Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_1To-90-2020.pdf
PDF · 110.19 KB
Case nature
Subarea
1To/90/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 29. júna 2021 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/14/2020 zo 17.8.2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/14/2020 zo 17.8.2020.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/14/2020 zo 17.8.2020 bola obžalovaná H. X. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodená spod obžaloby pre skutok, že:
svojej maloletej dcére B. I., nar. X.XX.XXXX, ktorá bola v jej starostlivosti a výchove, najmä v mieste ich trvalého bydliska v byte na ul. W. XXXX/XX v G., spôsobovala fyzické a psychické utrpenie bitím, vyvolávaním strachu a stresu, a to tým, že do nej kričala, bila ju, keď dostala zlú známku, zakazovala jej niekedy aj dva mesiace ísť na návštevu otca, maloletá mala strach chodiť zo školy domov, keď doma niečo nespravila, tak obžalovaná do nej nakričala, rozprávala jej, že je neschopná, začala jej nadávať, že je jebnutá, drbnutá a podobne, keď prišla zo školy domov a doma nik nebol a všade bol neporiadok, ktorý neupratala, alebo si neupratala svoju izbu, tak obžalovaná do nej nakričala a z ničoho nič jej dala facku, pričom toto všetko sa začalo v piatom ročníku základnej školy, od vtedy ako maloletá prestúpila zo Základnej školy W. na Základnú školu J. v G., niekedy v 8. ročníku základnej školy, počas toho, ako obžalovaná prerábala v celom byte podlahu, sa mal. B. I. vrátila vo večerných hodinách z návštevy otca, pričom obžalovaná jej aj napriek predchádzajúcej dohode, že sa má vrátiť domov od otca v nedeľu večer tvrdila, že u otca mala byť do pondelka a ísť od neho rovno do školy, následne sa maloletá s obžalovanou pohádala a tá ju strčila v izbe do skrinky, o ktorú si poškriabala chrbát a na ošetrenie k lekárovi ju nepustila, raz sa stalo, že ju obžalovaná hodila na posteľ a ako ju bila, tak maloletá mala odtlačky jej rúk na nohách, ktoré si chcela odfotiť mobilný telefónom ako dôkaz, že ju mama zbila, ale telefón jej obžalovaná zobrala a zbila ju ešte viac, koncom deviateho ročníka základnej školy v roku 2018, pretože ju obžalovaná ponižovala a „rýpala do nej", maloletá necítila žiadnu podporu ani zo strany otca, ktorý sa matky bál, tak si ihlou viackrát prešla po zápästí, ktoré si poranila a obžalovaná ju zobrala na ošetrenie k psychiatrovi do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, pričom naposledy sa takéhoto konania obžalovaná dopustila voči svojej dcére B. I. dňa 10.2.2019, keď bola v čase medzi 09.00 h až 10.00 h sama doma s obžalovanou a tá sa jej pýtala, či jej bývalý priateľ niečo kúpil a keď jej maloletá povedala, že jej na narodeniny kúpil voňavku a šaty, tak jej obžalovaná začala prehľadávať celú skriňu, aby tie veci našla a keď ich našla, tak šaty chcela rozstrihať a žiadala, aby jej dcéra voňavku dala, čo ona odmietla so slovami, že je to darček, tak jej
obžalovaná prikázala, aby voňavku išla rozbiť na balkón, pričom maloletá obžalovanej stále opakovala, že je to darček, nech s tým prestane, nech sa neopováži dotknúť šiat a následne jej obžalovaná dala niekoľko faciek, povedala jej, že je sviňa, že je nenormálna, kopla do nej a povedala jej, že má vypadnúť z bytu, následne jej obžalovaná povedala, že nepôjde vo veciach, ktoré jej kúpila ona, tak sa maloletá prezliekla do trička, mikiny, riflí a nízkych tenisiek, keď počas prezliekania obžalovaná do nej kričala, aby išla preč a keď odišla, tak obžalovaná na ňu kričala, že sa má vrátiť domov, maloletá aj napriek tomu z bytu odišla, nechcela sa domov vrátiť, nakoľko mala z obžalovanej strach, že jej znovu ublíži a bola jej zima, nakoľko vonku bola teplota okolo 0°C, maloletá sa chvíľu túlala po sídlisku W. v G. a nakoniec išla na ulicu P. v G. na sídlisku W., kde býva jej teta - najmladšia sestra obžalovanej, pričom uvedeného konania sa obžalovaná dopúšťala voči svojej dcére B. I. v období rokov 2014 až 2019, kedy maloletá mala z jej konania strach, plakávala, triasla sa, schudla, pokúsila sa ublížiť si na zdraví a aj po jej odchode k otcovi mala z obžalovanej strach, že jej ublíži, keď ju stretne na ulici a to aj napriek tomu, že maloletá je od 15.2.2019 zverená do starostlivosti otca P. I., nar. X.XX.XXXX,
právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora v neprospech obžalovanej čo do oslobodzujúceho výroku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17.8.2020.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd za hlavný a podstatný dôvod svojho rozhodnutia považoval absenciu priameho dôkazu s poukazom na údajnú nezákonnosť výsluchu poškodenej mal. N. L., nar. X.XX.XXXX (ďalej aj „poškodená“), ktorá bola vypočutá vyšetrovateľom v prípravnom konaní dňa 19.3.2019 pred vznesením obvinenia a prokurátor nenavrhol jej výsluch v konaní pred súdom. Tiež výpovede svedkov vypočutých v prípravnom konaní, ktorí na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať, vychádzali čisto z výpovede maloletej poškodenej a nevyplynuli z nich také relevantné skutočnosti a dôkazy, z ktorých by mimo výpovede poškodenej mohol byť vyvodený záver o tom, či sa vôbec skutok stal, ktorý bol predmetom obžaloby. Odvolateľ uviedol, že poškodená bola vypočutá dňa 19.3.2019 ako obzvlášť zraniteľná obeť a súčasne osoba mladšia ako 18 rokov formou obrazového a zvukového záznamu podľa § 134 ods. 4 a § 135 ods. 1, 2 Tr. por., tohto výsluchu sa zúčastnila psychologička, kurátorka a dozorujúci prokurátor. Na základe tohto výsluchu podporeného závermi znaleckého posudku PhDr. Miloša Šlepeckého, CSc., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia pre deti a dospelých, ako aj ďalšími dovtedy vykonanými dôkazmi bolo obžalovanej vznesené obvinenie a maloletá, rešpektujúc ust. § 135 ods. 2 Tr. por., už v ďalšom konaní nebola opakovane vypočúvaná, najmä aby nebola opätovne vystavená sekundárnej viktimizácii z opakovania prežitých skutočností, naviac v prítomnosti jej matky, ktorá v prípravnom konaní ešte nemala zvoleného obhajcu, a ak by mala byť zachovaná zásada kontradiktórnosti, pokiaľ by na tom trvala, musela by byť osobne prítomná pri výsluchu. Skutočnosť, že poškodená viac ako 7 mesiacov po podaní obžaloby dovŕšila plnoletosť, podľa názoru obžaloby nespochybňuje zákonnosť návrhu uvedeného v obžalobe prečítať na hlavnom pojednávaní prepis jej výpovede. Je síce pravda, že nikde v zápisnici o výsluchu mal. poškodenej nie je zmienka o použití ust. § 134 ods. 4 Tr. por., resp. § 135 ods. 1 Tr. por., avšak spôsob a forma vykonania tohto výsluchu sa uvedenými zákonnými ustanoveniami dôsledne riadil. Otcovi bola umožnená prítomnosť na tomto výsluchu na základe žiadosti maloletej a vzhľadom na jej psychické a emocionálne rozpoloženie mohla prispieť k správne vykonanému výsluchu. Pokiaľ súd obžalobu neodmietol a vec nevrátil prokurátorovi z dôvodu zistenia závažných procesných chýb, najmä porušenia práva na obhajobu, tým de facto považoval výpoveď poškodenej za zákonnú. Rovnako na hlavnom pojednávaní pristúpil súd bez akýchkoľvek výhrad k prečítaniu zápisnice a prepisu tejto výpovede poškodenej z prípravného konania a túto v celom rozsahu oboznámil podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovanej a prokurátora, čím osvedčil jej zákonnosť a mal na jej obsah prihliadať. Súd nepovažoval osobný výsluch za potrebný. Opätovne v tejto súvislosti dal do pozornosti ust. § 135 ods. 2 Tr. por. K nesprávnemu označeniu žalovaného trestného činu ako prečinu došlo v dôsledku vygenerovania chybne nahratého údaja v informačnom systéme prokuratúry, čo uniklo pozornosti obžaloby, avšak v odôvodnení je uvedené viackrát správne označenie tohto trestného činu ako zločinu. Obžaloba je presvedčená, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 17.8.2020 dostatočne odôvodňovali záver, že žalovaným konaním obžalovanej došlo ku spáchaniu a
naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a ) Tr. zák. Za tohto stavu mal prvostupňový súd rozhodnúť o uznaní viny a uloženom treste. V ostatnom prokurátor odkázal na obsah záverečnej reči. Na tomto základe navrhla obžaloba podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. oslobodzujúci rozsudok okresného súdu zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaná vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla, že odvolacie dôvody nepovažuje za opodstatnené a preukazujúce jej vinu. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, plne zohľadňujúci zákonné podmienky ust. § 119 ods. 2 Tr. por. a zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Aj podľa obhajoby jediným usvedčujúcim dôkazom mala byť výpoveď poškodenej. Platná judikatúra nevylučuje, že obžaloba sa môže opierať aj o výsluch svedka, ktorý nebol v prípravnom konaní vykonaný kontradiktórne, avšak iba v prípade, že tento dôkaz nie je rozhodujúcim alebo výlučne jediným dôkazom, ktorý by mal obžalovaného usvedčovať. V takomto prípade je nevyhnuté výsluch svedka vykonať až po vznesení obvinenia so zachovaním práva obvineného na obhajobu. Vypočutím poškodenej pred vznesením obvinenia nebolo možné vykonať výsluch kontradiktórnym spôsobom. Orgány činné v trestnom konaní po vznesení obvinenia už tento výsluch nezopakovali, hoci mali postupovať tak, aby obvinenej aspoň jedenkrát bolo poskytnuté právo zaručené čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru (právo na kontradiktórny proces). Argumentácia prokurátora v tomto smere nie je opodstatnená (sekundárna viktimizácia). Pri dnešných technických prostriedkoch nič nebránilo tomu, aby obvinená výsluch sledovala z inej miestnosti a následne prostredníctvom vypočúvajúceho kládla otázky. Prokurátor vzal na seba riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní nebude môcť danú výpoveď použiť pred súdom. Prokurátor nepodal návrh na výsluch poškodenej, na hlavnom pojednávaní súhlasil s čítaním tejto výpovede, čím sa pripravil o možnosť „zlegalizovať“ vykonaný dôkaz. Námietka prokurátora s odkazom na ust. § 263 ods. 1 Tr. por. je v rozpore so zásadami trestného konania. Ak by súd na základe vlastnej iniciatívy vykonal osobný výsluch poškodenej, konal by jednoznačne v prospech žalujúcej strany. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia môžu súdy vykonávať iba dôkazy, ktoré sa netýkajú primárne otázky viny, pretože bremeno dôkazu spočíva na prokurátorovi. Mal. poškodená po vznesení obvinenia nadobudla práva podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por. a jej výsluch vykonaný pred vznesením obvinenia sa stal právne neúčinný pre ďalšie konanie. Právne neúčinnou sa stala aj výpoveď svedka P. I. - otca poškodenej, ktorý bol najskôr osobne prítomný pri výsluchu poškodenej a potom bol ako svedok vypočutý k okolnostiam, ktoré boli predmetom výsluchu poškodenej. Svedkovia vypočutí v prípravnom konaní, o ktorých sa obžaloba opierala, výlučne vypovedali iba o skutočnostiach, o ktorých sa sprostredkovane dozvedeli od samotnej poškodenej. Naopak, svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovanej, ktorí na základe vlastných prežitých udalostí situáciu v rodine zhodnotili, prokurátor označil za osoby v susedskom, resp. v priateľskom vzťahu k obžalovanej. Prokurátor v rozpore so skutočnosťou označil úradné záznamy ÚPSVaR ako dôkazy preukazujúce vinu obžalovanej. V skutočnosti z ich obsahu vyplýva, že poškodená bola problematické dieťa, čoho dôkazom je aj rozhodnutie súdu, ktorým bol poškodenej určený dohľad. Je nesporné, že obžalovaná sama upozorňovala ÚPSVaR Ružomberok na problémy s poškodenou. Obhajoba v súlade so závermi súdu konštatuje, že prokurátor v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Jediný priamy dôkaz, výpoveď mal. poškodenej, zostal právne neúčinným, ďalšie dôkazy žiadnym spôsobom nepodporili obžalobu prokurátora, naopak, dôkazy podporili obranu obžalovanej. Za tohto stavu obhajoba navrhla, aby krajský súd zamietol odvolanie prokurátora v zmysle § 319 ako nedôvodné.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. a jeho obsah bol v súlade s ust. § 311 ods. 1 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania prokurátora (§ 317 ods. 1 Tr. por.) odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je plne dôvodné.
Východiskové úvahy prvostupňového súdu, ktoré našli svoje vyjadrenie pri jeho rozhodovaní o vine a treste obžalovanej v podobe oslobodenia obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., založené na nezákonnosti vykonaného dôkazu - výsluchu mal. poškodenej N. L. v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a nedostatku procesnej aktivity prokurátora v konaní pred súdom ako jediného priamo usvedčujúceho dôkazu a následne nepreukázanie viny obžalovanej iným vykonaným dôkazom vedúcej súd až k záveru, že na základe výsledkov dokazovania nebolo možné urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec skutok (tak ako je uvedený v obžalobe) stal, považuje odvolací súd za nesprávne, nerešpektujúce zistený skutkový stav veci a tak nepresvedčivé a predčasné, z tohto dôvodu majúce vplyv na porušenie práva na spravodlivý súdny proces v jeho práve na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a jeho presvedčivosť.
Zákonné ustanovenie § 135 Tr. por. je výsledkom transponovania čl. 15 ods. 3 a 4 smernice 2011/36/EÚ a čl. 20 ods. 3 a 4 smernice 2011/93/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty EÚ prijať opatrenia na ochranu detských obetí počas vyšetrovania s cieľom minimalizovať riziká druhotnej viktimizácie obetí trestných činov opakovaním ich výsluchov. Súčasne takýto postup predstavuje výnimku zo zásady ústnosti a zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 18, 19 Tr. por.).
Primárne súd uvádza, že pri výsluchu mal. poškodenej N. L., nar. X.XX.XXXX, ako obzvlášť zraniteľnej obete podľa osobitného predpisu, bol dodržaný riadny procesný postup najmä podľa ust. § 135 ods. 1 Tr. por. Poškodená bola vypočutá po začatí trestného stíhania vo veci v prítomnosti zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj psychológa, dozor vykonávajúceho prokurátora a zákonného zástupcu poškodenej s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu (tento je súčasťou vyšetrovacieho spisu vrátane jeho písomného prepisu). Ako vyplýva z obsahu citovaného zákonného ustanovenia, toto pripúšťa možnosť prítomnosti zákonného zástupcu pri výsluchu poškodenej. Zároveň táto prítomnosť nediskvalifikuje zákonného zástupcu v konaní vypovedať ako svedok, kladie však nároky na zhodnotenie jeho výpovede, na ktoré by sa malo v odôvodnení rozhodnutia pamätať. Formálne neuvedenie zákonných ustanovení predpisujúcich procesný postup v tomto špecifickom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť na ujmu vykonaného procesného úkonu, pokiaľ tento bol vykonaný v súlade so zákonom.
Zo súdnej praxe je potrebné poukázať na Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. 30/2010 (sp.zn. Tpj 63/2009, prijaté 7.decembra 2009), ktorý sa zaoberal aj otázkou porušenia práva obvineného na obhajobu (práva na kontradiktórny postup) v súvislosti so svedeckou výpoveďou vykonanou pred vznesením obvinenia po začatí trestného stíhania „vo veci“, o ktorú sa opiera obžaloba. V zmysle citovaného stanoviska bodu II. „Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku).“ Aj vzhľadom na zmenu právnej úpravy, že v súčasnosti ide o výpovede osôb mladších ako 18 rokov, uvedené stanovisko nestratilo na nič na svojej aktuálnosti. Takéto ponímanie len rešpektuje a utvrdzuje ochranu obzvlášť zraniteľnej obete z hľadísk preferovaných zákonom, smerujúcich k tomu, aby sa výsluch takejto osoby v ďalšom konaní nemusel opakovať. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 135 ods. 2 druhá veta Tr. por., podľa ktorého v konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Ďalej podľa § 263 ods. 3 Tr. por. zápisnica o výpovedi svedka, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona, sa môže prečítať aj vtedy, ak išlo o neodkladný a neopakovateľný úkon.
Výsledkom uvedeného procesného úkonu je obrazovo-zvukový záznam výpovede tejto osoby a jeho zákonnosť je predpokladom vykonania tohto záznamu aj ako vecného dôkazu postupom podľa § 270 Tr. por. Takýmto procesným postupom je do istej miery zaistená bezprostredná možnosť obvinenej/ obžalovanej osoby oboznámiť sa s obsahom výpovede a plne sa k nej vyjadriť, vzniesť námietky.
Prvostupňový súd zvlášť apeloval na skutočnosť, že ani postavenie obete a jej práva nesmú byť na úkor práva obžalovanej na obhajobu. Odvolací súd sa nestotožnil s takýmto formálnym prístupom. Podľa
názoru odvolacieho súdu práva obete trestného činu (poškodenej) a obžalovanej majú byť vo vzájomnej rovnováhe, ktorej garantom musí byť súd. Zákon tiež transponovaním Smerníc EÚ sledoval cieľ ochrany obetí, ktorý nemôže zároveň poprieť absolútnym výkonom práva na obhajobu, teda uprednostňovaním procesných práv len jednej strany. Trestný poriadok, ako aj medzinárodné normy pripúšťajú výnimky z dodržiavania princípu kontradiktórnosti. Výnimka z toho princípu podľa názoru odvolacieho súdu sa vzťahuje aj na tento prípad. V takomto rovnovážnom pomere práv procesných strán musí zasiahnuť súd, ktorý má zabezpečovať spravodlivosť rozhodnutia. Citlivosť a ohľaduplnosť zo strany súdu (oboznámeného aj so správaním poškodenej počas výpovede - emocionálne rozpoloženie) sa má prejaviť v riešení vzniknutej procesnej situácie (aj pri vedomosti, že výsluch poškodenej nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom) práve oboznámením zápisnice o výsluchu poškodenej, na oboznámenie ktorej nie je potrebné splniť podmienky podľa § 263 Tr. por. (za predpokladu, že poškodená je stále osobou mladšou ako 18 rokov), resp. ako v prípade neodkladného a neopakovateľného úkonu. Treba zdôrazniť aj skutočnosť, že po prečítaní výpovede poškodenej pred súdom sa k nej obžalovaná vyjadrila. V podstate namietala nepravdivosť tejto výpovede ako celku s tým, že poškodená si vymýšľa. Osobitne neuviedla, že má konkrétne otázky na poškodenú, alebo by žiadala vysvetliť nezrovnalosti v tejto výpovedi.
Vzhľadom k uvedeným úvahám sa odvolací súd nestotožnil s procesným postupom prvostupňového súdu, ktorý z dôvodu porušenia práva na obhajobu obžalovanej nevzal do úvahy výpoveď poškodenej pri rozhodovaní o vine zo žalovaného skutku len preto, že nebola vykonaná kontradiktórne. Prvostupňový súd mal k zadokumentovanej výpovedi poškodenej pristupovať ako k výpovedi zákonnej a túto spolu s ostatnými dôkazmi v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotiť, zvlášť keď nebola osamoteným dôkazom obžaloby. V tejto súvislosti je úplne legitímna otázka, koľkokrát má byť obeť trestného činu opakovane podrobovaná opakovaniu situácie, ktorej mala byť vystavovaná zo strany páchateľa. Raz sa tak udialo pri výpovedi dňa 19.3.2019, následne pri znaleckom vyšetrení. Len za predpokladu, že by nebolo možné preveriť výpoveď poškodenej žiadnym dôkazom a táto ako celok by vzbudzovala závažné pochybnosti z hľadiska pravdivosti a dôveryhodnosti, bolo by namieste opätovne poškodenú osobu vypočuť.
Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade bola obžaloba postavená len na výpovedi poškodenej a že táto výpoveď je jediným usvedčujúcim dôkazom. Prvostupňový súd len vo všeobecnosti zhodnotil, že „ani z výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní (ktorí v konaní pred súdom využili právo a odmietli vypovedať), nevyplynuli relevantné skutočnosti, také dôkazy, z ktorých by mimo výpovede maloletej mohol byť vyvodený záver o tom, či sa vôbec stal skutok, ktorý bol predmetom obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok, súd reálne nemal podklad pre rozhodnutie o závere, že by k skutku vôbec došlo.“ Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok PhDr. Miloša Šlepeckého, PhD., znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých č. 4/2019 z 25.6.2019, zo záverov ktorého okrem iného vyplýva, že poškodená vykazuje známky týranej osoby (syndróm CAN). Z doplnenia znaleckého posudku zo 4.12.2019 (vo fáze pred ukončením vyšetrovania), po tom, ako mal znalec možnosť oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho spisu (dôkazov zabezpečených po vznesení obvinenia obvinenej A. X.), vyplýva, že znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku a tieto nemal dôvod meniť. Hodnotenie dôkazného stavu súdom ani zmienkou nereflektuje na závery znaleckého dokazovania. Súd tak dôležitý dôkaz pri uvedenej trestnej činnosti ponechal úplne nepovšimnutý. Skutočnosť, že bol takýto dôkaz vykonaný, vyplýva len z popisnej časti dôkazných prostriedkov odôvodnenia rozhodnutia. Ako nedostatok odvolací súd vidí aj v tom, že súd prikročil bez ďalšieho k čítaniu záverov znaleckého posudku vzhľadom k závažnosti jeho záverov k stíhanému skutku. S návrhom na vypočutie znalca, podaného obžalovanou prostredníctvom obhajkyne (písomné podanie z 31.7.2020 na č.l. 458 súdneho spisu), sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal.
Pred súdom odmietli vypovedať svedkovia: T. L. - matka obžalovanej a stará matka poškodenej, ktorá z podnetu vnučky podala trestné oznámenie; Mgr. T. P. - sestra obžalovanej; menované svedkyne zároveň zdôraznili, že trvajú na skutočnostiach, ktoré uviedli v prípravnom konaní; P. I. - bývalý manžel obžalovanej - otec poškodenej. U všetkých týchto svedkov súd skonštatoval, že svedkovia len sprostredkovane uvádzali skutočnosti, o ktorých sa dozvedeli od poškodenej. Výpovede uvedených svedkov boli prečítané z prípravného konania, tieto boli vykonané v súlade so zákonom, vrátane poučenia podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por., ktorí v tomto štádiu právo odoprieť vypovedať nevyužili. Uvedené výpovede je potrebné vyhodnotiť v kontexte žalovaného skutku samostatne a následne vo vzájomných
súvislostiach aj s ďalšími vykonanými dôkazmi. Napr. z výpovede T. L. vyplýva, že urobila správne, keď v mene vnučky podala trestné oznámenie, je pre ňu dôležité, že vnučka sa má teraz lepšie. Sťažovala sa, že vnučka nemohla k ním chodiť, ale keď prišla, tak sa vyžalovala. Svedok P. I. napr. uviedol, že niekedy aj dlhšiu dobu dcéru nevidel, ani ju nemohol kontaktovať, nakoľko jej matka zobrala mobil. Z výpovede svedkyne T. P. vyplynulo aj to, že po incidente vo februári 2019 dobehla poškodená naľahko oblečená k svedkyni s tým, že matka ju vyhodila z domu a dala jej facku, a keďže sa to nestalo prvýkrát, zavolala políciu. Na základe len príkladmo uvedených skutočností vyplývajúcich z výpovedí menovaných svedkov neobstojí záver prvostupňového súdu, že ide „len“ o sprostredkované informácie od poškodenej. Bolo potrebné prihliadnuť na možnosti, aké poškodená mala, komu, kedy a o čom sa zdôverila, a tieto vo vzájomnom súhrne vyhodnotiť. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že poškodená utekala z domu (viackrát) aj pred posledným incidentom z 15.2.2019. Podporne bolo potrebné prihliadnuť aj na obsah úradných záznamov z obdobia október-december 2018 (spísaných na ÚPSVaR Ružomberok), lekársku správu z júna 2018 a v nich opísané konfliktné situácie medzi obžalovanou a poškodenou, napr. aj hľadanie pomoci cez Linku dôvery.
Po dôkladnom oboznámení sa s vecou odvolací súd na rozdiel od okresného súdu nemohol konštatovať, že vo veci neexistuje priamy dôkaz, resp. reťaz nepriamych dôkazov, o tom, že sa stal skutok, len preto, že sa prvostupňový súd s týmito dôkazmi dôsledne nezaoberal, tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil, resp. dôsledne neaplikoval ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.
Záver o oslobodení obžalovanej spod obžaloby musí byť jednoznačný, presvedčivý a úplný vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci a nesmie nechať otvorenú žiadnu zásadnú otázku. Tomu musí zodpovedať aj odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, v ktorom sa musí premietnuť hodnotenie dôkazov súdom. Nedostatočné zhodnotenie dôkazov v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia viedlo odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii. V danej veci tak možno dôvodne konštatovať aj porušenie práva strán na spravodlivý proces.
V rámci nového prejednania a rozhodnutia súdom prvého stupňa dáva krajský súd do pozornosti okresnému súdu argumentáciu prokurátora v odvolaní a vyššie prezentované úvahy odvolacieho súdu. V ďalšom konaní bude potrebné reflektovať na skutočnosť, že poškodená v čase konania pred súdom už dovŕšila 18 rokov, a teda je možné ju v ďalšom konaní prípadne vypočuť. V prípade jej výsluchu bude možné aj ozrejmiť skutočnosť uvádzanú opatrovníkom, že poškodená síce zotrvala na stanovisku uvedenom pred vyšetrovateľom, ale na určité veci, ktoré bližšie nekonkretizovala, má s odstupom času iný názor. Následne súd po prípadnom doplnení dokazovania (výsluchom poškodenej, resp. výsluchom znalca) dôsledne vyhodnotí dôkazy v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por., opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázke procesného aj hmotného práva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.