Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_6P-4-2020.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci T. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, na čas do plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov, matky: X. T., B.. XX.XX.XXXX, X. S. XXX/X, X. a otca: T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. K. X, XX S. U., R., R. XRE, D. W., o zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
M e n í s a výživné určené rozsudkom Okresného súdu v C. č.k. P 109/2005-153 zo dňa 17.12.2009 a to tak, že sa zvyšuje výživné na T. T., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000,- Kč v prepočte 36,- EUR mesačne na sumu 150,- EUR mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám T. T., začínajúc dňom 01.01.2020.
Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2020 do 30.06.2021 v sume 2.052,- EUR súd p o v o ľ u j e otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 70,- EUR mesačne, spolu s bežným výživným k rukám T. T., pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.01.2020 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil výživné určené rozsudkom Okresného súdu v C. č.k. P 109/2005-153 zo dňa 11.05.2002 a to tak, že sa zvyšuje výživné na maloletého T., na sumu 200,- EUR mesačne počnúc dňom 07.01.2020, vždy k 1. dňu v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Vo svojom návrhu uviedla, že jej mal. syn nastúpil od 01.09.2018 na denné štúdium na V. H. P. L., ktorá je súkromnou školou, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Náklady na maloletého sa zvýšili aj z dôvodu jeho fyzického rastu. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, má dlh na výživnom. Podľa jej vedomostí sa od posledného rozhodnutia zmenil aj príjem otca, ktorý by sa mal v súčasnosti nachádzať v I. a jeho príjem by sa mal pohybovať okolo 1.900 L mesačne. Uviedla, že je nezamestnaná a jej príjem pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov v celkovej sume 319,72,- EUR.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.
3. V priebehu súdneho konania T. T. nadobudol plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom T. T., oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu v C. č.k. 36C/350/2001, rozsudkom Okresného súdu v C. č.k. P/109/2005-153 zo 17.12.2009, rozsudkom Okresného súdu v C. č.k. 41PaNc/32/2005, rodným listom T. T., správy z V. H. P. L., správami dožiadaného súdu v C., s minimálnou mzdou vo P. X. v roku 2021 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Z rodného listu T. T. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky X. T., B.. XX.XX.XXXX a otca T. T., B.. XX.XX.XXXX.
6. Rozsudkom Okresného súdu v C. sp. zn. 36 C 350/2001-16 zo dňa 14.05.2002 bolo manželstvo rodičov T. T. rozvedené.
7. Okresný súd v Ostrave rozsudkom č.k. 41 P a Nc 32/2005 a 0 P 109/2005-19 zo dňa 16.05.2013 schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol v tom čase maloletý T. zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 500,- Kč mesačne. Ďalším rozsudkom Okresného súdu v C. č.k. P 109/2005-153 zo dňa 17.12.2009 zvýšil výživné na mal. T., a to zo sumy 500,- Kč na sumu 1.000,- Kč mesačne. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že otec dieťaťa bol v tom čase niekoľkokrát evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom vždy bol z evidencie sankčne vyradený. Otec mal príjmy len za poskytované jednorazové služby v oblasti výpočtovej techniky vo výške približne 3.000,- Kč až 4.000,- Kč. Otec mal vyživovaciu povinnosť k synovi H. T. a k manželke O. S.. Súd vychádzal pri výpočte výživného z minimálnej mzdy 8.000,- Kč.
8. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že žije so svojím druhom a z ich spolužitia sa narodili dve mal. deti, a to P. H. L. T.. V spoločnej domácnosti s ňou žije aj syn T.. T. je študentom V. H. P. L.. Od otca syna vymáha výživné cez centrum právnej pomoci. V čase, keď žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti bol práceschopný, jeho zdravotný stav bol dobrý. Údajne by mal byť ženatý a mal by mať ďalšieho syna. V súvislosti so synom má výdavky na stravu, ošatenie, učebné pomôcky, hygienické potreby. Syn denne cestuje do školy. Je zdravý, má také potreby ako ostatné deti v jeho veku. V prvom ročníku potreboval uniformu do kuchyne, ktorú sumu museli zakúpiť zo svojich prostriedkov v sume 67,- EUR, pracovné zošity na francúzsky a nemecký jazyk v sume 30,- EUR, ZRPŠ v sume 13,50,- EUR, triedny fond a kultúrne podujatia 5,- EUR na jeden školský rok. Každé tri mesiace na nákup surovín na varenie je potrebné prispieť 15,- EUR. Na baristický krúžok uhrádza 20,- EUR ročne. Cestovné do školy uhrádza vo výške cca 10,- EUR mesačne. V druhom ročníku sa jeho výdavky zvýšili. Za uniformu zaplatila 102,- EUR, tiež uhrádzal ZRPŠ a poplatok za baristický krúžok. Ďalšie výdavky vynaložila na ošatenie, obuv a hygienu cca 50,- EUR na školský rok a to mimo stravy, ošatenia, hygienických potrieb, ktoré potrebuje bežne. Vreckové dostáva syn vo výške cca 5,- EUR mesačne. Jeho otec sa s ním nekontaktuje, neuhrádza výživné, neobdarováva ho ani na narodeniny, meniny, či sviatky. Ďalej uviedla, že momentálne je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jej druh je od marca 2020 opätovne zamestnaný. Donedávna bol práceneschopný, liečil sa kvôli vysokému krvnému tlaku. Bývajú v dvojizbovom byte, za ktorý mesačne uhrádzajú inkaso cca 100,- EUR, platia internet vo výške 35,- EUR mesačne a za odvoz smetí uhrádzajú 8,- EUR. Nevlastní majetok väčšej hodnoty.
9. Matka poberá náhradné výživné, v máji 2021 jej bola zaslaná vymožená suma na dlžnom výživnom vo výške 123,- EUR z S. L. T. C. J. H. T..
10. Podľa výpovede T. T. aktuálne je študentom tretieho ročníka strednej školy V. H. P. L. s tým, že štúdium je päťročné. Po ukončení strednej školy by chcel pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Počas týždňa nebýva v študentskom domove, ale denne dochádza do školy. Mesačne na cestovnom uhradí cca 40,- EUR. V škole nechodieval na obedy, stravoval sa sám. V priemere 2,- EUR denne uhradí za obedy, čo v priemere mesačne činí 42,- EUR. Na desiatu do školy vynaloží ďalších 42,- EUR mesačne. Za MHD v L. mesačne uhradí 12,- EUR. Keďže vykonáva aj prax, musel si zabezpečiť uniformu čašníka, za ktorú zaplatil 120,- EUR, ako aj kuchynskú uniformu vo výške 80,- EUR. Za čistenie uniforiem v čistiarni uhrádza 60,- EUR za mesiac. Za pracovné zošity na cudzie jazyky uhradil spolu 24,- EUR. Zároveň si sporia na stužkovú slávnosť, ročne uhrádza 100,- EUR a to už od prvého ročníka. Ďalšie výdavky má na oblečenie, hygienické potreby, obuv. Je zdravý, lieky neužíva žiadne. Krúžky, za ktoré by uhrádzal platby, nenavštevuje. Štipendium nepoberá. Snaží sa získať finančné prostriedky aj brigádou. Ide o nepravidelný príjem. V priemere má mesačné nepravidelné výdavky cca 200,- EUR. Počas dištančného
štúdia si musel zakúpiť notebook za 250,- EUR. Úspory nemá žiadne. Otec sa s ním nekontaktuje, pravidelne výživné neuhrádza. Ani v prípade narodenín, menín, sviatkov mu neposiela žiadne darčeky.
11. Zo správy V. H. L. je zrejmé, že T. T. je študentom X. ročníka ich školy. Sociálne štipendium nepoberá.
12. Podľa správy Okresného súdu v C. otec nie je vedený v registri cestných vozidiel ako vlastník, či prevádzkovateľ vozidla, v katastri nehnuteľností nie sú k osobe otca vedené žiadne vlastnícke či iné vecné práva, otec nemá vedený účet v bankách, v centrálnej evidencii exekúcií je k osobe otca vedených 11 záznamov, nepoberá žiadny dôchodok, nie je vedený v registri poistencov ani v evidencii osôb samostatne zárobkovo činných osôb, nebol zistený žiadny zamestnávateľ otca, otec nie je príjemcom dávok štátnej sociálnej podpory, nie je mu poskytovaná dávka v hmotnej núdzi, bol vedený na Úrade práce Č. G. naposledy v roku 2009.
13. Súd z internetových stránok zistil, že hodinová minimálna mzda vo P. X. je 8,70 L pre osoby nad 25 rokov. Minimálna hrubá mesačná mzda vo P. X. je vo výške 1.765,- EUR a priemerná mzda vo výške 2.723,- EUR.
14. Súd vec takto právne posúdil.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Touto zmenou môže byť napríklad vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie a zníženie príjmu rodičov a pod.
24. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane
povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
25. V danom prípade dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Súd zvýšil výživné na T. T. začínajúc dňom 01.01.2020 zo sumy 1.000,- Kč na sumu 150,- EUR mesačne. Zmena pomerov nastala v tom, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 12 rokov. Pri poslednej úprave výživného bol v tom čase maloletý T. žiakom prvého stupňa základnej školy a toho času je už dospelý a je študentom X. ročníka hotelovej akadémie, v dôsledku čoho podstatným spôsobom vzrástli výdavky spojené s uspokojovaním jeho základných potrieb. Výdavky vzrástli najmä v súvislosti s jeho fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami ako aj so zvýšenými výdavkami súvisiacimi s nástupom na štúdium na hotelovej akadémii. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v tom čase dosahoval jednorazové príjmy v oblasti výpočtovej techniky približne vo výške 3.000,- Kč až 4.000,- Kč. Otec mal vyživovaciu povinnosť k synovi H. T. a k manželke O. S.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec sa toho času zdržiava vo P. X., avšak súdu sa nepodarilo zistiť jeho skutočný pobyt, ani jeho zárobkové pomery, a to ani prostredníctvom dožiadaného súdu vo P. X.. Z Č. G. otec nepoberá žiadne dávky štátnej sociálnej podpory, nie je tam vedený na úrade práce, nepoberá dôchodok, nie je vlastníkom motorového vozidla, ako ani vlastníkom žiadnych nehnuteľností. V Č. G. je voči nemu vedených 11 exekúcií. Súdu tiež nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by otcovi bránili v zahraničí pracovať a dosahovať príjem.
26. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. dcéram.
27. Judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 - 30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. V aplikačnej praxi súdy vychádzajú pri určovaní výšky výživného vzhľadom na podobnosť právneho systému aj z materiálu Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, v zmysle ktorého výška výživného na dieťa 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % z čistého príjmu povinného.
28. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť reálny príjem otca, ktorý dosahuje vo P. X., súd pre určenie výšky výživného vychádzal z minimálnej mzdy stanovenej vo P. X., ktorá predstavuje mesačne 1.765,- EUR (hrubá minimálna mzda), pretože je zrejmé, že otec dosahuje príjem, keďže otcovi boli vo P. X. vykonané zrážky a vymožená suma vo výške 123,- EUR (cca 100 L) bola zaslaná matke. Ak by uvedená suma v čistom činila 1.500 €, 20 % z tejto sumy predstavuje 300,- EUR a pri dvoch vyživovacích povinnostiach otca, ktoré sú súdu známe, sa javí suma 150,- EUR na jedno dieťa ako primeraná.
29. Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného prihliadal i na to, že otec sa o syna žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ho a voči synovi si neplní ani vyživovaciu povinnosť. Matka poberá náhradné výživné. Starostlivosť o syna a jeho potreby je v celej miere na matke. Z postoja otca, ktorý sa o svoje dieťa nezaujíma je zrejmé, že je ľahkovážny a nezodpovedný, čo nemôže ísť na úkor jeho syna.
30. Vzhľadom na uvedené, súd považuje zvýšené výživné zo sumy 1.000,- Kč na sumu 150,- EUR za primerané a podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam otca, tak aj odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj počtu vyživovacích povinností otca, preto návrh vo zvyšnej časti zamietol.
31. Za obdobie od 01.01.2020 do 30.06.2021 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 2.052,- EUR, ktoré súd vypočítal ako rozdiel medzi zvýšeným výživným za uvedené obdobie a výživným, ktoré bol otec povinný uhrádzať v zmysle poslednej úpravy výživného vo výške 1.000,- Kč, v prepočte 36,- EUR (18 mesiacov x 114,- EUR = 2.052,- EUR). Dlžné výživné súd povolil otcovi uhrádzať k rukám T. T. v mesačných splátkach po 70,- EUR, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, vzhľadom na jeho výšku.
32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.