Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-172-2020.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/172/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Dušan Vykoukal, T., Ludvíkov dvor 801, 040 15 Košice-Šaca, IČO: 10 818 839, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 227,55 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.7.2020, č.k. 29Cb/99/2019-96 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 227,55 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 14.6.2018 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe podanej na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) odôvodnenej skutočnosťou, že dňa 3.4.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Opel Insignia, EČV: KE XXX IO, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo F. C., D. 9, XXX XX Y.. Škodová udalosť bola ohlásená žalovanému, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie, ním registrovaná pod č. 9565689379. Poistený dal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise Dušan Vykoukal, miesto podnikania Ludvikov Dvor 801, 040 15 Košice-okolie, IČO: 10 818 839. Náklady na opravu motorového vozidla boli servisom vyčíslené vo výške 909,34 eur a následne uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018021. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.5.2019, bolo poškodenému oznámené, že dňa 29.5.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Z uplatnenej sumy vo výške 909,34 eur, suma priznaná a uhradená žalovaným predstavovala 681,79 eur (nepriznaná suma 227,55 eur).Pohľadávka predstavujúca nezaplatenú časť poistného plnenia vo výške 227,55 eur bola vlastníkom motorového vozidla (ktorým je poistený), postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitnostiam likvidácie, bola priznaná cena NH 19,16 eur, pretože ide o neautorizovaný, nezmluvný servis.
3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica bránil tým, že:
- návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 CSP, pretože nešpecifikoval ani len základné údaje - (napr. o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného)
- namieta existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu argumentujúc absolútnou neplatnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky
- faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju v svojom účtovníctve.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil následovný skutkový stav:
- dňa 3.4.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle OPEL Insignia EČV: KE XXX IO, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo Zdenkovi C.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie a im vedená ako poistná udalosť č. 9565689379
- poškodené motorové vozidlo bolo opravené ním v servise Dušan Vykoukal, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu predstavovali sumu 909,34 eur, uplatnenú u žalovaného faktúrou č. 2018021
- oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.5.2019 bolo poistenému oznámené, že dňa 29.5.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.
- suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 681,79 eur. Nepriznaná suma vo výške 227,55 eur bola Zdenom C. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2018
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 a nasl. OZ (právna úprava poistnej zmluvy), § 524 a nasl. OZ (právna úprava Zmluvy o postúpení pohľadávky), § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (omeškanie dlžníka a nároky z neho plynúce) a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.
6. Za nedôvodnú označil námietku žalovaného, že zo strany žalobcu neboli dodržané ustanovenia § 132 CSP, pretože žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti, označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a špecifikoval žalobný návrh. Konštatoval, že na základe tejto žaloby súd vydal platobný rozkaz, pričom nepovažoval za potrebné vyzývať právneho zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je jednoznačne individualizovaný a zmluva je z hľadiska § 37, § 39 Občianskeho zákonníka platná. Z jej obsahu vyplýva, že postupovanou pohľadávkou je žalovaným neuhradená časť nárokov na poistné plnenie, ktoré si uplatnil poškodený vo vzťahu k žalovanému.
8. Za irelevantnú označil aj skutočnosť, či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu), faktúru za opravu vozidla, pretože poškodený má pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu (tretiu osobu). Zdôraznil, že ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu.
9. V ďalšom uviedol, že Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.5.2018 je nepreskúmateľné a nie je z neho zrejmé, prečo žalovaný nevyplatil poistné plnenie v žalobcom uplatnenej výške. Z oznámenia o poistnom plnení iba vyplýva, že žalovaný určil normohodinu 19,16 eur/Nh, ako k nej však dospel bližšie neuviedol. V tejto súvislosti zdôraznil, že cena normohodín je tvorená trhom a nie svojvoľným jednostranným určením poisťovňou, a že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynula ním svojvoľne určená cena prác (lakovacích, či mechanických za normohodinu). Žalobca zároveň preukázal, že suma účtovaná za normohodinu vo faktúre predloženej žalobcom je primeraná a obvyklá.
10. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a priznal ich odo dňa splatnosti predmetnej faktúry.
11. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie a v svojej podstate trpí aj nepreskúmateľnosťou. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 OZ. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodeného ako postupcu, týkajúceho sa postúpenia samotnej pohľadávky a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpenia, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc už v podstave argumenty uvádzané v priebehu prvoinštančného konania.
15. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
18. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2020 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 210 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
20. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:
22. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodenému, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodenému voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodeným a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr.
23. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
25. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia ustanovenia § 40 OZ a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ.
26. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek určitá pohľadávka ak je nepochybné, z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvu o postúpení uzatvoril poškodený ako pôvodný veritel so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpeniach jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v jej bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).
27. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti záväzky poškodeného voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho sú zmluvy absolútne neplatné. Poškodený, ktorý je vlastníkmi vozidla poškodeného a následne opravovaného v dôsledku poistnej udalosti, postúpil na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti a nie svoje záväzky.Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.
28. Ustanovenie § 35 OZ vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že východiskom pre výklad prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie. Ak je jeho slovné vyjadrenie (ako prejav vôle) nejakým spôsobom nepresné alebo rozporné, potom je potrebné pri jeho výklade aplikovať výkladové pomôcky ustanovené v OZ.
29. Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej zameniteľnosť a nie je daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti.
30. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).