Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/103/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne P. proti žalovanému V., o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. júla 2020, č. k. -62 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. septembra 2020, č. k. -70, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 7. júla 2020, č. k. -62 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. septembra 2020, č. k. -70 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. K. - A., obec K. - A., okres C., a to pozemok parcelu registra „C“, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, pozemok parcelu registra „C“, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2, pozemok parcelu registra „C“, parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, pozemok parcelu registra „C“, parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2, pozemok parcelu registra „C“, parcelné číslo XXX - záhrady o výmere 224 m2, pozemok parcelu registra „C“, parcelné číslo XXX - záhrady o výmere 129 m2, stavbu - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo XX, stavbu - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo XX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. K. - A. a že tieto nehnuteľnosti žalovaný ako bývalý vlastník užíva. Žalovaný podľa záveru súdu nemá žiaden právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností. Tvrdenie žalovaného o existencii ústnej dohody so žalobkyňou, že mu v nehnuteľnostiach dovolila bývať a zároveň sa zaviazala ich predať jeho synovi, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Zistil, že na súde sa v minulosti viedlo voči žalovanému konanie o vypratanie nehnuteľností v prospech právneho predchodcu žalovanej a žaloba bola počas odvolacieho konania vzatá späť. Žalovaným produkované argumenty označil za argumenty, ktoré a netýkali veci, ale spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou, ktoré nemajú právnu relevanciu. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dovodil, že reivindikačná žaloba ( ) je dôvodná a preto uložil žalovanému vypratať predmetné nehnuteľnosti v lehote dlhšej než 3-dňovej s poukazom na vety druhej , podľa ktorého súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie. O trovách konania rozhodol podľa

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd „zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol v celom rozsahu“. Namietal nesprávne zistenie skutkového stavu. Poukazoval, že žalobkyňou nebolo spochybnené, že na odkúpenie nehnuteľnosti boli použité aj jeho peniaze, čo malo byť podľa neho vyznačené na liste vlastníctva. Považuje sa preto za čiastočného spoluvlastníka nehnuteľností a predmetné nehnuteľnosti ako spoluvlastník užíva. Východiskom podľa neho by bolo splniť dohodu a za kúpnu cenu 15t.Eur previesť predmetné nehnuteľnosti naspäť na neho. To, že žiadna dohoda neexistuje, označil za výmysel zástupcu žalobkyne. Uviedol, že podľa rozsudku zo dňa 06.12.2018 žalobca V.. V. S. vzal žalobu proti nemu späť v celom rozsahu práve z dôvodu jeho dohody so žalobkyňou.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázala, že v rámci prvoinštančného konania žalovaný nepredložil na podporu svojich tvrdení žiadny dôkaz, rovnako tak nepredložil žiadny dôkaz ani v rámci podaného odvolania. Podstata procesnej obrany žalovaného spočíva len v jeho subjektívnom „pocite“, že je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha. V ostatku považuje námietky žalovaného voči odôvodneniu rozsudku za neprípustné.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v zmysle procesných predpisov, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne poukazuje.

6. Zistenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má k sporným nehnuteľnostiam výlučné vlastnícke právo a že žalovaný sporné nehnuteľnosti užíva neprávom, majú spoľahlivú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto je aj správny záver súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky na poskytnutie súdnej ochrany žalobkyni podľa v podobe vyhovenia jej reivindikačnej žalobe.

7. Základným princípom sporového konania je princíp procesnej zodpovednosti strany sporu za výsledok konania. Strana je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné dôkazy označiť alebo predložiť, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci. 8. V tejto veci nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno žalovaný. Žalovaný neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil hodnoverný a záväzný údaj katastra nehnuteľností o výlučnom vlastníckom práve žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam. Svoj názor o „čiastočnom spoluvlastníctve“, ktoré ho má oprávňovať k užívaniu sporných nehnuteľností, nepodložil rozhodnými tvrdeniami ani dôkazmi (listinami, správami, výpoveďou svedkov a pod.). Rovnako nepreukázal ani tvrdenú existenciu dohody so žalobkyňou o budúcom predaji sporných nehnuteľností jeho synovi (ako tvrdil v prvoinštančnom konaní), ani jemu (ako tvrdí v odvolacom konaní), od ktorej taktiež odvodzuje svoje právo užívať sporné nehnuteľnosti. Za takýto dôkaz nemožno považovať späťvzatie žaloby o vypratanie sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalobkyne V.. V. S. v inom súdnom konaní vednom proti žalovanému, keďže ako konštatoval súd prvej inštancie, V.. V. S. dôvod späťvzatia žaloby neuviedol.

9. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa nemá k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, a zároveň nepreukázal, že do jej vlastníckeho práva on zasahuje právom. Neuniesol tak dôkazné bremeno stíhajúce ho ako brániacu sa protistranu, čoho následkom je vyhovenie žalobe. Súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť sporné nehnuteľnosti vypratať.

10. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za dôvodné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

11. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).