Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7CoP-7-2021.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. C. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky MDDr. H. T., rod. I., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v I. na S. X, zastúpenej JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach na Zvonárskej 8 a otca Mgr. Q. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v I. na S. XXX, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.10.2020 č.k. 26P/193/2019-195 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. C. zo sumy 150,- € mesačne na sumu 260,- € mesačne počnúc dňom 27.8.2019 do budúcna, ktoré výživné bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo výroku II. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P/184/2014-227 zo dňa 16.3.2016 vo výroku o výživnom. Vo výroku III. dlžné výživné za obdobie od 27.8.2019 do 31.10.2020 vo výške 1.557,75 € otcovi uložil uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného dňa 27.8.2019, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 150,- € mesačne na sumu 750,- € mesačne. Konajúci súd právne posúdil vec podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pričom na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane oprávneného dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča. Konštatoval, že oprávnená mala v čase predchádzajúcej úpravy výživného tri roky, navštevovala súkromné jasle, nemala žiadne zdravotné problémy a výdavky na ňu zodpovedali potrebám dieťaťa v tomto veku. Ako výrazný výdavok uviedol poplatok za súkromné jasle cca 270,- € mesačne. Aktuálne mal. C. navštevuje 2. ročník základnej školy a celkové výdavky na ňu nepochybne vzrástli. Matka mesačné výdavky na dcéru vyčíslila na cca 1.200,- až 1.300,- €. Konajúcemu súdu sa niektoré matkou udávané výdavky, napr. strava 300,- € mesačne, ošatenie 200,- € mesačne, javia byť neprimerane vysoké, napriek tomu konštatoval, že je nepochybné, že výdavky na maloletú s poukázaním na časový odstup a fyzický vek vzrástli. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že maloletej C. je matkou dopriaty vysoký štandard až nadštandard spočívajúci v cestovaní do exotických destinácií aj niekoľkokrát ročne, čo však nie je výdavok nevyhnutný. Na strane povinného otca konštatoval zmenu pomerov, keď jeho príjem mierne vzrástol zo sumy 2.205,- € v roku 2015 na sumu 2.356,- € v roku 2019, resp. 2.433,- € v roku 2020. Pozitívny nárast zaznamenal konajúci súd aj ohľadom príjmu matky, ktorý sa zvýšil zo sumy cca 1.000,- € v roku 2015 na aktuálnu sumu cca 2.500,- € podľa jej vlastného vyjadrenia. Matka sa tiež stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti oproti
stavu predchádzajúcej úpravy, kedy s priateľom a maloletou bývali len v prenajatom byte. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili, pričom príjem otca sa tak významne nezvýšil na rozdiel od príjmu matky. Za dôvodné považoval konajúci súd zvýšiť výživné na sumu 260,- € mesačne, ktoré považoval za primerané zohľadniac možnosti povinného otca. Poukázal na to, že je potrebné akcentovať aj tú skutočnosť, že výdavky na maloletú sa budú s pribúdajúcim vekom postupom času zvyšovať.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote matka odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zvýši výživné na mal. C. na sumu 750,- € mesačne počnúc dňom 27.8.2019 do budúcna, pričom dlžné výživné uloží otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie podala z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Domnieva sa, že súd prvej inštancie vyhodnotil celú situáciu len v súlade s bežným postupom pri rozhodovaní o výživnom, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozsudku sa zaoberá nákladovosťou na C., pričom konštatuje, že na strane otca sa pomery výrazne nezmenili. Má za to, že ide o všeobecné vyhodnotenie dôkaznej situácie, ktoré nezohľadňuje to, že rozvodovým rozsudkom bolo výživné určené dohodou. V tomto konaní sa domáhala preto tak zvýšeného výživného, nakoľko je presvedčená, že dieťa sa má v podobe výšky výživného podieľať na životnej úrovni rodičov, pričom toto konajúci súd nereflektoval. Matka je presvedčená, že keď ona pri svojom príjme dokáže znášať zvýšené náklady na výživu C., otec, ktorému to jeho príjem dovoľuje, by sa mal na takomto výživnom podieľať. Uviedla, že otec má čistý príjem vo výške 2.205,- € a súd ho zaviazal na výživné vo výške 260,- €, čo je cca 10 % jeho príjmu. Konajúci súd tak svojím rozhodnutím dal prednosť nákladom otca na auto, réžiu s ním spojenú, dovolenky, cestovanie a iné náklady a z jej pohľadu nepodstatné výdavky, ktoré presahujú mesačné náklady na výživné na jeho jediné dieťa. Zdôraznila, že výživné má prednosť pred ostatnými nákladmi rodiča, pričom príjem otca by zniesol aj ňou požadovanú sumu. Napadnuté rozhodnutie tak ide proti potrebám dieťaťa. Matka v odvolaní poukázala na životnú úroveň rodičov, ktorú určujú mnohé faktory, ako napr. výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne. Má za to, že z preukázaných nákladov otca je zrejmé, že jeho životná úroveň je na úrovni, kedy by mal byť zaviazaný na vyššie výživné ako 260,- € pri zohľadnení toho, že nie je zaťažený hypotékou, cestuje, má výdavky spojené s užívaním auta a podobne. Matka poukázala na to, že pri určení výživného sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará, pričom v rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti má byť vždy vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne detí k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré je možné deťom poskytnúť, boli zabezpečené výživným.
4. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd má za to, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorého skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, pričom úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom ako aj ustálenie dlžného výživného, vychádzajú z konštantnej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.
8. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva že v podstatnom rozsahu tvorila jej obranu už v konaní na súde prvej inštancie a konajúci súd sa s ňou v napadnutom rozhodnutí precízne vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Miera odôvodnených potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. V tejto súvislosti však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že matka mesačné výdavky na 8 - ročnú C. vyčíslila na sumu cca 1.300 eur, pričom je zrejmé, že takéto výdavky vo všeobecnosti nie sú úplne štandardnými výdavkami detí v tomto veku, nakoľko len výdavky na stravu, ošatenie, platby spojené s návštevou školy a platby za voľnočasové aktivity uviedla vo výške 700 eur, čo sa aj odvolaciemu súdu javí byť neprimerane vysoké. Zo spisu vyplýva, že maloletá C. navštevuje štátnu školu, v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia bola žiačkou 2. ročníka, od septembra 2021 bude navštevovať 3. ročník, je zdravá, nemá žiadne zvýšené výdavky so zdravotným stavom ani so stravovaním, žiadne nadpriemerné výdavky súvisiace so záujmovou činnosťou, preto výdavky špecifikované matkou nemožno považovať za relevantne odôvodnené.
9. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že matka tak v konaní na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom v roku 2016 bolo výživné určené na základe dohody rodičov vo výške 150 eur mesačne, ktorú sumu považovala za symbolickú, pričom nebola adekvátna dcériným potrebám a možnostiam otca. Na rodičovskú dohodu poukazuje matka aj v samotnom odvolaní, kde pri svojej argumentácii uplatňujúc odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP uvádza, že súd prvej inštancie všeobecne vyhodnotil dôkaznú situáciu, pričom nezohľadnil to, že rozvodovým rozsudkom bolo výživné určené dohodou. Skutočnosť, prečo žiada v tomto prejednávanom prípade výživné zvýšiť zo sumy 150 eur na 750 eur mesačne, odôvodňuje tým, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov.
10. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť aj výšku výživného. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Inak by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (porovnaj R50/1972). Z toho vyplýva, že súd pri rozhodovaní o zmene výšky výživného striktne postupuje podľa ust. § 78 ods. 1, čiže hodnotí, či od predchádzajúceho rozhodnutia došlo alebo nedošlo k zmene pomerov, ako aj podľa ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto akékoľvek úvahy o tom, či doterajšie výživné je alebo nie je primerané, sú v tomto prípade irelevantné. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že predchádzajúca výška výživného v sume 150 eur mesačne bola určená na základe rodičovskej dohody, schválenej rozsudkom 23P/184/2014-227 zo dňa 16.3.2016, pretože síce išlo o dohodu rodičov, ktorá bola výrazom ich vôle, avšak ani táto dohoda nemohla byť v rozpore s príslušnými zákonnými kritériami, pretože inak by ju súd neschválil a rozhodol by sám. Je evidentné, že matka nie je spokojná s pôvodne určeným výživným vo výške 150 eur mesačne a v tomto konaní sa domáha v podstate reparácie predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, pretože výživné žiada náhle zvýšiť na takú sumu, ktorá nezodpovedá ani prirodzenému nárastu odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa, ale zároveň ani možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, na strane ktorého sa pomery od posledného rozhodnutia, na rozdiel od pomerov na strane matky, ktorá sa znova vydala, stala sa vlastníčkou nehnuteľnosti, od 6.1.2017 sa
stala jedinou spoločníčkou a konateľkou ďalšej obchodnej spoločnosti, a to MA - Dent s.r.o. a jej príjem vzrástol zo sumy 1.000 eur na sumu cca 2.500 eur mesačne, výrazne nezmenili.
11. Ďalšia odvolacia námietka matky sa týka nereflektovania súdu prvej inštancie na to, že dieťa by sa malo v podobe výšky výživného podieľať na životnej úrovni rodičov, preto, keď ona pri svojom príjme dokáže znášať zvýšené výdavky na maloletú C., mal by sa na tom podieľať aj otec. Výšku výživného požadovaného v sume 750 eur mesačne okrem poukazovania na mesačné výdavky maloletej odôvodňuje aj tým, že táto suma tvorí 25% čistého príjmu otca. Odhliadnuc od toho, že tento údaj je nesprávny, nakoľko v konaní bolo preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 01/2019 - 12/2019 bol 2.356,34 eur a za obdobie 01/2020 - 09/2020 vo výške 2.433,49 eur, to znamená otec nedosahuje príjmy odhadované matkou, je potrebné zdôrazniť, že slovenská právna úprava nepozná určenie výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu rodiča (objektivizácia výživného), pričom súd musí každý jeden prípad posudzovať individuálne a dôsledne sa zaoberať podstatnými skutkovými okolnosťami daného prípadu. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné nemožno určovať mechanickým výpočtom. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu matky zameranú na zosúladenie životnej úrovne maloletej so životnou úrovňou otca, okrem toho, že v konaní nebola preukázaná výrazne nadštandardná životná úroveň otca, je namieste poukázať na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 z 16.10.2015, ktorý ustálil, že pri určovaní rozsahu výživného nemožno striktne vychádzať z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale vzhľadom na zmysel a účel ustanovení o výživnom je potrebné zohľadniť ďalšie kritériá, pričom najdôležitejším z nich je najlepší záujem dieťaťa. Uvedené súdne rozhodnutie možno považovať za relevantné aj pre slovenské právne prostredie, nakoľko ani slovenská právna úprava výživné nelimituje. Ústavný súd ďalej konštatoval, že do práva rodiča na výchovu garantovaného článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd nemožno bez ďalšieho zasahovať. Rodič je ten, kto rozhoduje o nastavení životnej úrovne a spôsobe spoločenského života svojho dieťaťa. Jeho významnou súčasťou je dieťaťu vštepiť hodnotu peňazí. V prípade poskytnutia vysokých finančných výhod dieťaťu môže dôjsť k opačnému efektu, a to k deformácii základných životných hodnôt. Na druhej strane by bolo možné stretnúť sa so situáciou, kedy sa rodič rozhodne presadiť asketický spôsob života, ktorým by mohlo dôjsť k obmedzovaniu maloletého dieťaťa. Toto sa však daného prípadu netýka, pretože otec preukázateľne prispieva na výživu maloletej a má záujem podieľať sa aj na zvýšených výdavkoch na ňu, myslí na budúcnosť maloletej, keďže uvažuje napr. o kúpe nehnuteľnosti pre ňu, avšak odmieta sa podieľať na nadštandardných výdavkoch maloletej prezentovaných matkou, ktoré nemožno považovať za relevantne odôvodnené v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Aj preto je odvolací súd toho názoru, že matka sa svojím návrhom na zvýšenie výživného na sumu 750 eur mesačne domáha v podstate toho, aby otec automaticky prispieval na výživu maloletej sumou, ktorá by zodpovedala životnej úrovni maloletej zvolenej matkou (luxusné dovolenky a pod.), ale nie samotnej životnej úrovni otca, čo však nie je zámerom ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine.
12. Odvolací súd takto dospel k záveru, že zvýšené výživné v tomto prípade zodpovedá zmenených pomerom maloletého dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám v tomto veku, dostatočne zohľadňuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom i dlžné výživné bolo ustálené správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).