Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7CoP-10-2021.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci navrhovateľa PhDr. K. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na E. ul. č. X v H. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o. so sídlom na Žižkovej ul. č. 19 v Košiciach proti manželke navrhovateľa X. P., rod. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na H. ul. č. XX v H. právne zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom na Floriánskej ul. č. 16 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom P., Q. nar. XX.XX.XXXX a D. nar. X.XX.XXXX bývajúcim u manželky navrhovateľa, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní navrhovateľa a manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.9.2020 č.k. 14P/134/2019-181 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa, o tom, že obaja manželia sú oprávnení a povinní zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok, o styku navrhovateľa s mal. deťmi a o uložení výchovného opatrenia manželom a mal. deťom.
Mení rozsudok vo výroku o určení výživného na čas po rozvode manželstva tak, že zaväzuje navrhovateľa prispievať manželke na výživu mal. Q. 275 Eur mesačne a na výživu mal. D. 255 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzavreté 11.6.2005 v Bardejove, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bardejov, vo zväzku č. XX, ročník XXXX, str. 5 pod poradovým č. XX a na čas po rozvode zveril mal. Q. a mal. D. do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa s tým, že obaja manželia majú právo zastupovať ich a spravovať ich majetok. Navrhovateľa zaviazal prispievať manželke na výživu mal. Q. 250 Eur mesačne a na výživu mal. D. 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk navrhovateľa s mal. deťmi neupravil a manželom a mal. deťom uložil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému a sociálnemu poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 9 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zamietne návrh na rozvod manželstva, alternatívne, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o rozvode ich manželstva navrhla, aby zmenil rozhodnutie
v časti určenia výživného na čas po rozvode manželstva tak, že zaviaže navrhovateľa prispievať jej na výživu mal. Q. minimálne 275 Eur mesačne a na výživu mal. D. minimálne 255 Eur mesačne. Uviedla, že mal. deti veľmi ťažko znášajú odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a ona je najmä kvôli deťom pripravená, ochotná a schopná urobiť všetko pre zachovanie manželstva. Má za to, že v ich prípade nie je rozpad manželstva takej intenzity, že by sa nedalo obnoviť za ochoty oboch účastníkov aspoň do takej miery, že s navrhovateľom budú schopní koexistovať spolu. Chce, aby deti vyrastali v úplnej rodine a verí, že navrhovateľ prehodnotí svoj postoj a zváži dôsledky rozvodu ako takého. Namietala, že súd prvej inštancie rozviedol manželstvo hneď na prvom pojednávaní, nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania a v celosti tak podporil skratové správanie navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázala na to, že navrhovateľ potom, čo sám navrhol a premyslel rodinnú dovolenku, v predvečer dovolenky rodine oznámil, že si ide hľadať podnájom, sťahuje sa a odišiel z domácnosti. Je presvedčená, že ak prvotné očarenie novou partnerkou navrhovateľa pominie a nastúpi bežný stereotyp, je predpoklad jeho návratu k rodine. Nariadené poradenstvo by mohlo zohrať dôležitú úlohu pri sanácii manželstva. Ak by odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, uviedla, že jej príjmy sú pod úrovňou jednej tretiny mzdy, ktorú dosahuje navrhovateľ. Rozvod manželstva existenčne postihne najmä mal. deti, pretože z tejto tretiny čistého príjmu navrhovateľa musí živiť tri osoby a navrhovateľovi ostanú na vlastnú výživu zvyšné dve tretiny. Z tohto príjmu nevie mal. deťom zabezpečiť ani tie najzákladnejšie potreby.
3. Proti výroku o určení výživného podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tomto výroku tak, že ho zaviaže prispievať manželke na výživu mal. detí 300 Eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaci vopred. V tejto súvislosti uviedol, že odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti v júli 2019, spláca sám hypotekárny úver vo výške 70.000,- Eur, ktorý zobral s manželkou na kúpu spoločného bytu a to napriek tomu, že v byte už nebýva. Uviedol, že je ochotný prepísať byt na manželku s tým, že si nebude nárokovať žiadnu finančnú čiastku (hodnota bytu je 130.000,- Eur) a bude prispievať na mal. deti 400 Eur mesačne, ale hypotéku bude platiť manželka. V prípade nedosiahnutia konsenzu je naďalej ochotný platiť hypotekárne splátky po 365,- Eur mesačne na byt, aj keď v ňom nebýva a prispievať mal. deťom na výživu 300 Eur mesačne. Dodal, že okrem výživného prispel na výlet mal. D., na školné pre mal. Q. vo výške 40 Eur a školskú jedáleň 26 Eur, chcel prispieť aj na zubný strojček mal. D., čo manželka odmietla. Obom deťom sporí po 20 Eur mesačne, platí úrazové poistenie 10 Eur mesačne, mal. Oliverovi kúpil počítač a vždy keď je to potrebné prispieva nad rámec výživného, preto považuje sumu 300,- Eur mesačne pre mal. deti za dostatočnú a viac ako primeranú.
4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti má po zaplatení základných nevyhnutných výdavkov (inkaso, nájom, školné, mesačníky) sumu 4,62 Eur na deň. Zmenila sa jej konfekčná veľkosť zo 42 na 36 a nemá si z čoho kúpiť nové oblečenie, musí nosiť darované a to všetko za situácie, keď navrhovateľ len na posilňovňu a výživné doplnky minie mesačne sumu, z ktorej žijú s deťmi 10 dní. Okrem toho, nájomné, ktoré platí navrhovateľ v prenajatom byte je vyššie ako splátky hypotekárneho úveru, kvôli ktorému žiada nižšie výživné. Upresnila, že splátky hypotekárneho úveru sa zvýšili v dôsledku toho, že dňa 27.2.2019 kedy už navrhovateľ vedel o svojich „plánoch“ si navýšili úver z 50.000 Eur, ktorý splácali po 220,53 Eur mesačne na 70.000 Eur, ktorý splácajú po 365 Eur mesačne, pričom z navýšenej sumy sa kúpilo osobné motorové vozidlo, ktoré si so sebou zobral navrhovateľ a odmietol jej ho požičať na výlety s deťmi. Poprela tvrdenia navrhovateľa, že vždy keď je to potrebné, prispeje nad rámec výživného, pretože mal. deťom nič nekúpil na narodeniny, neprispel jej na topánky pre mal. Q. aj keď v tom čase absolvoval dovolenku s priateľkou.
5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky zotrval na návrhu na rozvod manželstva, nakoľko ich vzťahy sú dlhodobo a trvalo rozvrátené a nie je žiadna možnosť obnovy vzťahu. Poukázal na to, že sa s manželkou často hádali, manželka žiarlila a denne užívala alkoholické nápoje, čo narušovalo ich rodinný rozpočet. Uviedol, že vyše 15 mesiacov už žije s priateľkou v spoločnej domácnosti, návrat ku manželke je nereálny, už nemá záujem vrátiť sa. K žiadnemu skratovému konaniu u neho nedošlo, skrat nastal ešte v manželskom spolužití pred jeho odchodom. Z jeho pohľadu vníma procesné správanie manželky ako účelové, pretože sa na súdnom pojednávaní dohodli na určení manželského výživného vo výške 180 Eur mesačne do právoplatnosti rozvodu manželstva. Má za to, že súd nariadil odborné poradenstvo, aby sa obnovil vzťah medzi ním a mal. deťmi a nie medzi manželmi. Ozrejmil, že manželka zarába 700 Eur mesačne, okrem toho poberá prídavky na deti vo výške 49,90 Eur mesačne a daňový bonus vo výške 45,44 Eur mesačne a on 1.300 - 1.400 Eur mesačne, teda príjem jeho manželky nie je tretinou jeho platu, ale polovicou. Uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti platil spoločný hypotekárny úver po 365 Eur mesačne a prispieval jej na mal. deti 200 Eur mesačne. Manželka tak mala k dispozícii 900
Eur mesačne, z ktorých 224 Eur zaplatila za bývanie, 50 Eur za televíziu a mobil, 40 Eur za školné pre maloletého a 20 Eur za mesačníky. Po odpočítaní týchto výdavkov jej ostáva 800 Eur mesačne, pretože jej ešte platí aj manželské výživné vo výške 180 Eur mesačne. Nestotožnil sa s tvrdením manželky, že je značný rozdiel v ich príjmoch za situácie, keď síce zarába 1.430 Eur mesačne, ale musí platiť nájom bytu vo výške 275 Eur mesačne, hypotekárne splátky vo výške 365 Eur mesačne, výživné pre mal. deti vo výške 200 Eur mesačne, manželské výživné vo výške 180 Eur mesačne, jeho sporenie vo výške 50 Eur mesačne, sporenie deťom vo výške 40 Eur mesačne, spláca počítač pre syna po 30 Eur mesačne, stravuje sa za 150 - 170 Eur mesačne, tankuje za 60 Eur mesačne, platí poistku deťom po 10 Eur mesačne, platí havarijné poistenie 350 Eur ročne, servisnú prehliadku auta 250 Eur ročne a sporí na dlžné výživné. Ostane mu tak menej ako má toho času manželka. Je ochotný a schopný prispievať na výživu mal. Q. 180 Eur mesačne a na výživu mal. D. 120 Eur mesačne ak musí platiť hypotekárne splátky po 365 Eur mesačne za byt, v ktorom nebýva. V prípade ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie o výživnom, respektíve ho zmení podľa odvolacieho návrhu manželky, nebude schopný platiť hypotekárny úver.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu manželky k jeho odvolaniu uviedol, že manželka si kúpila nové osobné motorové vozidlo, čo je jasným dôkazom toho, že sa nenachádza v núdzi. Po odpočítaní všetkých výdavkov mu ostane 250 Eur mesačne, takže s argumentom, že manželka a mal. deti živoria pri sume 800 Eur mesačne, čo je 26,80 Eur na deň, je zavádzajúce. Zdôraznil, že byt je v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov, napriek tomu platí splátky hypotéky sám a v tomto byte nebýva. Manželka s ním nekomunikuje, ozve sa len vtedy, keď potrebuje peniaze. Mal. deti od neho úplne odcudzila, nechce aby sa stretávali a schválne ich proti nemu nahovára.
7. Manželka v stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu zotrvala na všetkých svojich argumentoch, ktoré prezentovala v konaní. Je pripravená navrhovateľovi odpustiť a chce, aby manželstvo fungovalo aspoň kvôli mal. deťom. Odchodom navrhovateľa zo spoločnej domácnosti bola postihnutá najmä ekonomická stránka fungovania rodiny, pretože navrhovateľ po osamostatnení sa vynakladá množstvo finančných prostriedkov, ktoré predtým užívala rodina. Pokiaľ jej navrhovateľ vytýkal žiarlivosť, poukázala na to, že navrhovateľovi jeho súčasná priateľka volala už aj v noci po 23.00 hod. v roku 2016, keď bola mal. D. hospitalizovaná. Poprela, aby požívala alkoholické nápoje v takom rozsahu v akom tvrdil navrhovateľ, pretože v takom stave by sa nedokázala riadne postarať o mal. deti. Uviedla, že navrhovateľ prestal uhrádzať hypotekárny úver po schválení zmieru rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 14Pc/44/2019, ktorým sa zaviazal prispievať jej na výživu manželským výživným 180 Eur mesačne. Zdôraznila, že navrhovateľovi zanikne povinnosť manželského výživného právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
8. Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.
9. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je jeho rozhodnutie okrem výroku o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manželky navrhovateľa proti výroku o rozvode manželstva uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a manželka navrhovateľa ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozvode manželstva. Na zdôraznenie správnosti výroku o rozvode manželstva odvolací súd dodáva, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiska morálky celej spoločnosti. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy ak nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Pre zistenie relevantných skutočností musí konajúci súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária spolu, spoločne vychovávajú svoje deti a intímne spolu žijú. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť od júla 2019, spoločne nehospodária, nevychovávajú spolu deti a ani spolu intímne nežijú. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú de facto potvrdené aj samotnou manželkou navrhovateľa, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa dodáva, že konajúci súd riadne vykonal dokazovanie za účelom zistenia miery narušenia a rozvratu manželstva. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ nielen v konaní pred súdom prvej inštancie kategoricky poprel možnosť obnovy manželského a partnerského spolužitia, na týchto svojich postojoch zotrval aj v priebehu odvolacieho konania. Tento jednoznačný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je znakom trvalého rozvratu manželstva opodstatňujúceho jeho rozvod. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. V konečnom dôsledku aj manželka navrhovateľa v podanom odvolaní, ako aj vo vyjadreniach nepriamo potvrdzuje existenciu trvalého rozvratu manželských vzťahov, neschopnosť komunikovať o bežných veciach. V predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov), práve naopak prehĺbili sa do takej miery, že je z nich zjavná strata vzájomnej úcty a rešpektu. Na dôvažok odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, založenie si domácnosti s priateľkou a jej trvanie takmer 2 roky nie sú podľa názoru odvolacieho súdu jeho skratovým konaním ako sa domnieva manželka navrhovateľa, ale iba následkom dlhoročných problémov manželov prameniacich z rôznych, vzájomne súvisiacich príčin subjektívneho charakteru, ale aj objektívnej povahy a tiež jednoznačným signálom straty citovej náklonnosti navrhovateľa voči manželke, znemožňujúcim plnenie účelu manželstva a vylučujúcim obnovenie ich vzájomného spolužitia. Predovšetkým z podaní manželov v odvolacom konaní vyplýva, že rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami mal. detí, pretože záujmom mal. detí je vyrastať v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, a vzťahy rodičov už nie sú schopné túto atmosféru zabezpečiť. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky je natoľko narušené a rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak neprerušil konanie a manželom neuložil návštevu manželskej poradne, ani ich nevyzval na zmierne riešenie mediáciou, pretože takýto postup by s ohľadom na vyššie zistený skutkový stav nebol účelný.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa, ako aj o tom, že obaja manželia budú zastupovať a spravovať majetok maloletých detí, o styku navrhovateľa s mal. deťmi, ako aj o odbornom poradenstve, ktoré bolo uložené za účelom obnovy pravidelného kontaktu medzi navrhovateľom a mal. deťmi, nevystavovania mal. detí konfrontačným a emočne náročným situáciám v prítomnosti manželov a zvládnutia porozvodovej situácie, vyrovnania sa s ňou, zlepšenia vzájomného porozumenia a vzťahov v rodine. Tieto výroky v konečnom dôsledku manželia ani nenamietali.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa, o tom, že obaja manželia sú oprávnení a povinní zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok, o styku navrhovateľa s mal. deťmi a o uložení výchovného opatrenia manželom a mal. deťom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov týchto výrokov a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil vo vzťahu ku výroku o rozvode manželstva ďalšie dôvody.
15. Pokiaľ ide o manželmi napadnutý výrok o určení výživného, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v júli 2019 a išiel bývať s priateľkou do 3 izbového bytu v podnájme, za ktorý platí 275 Eur mesačne. Súčasná partnerka navrhovateľa má dve maloleté deti, ktoré sú zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Manželka ostala bývať s mal. deťmi v 3 izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Za užívanie bytu manželka platí 224 Eur mesačne, za používanie televízie a internetu platí 50 Eur mesačne, za odpad 120 Eur ročne. Zo zmluvy o úvere na bývanie zistil, že manželia majú spoločný záväzok a to hypotekárny úver na byt, v ktorom býva manželka s mal. deťmi vo výške 70.000,- Eur, ktorý je potrebné splácať po 364,99 Eur mesačne od 15.4.2019 do 15.3.2039. Manželia sú vlastníkmi dvoch osobných motorových vozidiel, Toyoty Auris rok výroby 2019, ktorú užíva navrhovateľ a Ford Focus rok výroby 2005, ktorý užíva manželka. Navrhovateľ pracuje ako policajt na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo 7.7.2020 súd zistil, že navrhovateľ pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 1.500,79 Eur od decembra 2019 do júna 2020. Do tohto príjmu je zarátaný príspevok na bývanie vo výške 55 Eur mesačne. Z podaní navrhovateľa zistil, že spláca spoločný úver po 365 Eur mesačne, sporí po 20 Eur mesačne pre každé mal. dieťa, sporí aj sebe po 50 Eur mesačne, telefonuje za 20 Eur mesačne, tankuje za 60 Eur mesačne, stravuje sa za 270 Eur mesačne (histamínová intolerancia), športuje za 50 Eur mesačne, spláca pôžičku vo výške 600 Eur na počítač pre mal. Q. po 36 Eur mesačne, platí úrazové poistenie mal. deťom po 10 Eur mesačne. Manželke posiela 200 Eur mesačne na výživu mal. detí, poslal jej 50 Eur na strojček pre mal. Q., prispel 90 Eur na výlet mal. D., na ktorý nešla. Ročne vynakladá na havarijné poistenie 350 Eur, 253 Eur na servisnú prehliadku, 57 Eur za poistenie za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone povolania, 75 Eur za poistenie bytu, 64 Eur za daň za byt. Byt, v ktorom býva manželka má hodnotu 160.000,- Eur. Chodí do posilňovne 5 krát do týždňa, vstup má zabezpečený cez Multisport kartu za 29 Eur mesačne a zvyšných 21 Eur mesačne minie na doplnky výživy. Predpokladá vyššie výdavky na zuby. Manželka je zamestnaná ako občiansky zamestnanec Ministerstva vnútra SR. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 02.07.2020 zistil, že manželka dosiahla za 6/2019 - 5/2020 čistý plat v úhrnnej výške 8.195,71,- Eur, čo je v priemernej výške 682,98,- Eur mesačne. Daňový bonus získala vo výške 448,90,- Eur, zrážky dobrovoľného charakteru boli vo výške 69,13,- Eur a príspevky DDS boli v úhrnnej výške 240,- Eur. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 23.12.2019 súd zistil, že poberateľom prídavkov na mal. deti je manželka. Za rok 2019 poberala prídavok od 1-5/2019 v sume 24,34,- Eur mesačne na každé z detí a v roku 2018 v sume 23,68,- Eur na každé z detí. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že maloletý Q. navštevuje v školskom roku 2020/2021 štvrtý ročník Súkromného osemročného gymnázia na O. za ktorý sa platí 40 Eur mesačne. Trpí alergiou, na čo pravidelne užíva lieky a kvapky do očí za 10 Eur mesačne. Nosí nočný strojček na zuby, ktorý stál 100,- Eur, a uhradili ho obaja rodičia na polovicu. Maloletá D. navštevuje v školskom roku 2020/2021 siedmy ročník Základnej školy na Z. 2, v H.. Z lekárskej správy MUDr. Y. V. súd zistil, že maloletá D. prežíva akútnu krízu a odporúča zamedziť styk maloletej s navrhovateľom, za účelom vyrovnania sa so situáciou a odpustenia mu. Z výpovede manželky zistil, že mala výdavky na používanie osobného motorového vozidla vo výške 207 Eur za celý rok (pohonné hmoty, výmena pneumatík, zákonná poistka), nutne potrebuje stomatologickú sanáciu, čo bude stáť 2.000,- Eur. Odkedy navrhovateľ odišiel, mohla si dovoliť minúť na seba len 83 Eur za rok. Dopláca na svoje stravné lístky v zamestnaní 39,60 Eur mesačne. Na začiatku každého školského roka má výdavky na zakúpenie všetkého potrebného do školy vo výške 100 - 200 Eur na každé mal. dieťa. Za stravu v jedálni platí mal. deťom po 25 Eur mesačne, za karty na cestovanie 10 Eur mesačne a oblečenie im kúpila za 112,28 Eur. Maloletá D. nosí strojček na zuby, prvotná úhrada je vo výške 500 Eur a následne 15 Eur za každú kontrolu a nastavenie. Okrem toho má maloletá problémy s pleťou, v dôsledku čoho jej kupuje krémy za 13,85 Eur mesačne. Uviedla, že navrhovateľ prispel maloletému Q.ovi na topánky 30 Eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 100 CMP, § 24 ods. 1, 4, § 62, § 75, § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a dospel k záveru, že výživné 250,- Eur mesačne pre mal. Q. a 200,- Eur mesačne pre mal. D. je primerané ich odôvodneným potrebám a zároveň aj príjmovým a majetkovým pomerom rodičov. Pri určení výšky výživného vychádzal
predovšetkým z manželkou predloženého vyčíslenia výdavkov mal. detí, ktoré navrhovateľ nenamietal. Zohľadnil tiež značný nepomer príjmov oboch rodičov, a to v neprospech manželky, ako aj skutočnosť, že za súčasnej situácie navrhovateľ okrem 200,- Eur mesačne na výživu mal. detí, zvláda hradiť popri svojich bežných výdavkoch, hypotekárny úver vo výške 365,- Eur mesačne, sporenie pre seba 50,- Eur mesačne, sporenie pre deti v celkovej výške 40,- Eur mesačne, 10,- Eur úrazovú poistku, 36,- Eur splátku pôžičky v Poštovej banke a dokáže manželke prispieť aj nad sumu výživného napr. 90,- Eur dcére na výlet. Ustálil, že uvedené sumy určené na sporenie a úrazové poistenie nie sú výdavkami, ktoré je možné v zmysle zákona uprednostniť pred plnením vyživovacej povinnosti povinného rodiča a preto na nich neprihliadal. Aj keď navrhovateľ ponúkol manželke výživné na mal. deti v celkovej výške 400,- Eur, podmienil toto plnenie tým, že hypotekárny úver v splátkach po 365,- Eur mesačne, ktoré teraz platí, bude hradiť manželka sama. Záväzok vyplývajúci z hypotekárneho úveru je záväzkom oboch rodičov, ktorý nie je toho času vyporiadaný a preto pri stanovení výšky výživného zohľadnil aj možné riziko, ktoré by mohlo byť vo vzťahu k bývaniu pre deti spojené s tým, ak by navrhovateľ prestal zrazu uhrádzať hypotekárny úver, čo vo svojej výpovedi naznačil s cieľom prenechať túto povinnosť výlučne manželke, čím by jej príjem nepomerne zaťažil. Súd záverom poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle zákona má každé dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov a túto skutočnosť je nutné zohľadniť aj pri rozhodnutí súdu o výške výživného. Súd má za to, že určené výživné je primerané reálnym príjmovým a majetkovým schopnostiam povinného navrhovateľa a zároveň zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, ku ktorým je nevyhnutné započítať aj záujmové aktivity a potreby, ktorým sa aktuálne nevenujú, pre nedostatočné príjmové pomery manželky.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok o výživnom od navrhovateľa pre mal. deti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne ho právne posúdil, ak dospel k záveru, že výživné 250 Eur mesačne pre mal. Q. a 200 Eur mesačne pre mal. D. zodpovedá ich odôvodneným potrebám ako aj schopnostiam a možnostiam manželov. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou manželky, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa prispievať na výživu mal. detí o 80 Eur mesačne viac ako určil súd prvej inštancie a na druhej strane neakceptoval odvolací návrh navrhovateľa a neurčil mu výživné pre mal. deti na 300 Eur mesačne, pretože takéto výživné nekorešponduje s výškou odôvodnených potrieb mal. detí a neúmerne presúva zodpovednosť za zdravý a prospešný vývoj mal. detí na manželku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Dieťa má okrem iného právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodič. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ pracuje s čistou priemernou mesačnou mzdou 1.500,- Eur (potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo 7.7.2020). Po zaplatení výživného v manželkou navrhovanom rozsahu 530 Eur mesačne a nevyhnutných výdavkov na prenájom bytu vo výške 275 Eur mesačne mu ostane 695 Eur mesačne, ktoré nesporne postačujú na uspokojovanie jeho
odôvodnených potrieb v rozsahu bežného životného štandardu. Pre porovnanie manželka navrhovateľa bude mať s 2 mal. deťmi k dispozícii po rozvode manželstva sumu 1.262,98 Eur (jej príjem 682,98 Eur, 50 Eur prídavok na mal. deti a 530 Eur výživné od navrhovateľa), pričom po zaplatení výdavkov na bývanie v preukázanej výške 274 Eur mesačne jej ostane 988,98 Eur mesačne, čo predstavuje na 1 člena domácnosti bezmála 330 Eur mesačne. Je teda zrejmé, že obe mal. deti budú mať na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb aj po zvýšení rozsahu určeného výživného odvolacím súdom sumu nižšiu (660 Eur mesačne) ako má navrhovateľ k dispozícii sám (695 Eur mesačne). Argumentácia navrhovateľa rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov tak pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni navrhovateľovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom navrhovateľa by v tomto prípade znamenalo neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast detí na manželku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd neakceptoval ani odvolacie tvrdenia navrhovateľa, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na mal. deti v určenom rozsahu, pretože musí splácať spoločný úver, ktorý si zobrali s manželkou v roku 2019. Nevyporiadanie tzv. BSM nemôže byť na ťarchu mal. detí vo vzťahu k ich výživnému, pretože záujem maloletého dieťaťa má vždy prednosť pred vyporiadaním majetkových pomerov medzi manželmi. Odvolací súd vychádzal z toho, že v tomto štádiu konania má ešte každý z manželov rovnaký podiel na splátkach ich spoločného hypotekárneho úveru, pričom skutočnosť, kto tento úver reálne uhrádza je možné zohľadniť až pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie však v konaní určenie výživného pre mal. deti v rozvodovej úprave. Rovnako odvolací súd neprihliadol ani na manželské výživné, ktorým navrhovateľ odôvodňoval potrebu určenia výživného pre mal. deti v nižšom ako v určenom rozsahu, pretože manželské výživné je v zmysle § 71 Zák. o rodine nárokom trvajúcim len do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva bez ohľadu na to, kedy sa manželia dohodli na jeho plnení a v tomto konaní odvolací súd rozhoduje o výživnom pre mal. deti po právoplatnosti výroku o rozvode. K výdavkom navrhovateľa na jeho sporenie vo výške 50 Eur mesačne, pre mal. deti vo výške 40 Eur mesačne a na úrazové poistenie vo výške 10 Eur mesačne odvolací súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie ostatných dobrovoľných výdavkov a vlastných potrieb. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nebral do úvahy výdavky navrhovateľa na sporenie vo výške 90 Eur mesačne, ani na úrazové poistenie, pretože ich nie je nevyhnutné vynaložiť a už vôbec nie na úkor výživného pre mal. deti.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.