Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: AVAM FINANCIAL GROUP s. r. o., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 36 732 796, zastúpený: LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 708 953, o zaplatenie sumy 3 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.

- 375 zo dňa 21. 01. 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 375 zo dňa 21. 01. 2020 v napadnutej časti I., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku o d m i e t a.

III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 08. 11. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3 000 eur za obdobie od 31. 10. 2014 do 07. 11. 2014 zamietol (II. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , o finančnom sprostredkovaní, opatrenia NBS č. 4 zo dňa 20. 08. 2013, , , s. 1, nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31. 12. 2014 a v časti trov konania s poukazom na , , (ďalej len „“). Uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 000 eur titulom zmluvnej pokuty v zmysle článku VI. ods. 4 Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 01. 05. 2012. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe prvýkrát rozsudkom č. k. - 244 zo dňa 18. 01. 2018 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v časti žalovanej zmluvnej pokuty v plnom rozsahu dôvodná. V konaní bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 01. 05. 2012 v zmysle a o finančnom sprostredkovaní zmluvu o obchodnej spolupráci, predmetom ktorej bolo vytvorenie kontaktu s fyzickými a právnickými osobami s obchodným záujmom v mene zastúpeného, realizácia obchodných prípadov formou sprostredkovania obchodných zmlúv medzi klientmi a jednotlivými subjektmi finančného trhu, s ktorými je zastúpený v zmluvnom vzťahu, v mene zastúpeného vyhľadávanie fyzických a právnických osôb s obchodným záujmom o produkty ponúkané zastúpeným. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli podmienky spolupráce a pravidlá spolupráce. Podľa čl. VIII. ods. 2 písm. b) zmluvy, v prípade zániku zmluvy o obchodnej spolupráci z akéhokoľvek dôvodu je zástupca povinný: vrátiť všetky dokumenty, materiály a pomôcky podľa tzv. Pravidiel spolupráce a požiadaviek zastúpeného a podľa čl. VI. bod 4 zmluvy v prípade, že sú dojednania tejto zmluvy závažne porušené, je povinný zástupca zaplatiť zastúpenému bezodkladne od zistenia porušenia zo strany zastúpeného zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur, ktorá sa považuje za zmluvnú pokutu podľa , pričom lehota na plnenie nie je viazaná na platnosť tejto zmluvy, a to do 30 dní odo dňa vyrozumenia zastúpeným. V zmysle podmienok spolupráce, prílohy č. 1 k zmluve, článok IV., v prípade ukončenia zmluvy podľa čl. VIII. je zástupca povinný vrátiť zastúpenému dokumenty, analýzy, akékoľvek materiály a pomôcky, ktoré boli zástupcovi odovzdané, poskytnuté alebo požičané v súvislosti s činnosťou podľa zmluvy s tým, že zástupca nemá naďalej právo zastupovať zastúpeného a vystupovať v jeho mene, ako aj používať všetky materiály vzťahujúce sa k zastúpenému alebo zastúpeného charakterizujúce a ak poruší zástupca ustanovenia tohto bodu, vzniká zastúpenému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4 000 eur do 30 dní od písomného vyrozumenia zo strany zastúpeného, pričom náhrada škody tým nie je dotknutá. V konaní nebolo sporným ukončenie zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 01. 05. 2012, v dôsledku čoho žalovaný bol povinný po ukončení zmluvného vzťahu v zmysle čl. VIII. ods. 2 písm. b) zmluvy, vrátiť všetky dokumenty, materiály a pomôcky podľa tzv. Pravidiel spolupráce a požiadaviek zastúpeného. Žalovaný odovzdal doklady a tlačivá žalobcovi, o čom bol spísaný protokol o odovzdaní zo dňa 27. 08. 2014, ktorý za žalobcu podpísala Mgr. J. E., avšak súčasťou odovzdaných dokladov nebolo osvedčenie o registrácii Q.. V odovzdávacom protokole zo dňa 05. 05. 2014, podpísaným žalovaným, tento potvrdil, že prevzal identifikačné osvedčenia súvisiace s činnosťou vykonávania finančného sprostredkovania - 1x osvedčenie o registrácii do registra Q.. Následne v liste zo dňa 31. 10. 2014, adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu, žalovaný uviedol, že osvedčenie o registrácii do registra Q. je dokument, ktorý mu bol vydaný na základe vykonania odborných skúšok a patrí jemu. Z registra finančných agentov a finančných poradcov Q. U. Y. mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol zapísaný ako podriadený finančný agent v období od 30. 05. 2012 do 22. 08. 2014 a zápis do registra bol realizovaný na návrh žalobcu. V tomto smere nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, ktorý poprel pravdivosť vyhlásenia v dokumente zo dňa 05. 05. 2014, t. j. že by prevzal od žalobcu identifikačné osvedčenia súvisiace s činnosťou vykonávania finančného sprostredkovania. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že osvedčenia vydávané Q. majú vždy formát A4 a osvedčenie predložené žalobcom, ktoré mal údajne vydať dňa 05. 05. 2014, bolo odlišné od vzoru schváleného Q. U. Y., v dôsledku čoho žalobcovi nemohol vzniknúť voči žalovanému akýkoľvek nárok.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca odovzdal žalovanému osvedčenie o registrácii do registra Q. a žalovaný osvedčenie o registrácii do registra Q. prevzal, o čom bola predložená fotokópia dokladu (č. l. 117 spisu) a list žalovaného zo dňa 31. 10. 2014 (č. l. 7 spisu), z ktorého vyplýva, že k odovzdaniu osvedčenia o registrácii do registra Q. žalovanému došlo. Z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu strán sporu bol žalovaný povinný v zmysle vrátiť predmetné osvedčenie o registrácii do registra Q. žalobcovi, ktorú povinnosť si nesplnil, čím porušil ustanovenia zmluvy a ustanovenia , zakladajúce nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. VIII. ods. 2 písm. b) zmluvy, čl. VI. bod 4 zmluvy a čl. IV. prílohy č. 1 k zmluve. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur. V tomto smere poukázal aj na právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Nitre pod č. k. - 342 zo dňa 26. 06. 2019 v tejto veci. Za dôvodný považoval aj nárok žalobcu na úrok z omeškania, ktorý si uplatňoval vo výške 9,05 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od 31. 10. 2014. Súd prvej inštancie za deň omeškania považoval deň 08. 11. 2014, keď za deň doručenia výzvy ustálil deň 31. 10. 2014, ku ktorému pripočítal sedem dní, v ktorej lehote mal žalovaný zmluvnú pokutu zaplatiť. Žalovaný mal možnosť zmluvnú pokutu zaplatiť do

dňa 07. 11. 2014, v ktorej lehote k úhrade nedošlo, a preto sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim, t. j. dňa 08. 11. 2014. Keďže žalobca si uplatňoval úrok z omeškania odo dňa 31. 10. 2014 a súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania odo dňa 08. 11. 2014 do zaplatenia, žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3 000 eur za obdobie od 31. 10. 2014 do 07. 11. 2014 zamietol. Okrem toho žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pričom neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti, a to v časti úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3 000 eur za obdobie od 31. 10. 2014 do 07. 11. 2014, v ktorej bola žaloba zamietnutá.

5. Proti vydanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vyhovel odvolaniu žalovaného, alebo alternatívne, aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, keďže žalobca nikdy žalovanému neodovzdal žiadne osvedčenie o registrácii do registra Q. U. Y.. Žalovaný disponoval iba osvedčením o vykonaní odbornej skúšky, ktoré si sám zaplatil, a ktoré obdržal priamo od Q. U. Y.. Toto osvedčenie mu nevydal žalobca a žalovaný tiež o vydanie takéhoto osvedčenia žalobcu nikdy nepožiadal. Žalovaný nevzhliadol dôvod, prečo by osvedčenie vydané Q. U. Y. mal vydať žalobcovi. Žalobca nepredložil dôkazy o tom, že by došlo k vydaniu osvedčenia o registrácii, k jeho odovzdaniu žalovanému, a že o vydanie takéhoto osvedčenia osobne požiadal. Tvrdenia žalobcu nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by jeho tvrdenia podporil. Pri ukončení spolupráce odovzdal žalobcovi všetky dokumenty, materiály a pomôcky, ktoré bol povinný pri ukončení spolupráce vrátiť, a ktoré boli uvedené v protokole zo dňa 27. 08. 2014, a preto z jeho strany neboli porušené pravidlá ukončenia spolupráce. Je otázne, prečo si žalobca osvedčenie nepýtal pri spisovaní protokolu o odovzdaní a prevzatí dokumentov. Konaním žalovaného tak nedošlo k žiadnemu závažnému porušeniu zmluvy a žalobcovi nevznikli žiadne náklady v súvislosti s ukončením ich spolupráce. Žalobcovi nevznikla konaním žalovaného žiadna škoda a zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Počas vykonávania činnosti podriadeného finančného agenta pre žalobcu, žalobcovi a jeho pracovníkom plne dôveroval, čo sa prejavilo aj tým, že matka jedného spoločníka aj jedného konateľa žalobcu, Mgr. J. E. - R., mala X. od jeho kancelárie, mala voľný prístup ku všetkým veciam, ktoré mal vo svojej kancelárii, pričom mala aj čas vstúpiť do kancelárie žalovaného, bez jeho prítomnosti, keďže do práce chodievala ráno o X.XX hod., kým žalovaný chodil do kancelárie až o X.XX hod. Dôvera žalovaného v serióznosť a dobrú vôľu žalobcu sa ďalej prejavovala aj tým, že bez kontroly obsahu jednotlivých dokumentov podpisoval všetky dokumenty, ktoré mu na podpis priniesli jednotliví pracovníci žalobcu. Podpis v liste zo dňa 31. 10. 2014 žalovaný uznáva, že síce patrí jemu, avšak také osvedčenie nikdy k dispozícii od žalobcu nemal. K podpísaniu mohlo dôjsť buď v presvedčení, že mu bude takéto osvedčenie následne žalobcom vydané, prípadne sa jeho podpis na uvedený dokument mohol dostať tak, že ho spolu s mnohými ďalšími dokumentmi, ktoré mu boli predložené pracovníkmi žalobcu bez prečítania, podpísal. Žalovaný však popiera pravdivosť vyhlásenia v tomto dokumente, t. j. že by prevzal od žalobcu identifikačné osvedčenie súvisiace s činnosťou vykonávania finančného sprostredkovania. Potvrdil, že podpis na liste zo dňa 31. 10. 2014 je jeho, avšak takéto osvedčenie od žalobcu nikdy k dispozícii nemal. Považuje za neštandardné, že takýto list ním bol podpísaný až v roku 2014, keď ukončil spoluprácu so žalobcom a nedokáže si vysvetliť, prečo mu osvedčenie nebolo odovzdané hneď pri začiatku spolupráce v roku 2012, ale až pri jej ukončení. Napadnutý rozsudok označil za prekvapivý, keďže súd prvej inštancie za uvedenia rovnakých argumentov a dôkazov vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 18. 01. 2018, v ktorom konštatoval neopodstatnenosť žaloby.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie náležite zistil a objasnil skutkový stav a na základe neho aj správne rozhodol, pričom pri rozhodovaní neporušil procesné práva ani jednej zo strán. Žalovaný namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, avšak tento dôvod bližšie nešpecifikuje. Žalovaný v odvolaní uvádza aj nové argumenty, ktoré v doterajšom konaní zo strany žalovaného neodzneli, a to najmä ohľadom disponovania kľúčmi od kancelárie žalovaného, čím jednoznačne porušil , keďže takýto argument mal a objektívne aj mohol použiť už pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd na nové argumenty a obranu žalovaného neprihliadol. Žalovaný disponoval osvedčením o vykonaní odbornej skúšky, ktoré si sám zaplatil, a ktoré obdržal priamo od Q. U. Y.,

ktorá takéto osvedčenie vydáva. Osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky žalobca žalovanému nevydal a žalovaný tiež o vydanie takéhoto osvedčenia žalobcu nepožiadal. Žalovaný sa týmito tvrdeniami a zamieňaním osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky s osvedčením o zápise do registra, ktoré vydal žalobca, snaží zmiasť a zaviesť súd tým, aký dokument od neho žalobca požaduje. Osvedčenie, ktoré žalobca musel vydať a odovzdať žalovanému, čo aj urobil, vydával samostatný finančný agent, v tomto prípade žalobca a nie Q. U. Y.. Samostatný finančný agent po oznámení zaregistrovania žalovaného okamžite vydal toto osvedčenie o zápise do registra, následne bolo na základe požiadavky žalovaného vydané aj totožné osvedčenie, ktoré bolo formátovo na základe požiadavky žalovaného menšie „do peňaženky“, čím si žalobca splnil povinnosť a vydal žalovanému osvedčenie o zápise do registra. Poukázal na skutočnosť, že na odovzdávacom protokole, ktorý žalovaný vlastnoručne podpísal, je samotným žalovaným vypísaný dátum podpisu, a teda tvrdenie, že dokument žalovaný podpísal bez toho, aby si prevzal osvedčenie o zápise do registra finančných agentov zo dňa 05. 05. 2014, označil za absurdné, keďže skutočnosť, že disponuje osvedčením o zápise do registra potvrdil aj vo svojom liste zo dňa 31. 10. 2014. Žalovaný počas konania viackrát menil svoje vyjadrenia, to najmä, že raz osvedčením o zápise do registra disponuje, potom, že ním nedisponuje, následne, že osvedčenie prevzal, avšak nespĺňalo kritéria Q., následne, že žalovaný aj niečo žiadal a aj podpísal, pričom žalobca mu údajne toto nevydal, následne, že žalobca žalovanému aj niečo nedal a následne zase dal a potom že žalobca žalovanému nič nedal a ani žalovaný nič nežiadal a žalobca to žalovanému dal.

7. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že ak by niektorý doklad nebol v súlade so zmluvou odovzdaný, zastúpený by to vyslovene napísal do protokolu o odovzdaní vecí, prípadne by stanovil termín na jeho odovzdanie, čo sa nestalo a teda je viac ako isté, že všetky doklady boli odovzdané. Ak by napriek všetkému osvedčenie o zápise do registra bolo zástupcom prevzaté a nebolo odovzdané, jeho platnosť skončila výmazom z registra na podnet žalobcu. Nárok žalobcu na 3 000 eur označil za bezcenný a nepoužiteľný doklad z dôvodu ukončenia spolupráce a v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Ak by po ukončení vzájomnej spolupráce žalovaný nejakú zmluvu v mene zastúpeného urobil, nemal by z nej profit žalovaný, nakoľko peniaze sú poukazované zastúpenému a až ten vypláca zástupcu. Osvedčenie o zápise do registra nie je hodnotná vec, ako napríklad tablet, alebo notebook. K čestnému prehláseniu pani E. dodal, že chodila do kancelárie o N. hodine, tak jej dal X., aby nemusela čakať vonku, pretože chodil na deviatu aj s ich zamestnankyňou M. T., ktorá mala tiež kľúč od kancelárie, a ktorej neskôr musel kľúč zobrať. Po roku sa pred kanceláriou stretol s pánom N. F. a pýtal sa, či nevie, čo je s pani R. (E.). Pán F. ho informoval, že mu dlhuje značnú sumu, lebo mu nezaplatila za celý rok nájomné za byt. Uvedené preukazuje obraz o jej čestnosti. Žiadal o predvolanie svedka RNDr. H. T., ktorý menovanú videl viackrát, ako sa zdržiavala v jeho kancelárii v jeho neprítomnosti, a ktorý bol aj pri preberaní dokladov podľa preberacieho protokolu.

8. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že všetky tvrdenia žalovaného už boli v konaní vyvrátené a žalobca uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že sám inicioval spoluprácu s Mgr. E., aby mu pomohla pri vzdelávaní v oblasti neživotného poistenia. Zároveň navrhol výsluch svedka RNDr. T., ktorý už bol v konaní vypočutý a mal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam sporových strán, ako aj k okolnostiam odovzdania kľúčov. Žalobca namietal vykonanie tohto dôkazu s poukazom na skutočnosť, že nie sú splnené podmienky v zmysle a , keďže navrhnutý svedok už v konaní vypovedal, t. j. prostriedok procesnej obrany už bol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnený a žalovaný v odvolacej replike nepreukázal splnenie niektorej z okolností uvedených v až d) . V prípade, ak žalovaný mal záujem opätovne navrhnúť výsluch svedka T., mal tak urobiť najneskôr v odvolaní, čo však neurobil. Žalovaným navrhnutý dôkaz je tak v odvolacom konaní neprípustný. Naviac spochybnil dôveryhodnosť svedka T., ktorý mal osobný záujem na výsledku sporov vedených medzi sporovými stranami tak pred Okresným súdom Nitra, ako aj pred Okresným súdom Žilina. Svedok T. nemohol byť prítomný pri odovzdávaní dokumentov medzi žalobcom a žalovaným, keďže nebol stranou zmluvy o obchodnej spolupráci a medzi stranami sporu dochádzalo k odovzdávaniu citlivých informácií, ku ktorým nemohli mať prístup tretie osoby. Pokiaľ žalovaný umožnil RNDr. T. prístup k týmto dokumentom, porušil ustanovenia zmluvy o spolupráci v časti ochrany obchodného tajomstva a osobných údajov, čo by umožňovalo žalobcovi uplatniť si aj ďalšiu zmluvnú pokutu. Mgr. E. nemala kľúče od kancelárie žalovaného a ani nemala dôvod do kancelárie žalovaného vstupovať bez prítomnosti žalovaného. Prístup do kancelárie mal a kľúčmi od kancelárie disponoval RNDr. T.. Argument žalovaného, že žalobcom vyžadované osvedčenie o zápise do registra mohlo byť žalovanému odcudzené pani T., resp. akoukoľvek treťou osobou, je v konaní absolútne irelevantné a nemá vplyv na

skutočnosť, že žalovaný mal žalobcovi osvedčenie odovzdať v zmysle zmluvy o spolupráci a pokiaľ to nevykonal, zakladá táto skutočnosť nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorú si v konaní aj uplatnil.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolacej duplike uviedol, že zmluva o obchodnej spolupráci je od počiatku neplatná, pretože bola uzavretá podľa a mala byť uzavretá podľa . Nie je v nej jasne uvedené, či sa má rozhodovať podľa , alebo . Zmluva musí byť vyvážená a obojstranne výhodná a táto je výhodná len pre zastúpeného, čo preukazuje aj čl. VII. ods. 2 a 3 zmluvy, kde si zastúpený vyhradil možnosť jednostrannej zmeny všetkých dokumentov okrem zmluvy. V článku I. ods. 2 je spomenuté provízne odmeňovanie a v ods. 3 Podmienky spolupráce a Pravidlá spolupráce. Taktiež označenie zmluvných strán považoval za nesprávne. Doklad „Odovzdávací protokol - identifikačné osvedčenia“ je zmätočný, pretože je označený ako odovzdávací protokol a v texte sa píše o prevzatí. Je otázne, prečo by mal prevziať podriadený finančný agent až po dvoch rokoch trvania spolupráce od samostatného finančného agenta tak dôležitý dokument nevyhnutný pre svoju činnosť v prospech samostatného finančného agenta. K návrhu na výsluch svedka RNDr. T. žalobca uviedol nepravdivé tvrdenia o výpovedi svedka, a preto je potrebné, aby svedok vypovedal aj vo veci nepravdivých tvrdení. Svedok RNDr. T. je osoba absolútne nezávislá a preto nemohol mať osobný záujem, či už z finančných dôvodov, alebo rodinných. Svedok RNDr. T. kľúče od kancelárie nemal. Pani E. mala kľúče od jeho kancelárie, pričom je logické, že ak dvaja robia na rovnakých projektoch, nie je dôvod, aby nemali od kancelárie kľúč obaja. Svedok RNDr. T. mal kanceláriu v susedstve, preto tento X. nepotreboval. Odcudzenie osvedčenia o zápise do registra pani T. bola len jedna z možností, lebo ona mala X. od kancelárie a mohla to urobiť len na príkaz zamestnávateľa, teda žalobcu. Podstatným v konaní však bolo to, že ak by tak dôležitý dokument chýbal, určite by to bolo zapísané do preberacieho protokolu dňa 27. 08. 2014, prípadne by bol daný náhradný termín na odovzdanie, ale v protokole nie je ani zmienka, že by tento doklad chýbal. Záverom dodal, že odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu preto, že uznal, že sa žalobca pojednávania dňa 18. 01. 2018 zúčastniť nemohol a vopred sa ospravedlnil, a preto by nešlo o spravodlivý súdny proces. Z listu zo dňa 31. 10. 2014 nevyplýva, že žalovaný mal toto osvedčenie u seba. Žalobca nepreukázal, že osvedčenie bolo žalovanému vydané. Žalovaný odovzdal dokumenty, materiály a pomôcky, ktoré bol povinný vrátiť. Zo strany žalovaného nedošlo k závažnému porušeniu zmluvy a žalobcovi nevznikli žiadne náklady v súvislosti s ukončením spolupráce, nevznikla mu žiadna škoda a nedošlo ani k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (, ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že vydaný rozsudok je v napadnutej časti I., III. a IV. výroku potrebné ako vecne správny potvrdiť a odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku odmietnuť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I., III. a IV. výroku v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením . Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku titulom zmluvnej pokuty. Z obsahu spisu, ktorého súčasťou je aj odovzdávací protokol zo dňa 05. 05. 2014 a list žalovaného zo dňa 31. 10. 2014 je zrejmé, že žalovanému bolo osvedčenie o registrácii do registra Q. vydané, čo žalovaný v odovzdávacom protokole svojím vlastnoručným podpisom aj potvrdil a vo svojom liste zo dňa 31. 10. 2014 jasne uviedol, že osvedčenie o registrácii do registra Q. je dokument, ktorý patrí jemu a bol mu vydaný na základe vykonania odborných skúšok z piatich sektorov pre stredný stupeň. V zmysle o finančnom sprostredkovaní bolo povinnosťou žalobcu bez zbytočného odkladu vydať žalovanému osvedčenie o zápise do registra finančných agentov a finančných poradcov Q., a to, že žalovaný bol v tomto registri na návrh žalobcu ( zákona o finančnom sprostredkovaní) v období od 30. 05. 2012 do 22. 08. 2014 ako podriadený finančný agent aj riadne zapísaný, vyplýva z registra finančných agentov a finančných poradcov Q.. V intenciách uvedených skutočnosti preto odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vydal žalovanému osvedčenie o registrácii do registra Q., žalovaný toto osvedčenie prevzal a v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom mu v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní vznikla povinnosť toto osvedčenie žalobcovi bez zbytočného odkladu vrátiť. Keďže si žalovaný túto povinnosť preukázateľne nesplnil a v zmluve o obchodnej spolupráci (čl. VIII ods. 2 písm. b/) si sporové strany pre prípad zániku zmluvy dohodli povinnosť vrátiť všetky dokumenty, materiály a pomôcky podľa Pravidiel spolupráce a požiadaviek zastúpeného, pod ktoré možno nepochybne subsumovať aj predmetné osvedčenie, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú pre tento prípad vo výške 3 000 eur (čl. VI ods. 4 zmluvy). K zvráteniu konečného verdiktu prvoinštančného súdu nemohlo prispieť ani to, že žalovaný v odvolaní označil ako „novotu“ v odvolacom konaní podľa skutkové tvrdenie, že matka spoločníka a konateľa žalobcu mala prístup do jeho kancelárie a k jeho veciam, a že bez kontroly obsahu jednotlivých dokumentov podpisoval dokumenty predložené pracovníkmi žalobcu. Žalovaný bližšie nekonkretizoval, prečo uvedené skutkové tvrdenia nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä keď žalobca predložil čestné vyhlásenie Mgr. J. E. (č. l. 170 spisu) k svojmu vyjadreniu zo dňa 19. 12. 2017 ako reakciu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 05. 12. 2017. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné prihliadnuť na túto „novotu“ a obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa plneniu priznanej pohľadávky.

15. K ďalším návrhom na vykonanie dôkazov a dôvodom, ktoré žalovaný v odvolacej replike a v písomnom vyjadrení k odvolacej duplike uvádzal, odvolací súd poznamenáva, že sa s týmito dôvodmi zaoberať nemohol, keďže odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Pokiaľ by aj žalovaný túto lehotu dodržal, odvolací súd by na ním navrhnuté dôkazy aj tak nemohol prihliadnuť, keďže prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a III. výroku ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane IV. (závislého) výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval , keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému s prihliadnutím na jeho takmer plný úspech v konaní, pričom jeho neúspech sa týkal iba nepatrnej časti uplatneného úroku z omeškania.

17. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

18. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

19. Právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a žalovaný. To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému. výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Je zrejmé, že pri posudzovaní, či je rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, sa budú zohľadňovať iné skutočnosti ako pri žalovanom. Možno konštatovať, že rozhodnutie (resp. jednotlivý výrok), proti ktorému je prípustné odvolanie, je spravidla vydané vždy len v neprospech niektorej zo strán (buď žalobcu alebo žalovaného). Nemôže teda vyznieť v neprospech obidvoch strán. Z toho vyplýva, že právo podať odvolanie proti tomu- ktorému výroku rozhodnutia má vždy len jedna strana sporu. Výnimku predstavujú len tie rozhodnutia (výroky), v ktorých súd prekročil návrh žalobcu a rozhodol ultra petitum partium, alebo rozhodnutia

(výroky), v ktorých priznal žalobcovi niečo iné, ako požadoval. Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany, stačí, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma na jej právach. Táto ujma však musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t. j. ak sa môže dosiahnuť náprava tejto ujmy, ak aj nie v plnom rozsahu, tak hoci aj čiastočne, a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom.

20. Žalovaný vo svojom odvolaní napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3 000 eur za obdobie od 31. 10. 2014 do 07. 11. 2014 zamietol. V uvedenom rozsahu tak bolo rozhodnuté v prospech žalovaného a žiadna ujma mu v tejto súvislosti nevznikla. Keďže odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), odvolací súd odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku podľa odmietol.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).