Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/117/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: HYCA s.r.o., so sídlom Viničnianska cesta 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 900 008, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: ZETA Motors Slovakia, s. r. o., so sídlom Elektrárenská 12901/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 743 191, právne zastúpenému: Mgr. Ján Páchnik, advokát, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, o zaplatenie 10.812,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. - 79 zo dňa 21.03.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. - 79 zo dňa 21.03.2022 v časti predmetu konania tak, že má správne znieť: „o zaplatenie 10.812,- eur s príslušenstvom“.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. - 79 zo dňa 21.03.2022 p o t v r d z u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , a (ďalej len „“) a , , , , , a (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.012,28 eur s úrokom z omeškania 8% ročne titulom neuhradenia splatnej faktúry č. FV20190360, ktorou žalobca vyúčtoval cenu dodaného tovaru – hydraulickej ruky na vozidlo ISUZU vrátane jej montáže. Podaním zo dňa 23.05.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 4.200,- eur s odôvodnením, že po podaní žaloby dňa 18.05.2020 vystavil žalovaný žalobcovi faktúru za dodanie iného tovaru než je predmetom sporu, a to vo výške 4.200,- eur, ktorú sumu žalobca jednostranne započítal dňa 19.05.2020 voči svojej pohľadávke z faktúry č. FV20190360, čím zanikla pohľadávka žalobcu v časti istiny vo výške 4.200,- eur a faktúra žalobcu zostala neuhradená vo výške 10.812,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.200,- eur od 06.04.2019 do 19.05.2020 a zo sumy 10.812,- eur od 06.04.2019 do zaplatenia. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že poprel tvrdenia žalobcu. Podľa žalovaného na základe

kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ČSOB Leasing, a.s. ako kupujúcim, žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou ULART, s. r. o. ako leasingovým nájomcom došlo k predaju motorového vozidla ISUZU P 75 H 150 spolu s hydraulickým žeriavom FASSI F50A.23. Z dôvodu, že žeriav nevyhovoval potrebám leasingového nájomcu, tak na základe jeho dodatočnej požiadavky pristúpil žalovaný k zabezpečeniu výmeny pôvodného žeriavu za nový, a to konkrétne: hydraulická ruka HC 80 A2 B.C., ktorý mal dodať žalobca. Na základe ústnej dohody uzavretej medzi žalovaným, žalobcom a leasingovým nájomcom bol celý proces výmeny žeriavov dohodnutý tak, že žalobca zdemontuje pôvodný žeriav a nahradí ho novým žeriavom, pričom pôvodný žeriav bude oprávnený predať a cenu utŕženú za jeho predaj si ponechá a započíta na cenu nového žeriavu. Žalovaný tak mal zaplatiť len rozdiel v cene pôvodného žeriavu a nového žeriavu a prácu spojenú s montážou nového žeriavu a nie cenu nového žeriavu. Podľa dostupných informácií žalobca starý žeriav doposiaľ nepredal, má ho stále u seba, a preto nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie žalovanej sumy rovnajúcej sa cene nového žeriavu, získal by tak bezdôvodné obohatenie, pretože v zmysle opísanej dohody je oprávnený inkasovať aj cenu za pôvodný žeriav.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal jednoznačne za preukázané, že zmluva o dielo bola uzatvorená konkludentne, a to vykonaním diela, keď žalobca ako zhotoviteľ akceptoval ústny návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola demontáž pôvodnej hydraulickej ruky a dodávka a montáž novej hydraulickej ruky, ktoré dielo vykonal. Vykonanie diela medzi stranami sporu sporné nebolo. Následne žalobca cenu diela vyúčtoval žalovanému faktúrou č. FV20190360 na sumu 15.012,- eur so splatnosťou 05.04.2019. Predovšetkým z výsluchu konateľa žalovaného ako aj z vyjadrení právnych zástupcov strán sporu mal súd preukázanú existenciu dohody, podľa ktorej žalobca vykoná demontáž pôvodnej hydraulickej ruky namontovanej na motorovom vozidle ISUZU, ktoré žalovaný dodal na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy svojmu zákazníkovi – spoločnosti ULART, s.r.o., dodá a namontuje na vozidlo novú hydraulickú ruku. Demontovanú ruku si žalobca mal ponechať za účelom jej predaja a výťažok z predaja započítať na cenu novej ruky. Žalovaný mal uhradiť cenu demontáže pôvodnej ruky, montáže novej ruky a rozdiel medzi cenou pôvodnej a novej ruky. Cca po roku od vykonania diela a splatnosti vystavenej faktúry číslo FV20190360 vystavil žalovaný faktúru na sumu 4.200,- eur za sprostredkovanie obchodu. Sumu 4.200,- eur si žalovaný započítal ku dňu 19.05.2020 jednostranným zápočtom voči svojmu nároku na zaplatenie sumy 15.012,- eur, čím došlo k jeho zníženiu na sumu 10.812,- eur. To, že má žalobca pôvodnú ruku u seba a že suma 4.200,- eur nie je výťažok z jej predaja, sporné nebolo. Spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či suma 4.200,- eur bola cenou, za ktorú bol žalobca ochotný si ju ponechať (teda či suma 4.200,- eur je cena pôvodnej ruky), alebo či táto cena predstavovala rozdiel medzi cenou pôvodnej a novej ruky vrátane ich demontáže a montáže. Cena pôvodnej ruky v konaní preukázaná nebola, v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou ULART, s.r.o. ako odberateľom bola uvedená len cena vozidla vrátane nadstavby, ktorú tvorila hydraulická ruka, čiže cenu samotnej hydraulickej ruky sa zistiť nepodarilo. Súd prvej inštancie preto vychádzal z podporného dôkazu, ktorým bolo potvrdenie oficiálneho predajcu hydraulických žeriavov – spoločnosti EverLift Slovakia, s.r.o., podľa ktorého podľa cenníka platného pre rok 2017 a 2018 bola cena rovnakého typu žeriavu pôvodne namontovaného na vozidle 13.655,- eur, a to vrátane montáže. V kontexte tohto dôkazu sa preto súdu prvej inštancie javilo ako veľmi nepravdepodobné, aby žalovaný súhlasil s tým, a teda uzatvoril dohodu v tom smere, že si žalobca pôvodnú ruku ponechá za sumu 4.200,- eur, ktorú odráta z ceny nového dodaného žeriavu. Súd prvej inštancie preto považoval tvrdenia konateľa žalovaného o tom, že suma 4.200,- eur predstavuje rozdiel medzi cenou pôvodnej a novej ruky, vrátane ich demontáže a montáže, za logické a dôvodné. Uvedená suma prakticky zodpovedá rozdielu cien pôvodnej a novej ruky so zohľadnením ceny montáže a demontáže. Dohodou o úhrade 4.200,- eur tak mala byť celá záležitosť vysporiadaná. Je veľmi nepravdepodobné, aby žalovaný súhlasil s tým, že žalobca si ponechá ruku v hodnote cca 13.000,- eur za tretinovú cenu, ktorú len odpočíta od ceny novej ruky. Podľa súd prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že strany sporu uzatvorili dohodu o tom, že suma 4.200,- eur je suma, za ktorú je žalobca ochotný si pôvodnú ruku ponechať a o uvedenú sumu znížiť cenu novej hydraulickej ruky. Preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že žalovaný sa nedostal do omeškania so zaplatením ceny diela, keďže z ceny novej ruky mala byť odpočítaná suma, za ktorú žalobca odpredá ruku pôvodnú; cena tak mala byť ustálená až jej odpredajom. Takmer rok k odpredaju vôbec nedošlo, v konaní nebolo preukázané tvrdenie o nepredajnosti pôvodnej ruky, žalobca nepreukázal, že sa o jej odpredaj vôbec pokúšal a preto táto skutočnosť nemohla byť daná na ťarchu žalovaného. Cena bola ustálená až na základe dohody o úhrade sumy 4.200,- eur, a to na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 18.05.2020, k úhrade

ktorej došlo jednostranným zápočtom pohľadávok k 19.05.2020. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa a . Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené a prezentované dôkazy, čo viedlo následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca poukázal na skutočnosť, ktorá je nesporná, že si žalovaný u žalobcu objednal demontáž pôvodného a montáž nového, pre žalovaného vyhovujúceho žeriavu, vrátane jeho dodania žalobcom. Predmetom fakturácie zo strany žalobcu v hodnote 15.012,- eur s DPH na základe faktúry FV20190360 bolo dodanie novej hydraulickej ruky, s čím bola spojená aj demontáž pôvodnej. Pôvodnú hydraulickú ruku si mal pôvodne žalovaný odviesť, no neskôr vzhľadom na to, že pre ňu nemal žiadne využitie, ponechal ju na dvore u žalobcu (položenú iba na paletách a v jeho vlastníctve) s tým, že ak by sa predala, zníži sa o túto čiastku fakturovaná suma, k čomu však ani po rukou nedošlo. Preto na základe dohody konateľov žalobcu a žalovaného došlo k predaju pôvodnej hydraulickej ruky žalovaného (FASSI 5023) tak, ako je aj uvedené vo faktúre č. 20200003 vystavenej žalovaným žalobcovi dňa 18.05.2020,v ktorej je uvedené: „Fakturujeme Vám dodanie hydraulickej ruky: FASSI 5023“, s cenou bez DPH 3.500,- eur a DPH vo výške 700,- eur, teda spolu 4.200,- eur, ktoré boli započítané žalobcom voči ním uplatňovanej pohľadávke vo výške 15.012,- eur titulom vystavenej faktúry FV20190360 zo dňa 22.03.2019. V prospech argumentácie žalobcu taktiež hrá aj časový rozdiel, t.j. aj zo samotnej fakturácie vyplýva, že doba uskladnenia hydraulickej ruky až do času jej odpredaja žalobcovi bola 14 mesiacov. Súd prvej inštancie si iba na základe tvrdenia konateľa žalovaného osvojil myšlienku, že faktúrou č. 20200003 zo dňa 18.05.2020 malo dôjsť k údajnému sprostredkovaniu obchodu – čo bol síce nadpis na faktúre vystavenej žalovaným na 4.200,- eur, no následný obsah faktúry, aj samotné súvislosti nasvedčujú tomu, že predmetom fakturácie bola pôvodná ruka FASSI 5023, keďže táto ruka bola aj pôvodne namontovaná na vozidle (čo potvrdzuje aj sám žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu). Taktiež takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže žalovaný nepreukázal žiadny spôsobom existenciu akejsi „Zmluvy o sprostredkovaní služieb“ v celom konaní na súde prvej inštancie. Faktická trhová hodnota pôvodnej hydraulickej ruky, jej predajnosť a stav, boli súdu neznáme. Avšak táto takmer 14 mesiacov bola uložená a ponechaná všetkým poveternostných vplyvom vonku na dvore u žalobcu, teda jej hodnota rapídne klesla a preto ju bol žalobca ochotný po rokovaní so žalovaným odkúpiť iba za fakturovanú cenu 3.500,- eur + DPH, teda spolu za sumu 4.200,- eur v zmysle faktúry č. 20200003 zo dňa 18.05.2020, ktorú vystavil žalovaný. Súd prvej inštancie si bez ďalšieho osvojil myšlienku žalovaného, že táto ruka mala vyššiu hodnotu než bolo samotné plnenie žalobcu, pričom vychádzal iba z doloženého potvrdenia žalovaného, ktoré mu na jeho žiadosť vystavila spoločnosť ULART, s.r.o., o tom, koľko stáli tieto hydraulické ruky v roku 2017 a 2018. Okrem iného si súd prvej inštancie osvojil kompletnú sumu hodnoty ruky vrátane jej montáže, nie jej samotnú hodnotu vo výške 8.680,- eur bez DPH ako novej. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, že v prípade, ak by mala byť hodnota na strane žalovaného vyššia ako to aj sám tvrdil, musel by žalobcovi vystaviť faktúru znejúcu na vyššiu sumu, než bola samotná faktúra žalobcu v hodnote 15.012,- eur vrátane DPH (FV20190360) a následne by došlo k ich zápočtu, no nič takéto v konaní na súde prvej inštancie produkované nebolo, teda súd nemal dôvod zamietnuť žalobu, pričom jeho odôvodnenie je viac – menej zmätočné a nereflektuje na vykonané dokazovanie vo veci. Dokazovanie vo veci bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, avšak jeho ekonomická a matematická stránka nebola súdom prvej inštancie v súlade s obsahom dokazovania vyhodnotená. Teda odôvodnenie súdu prvej inštancie nedáva zmysel pre rozhodnutie vo veci tak, ako rozhodol. Vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie tak došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 10.812,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.200,- eur od 06.04.2019 do 19.05.2020, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.812,- eur od 06.04.2019 do zaplatenia a zaplatiť mu náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal tiež nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100% a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril dňa 26.04.2022 a uviedol, že považuje prvostupňové rozhodnutie za správne v celom rozsahu, tak po vecnej ako aj právnej stránke a preto žiada, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil a zviazal žalobcu na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v rozsahu 100%. Tvrdenie žalobcu o tom, že cena pôvodného žeriavu tým, že ...táto takmer

14 mesiacov bola uložená a ponechaná všetkým poveternostným vplyvom vonku na dvore u žalobcu, teda jej hodnota rapídne klesla, a preto ju bol žalobca ochotný po rokovaní so žalovaným odkúpiť iba za fakturovanú cenu 3 500,- eur + DPH.., je treba považovať za novotu v odvolacom konaní, no najmä o tomto tvrdení žalobca neprodukoval žiadne dôkazy a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nič v priebehu konania nebránilo žalobcovi, aby navrhol vypočuť akéhokoľvek svedka vrátane jeho štatutára, ktorý by ním tvrdené skutočnosti potvrdil. Naopak, bol to žalovaný, čo produkoval k uvedeným tvrdeniam dôkazy, ktorými tieto tvrdenia žalobcu vyvrátil (napr. výsluch A. B., predloženie potvrdenia spol. ULART, s. r. o.). K tvrdeniu žalobcu o tom, že súd si ...bez ďalšieho osvojil myšlienku žalovaného, že táto ruka mala vyššiu hodnotu než bolo samotné plnenie žalobcu, pričom vychádzal iba z doloženého tvrdenia žalovaného, ktoré mu na jeho žiadosť vystavila spoločnosť ULART s.r.o...., žalovaný uviedol, že práve naopak, súd musel vychádzať zo žalovaným predloženého dôkazu (potvrdenie spoločnosti ULART, s. r. o.), pretože žalobca tento dôkaz procesne relevantným spôsobom v rámci prvostupňového konania nevyvrátil a neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spôsobili neúčinnosť tohoto predloženého dôkazu. Na dôkazy a tvrdenia v rámci konania reagovali výlučne žalovaný, pričom zo strany žalobcu nedošlo k procesne relevantnému popretiu týchto skutkových tvrdení, ktoré sa týkali samotného obsahu právneho vzťahu. Právny vzťah medzi sporovými stranami mal charakter ústnych právnych úkonov v kombinácii s konkludentným správaním sa zmluvných strán, pričom výsluch účastníka tohoto právneho vzťahu má zásadný význam pre objasnenie jeho obsahu. Napriek tejto skutočnosti zástupca žalobcu, prípadne iný priamy účastník obchodných dohôd zo strany žalobcu, nebol na pojednávaní ani raz, k veci sa vyjadroval len právny zástupca žalobcu, čo však nemožno považovať za dôkazný prostriedok, keďže právny zástupca nebol účastný rokovaní o skutkových a právnych okolnostiach prípadu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a dôkaznú pasivitu zo strany žalobcu prvostupňový súd postupoval správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. To, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdení týkajúcich sa výšky ním uplatnenej istiny, má pre neho následok straty sporu. Z rovnakého dôvodu teda súd prvej inštancie ani nemohol priznať žalobcovi požadované úroky z omeškania.

6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v súvislosti s podaným odvolaním neboli v konaní predložené.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

9. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v záhlaví odvolaním dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie je nesprávne uvedený predmet konania „o zaplatenie 15.012,- eur s príslušenstvom“, čo predstavuje zrejmú nesprávnosť, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.200,- eur vzal späť pred jej doručením žalovanému. Je tak nepochybné, že predmet konania je „o zaplatenie 10.812,- eur s príslušenstvom“. V dôsledku uvedeného odvolací súd spôsobom súladným s ustanovením výrokom I. vyššie špecifikovanú nesprávnosť v záhlaví napadnutého rozsudku opravil.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania v posudzovanej právnej veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.812,- eur s príslušenstvom. V konaní nie je sporné, že žalobca žalovanému najskôr dodal vozidlo ISUZU s hydraulickou rukou FASSI a že následne medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, a to tým spôsobom, že strany sa dohodli na tom, že žalobca demontuje pôvodnú hydraulickú ruku FASSI a namontuje novú hydraulickú ruku HC, čo aj vykonal. Žalobca vyúčtoval žalovanému novú hydraulickú ruku faktúrou č. FV20190360, za ktorú si účtoval sumu 15.012,- eur (čl. 5 spisu). Pôvodnú hydraulickú ruku si žalobca ponechal s tým, že podľa dohody ju mal odpredať a následne mal takto získanú sumu odrátať od ceny novej hydraulickej ruky. Žalovaný mal následne doplatiť rozdiel v cenách hydraulických rúk, ako aj cenu za montáž novej ruky a demontáž starej ruky. Pôvodne žalobca požadoval úhradu sumy 15.012,- eur, ako ceny za novú hydraulickú ruku, avšak pred jej doručením žalovanému zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.200,- eur, keď tvrdil, že

v tejto časti zanikla pohľadávka započítaním, nakoľko podľa žalobcu došlo medzi stranami k dohode, že si pôvodnú hydraulickú ruku ponechá za sumu 4.200,- eur. Z faktúry č. 2020003 vystavenej žalovaným na sumu 4.200,- eur vyplýva, že žalovaný v nej o. i. uviedol, že fakturuje sprostredkovanie obchodu (čl. 14 spisu). Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodnú hydraulickú ruku má žalobca stále u seba a nedošlo k jej predaju a suma 4.200,- eur preto nepredstavuje výťažok z predaja pôvodnej hydraulickej ruky tretej osobe. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v konaní nebola preukázaná dohoda o sprostredkovaní obchodu, ale že v prípade sumy 4.200,- eur sa jedná o cenu pôvodnej hydraulickej ruky.

12. Odvolací súd sa zaoberal najskôr odvolacou námietkou žalobcu, že žalovaný nepreukázal existenciu dohody o sprostredkovaní tak, ako je to prezentované na faktúre č. 20200003 zo dňa 18.05.2020 vystavenej na sumu 4.200,- eur (čl. 14 spisu), keďže žalovaný v konaní nepreukázal ani existenciu akejsi Zmluvy o sprostredkovaní služieb. Žalobca túto svoju odvolaciu námietku bližšie nešpecifikoval. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca tvrdenia žalovaného o dohode účinne nepoprel ani v podanom odvolaní, ale ani počas prvostupňového konania (pojednávania 15.11.2021 a 21.02.2022). Žalobca sa vyjadroval už len k ďalším tvrdeniam žalovaného ohľadne faktúry na sumu 4.200,- eur a v tejto súvislosti na pojednávaní dňa 15.11.2021 iba všeobecne uviedol, že spochybňuje obranu žalovaného a na pojednávaní dňa 21.02.2022 uviedol, že žalovaný podľa neho nepreukázal existenciu dohody. Odvolací súd uvádza, že popretím skutkových tvrdení tá – ktorá strana sporu vyvracia (popiera) skutkové tvrdenia uvedené druhou stranou sporu. V civilnom procese má popretie skutkových tvrdení mimoriadny význam, ktorý spočíva v tom, že popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní za sporné a je potrebné o nich ďalej vykonať dokazovanie. Avšak, len také popretie skutkových tvrdení protistrany vyvolá zamýšľané procesné účinky (teda, že skutkové tvrdenia protistrany sa budú považovať za sporné), ktoré sa považuje za procesne účinné popretie skutkových tvrdení. Na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) je potrebné, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové tvrdenia a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení uvedených podmienok možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že žalobca účinne nepoprel tvrdenia žalovaného ohľadne fakturovania sumy 4.200,- eur za sprostredkovanie obchodu, ktorá bola fakturovaná žalovaným žalobcovi na základe faktúry č. 20200003.

13. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že v prípade sumy 4.200,- eur sa jedná o cenu pôvodnej hydraulickej ruky v zmysle dohody so žalovaným. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za dôležité uviesť, že cenu pôvodnej hydraulickej ruky mal v konaní preukázať žalobca, nie žalovaný, keďže žalobca žiada, aby mu bol uhradený rozdiel medzi cenou novej a pôvodnej hydraulickej ruky. Žalobca však v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý ho neuniesol. Naopak žalovaný, ktorého nezaťažovalo dôkazné bremeno, v konaní predložil listinný dôkaz – potvrdenie spoločnosti EverLift Slovakia, s.r.o. (čl. 62 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že cena pôvodnej hydraulickej ruky v rokoch 2017 a 2018 vrátane jej montáže bola 13.655,- eur. Napriek tomu, že žalovaný nebol povinný preukazovať cenu pôvodnej hydraulickej ruky, je práve zo žalovaným predloženej listiny zrejmé, že suma 4.200,- eur nezodpovedá cene pôvodnej hydraulickej ruky. Žalobca rovnako nepreukázal, že by existovala dohoda medzi stranami sporu, na základe ktorej by žalovaný ponechal žalobcovi pôvodnú ruku práve za sumu 4.200,- eur. Nie je tak možné prisvedčiť námietke žalobcu, že záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a že súd prvej inštancie si bez ďalšieho osvojil myšlienku, že hodnota pôvodnej hydraulickej ruky bola vyššia. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca bol povinný preukázať ním tvrdenú existenciu dohody o tom, že suma 4.200,- eur predstavuje cenu pôvodnej hydraulickej ruky a že žalovaný je povinný zaplatiť rozdiel medzi novou rukou v cene 15.012,- eur a pôvodnou rukou v cene 4.200,- eur. Žalobca však túto povinnosť nesplnil, existenciu takejto dohody nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ani to, že suma 4.200,- eur by zodpovedala cene pôvodnej hydraulickej ruky a preto nemohol byť ani úspešný v spore. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že žalobca vo vyjadrení k odporu (čl. 42 spisu) uviedol, že na základe predaja pôvodnej hydraulickej ruky bola vystavená predmetná faktúra na sumu 4.200,- eur. Uvedené tvrdenie o predaji pôvodnej hydraulickej ruky však v konaní rovnako preukázané nebolo, čo je napokon zrejmé aj zo samotného odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní uvádza, že bol nútený ruku odkúpiť od žalovaného za túto sumu z dôvodu, že jej hodnota klesla v dôsledku toho, že bola po dlhú dobu ponechaná poveternostným vplyvom na dvore u žalobcu. Je tak nepochybné, že v prípade

faktúry č. 20200003 zo dňa 18.05.2020 vystavenej na sumu 4.200,- eur nebolo žalobcom preukázané ani to, že by sa jednalo o faktúru, ktorou žalovaný fakturoval žalobcovi cenu pôvodnej hydraulickej ruky, za ktorú by pôvodná hydraulická ruka bola predaná tretej osobe. Napokon odvolací súd uvádza, že žalobca nereagoval ani na dôkazy žalovaného žiadnym návrhom na vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie tak správne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na pasivitu žalobcu vo vzťahu k jeho dôkaznej povinnosti. S ohľadom na uvedené je irelevantná tiež odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že ak hodnota pôvodnej hydraulickej ruky mala byť vyššia ako 4.200,- eur, musel by byť aj zápočet na pôvodne žalovanú sumu vyšší, čo však z dokazovania nevyplýva. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uvádza, že záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdení žalobcu týkajúcich sa uplatnenej istiny, je správny, keď je nepochybné, že žalobca nepreukázal dôvodnosť požadovanej sumy 10.812,- eur. Hodnota novej hydraulickej ruky (15.012,- eur) nebola v konaní spochybnená, avšak ak žalobca tvrdil, že žalovaný je povinný doplatiť mu z tejto ceny sumu 10.812,- eur, bolo povinnosťou žalobcu tento nárok preukázať. Je nepochybné, že žalobca v priebehu konania menil svoju argumentáciu, keď najskôr uvádzal tvrdenia o predaji pôvodnej hydraulickej ruky za sumu 4.200,- eur a neskôr zase tvrdil, že suma 4.200,- eur predstavuje sumu, za ktorú bol ochotný ponechať si pôvodnú hydraulickú ruku od žalovaného. Ani jedno z uvedených tvrdení však v konaní nepreukázal a preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

14. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní poukazuje na pokles ceny pôvodnej hydraulickej ruky, keď uviedol, že pôvodnú hydraulickú ruku si pôvodne mal žalovaný odviesť, keďže žalobca pre ňu nemal využitie, avšak ponechal ju na dvore s tým, že ak by sa predala, poníži sa čiastka fakturovaná za novú hydraulickú ruku a že v dôsledku toho, že pôvodná hydraulická ruka bola ponechaná vonku na dvore žalobcu, kde bola vystavená poveternostným vplyvom, jej hodnota rapídne klesla a preto bol žalobca ochotný ju od žalovaného odkúpiť iba za sumu 4.200,- eur. V prípade týchto tvrdení žalobcu sa jedná o novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, a) ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetné tvrdenia by mohol žalobca uplatniť iba v prípade, ak ich bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko zvyšné dôvody (uvedené taxatívne) sa venujú procesným pochybeniam súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, keď zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by tieto tvrdenia nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle .

15. Nemožno napokon súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a zmätočné. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Vo svojej argumentácii dbal súd prvej inštancie na presvedčivosť svojho odôvodnenia, pričom zodpovedal na všetky relevantné otázky nastolené stranami sporu, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavku práva účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s , tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).