Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-198-2020.pdf
PDF · 146.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/198/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, XXX XX P., bývajúca na adrese P. 7, zastúpená: LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Na hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175 a otec - R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XX, XXX XX P., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, o návrhu otca a návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/435/2017- 301, zo dňa 25.02.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o styku otca s maloletou K. A., nar. XX.XX.XXXX m e n í v časti styku počas letných školských prázdnin tak, že
Počas letných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou K. A., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny rok od 15.07. od 17.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a od 15.08.od 17.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 01.07. od 17.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je bydlisko matky. V ostatných častiach zostáva výrok rozsudku súdu prvej inštancie o styku otca s maloletým dieťaťom nezmenený.
Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, t.j. výroku, ktorým zamietol návrh otca, výroku o zverení maloletej K. A. do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní a spravovaní majetku maloletej, o výživnom a styku p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/435/2017-301 zo dňa 25.02.2020 zamietol návrh otca, maloletú K. A., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú K. v sume 200 eur mesačne vždy do 15 dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 25.02.2020. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou K. s výnimkou prázdnin a sviatkov každý nepárny týždeň od piatka od 16.15 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a každý párny týždeň od štvrtka od 16.15 hod. do nasledujúceho piatka do 08.00 hod.; počas letných prázdnin v párnom roku od 15.07. od 17.00 hod. do 25.07. do 17.00 hod. a od 15.08. od 17.00 hod. do 25.08. do 17.00 hod. a v nepárnom roku od 01.07. od 17.00 hod. do 10.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 17.00 hod. do 10.08. do 17.00 hod.; počas
vianočných prázdnin v párnom roku od 26.12. od 17.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. a v nepárnom roku od posledného školského dňa pred zimnými prázdninami od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými prázdninami od 17.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod. a počas jarných prázdnin v nepárnom roku od posledného dňa vyučovania pred jarnými prázdninami od 17.00 hod. do dňa predchádzajúceho prvému školskému dňu po jarných prázdninách do 17.00 hod.. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej určil školské zariadenie, ktoré navštevuje a v prípade jej neprítomnosti v tomto zariadení, bydlisko matky. Vyslovil, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, § 43, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Konštatoval, že konfliktné vzťahy rodičov a boj rodičov o dieťa kontaminujú intrapsychickú stabilitu a istotu dieťaťa množstvom náročných emócií: panikou, úzkosťou a strachom, smútkom, bezmocnosťou, až po prežívanie hrôzy, čo nie je v najlepšom záujme dieťaťa a chronickým opakovaním vyvolávajú psychopatologické zmeny. Predmetný boj rodičov maloletú zaťažuje a vyvoláva v nej negatívne emócie. Poukázal na to, že pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je nevyhnutné splnenie zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok. Pri rozhodnutí o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky vychádzal z vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania s cieľom zastabilizovania aktuálnej situácie maloletej, berúc do úvahy zmenu jej denného režimu od nástupu na povinnú školskú dochádzku. Mal preukázané, že maloletá je na matku primárne citovo naviazaná, ale zároveň má s otcom vytvorený pevný citový vzťah. Za rozporné so záujmom maloletej považoval jej okamžité zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj vzhľadom na vyjadrenie maloletej, ktorá opakovane (pred súdom aj v rámci znaleckého dokazovania) odmietala striedavú starostlivosti s tým, že nevie z akého dôvodu ju nechce skúsiť. Podľa záverov znalca môže dieťa nevedieť, prečo striedavú starostlivosť nechce, ale vie, že to nechce. Konštatoval, že pre dieťa sú podstatné citové a vzťahové potreby po dostatočnom a stabilnom kontakte s oboma rodičmi, ktorým odporučil, aby uvedené vzali v úvahu a boli motivovaní k vyriešeniu praktických otázok starostlivosti o maloletú. Prihliadol na absolvovanie odborného poradenstva rodičov u Mgr. Q., ktoré po obdržaní znaleckého posudku vypracovaného Mgr. P. ukončili, pričom psychologička odporúčala striktne dodržiavať stanovený spôsob starostlivosti, ktorý by mal súd stanoviť v súlade so súdnoznaleckým posudkom, hľadať možnosti spolurozhodovania o záležitostiach dieťaťa a zdržať sa akýchkoľvek prejavov vyčítania, obviňovania a urážania. Zohľadnil názor maloletej, jej vek, rozumovú vyspelosť a jej jednoznačné, zrozumiteľné a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrené odmietanie striedavej starostlivosti. Zdôraznil, že v konaní rozhodol v záujme maloletého dieťaťa, pričom zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky netrestá otca, ktorý má právo na rovnocennú starostlivosť o dieťa, avšak berúc do úvahy závery znalca, záujem maloletej, jej spokojnosť s doterajšou formou starostlivosti zo strany rodičov a obavy pred akýmikoľvek zmenami, jej citlivú povahu, vyrovnanie sa s rozchodom rodičov s ťažkosťami a za výraznej pomoci matky pri stretávaní sa s otcom a pomalom rozširovaní ich styku, keď nebola dlho vyrovnaná s prespávaním u otca. Prihliadal na pozitívny citový vzťah maloletej k obom rodičom a výsledky znaleckého dokazovania, v rámci ktorých pri preferencii rodičovských postáv u maloletej prevažuje väčšia citová a emočná náklonnosť k matke, keď uprednostňuje zotrvanie v osobnej starostlivosti matky so súčasným extenzívnym rozsahom styku s otcom. Dospel k záveru, že na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nie sú splnené hmotnoprávne podmienky napriek tomu, že obaja majú vytvorené podmienky a majú záujem starať sa o maloletú. Poukázal na to, že názoru maloletej musí byť venovaná patričná pozornosť a pri rozhodovaní na jej názor musí súd prihliadnuť. Zohľadnil skutočnosť, že znalec neodporúčal ani vyskúšanie striedavej osobnej starostlivosti, pretože to nie je v záujme maloletej, ktorá by s touto formou starostlivosti mala byť vnútorne stotožnená a mala by ju chcieť sama vyskúšať. Prihliadol aj na vyjadrenie otca, že by počkal s návrhom na zverenie dcéry do striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na jej vek, keď si sám uvedomil, že na to ešte nie je pripravená, ale návrhom chcel zabrániť odsťahovaniu matky s maloletou na R.. Z uvedených dôvodov návrh otca zamietol. Oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keďže nezistil žiadne okolnosti vylučujúce jedného z rodičov z výkonu rodičovských práv a povinností pri zastupovaní a správe majetku. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej (strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru), možnosti a schopnosti otca, ktoré sú dané jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, aktuálnym pracovným zaradením, praxou, celkovou pracovnou
vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Výživné určil v zmysle návrhu matky odo dňa vyhlásenia rozsudku a pri určení jeho výšky prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka. Výživné vo výške 200 eur mesačne považoval za zodpovedajúce veku a oprávneným a odôvodneným potrebám maloletej a pomerom zisteným na strane rodičov. Zohľadnil skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka je ekonomicky nečinná, čerpá materskú dovolenku, nakoľko má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vzal v úvahu doterajšie príspevky otca na maloletú, t.j. platby výživného vo výške 120 eur mesačne, kúpu hračiek a oblečenia, pričom na krúžky neprispieval, a dospel k záveru, že uvedené príspevky nepostačovali na zabezpečenie jej všetkých odôvodnených potrieb. Prihliadal na produktívny vek otca, jeho odbornosť a skutočnosť, že zo zdravotného hľadiska mu nie sú trvale odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné pobyty a pod.. Náklady na maloletú mal riadne preukázané matkou s tým, že nie všetky náklady dieťaťa, t.j. všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod., sa preukazujú. Dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloletú určeným výživným, keď otec nepreukázal žiadne svoje zvýšené náklady. Zároveň vzal v úvahu aj skutočnosť, že časť potrieb maloletej matka hradí z prídavkov na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou poukázal na potrebu zohľadňovať pomery na strane maloletého dieťaťa (vek, zdravotný stav, denný režim, vzťah k rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, atď.), ako aj pomery na strane zo styku oprávneného rodiča (pracovná doba, bydlisko, spolubývajúce osoby, osobnostné predpoklady zabezpečiť dieťaťu riadnu opateru a vhodný program a pod.), pričom zdôraznil nezastúpiteľnosť a dôležitosť oboch rodičov pre dieťa, nevyhnutnosť ich výchovného vplyvu a potrebu rozvíjania vzájomných citových väzieb. Poukázal na to, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa, nadobúdaním jeho zručností a samoobslužnosti, jeho postupným odpútavaním sa od preferenčného rodiča, je namieste vykonať zmenu úpravy styku, a vždy je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi (§ 24 ods. 4 veta druhá Zákona o rodine). Mal preukázané, že styk otca s maloletou realizuje každý nepárny týždeň od piatka od 16.15 hod. kedy si otec vyzdvihne zo školy a v pondelok ráno na 08.00 hod. ju odvedie do školy; v párnom týždni od štvrtka od 16.15 hod. do nasledujúceho piatka do 08.00 hod. a styk počas prázdnin si rodičia vedeli dohodnúť. Na základe vykonaného dokazovania upravil styk maloletej s otcom v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku a pri jeho úprave prihliadal na citlivú povahu, naviazanosť na matku, jej vyjadrenie a žiadosť mať dostatok času pre seba a vzal v úvahu jej školský režim a mimoškolské aktivity, pričom prázdniny a sviatky, kedy majú deti voľný režim, rozdelil rovnomerne medzi rodičov. Takto upravený styk otca s maloletou považoval za súladný so jej záujmom, nakoľko mimo prázdnin a sviatkov bude u otca spať v párnom týždni 3 noci a v nepárnom jednu noc, čo bez problémov zvládne a k otcovi sa bude tešiť. Matku upozornil na potrebu prípravy maloletej na styk s otcom po materiálnej stránke (primerané oblečenie v dostatočnom množstve) a jej stimulovaniu k pozitívnemu naladeniu na stretnutie s otcom. Zdôraznil, že súdne rozhodnutie je záväzné pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len závažné okolnosti (ochorenie). Rodičov vyzval k tolerancii a ústretovosti v prípade nemožnosti realizovať styk zo subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich a potrebu informovať sa vopred o tejto skutočnosti. Uviedol, že súdna úprava styku nie je nemenná a v prípade zmeny pomerov a po upokojení situácie bude možné styk nanovo upraviť, predovšetkým na základe mimosúdnej dohody rodičov a prípadne rozhodnutím súdu. Vyslovil, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu nebola vyčíslená celková výška znalečného (§ 58 CMP). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť tak, že maloletá bude zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov v pomere 60:40 tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do utorka do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň od utorka od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod., s výnimkou letných, vianočných, jarných a veľkonočných prázdnin, kedy sa uplatní osobitná úprava. Počas letných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od 15.07. od 17.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 31.07. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od 15.07. od 17.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 31.07. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od 26.12. od 17.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 17.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými prázdninami od 08.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 17.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými prázdninami od 08.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 17.00 hod., počas jarných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 08.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 08.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje, okrem prípadu, ak deň odovzdania alebo prevzatia pripadne na deň pracovného pokoja alebo maloletá v deň odovzdania alebo prevzatia nebude môcť školské zariadenie navštíviť, kedy je miestom odovzdania a prevzatia maloletej adresa bydliska odovzdávajúceho rodiča. Výživné navrhol určiť vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozhodnúť, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písmeno b), d), f), g) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentmi matky a jeho tvrdenia nebral do úvahy. Poukázal na komunikáciu rodičov v roku 2020 a jeho stretávanie s maloletou v rozsahu 28 dní z 56 dní, pričom ani v prípade striedavej osobnej starostlivosti nežiadal byť s maloletou nepretržite 28 dní. Namietal, že súd nebral do úvahy zmenu bývania maloletej, ktorá spáva pri bábätku, je vyrušovaná, do školy chodí neodpočinutá, avšak u neho má samostatnú izbu a kľud. Dal do pozornosti vyjadrenie maloletej, že by striedavú starostlivosť chcela skúsiť. Poukázal na nesúhlas matky s jeho návrhom preberať si maloletú aspoň jeden pondelok z dvoch týždňov zo školy a odovzdať ju o 17.00 hod., pričom znalec uveril tvrdeniu matky o preťažení maloletej bez zohľadnenia množstva jej krúžkov. Mal za to, že riešením, kedy maloletá ho nemá vidieť iba 7 a pol dňa, sa upevňuje pozícia matky pri výchove a pútaní si dcéry k sebe a odlúčenie viac ako 7 dní je jediná nevýhoda striedavej starostlivosti, keďže odpadá cestovanie medzi domovmi a školou, prenášanie vecí (maloletá má u neho zariadenú izbu) a spôsobuje negatívum v jeho vzťahu s maloletou. Za nelogické považoval odporúčanie znalca nevyskúšať striedavú starostlivosť a otázku odlúčenia maloletej na určitý počet dní vyhodnotil ako nepochopenú znalcom, ktorý pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z matkou prezentovaných klamlivých informácií. Nesúhlasil s kritikou a postojom znalca voči nemu považujúc ho za zaujatý a vysvetlil, že na vyšetrenie maloletej sa dostavil na jej podporu. Mal za to, že posudok a výpoveď znalca vykazujú značné rozdiely a protirečenia. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezoberal celým posudkom, ktorý neobsahuje iný závažný dôvod pre nevyhovenie jeho návrhu s poukazom na konštatovanie znalca, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin maloletej a sú schopní spolupracovať, avšak konanie matky, ktorá má zámer presťahovať sa, je primárne egoistické a otec sekundárne, aby zachránil vzťah otca a dcéry, koná inak. Dal do pozornosti konštatovanie, že maloletá si nepraje sa presťahovať, opustiť domov, zázemie, otca, rodinu a nie je identifikovaná a motivovaná v striedavej starostlivosti, ku ktorej ju nikdy nenútil. Považoval za prirodzené, že u maloletej je väčšia citová a emočná náklonnosť k matke, s ktorou trávi viac času. Maloletej sa vždy venoval (chodil pre ňu do školy), čo bolo asi dôvodom jej vyjadrenia pred znalcom, že by chcela fungovať ako predtým. Poprel, že by maloletá prežívala negatívne emócie, ktoré znalec nezaznamenal a nezistil (maloletá je hravá, šťastná, nevedela čo sa na vyšetrení rieši), pričom aj základná škola, ktorú maloletá navštevuje, ju hodnotí ako spokojné dieťa. Na jeho domácnosť je maloletá zvyknutá, je jej domovom, v ktorom bývala od narodenia, avšak s matkou sa už dvakrát sťahovala. Uviedol, že matku maloletej si váži, nespráva sa k nej povýšenecky, počas jej ochorenia pomohol a postaral sa o maloletú, umožnil jej prespať pri maloletej, komunikoval a spolupracoval aj so starou matkou. Vyslovil názor, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti by sa zrovnoprávnili rodičovské kompetencie a aj matka by si začala viac vážiť jeho a spolupracovať s ním. Poukázal na email matky zo dňa 09.04.2019 obsahujúci jej svojvoľný zákaz chodiť vyzdvihovať maloletú zo školy s tým, že emailom zo dňa 01.09.2018 navrhoval zmenu režimu
s úpravou časov príchodu maloletej z 20.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu do 16.00 hod., s ktorou zmenou matka nesúhlasila, resp. súhlasila iba so skrátením časov. Jeho záujmom bolo prispôsobiť predškolský režim na školský, avšak matka rozhodla o režime maloletej bez diskusie. Namietal, že súd neprihliadal na právo maloletej vyjadriť sa, rozhodol na základe jej neaktuálnej výpovede, neprihliadal na zmenu bydliska matky alebo možnú zmenu názoru maloletej. Mal za to, že rozhodnutie preferuje matku, ktorá môže zneužívať situáciu, pričom vyjadrenie maloletej nasvedčuje postoju matky. Zdôraznil, že v záujme dieťaťa je mať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi a nepreferovať záujem rodičov. Nesúhlasil so záverom, že návrh podal z dôvodu zámeru matky odsťahovať sa, nakoľko ju o toto žiadal už od rozchodu. Akonáhle sa dozvedel, že takýto zámer má a maloletú chce zapísať do školy v T. oznámil jej svoj nesúhlas. Má záujem sa maloletej venovať, starať sa o ňu, pomáhať jej, formovať ju, vychovávať, pričom aktuálne je čas na striedavú osobnú starostlivosť. Poukázal na stanovisko súdu prvej inštancie, ktorý rodičov poučil o potrebe postupného zvyšovania rozsahu stretnutí otca s maloletou, ktoré treba dodržiavať aj matkou. Zdôraznil, že pre dcéru je mužským vzorom čestnosti, pracovitosti a zručnosti a dáva jej otcovskú lásku. Zotrval na vyjadrení, že na výživu maloletej platil 120 eur mesačne a prispieval na jej ďalšie potreby a časť krúžkov, keďže s ich množstvom nesúhlasil. Stanovené výživné považoval za vysoké a neopodstatnené a matkou vyčíslené náklady za nereálne. Uviedol, že kupoval maloletej oblečenie, lieky, hradil výdavky na činnosť vo voľnom čase a školské potreby. Dal do pozornosti, že matka uviedla aj niektoré výdavky, ktoré platil on, napr. poplatok za tábor vo výške 128 eur, ktorý mu vrátila. Namietal, že súd nezisťoval jeho výdavky a výdavky, ktoré má na maloletú, keď zaplatil 50 eur zálohu v škole v prírode, 50 eur za triedny fond, 24 eur za fotografovanie, 4 eur za Všetko vedko a napríklad 10 eur príspevok na ŠKD a iné. Poprel, že by odmietol prispieť na dioptrické okuliare maloletej, keďže nemal informáciu o jej vyšetrení. Doposiaľ platené výživné pokrývalo náklady na odôvodnené potreby maloletej a zohľadňovalo aj jeho ďalšie príspevky a výdavky na údržbu domácnosti a sporenie pre maloletú, pričom má záujem podieľať sa aj na intenzívnej starostlivosti o ňu. K odporúčaniu kolízneho opatrovníka zveriť maloletú do starostlivosti matky uviedol, že kolízny opatrovník si nevšimol nezmyselný a drastický návrh matky na úpravu styku počas letných prázdnin v pomere 14 dní s otcom a 48 dní s matkou. Namietal, že súd robil kompromis medzi návrhom matky a návrhom kolízneho opatrovníka a nebral v úvahu jeho návrhy. Jeho snahou bolo dohodnúť sa s matkou na režime starostlivosti o maloletú, avšak matka účelovo menila komunikáciu, maloletú si začala pútať k sebe a nesúhlasila ani s rozsahom styku navrhovaným znalcom. Matke sa po celú dobu prispôsoboval a vychádzal jej v ústrety. Vyjadrenie maloletej, že by nebolo dobré, keby bola častejšie s otcom považoval za ovplyvňovanie maloletej matkou. Nesúhlasil s tvrdením, že zanedbáva hygienu maloletej a s argumentom o potrebe poskytnúť jej čas pre seba a jej školský režim. Podľa jeho názoru, striedavou starostlivosťou by mala lepšie zabezpečené podmienky a v rovnakej miere zo strany obidvoch rodičov.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Stotožnila sa so závermi súdu, ktorý zamietol návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, zohľadnil vyjadrenie maloletej a závery znaleckého dokazovania. Nesúhlasila s vyjadrením otca o záujme maloletej realizovať striedavú starostlivosť, pretože ak by počúval a chápal svoju dcéru, vedel by, že nechce túto formu starostlivosti ani vyskúšať. Napriek tomu, že maloletá u neho prespáva už niekoľko rokov, stále sa s prespávaním u otca nestotožňuje a nechce u neho prespať viac ako tri noci. Potvrdila, že počas predškolského veku maloletej k ich stretávaniu dochádzalo takmer každý druhý deň a prespávala u otca každý druhý víkend, avšak s jeho návrhom na novú úpravu stretávaní hneď v prvý deň školského roku nemohla súhlasiť. Uviedla, že po niekoľkých týždňoch sa prejavilo, že doterajší model starostlivosti kolidoval so školskými povinnosťami maloletej. Snažila sa s otcom dohodnúť na úprave režimu, ktorý by bol v záujme maloletej, avšak otec jej snahy považoval za obmedzenie rodičovských práv. Po viacerých diskusiách s otcom a predložených návrhoch, bez dosiahnutia dohody, zúžila rozsah styku počas pracovného týždňa, avšak rozšírila víkendové stretnutia. Poukázala na odporúčanie znalca, ktorý sa vyjadril, že samotná maloletá pocítila zjavnú úľavu spojenú s modifikáciou tohto režimu. Vyslovila názor, že otec sa snaží prekrúcať výpoveď maloletej, ktorá sa vyjadrila, že chce, aby to bolo tak, ako to bolo predtým. Upravený model rodičovskej starostlivosti sa realizoval od apríla 2019 do júna 2019, keď sa maloletá s otcom stretávala každý týždeň v pondelok a od piatku do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa a každý nepárny týždeň vo štvrtok. Počas letných prázdnin otec žiadal o stretnutia v rozsahu 14 dní v júli a 14 dní v auguste, čo maloletá odmietla, keďže nechcela u otca prespať dlhšie ako týždeň. Napokon sa dohodli zhruba na týždňových striedaniach, teda v zásade na modeli striedavej starostlivosti. S takýmto prázdninovým režimom maloletá nesúhlasila, avšak dcéru sa snažila motivovať a presviedčať ju, že jej s otcom bude dobre a na prvý týždeň k nemu odišla pod podmienkou, že ju bude môcť prísť po
troch nociach u otca pozrieť, avšak musela za maloletou prísť ešte v ten večer, pretože ju bolela hlava a dožadovala sa jej prítomnosti a zostala s otcom len po utvrdení, že po troch nociach sa bude môcť stretnúť opäť s matkou. V tom čase jej hovorila, že nemôže otcovi hovoriť, že jej chýba mama, lebo sa na ňu bude hnevať a vyčítať jej to. Po týždni s matkou mal nasledovať ďalší týždeň s otcom, avšak maloletá už od nedele rána plakala, že nechce ísť k otcovi a nechce u neho týždeň spať, maximálne tri noci, postupne sa začala sťažovať na bolesti hlavy. Otca žiadala, aby si premyslel iný režim stretávania, s čím nesúhlasil. Aj ďalšie stretnutia sa realizovali s plačom a odporom maloletej, avšak otec si neuvedomil, že striedavá starostlivosť nemôže za týchto okolností fungovať. Otec situáciu nezvládol a obvinil ju z ovplyvňovania maloletej a jej manipulácie. Pred ďalším víkendom u otca maloletá odmietala odísť z bytu a otec ju žiadnym spôsobom nemotivoval. Napriek jej presviedčaniu, aby išla s otcom aspoň na prechádzku, odišla s ním s prísľubom, že keď nebude chcieť byť u otca, tak ju privezie. Po návrate sa jej dcéra sťažovala, že jej otec vyčítal, že s ním nechce byť a nechce u neho spať. S nástupom školského roka sa snažila s otcom dohodnúť na bežnej úprave stretávania sa s maloletou, avšak otec naďalej trval na striedavej starostlivosti. Vzhľadom na predchádzajúcu realizovanú starostlivosť o maloletú od apríla do júna 2019, v zmysle odporúčaní znalca, nastavila režim styku otca s maloletou na každý párny týždeň vo štvrtok a každý nepárny týždeň od piatku do nedele. Maloletá však naďalej odmietala styk s otcom, resp. prespávanie u neho. Pri ďalšej realizácii víkendového styku opäť boli problémy, maloletá plakala, preto na otca apelovala a žiadala ho o podporu maloletej bez výčitiek a získanie si jej dôvery. Napokon otec súhlasil so stykom každý párny týždeň od štvrtka do piatka a každý nepárny týždeň od piatka do pondelka nasledujúceho párneho týždňa. Napriek sťažovaniu sa maloletej, že nechce u otca prespávať tak dlho, jej odporu a sťažovania sa na bolesti hlavy nakoniec vždy odišla k otcovi a strávila s ním víkend. K týmto okolnostiam otec na pojednávaní tvrdil, že v roku 2020 neprichádzalo k žiadnym problémom pri styku s maloletou a nevidí dôvod, aby nebola rovnomerne u každého z rodičov. Otec odmieta akceptovať skutočnosť, že maloletá nie je na striedavú osobnú starostlivosť pripravená a obviňuje ju z manipulácie a znalca z povrchnosti pri vypracovaní znaleckého posudku. Správanie otca nasvedčuje tomu, že nesleduje záujem maloletej, ale domáha sa upokojenia vlastných potrieb, čo nepriamo potvrdil aj na ostatnom pojednávaní. Na dosiahnutie svojich cieľov neváha zneužiť narodenie jej druhého dieťaťa, či presťahovanie a informácie o vyrušení spávania s bábätkom, prípadne výhrady k jej bytovým podmienkam. Uviedla, že aj napriek opatreniam v súvislosti s COVID-19 od 10.03.2020, nariadenej domácej karanténe a možným rizikám, dbala na to, aby sa realizovala súdom určená úprava styku otca s maloletou, napriek problémom pri odovzdávaní maloletej otcovi, keď opäť odmietala odísť k nemu, plakala a otec namiesto toho, aby ju motivoval, ju nevhodným spôsobom presviedčal napríklad „ja tu už dlho nebudem, je tu nebudem večne“ a pod.. Mala za nesporné, že maloletá sa s dlhším prespávaním u otca nestotožňuje a aktuálne v prítomnosti oboch rodičov jednoznačne vyjadrila, že striedavú starostlivosť nechce. Uviedla, že sa nebráni v nevyhnutnom prípade, aby maloletá bola vypočutá pred odvolacím súdom. Poukázala na predloženú vzájomnú komunikáciu rodičov za účelom posúdenia hodnovernosti a pravdivosti tvrdení otca. Nesúhlasila s odvolaním otca vo vzťahu k otázke výživného, ktorého výšku ponecháva na úvahu súdu len pre prípad striedavej starostlivosti. Poprela, že by súd uviedla do omylu v súvislosti s vyčíslenými výdavkami maloletej a poukázala na všeobecne známe náklady na maloleté dieťa, na stravu, ošatenie, drogériu, školské a mimoškolské aktivity a ňou vyčíslené priložené tabuľky výdavkov. Zdôraznila, že ďalšími nákladmi na dieťa sú náklady na zdravotnú starostlivosť, pričom celkové výdavky maloletej predstavujú 350,60 eur mesačne.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Otec v podaní zo dňa 05.06.2020 vyslovil názor, že matka by si mala uvedomiť čo dcéra potrebuje, viesť ju k úcte k nemu, uvedomiť si, že maloletá už je vo vyššom veku a treba jej dopriať čas strávený aj s otcom. Maloletá s prenocovaním u neho do pondelka nemala žiaden problém a mohol ju sprevádzať do školy. Skutočnosť, že matka mu neumožnila vyzdvihovanie maloletej zo školy, považoval za zásah do práv maloletej aj jeho, pričom sa vždy snažil o najčastejší kontakt s dcérou, ktorej nikdy neobmedzoval pobyt u matky, nikdy jej nepovedal, že ju bude matka zanedbávať, ak sa jej narodí druhé dieťa. Maloletá si cez prázdniny chcela predĺžiť pobyt u neho, čo matka nespomína ako pozitívum a zamlčala, že maloletá sa vrátila od neho šťastná a plná zážitkov. Argumenty matky v súvislosti s problémami pri prespávaní maloletej u neho považoval za lživé. Nikdy by maloletú nedržal doma nasilu alebo smutnú, vždy jej umožnil skrátiť pobyt u neho alebo vymeniť si deň, ak mala vzácnejší program. Nerozumie tvrdeniam matky o bolestiach hlavy maloletej, keďže tieto nikdy neboli s lekárom riešené. Za dehonestujúce považoval vyjadrenia o tom, že víkendy u otca sú pre maloletú ako nevyhnutné zlo, keďže dcéra ho má rada (čo vyplýva zo znaleckého posudku). Ak niekedy odmieta ísť nemu, dôvodom
je, že sa jej nechce obliekať, veľakrát však chcela predĺžiť pobyt u neho. Maloletú sa snaží vychovať s rešpektom k plneniu povinností, dodržiavaniu pravidiel svojich rodičov, nechce v nej podporovať lenivosť alebo vymýšľanie. Zotrval na stanovisku, že komunikácia rodičov bola zo začiatku dobrá, avšak konaním matky, jej aroganciou, ironizovaním a provokačným správaním, bola účelovo zničená. Za lživé, neopodstatnené a nelogické považoval tvrdenie, že koná vo vlastnom záujme a pre svoje potreby, keďže neexistuje žiadny iný prospech okrem časovo vyváženejšej a dôstojnejšej výchovy a starostlivosti o maloletú v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Maloletej bude naďalej prispievať rovnakou sumou na zabezpečenie jej potrieb a nemá v úmysle zbaviť sa povinnosti platiť výživné. Poprel, že by zneužíval narodenie druhého dieťaťa matke, znevažoval jej sociálnu situáciu, že by svojvoľne pre maloletú išiel do školy, ak niekedy čakal pred školou tak iba na dcéru a väčšinou jej niečo priniesol. Predložená komunikácia rodičov dokazuje jeho snahy komunikovať s matkou normálne aj v tejto vypätej emočnej situácii. Ak by matka zdvíhala telefón na prvé zavolanie, nedochádzalo by k jej obťažovaniu. Uviedol, že maloletej kúpil telefón, avšak matka jej ho schovala s tým, že je nefunkčný. Zdôraznil, že maloletá nemala problémy počas styku v jeho domácnosti a za prirodzené považoval striedanie maloletej aj počas COVID-19 opatrení, keďže nie je v domácej karanténe. Potvrdil, že v marci 2020 maloletá začala plakať pri odovzdávaní, nechcela u neho spať, zostal z toho zaskočený, ale od augusta sa takéto správanie u nej nevyskytlo. Uvedené pripisoval pripútaniu na matku. Maloletá je u neho šťastná a spokojná a ak sa niekedy vyjadrila odmietavo k striedavej starostlivosti, toto je prirodzené, keďže môže zmeniť názor a vyhodnotiť si túto otázku aj do budúcna. Keď maloletej opisoval striedavú osobnú starostlivosť ako niečo dobré, z čoho nemusí mať strach, prirodzene reagovala, že by to skúsila. Nestotožnil sa s názorom matky, že maloletá je pripravená znovu vypovedať a myslí si, že zisťovanie názoru by bolo pre ňu emočnou záťažou a nepríjemným zážitkom. Zaráža ho, že podľa matky je maloletá na takýto zážitok pripravená. Žiadal, aby odvolací súd dôkladne zvážil výsluch maloletej a predvolal ju iba v nevyhnutnom prípade. Vo vzťahu k výživnému zotrval na svojich vyjadreniach.
7. Matka v reakcii na vyjadrenie otca vyhodnotila jeho tvrdenia ako klamlivé, účelové, skreslené, vytrhnuté z kontextu, v snahe vykresliť ju v negatívnom svetle. Zotrvala na svojich vyjadreniach z priebehu celého súdneho konania. K navrhovanému výsluchu maloletej uviedla, že sám otec v podanom odvolaní vychádza z výpovede maloletej ako neaktuálnej, ktorá svoj názor, že nechce byť v striedavej starostlivosti a ani ju vyskúšať, opakovane prezentovala pred rodičmi. Tiež nie je vnútorne stotožnená s tým, aby sa maloletá znovu vyjadrovala pred súdom, avšak už je o rok staršia a vyspelejšia a je dôležité, ak chce vypovedať, aby jej toto bolo umožnené.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
9. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a výrok, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v týchto napadnutých výrokoch. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti o zverení a zamietnutí návrhu otca a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP)
10. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na najvyšší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu v napadnutej časti o zverení maloletej v zmysle návrhu otca, resp. vyhoveniu návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Správne posúdil súd prvej inštancie nesplnenie zákonných podmienok pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, napriek tomu, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky a majú záujem zabezpečovať starostlivosť o ňu, keď prihliadal na vykonané dokazovanie, najmä závery znaleckého dokazovania, názor maloletej (§ 38 CMP) a situáciu a pomery v rodine. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca týkajúce sa hodnotenia znaleckého dokazovania a záverov znalca Mgr. Martina Balka (prezentovaných aj v rámci výpovede) považujúc postup súdu prvej inštancie za správny a stotožniac sa s jeho závermi s odkazom na bod 13 až 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Výhrady otca voči postupu znalca pri vyšetrení maloletej odvolací súd považoval
za nedôvodné dospejúc k záveru o objektívnosti znaleckého dokazovania. Ak znalec usmernil pri vyšetrení maloletej otca a tento nedodržal odporúčanie v snahe byť oporou pre maloletú, daná okolnosť nespochybňuje závery znalca a nemá vplyv ani na správnosť výsledkov znaleckého dokazovania. Pokiaľ otec namietal, resp. mal dojem, že znalec koná v prospech matky, ide len o domnienky a pocity otca. V danom prípade jednoznačne z výpovede znalca vyplýva odporúčanie ponechať maloletú v osobnej starostlivosti matky, keďže maloletá nie je pripravená na otcom navrhovaný model starostlivosti. Rovnako tak je nevyhnutné rešpektovať stanovisko psychologičky Mgr. Kumančíkovej, ktorá po spolupráci s rodinou doporučovala riadiť sa odporúčaním znalca a na rodičov apelovala, aby sa zdržali akýchkoľvek prejavov vyčítania, obviňovania a urážania. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 38 CMP, keď pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť dokázala vyjadriť svoje pocity, postoj, vzťah k rodičom a svoje želanie a tento názor pri rozhodovaní zohľadnil ako jeden z dôkazov. Treba dodať, že z vyjadrenia maloletej jasne vyplynulo odmietavé stanovisko k striedavej starostlivosti, ktoré prezentovala napokon aj pred súdnym znalcom. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj argumenty otca vzťahujúce sa k vyrušovaniu maloletej z dôvodu narodenia ďalšieho dieťaťa matke, pretože je prirodzené, že narodenie dieťaťa v rodine prináša určité zmeny vo vzťahu k členom rodiny, avšak tieto zmeny nie sú dôvodom pre vyhovenie návrhu otca, resp. hodnotenie podmienok na strane matky ako nedostatočných. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má záujem sa o maloletú starať, má k nej vytvorený blízky citový vzťah ako rodič, avšak zo strany otca je potrebná empatia k maloletej, vnímanie jej potrieb, jej režimu, treba jej poskytnúť čas na vysporiadanie sa s rozchodom rodičov a konfliktmi medzi nimi, ktoré sa v jej prežívaní prejavia. Je preto nevyhnutné zohľadniť aj primárnu spokojnosť maloletej v doterajšom režime starostlivosti o ňu (preferencia matky), zabezpečiť jej pokojné prostredie, režim a kontakt s oboma rodičmi. Skutočnosť, že maloletá si vyžaduje určitý komfort vyplýva, aj z jej vyšetrenia u znalca a spôsobu akým prejavila spokojnosť po zmene režimu v súvislosti s nástupom do školy. Dôležitou okolnosťou pri rozhodovaní o zverení maloletej do starostlivosti matky je aj preukázaný konflikt rodičov a potreba zlepšenia ich spolupráce, ku ktorej sú síce schopní pristúpiť, avšak len do určitého času (ako je zrejmé aj z priebehu konania pred súdom prvej inštancie), pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že problém v komunikácii dočasne riešili aj prostredníctvom psychologičky (odborné poradenstvo). Odvolací súd nespochybňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sleduje právo dieťaťa na rovnocenný kontakt s rodičmi, právo na jeho výchovu a zabezpečenie starostlivosti o ňu matkou aj otcom, avšak v danom prípade je potrebné zohľadniť vek maloletej, vyhovujúci doterajší spôsob starostlivosti o ňu a potrebu poskytnúť jej pocit istoty. Pokiaľ otec vyslovuje obavy o zámere matky presťahovať sa s maloletou mimo Bratislavy, odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že zmena pobytu maloletého dieťaťa a zmena jeho školského zariadenia podlieha súhlasu oboch rodičov a v prípade, ak dôjde k nezhode rodičov o podstatnej otázke týkajúcej sa maloletého dieťaťa, majú právo obrátiť sa na súd so žiadosťou o nahradenie súhlasu druhého rodiča (ust. § 36 Zákona o rodine). Odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovane zisťovať názor maloletej, ktorá sa vyjadrila pred súdom prvej inštancie aj pred znalcom jednoznačne a jej stanovisko bolo nemenné. Po komplexnom posúdení danej veci a vyhodnotiac vykonané dokazovanie v konaní odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. V danom prípade je však nevyhnutné apelovať na oboch rodičov, aby svoju komunikáciu viedli korektne bez negatívnych emócií, svojmu dieťaťu vytvorili láskyplné prostredie, v ktorom bude vyrastať spokojne a šťastne. Odvolacie námietky otca k výroku rozsudku, ktorým zamietol jeho návrh a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
11. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca, potvrdil, pretože je správne.
12. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok nezistiac žiadne dôvody na strane rodičov, ktoré by viedli k obmedzeniu tohto ich práva. Napokon otec sám v odvolaní uviedol identický odvolací návrh v tejto časti. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v tejto časti ako správny (§ 387 ods. 1 CSP).
13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo výroku o výživnom a vo výroku o zročnom výživnom. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletej tieto matka riadne vyčíslila a preukázala, pričom nie je potrebné preukazovať bežné náklady, t.j. strava, ošatenie, hygienické potreby, pri výške ktorých súd vychádza z bežne dostupných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. V danom prípade je nesporné, že maloletá má výdavky na stravu vo výške 80 eur (matka vyčíslila ako strava doma), oblečenie 50 eur, drogéria 20 eur, lieky 30 eur, strava v škole 10 eur, ŠKD 20 eur, ZRPŠ 35 eur ročne/mesačne 3,50 eur, triedny fond 50 eur/ mesačne 5 eur a bývanie (podiel nákladov pri prepočte na tri osoby) 109 eur, (t.j. spolu 327,50 eur). Do nákladov maloletého dieťaťa je potrebné započítať aj krúžkové aktivity, ktoré však otec v danom prípade spochybnil poukazujúc na ich množstvo, keď namietal, že pri realizácii styku s maloletou spôsobujú prekážky. Odvolací súd konštatuje, že krúžková činnosť maloletej je skutočne veľmi bohatá a pokiaľ matka zvolila maloletej neúmerné množstvo krúžkov, nemožno všetkými ich úhradami zaťažiť otca. Na náklady na záujmové krúžky v sume 100 eur mesačne odvolací súd neprihliadal v celom rozsahu z dôvodu, že ide o neprimeraný náklad a ich výšku redukoval na polovicu. Je potrebné zdôrazniť, že do odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa patria aj náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, teda kúpa liekov na alergie, ošetrenie u stomatológa a očnej lekárky a náklady súvisiace so zakúpením okuliarov maloletej. Podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného v sume 200 eur mesačne je primeraná, zodpovedá veku a potrebám maloletej, zohľadňuje výkon osobnej starostlivosti matky o ňu, rozsah styku s otcom a skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj príjmy a pomery na strane rodičov, keď vychádzal z príjmu matky pozostávajúceho len z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa (na materskej dovolenke) a príjmu otca vo výške 1.015 eur mesačne netto v roku 2019 a 994 eur netto v roku 2020 (za dva mesiace). Pokiaľ ide o majetkové pomery, tieto boli v konaní riadne preukázané a z dokazovania je zrejmé, že matka obýva s deťmi 2 izbový byt a otec žije sám v 3-izbovom byte, obaja sú vlastníkmi záhrady alebo ornej pôdy a osobného motorového vozidla, pričom otec vlastní i motocykel zn. Honda. Za bezpredmetné vyhodnotil odvolací súd námietky otca týkajúce sa plateného výživného na maloletú doposiaľ v sume 120 eur mesačne a ďalšími príspevkami (plnenia poskytované v predchádzajúcom období), keďže súd prvej inštancie za akceptácie matky rozhodol o určení výživného počnúc dňom 25.02.2020 (dňom vyhlásenia rozsudku). Odvolací súd dospel k záveru, že otcom dosahovaný príjem nie je dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie znížením určeného výživného s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine (príjem a možnosti otca). K námietke otca týkajúcej sa nákladov na jeho osobné potreby, stravu, ošatenie a bývanie, odvolací súd konštatuje, že výdavky na zabezpečenie svojich osobných potrieb má každý z rodičov, teda aj matka.
14. Odvolací súd vychádzajúc zo zistených skutkových okolností danej veci na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP, pretože je správne.
15. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou počas bežného roka, Vianočných a Veľkonočných sviatkov a zimných a jarných školských prázdnin, vykonal vo veci náležité dokazovanie a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o určený rozsah styku otca s maloletou počas bežného školského roka v každý nepárny týždeň od piatka od 16.15 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a každý párny týždeň od štvrtka od 16.15 hod. do nasledujúceho piatka do 08.00 hod., ktorý režim zohľadňuje vek, potreby maloletej a jej právo na kontakt s druhým rodičom, pričom reflektuje aj na závery znaleckého dokazovania a odporúčania znalca Mgr. Martina Balka (s miernou odchýlkou), keď v každom týždni bude maloletá tráviť s otcom čas aj s prespaním. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa a rodič majú právo na kontakt, budovanie si vzájomných väzieb, trávenie spoločného času a vytvorenie programu počas víkendov a prázdnin a rodič má právo podieľať na výchove dieťaťa. V danom prípade sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal s otázkou záujmu maloletého dieťaťa a práva jeho styku s nerezidentným rodičom. V časti styku počas školských prázdnin a sviatkov sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe zachovania rovnomerného styku rodičom s maloletou, avšak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že úprava styku počas letných prázdnin nezodpovedá tomuto kritériu. Podľa názoru odvolacieho súdu, maloletá je vo veku, kedy s otcom môže počas letných prázdnin absolvovať dovolenkové pobyty, kedy si vytvoria iný voľný režim bez bežných školských povinností.
Zároveň prihliadal aj na vyjadrenie matky, ktorá navrhovala styk v letnom období upraviť striedavo v režime po dva týždne u toho ktorého rodiča. Uvedené samozrejme vyžaduje kooperáciu oboch rodičov tak, aby maloletá bola na styk pripravená zo strany matky a na stretnutie sa tešila (príprava programu zo strany otca). Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhovel otcom navrhovanému režimu starostlivosti o maloletú (resp. rozsahu styku) počas letných školských prázdnin. Odvolací súd zdôrazňuje, že riadna a vhodná komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná pre fungovanie rodičov a dieťaťa, zabezpečenie spokojnosti maloletej a jej zdravého psychického a fyzického vývinu. Najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov, pretože len tá vie najlepšie vystihnúť potreby maloletého dieťaťa. Je preto treba, aby rodičia sledovali dobro svojho dieťaťa a nepresadzovali svoje názory a výchovné postupy voči druhému rodičovi a navzájom sa ako rodičia rešpektovali. Akékoľvek aj oprávnené výhrady jedného rodiča voči druhému, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Obidvaja rodičia sa majú snažiť, aby styk prebiehal tak, aby sa dieťa cítilo komfortne. Odvolací súd považuje za aktuálne najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletou v nastavenom rozsahu, ktorým je sledovaný jej záujem a zdravý psychický a fyzický vývin.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku o styku počas letných prázdnin a podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšku v napadnutej časti potvrdil, pretože je správne.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).