s týmto úrazom žalobca porušil pracovnoprávne predpisy a predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

42. Zatiaľ čo sporná otázka 1. súvisí s posúdením, či predmetný úraz žalobcu je pracovným úrazom, otázka č. 2 súvisí s posúdením, či žalovaný za prípadný pracovný úraz zodpovedá.

43. Žalovaný neexistenciu úrazu ako pracovného úrazu okrem iného odôvodnil tým, že neeviduje u tohto zamestnanca úraz ako pracovný úraz, a že úraz nebol ako pracovný úraz hlásený Sociálnej poisťovni.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že príslušná právna úprava nestanovuje na uznanie úrazu za pracovný úraz podmienku evidencie pracovného úrazu u zamestnávateľa ani podmienku, aby pracovný úraz bol nahlásený Sociálnej poisťovni. Na základe toho predmetná odvolacia námietka nie je opodstatnená.

45. Rozpor v tvrdení žalobcu o tom, že úraz z 12. 9.2012 sa mal stať pri nakladaní vozidla, tak ako vyplýva zo žaloby a následne, že úraz z 12. 9.2012 sa mal stať po tom, ako vozidlo bolo naložené, tak, ako to vyplýva z výpovede žalobcu, podľa odvolacieho súdu nie je spôsobilý spochybniť záver súdu o tom, že v prejednávanom prípade išlo o pracovný úraz, keďže bola splnená podmienka, že úraz vznikol pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nim. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v konaní nebolo sporným, že v pracovnej náplni žalobcu nebolo nakladanie alebo vykladanie vozidla, súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nikdy netvrdil, že vykladal alebo nakladal vozidlo, resp. aby asistoval pri tejto činnosti. Uvedené korešponduje aj s výpoveďou žalobcu, z ktorej vyplýva, že keď skončila vykládka, vyšiel z vozidla založiť dosky a potom posúval plachtu na prívese vozidla, následne pocítil silný úder do nohy. Odvolací súd, zhodne s vyjadrením žalobcu, žalobcom popísanú činnosť považuje za činnosť nevyhnutnú pre opustenie vozidla z priestorov vykládky. V kontexte uvedeného

potom podstatným nie je, či išlo o vykladanie alebo nakladanie vozidla, ale to, že k úrazu došlo pri činnosti žalobcu, ktorá súvisela s prípravou vozidla na jeho opustenie, či už v súvislosti s jeho nakladaním alebo vykladaním.

46. Pokiaľ ide o poukaz na rozpor v lekárskej správe 12.9.2012, skutočnosť, že sa v nej uvádza raz poranenie ľavého chodidla a raz úraz pravého chodidla a následne opäť úraz ľavého chodidla, odvolací súd uvádza, že za obsah tohto dokladu nezodpovedá žalobca a zjavne ide o pochybenie osoby, ktorá lekársku správu vypracovala. Uvedený rozpor je bez výpovednej hodnoty, pretože v konaní nebolo sporným, že úraz - poranenie nohy žalobcu bolo v lekárskej správe konštatované, a to dňa 12.9.2012.

47. Za nepodstatnú odvolací súd považuje tiež spochybnenie tvrdenia žalobcu o tom, že pri úraze utrpel ťažkú ujmu na zdraví, hoci bol schopný po poranení viesť vozidlo a po ukončení práceneschopnosti bol schopný vrátiť sa do práce; závažnosť úrazu ako telesného poškodenia (stupeň jeho závažnosti) pre posúdenie otázky, či ide o pracovný úraz, a či za tento zodpovedá žalovaný, nemá žiadnu relevanciu.

48. Pokiaľ ide o okolnosť práceneschopnosti a dávky z nej vyplývajúcej, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca touto okolnosťou nepreukazoval, že tvrdený úraz je pracovný úraz, pretože uvedená okolnosť má význam iba k splneniu dôkazného bremena, pokiaľ ide o tvrdenú existenciu (vznik) úrazu.

49. Z uvedeného vyplýva, že poukaz na rozpory v popise priebehu nehodového deja, a po ňom nasledujúce okolnosti, nemajú relevanciu k posúdeniu, či tvrdený úraz je pracovným úrazom. Žalovaný tak poukazom na uvedené rozpory nespochybnil správny záver súdu o tom, že v prejednávanom prípade žalobca utrpel úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, čím bola splnená podmienka, aby úraz žalobcu mal povahu pracovného úrazu.

50. Ako nedôvodnú odvolací súd považuje odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ vytýka súdu, že mohol a mal požiadať spoločnosť TECHNOCHEMICAL Venri PESCIA PISTOIA Italy o písomné stanovisko k nehodovému deju a ku okolnostiam, za akých k úrazu došlo, čím považoval vykonané dokazovanie za nedostatočné. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd v konaní vykonáva dokazovanie v zásade iba na návrhy strán sporu ( veta za bodkočiarkou ); výnimku tvorí dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva a dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( veta do bodkočiarky, a ). Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaný takýto dôkaz (písomné stanovisko príslušnej spoločnosti v Taliansku k nehodovému deju a ku okolnostiam, za akých k úrazu došlo) v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol.

51. Odvolacia námietka uvedená odvolateľom v súvislosti s vysokozdvižným vozíkom, keď odvolateľ tvrdil, že vysokozdvižný vozík je pri cúvaní vybavený zvukovou signalizáciou a že o prítomnosti vozíka mal žalobca vedomosť, nakoľko vozík sa nachádzal vo vzdialenosti asi 6-8 metrov od žalobcu, resp. od vozidla, preto ho v čase nehodového deja musel vidieť aj počuť, a je preto možné predpokladať, že žalobca napriek tejto skutočnosti vykonával na vozidle činnosti v čase, kedy vedel, že ho vysokozdvižný vozík môže ohroziť, ale bez primeraných dôvodov sa zrejme spoliehal, že k tomu nedôjde, a že žalobca bol povinný overiť si, či je možné bezpečne sa pohybovať v okolí vozidla a vykonať úkony potrebné na prípravu vozidla pred cestou, pričom z doposiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé, že túto svoju povinnosť opomenul a preto žalovaný ako zamestnávateľ nenesie zodpovednosť za vzniknutý úraz , pokiaľ žalobca o prítomnosti vozíka vedel, napriek tomu vykonával na vozidle činnosti v čase, keď vedel, že ho vysokozdvižný vozík musí ohroziť, ale bez primeraných dôvodov sa zrejme spoliehal, že k tomu nedôjde, predstavuje prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie.

52. Odvolací súd preto skúmal, či táto odvolacia námietka, ktorá dovtedy nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, mohla byť žalovaným použitá v odvolaní. K posúdeniu uvedeného odvolací sú uvádza nasledovné.

53. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania zdôrazňuje princíp kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej aktivity strany sporu, ktorou sa spája sankcia buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany.

54. Z ust. vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

55. Ide o tzv. novoty v odvolacom konaní vymedzené v , t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod, sú výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Ako prvé teda odvolací súd skúma, či strana sporu takéto skutočnosti nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúce sa na danú situáciu a neosvedčuje, že mohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo uplatniť procesný prostriedok obrany, nie je možné ani posúdiť splnenie zákonom stanovených podmienok.

56. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný všetko, čo namieta v súvislosti s odvolacou námietkou podľa bodu 51. odôvodnenia tohto rozsudku, mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili uplatniť predmetnú odvolaciu námietku už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný preto predmetnú odvolaciu námietku ako prostriedok procesnej obrany, neuplatnil včas, pretože ho uplatnil až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, súčasne bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa . Z tohto dôvodu nebolo možné na túto novotu prihliadať v odvolacom konaní.

57. Žalovaný sa v odvolaní bránil tiež tým, že pokiaľ zamestnanec poruší, resp. nedodrží pokyny a pravidlá zamestnávateľa a vlastným zavinením ohrozí svoj život a zdravie, zamestnávateľ v zmysle ust. nenesie zodpovednosť za akékoľvek následky - škodu na zdraví takéhoto zamestnanca. Súčasne doplnil, že žalobca pri nástupe do zamestnania bol poučený v súvislosti s postupom a bezpečnostnými pokynmi, ktoré má dodržiavať pri preprave, naložení a vyložení tovaru, resp. po celú dobu trvania prepravy, ktorú skutočnosť potvrdzuje tiež výpoveď žalobcu.

58. Podľa ust. , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

59. Podľa ust. , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

60. Zákon koncipuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vyplývajúcu zo spomínaných zákonných ustanovení ako objektívnu zodpovednosť. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal

povinnosti vyplývajúce z osobitných a ostatných predpisov k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví (uplatnenie liberačných dôvodov). Liberačné dôvody, ktoré predstavujú možnosť čiastočného ( ) alebo úplného ( ) zbavenia sa zodpovednosti sú vymedzené taxatívnym spôsobom a ich preukázanie (dôkazné bremeno) spočíva na strane zamestnávateľa.

61. Odvolací súd uvádza, že žalovaný sa v konaní od začiatku bránil naplnením liberačných dôvodov, existenciu liberačného dôvodu však žiadnym spôsobom nepreukázal.

62. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

63. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu ( ). Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa ( ).

64. V prejednávanej veci mal žalovaný dôkaznú povinnosť ohľadne preukázania tvrdeného liberačného dôvodu, pokiaľ ide o jeho zodpovednosť za škodu z pracovného úrazu. Dôkazné bremeno zahŕňa nielen povinnosť tvrdenia existencie konkrétneho liberačného dôvodu, ale aj povinnosť jeho preukázania.

65. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca bol poučený o svojich právach a povinnostiach, vo vzťahu k tomuto tvrdeniu predložil síce listinné dôkazy: pracovná zmluva z 19.7.2010, dohoda o zmene pracovnej zmluvy, pracovná náplň, dohoda o hmotnej zodpovednosti, z ich obsahu (bod 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ale nevyplýva, ktorú konkrétnu povinnosť z nich vyplývajúcu mal v súvislosti s úrazom žalobca porušiť. Žalovaný v priebehu konania tiež tvrdil, že príslušné dokumenty týkajúce sa pravidiel BOZP a postupov pri plnení pracovných úloh zamestnancov predloží, čo však konečnom dôsledku neurobil.

66. Správny je potom záver súdu o tom, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, nevyužil prostriedky procesnej obrany, na základe čoho jeho tvrdenia považoval za nepreukázané a preto nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa žalovaný ako zamestnávateľ úplne alebo čiastočne zbavil zodpovednosti za pracovný úraz.

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny podľa ust. 387 ods. 1 potvrdil.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a .

69. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi preto odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. .

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).