Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: Ing. P. F., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. R. P. X, F. S., Bulharská republika, t.č. bytom X. XXXX/XX, O., proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, rozhodujúc o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8. apríla 2021, č.k. -49, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie odmietol podanie žalobkyne zo dňa 21.01.2021 a to podľa (ďalej len ). 2. Dôvodil, že Okresnému súdu Trnava bolo dňa 08.02.2021 z Najvyššieho súdu SR postúpené podanie žalobkyne zo dňa 21.01.2021, v ktorom žalobkyňa žaluje Slovenskú republiku konajúcu prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR o zaplatenie náhrady škody v sume 77.000,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 52.000,- eur. Ako skutkové odôvodnenie žaloby žalobkyňa uviedla, že dvakrát nárokovaná nemajetková ujma pre zásahy do práva žalobkyne na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť je v maximálnej výške 26.000 eur. Výška nárokovanej škody na majetku 77.000 eur činí 50% predajnej ceny domu žalobkyne; ide o pokles ceny v dôsledku nezákonného výrubu drevín umožňujúci kriminálnu novostavbu a zásahy do vlastníckeho práva občana chráneného Čl.17 ods.1 Charty základných práv EÚ. Dvakrát ujma a jedenkrát škoda vznikli iste za splnenia conditio sine qua non v troch konaniach nesprávnym úradným postupom sudcov v senátoch pri rozhodovaní o 3 odvolaniach žalobkyne; boli vydané 3 nepreskúmateľné uznesenia ignorujúce vec žalobkyne v 3 rôznych druhov konaní, ktoré špecifikovala. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedené podanie nemá všetky náležitosti žaloby, v podaní chýba pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, keď nie je zrejmé, v čom mal spočívať tvrdený nesprávny úradný postup pri každom z troch rozhodnutí o odvolaniach žalobkyne, ďalej aká škoda bola žalobkyni každým z troch tvrdených nesprávnych úradných postupov spôsobená a tiež aký je vzťah medzi tvrdenými nesprávnymi úradnými postupmi a vzniknutou škodou, resp. nemajetkovou ujmou. V súvislosti s vyššie uvedeným potom chýba aj označenie dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení, prípadne pripojenie tých dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Vzhľadom k absencii uvedených náležitostí riadnej žaloby vyžadovaných v ustanovení , až 3 , žalobkyňu súd uznesením č.k. -28 zo dňa 16.02.2021 vyzval, aby v lehote 10 dní podanie opravila, uviedol, ako treba doplnenie vykonať a zároveň ju poučil podľa ustanovenia , že podanie odmietne, ak jeho nedostatky nebudú odstránené v určenej lehote. Na žiadosť žalobkyne jej bola lehota na doplnenie žaloby predĺžená do 31.03.2021, napriek tomu žalobkyňa podanie nedoplnila. Keďže ide o také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, preto súd jej podanie odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodila, že trvá na správnosti svojho tvrdenia vyjadreného v jej podaniach z 03.03.2021 a 17.03.2021, rukou písaných počas kúpeľnej liečby, ktorých čitateľný prepis tlačeným písmom prikladá k odvolaniu. Ďalej uviedla, že podľa základných princípov civilného procesného práva je neprípustné robiť hmotno-právne rozhodnutia alebo aj len vyzývať k doplneniam hmotno-právneho charakteru pred predložením žaloby protistrane. Vlastné civilné konanie začína po povinnom oznámení sporovej veci, všetky výzvy predtým sú hodnotené ako nepovolená prejudikácia, ktorá ohrozuje právny záujem žalobcu aj kvalitu konania. Administratíva súdu nemá povoliť konanie pred zaplatením poplatku. Odmietnutie žaloby vníma žalobkyňa ako degradáciu civilného súdneho konania na konanie administratívne, čo je porušením čl. 47 ods. 1 Charty základných práv EÚ. Procesné právo má byť presné, podrobné, neumožňovať výklad, pretože realizuje princípy a chránené práva do podoby jednoduchého zákona. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s 357 písm. b/ ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia (a contrario) zistil, že odvolanie je nedôvodné, pretože napadnuté uznesenie je správne.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne odmietnutá podľa z dôvodu nedoplnenia vadného podania v súdom určenej lehote. 6. Podľa , , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (2)

7. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

8. Podľa až 4 , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (1) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (2) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (3) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.(4)

9. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou žalobkyne vypraviť svoju žalobu náležitosťami vyžadovanými zákonom, čo táto neurobila a to ani na výzvu súdu. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žaloba neobsahuje potrebné náležitosti, a tieto vady bránia tomu, aby súd o nej mohol konať. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobkyňu vyzval na odstránenie vád podania, žalobkyňa však ani na výzvu súdu zo dňa 16.02.2021 vady neodstránila. V podaní, doručenom dňa 22.02.2021, oznámila, že výzvu splniť nemôže, pretože nastupuje na kúpeľnú liečbu a až po 22.03.2021 bude mať čas na odstránenie vady žaloby, ak Okresný súd Trnava bude istotne príslušný a po zaplatení súdneho poplatku. Na základe uvedeného podania jej súd predĺžil lehotu na odstránenie vád podania do 31.03.2021, avšak vady neboli ani v tejto lehote odstránené.

10. Listom zo dňa 03.03.2021 následne žalobkyňa oznámila súdu, že jeho výzvu vzala na vedomie, ale túto nesplní, nakoľko musí byť najskôr rozhodnuté o príslušnosti súdu, ktorá bola žalobkyňou spochybnená. Súd žalobkyni zaslal dňa 11.03.2021 prípis, v ktorom jej objasnil otázku miestnej príslušnosti, uviedol, že ona sama ako žalobkyňa adresovala žalobu Okresnému súdu Trnava, ktorému

aj bola vec postúpená z Najvyššieho súdu SR a bola pridelená zákonnému sudcovi tohto súdu. Súd pritom v zmysle na začiatku konania skúma iba výlučnú miestnu príslušnosť, čo nie je daný prípad, pričom následne súd môže skúmať miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Keďže v tejto veci zatiaľ námietka miestnej nepríslušnosti nebola vznesená - nakoľko súd je povinný pred vyrubením súdneho poplatku a zaslaním žaloby na vyjadrenie žalovanému najskôr odstrániť vady žaloby, preto v súčasnosti niet dôvodu predkladať vec Najvyššiemu súdu SR, ako to žiadala žalobkyňa. Žalobkyňa v reakcii na uvedené vysvetlenie súdu oznámila, že jej žaloba neobsahuje vady, ktoré by boli prekážkou pre začatie konania, t.j. pre doručenie jej žaloby Ministerstvu spravodlivosti SR, uviedla, že je lex generalis k , ktorý by mal mať procesno-právne ustanovenia pre prípad žaloby proti SR spôsobenej sudcami všetkých súdov okrem ÚS SR ako aj členmi zákonodarného orgánu SR a to, že sa stala členom EÚ neznamená povolenie legislatívnej nečinnosti - chýba novelizácia ako lex specialis. nerieši príslušnosť pri škodách spôsobených súdmi a legislatívou.

11. Keďže k odstráneniu vytýkaných vád podania zo strany žalovanej nedošlo, okresný súd uznesením zo dňa 08.04.2021 jej podanie odmietol. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba odmietnutá pre absenciu náležitostí, ktoré neboli žalobkyňou doplnené. Podľa obsahu podaného odvolania, žalobkyňa v ňom dôvodila nezákonnosťou postupu prvoinštančného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

12. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade so zákonom. Jeho procesný postup nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávnosť vydaného rozhodnutia a postupom prvoinštančného súdu nijakým spôsobom neboli porušené práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Vychádzajúc z obsahu žaloby je nepochybné, že táto nespĺňa náležitosti vyžadované pre takéto podanie ( v spojení s ), pretože v žalobe absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho je nezrozumiteľná a neurčitá, pričom žalobkyňa výslovne odmietla reagovať na výzvu súdu a nedostatky žaloby odstrániť. Keďže uvedené vady žaloby bránia súdu pokračovať v konaní, správne súd prvej inštancie po márnom uplynutí lehoty na doplnenie podania, takéto vadné podanie žalobkyne podľa odmietol. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že podľa základných princípov civilného procesného práva je neprípustné robiť hmotno-právne rozhodnutia alebo aj len vyzývať k doplneniam hmotno-právneho charakteru pred predložením žaloby protistrane a že všetky výzvy predtým sú nepovolenou prejudikáciou, tieto výhrady sú neopodstatnené. Prvoinštančný súd nerobil žiadne „hmotno-právne rozhodnutie“, jeho rozhodnutie o odmietnutí podania je procesného charakteru a tvrdenie žalobkyne o neprípustnosti výzvy na doplnenie podania pred predložením žaloby protistrane nemá žiadnu oporu v zákone, keďže , ktorý na uvedené konanie treba aplikovať, výslovne zakotvuje požiadavku postupovať tak, že súd najskôr odstráni vady žaloby postupom podľa a až v prípade, ak žalobu ako vadnú alebo neúplnú neodmietol podľa , doručí ju žalovanému spolu s prílohami a vyzve ho na vyjadrenie k nej ( ). Z uvedeného je potom zrejmé, že treba za nedôvodnú považovať aj námietku o nedovolenom prejudikovaní rozhodnutia tým, že súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby.

13. Vychádzajúc z vyššie opísaných okolností prípadu nezistil odvolací súd a odvolateľka ani neuviedla žiadnu takú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a o porušení práv odvolateľky. Vzhľadom na uvedené úvahy potom treba dospieť k záveru, že postupom a uznesením prvoinštančného súdu nedošlo k „denegatio iustitiae“ (odmietnutiu spravodlivosti), pretože odmietnutie podania, nesplňujúceho zákonné náležitosti, nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti.

14. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne za použitia ust. potvrdil. Záverom poznamenáva, že odmietnutie podania žalobkyne zo dňa 21.01.2021 nevytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej, preto žalobkyňa po doplnení chýbajúcich podstatných náležitostí (prípadne aj za využitia odbornej právnej pomoci) môže podať novú žalobu spĺňajúcu zákonné náležitosti opätovne.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , keď v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému, ktorému preukázateľne žiadne trovy

konania nevznikli, odvolací súd s použitím Základných princípov a čl. 17 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).