Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-2202-2020.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Subarea
18Ek/2202/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. S., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. L. XXX, XXX XX Y. U., proti povinnému: F. S., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. R. XXX, XXX XX Y. U., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 7.202,23 Eur, bežného výživného a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Lýdia Bujňáková, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, sp. zn. 249EX 10/2021, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 19.12.2020 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 7.202,23 Eur, bežného výživného a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11P/223/2002 zo dňa 19.12.2002 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 29.12.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Lýdia Bujňáková, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, ktorá ju vedie pod sp. zn. 249EX 10/2021.
3. Súdnej exekútorke bolo dňa 12.02.2021 doručené podanie povinného označené ako „Námietka voči exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Lýdia Bujňáková“, v ktorom povinný uviedol, že dňa 05.02.2021 mu syn (oprávnený) preposlal prefotenú dokumentáciu ohľadom dokumentácie, ktorú mu prikázala poslať mama a nakoľko sa povinný na trvalom pobyte od 18. rokov nezdržiava (pri mame) nevedel skôr konať voči rozhodnutiu súdu. Následne povinný uviedol, že so synom žil v spoločnej domácnosti od jeho narodenia až do jeho 19. rokov života, spoločne prispieval na chod domácnosti, staral sa a prispieval na jeho každodenné potreby, pričom žili spolu s matkou oprávneného ako normálny pár - neboli manželia ale normálne fungovali a vychovávali syna spolu, čo môže potvrdiť obecný úrad v Gemerskej Polome, susedia, priatelia. Povinný uviedol, že všetko čo zarobil dával do rodiny a po presťahovaní do Bratislavy cca po 2 rokoch si priateľka (matka oprávneného) našla priateľa, oprávnený mal vtedy 17 rokov a matka od nich odišla zo dňa na deň, nepovedala nič povinnému ani oprávnenému, nenechala mu ani cent len odišla, povedala si otec staraj sa, pričom povinný spolu s oprávneným si našli nové bývanie v Bratislave, kde mali spoločnú zmluvu (povinný ju má odloženú) a staral sa sám o oprávneného, platil nájom, kupoval čo mu bolo treba, chodil na rodičovské združenia a nikdy nič od jeho EX nechcel, dokonca jej v tom čase kúpil auto, pretože si myslel, že sa k ním vráti. Momentálne matka oprávneného žije v prenajatom dome v dedine pri Trnave aj s oprávneným a jej priateľom, kde si prerábajú krčmu na bývanie a nato jej podľa povinného treba peniaze, prečo by inak žiadala výživné za celé obdobie života 20-ročného oprávneného až teraz, oprávnený je na internáte v Bratislave len
pandémia ju prinútila mať ho pri sebe, lebo internát je zavretý. Povinný taktiež uviedol, že s oprávneným má veľmi dobrý vzťah aj teraz, každý mesiac mu posiela peniaze a dáva mu viac peňazí ako mu bolo určené súdom spred 20 rokov a matka oprávneného to len chcela využiť - sociálny systém aby mala výhody a zneužíva povinného aj oprávneného (syna), bohužiaľ povinný nevedel o pošte. Vzhľadom k týmto okolnostiam povinný navrhuje, aby súd uznesením námietkam povinného vyhovel a následne exekúciu zastavil.
4. Súdna exekútorka predložila návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 01.03.2021 na rozhodnutie súdu spolu s vyjadreným oprávneného.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2021 uviedol, že s návrhom povinného nesúhlasí, a týmto žiada o vyplatenie dlžného výživného, na ktoré má na základe rozhodnutia okresného súdu nárok.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Súd na základe vyjadrenia súdnej exekútorky zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré súdna exekútorka odoslala povinnému jej bolo dňa 09.02.2021 vrátené ako neprevzatá zásielka. Dňa 12.02.2021 bol súdnej exekútorke doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom povinnému ako uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie zaslal upovedomenie o začatí exekúcie oprávnený. Súd tento návrh na zastavenie exekúcie posudzoval ako návrh na zastavenie exekúcie podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, avšak po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol otec (povinný v danom exekučnom konaní) zaviazaný prispievať na výživu maloletého po 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne od 01.12.2002, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Exekučný titul, predložený oprávnenými bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.12.2002.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie
s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez jeho existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a z toho dôvodu vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému naďalej trvá.
13. K námietkam povinného, ktoré uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že povinný svoje tvrdenia ničím nepreukázal, teda nepredložil súdu žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie (napr. výpis z účtu), ktoré by potvrdili, že mesačne platí oprávnenému bežné výživné určené v rozhodnutí súdu, aj keď ako je uvedené vyššie dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného. Pokiaľ povinný nepreukázal, že vymáhané dávky výživného oprávnenému uhradil v zmysle vykonateľného exekučného titulu, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, a preto súd tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nemôže považovať za relevantný dôvod na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
14. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
15. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. V zmysle § 255 ods. 1 CSP sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.