Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Ps-48-2023.pdf
PDF · 89.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Ps/48/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v konaní o spôsobilosti na právne úkony, začatom na návrh nesvojprávnej: Z. B., H.. XX.XX.XXXX, R..Č.. C. N. M. F., v zast. opatrovníkom: Z.. F. B., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. S. XXXX/X, M. K., nesvojprávna v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: S.. G. M., S.., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, C., o prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom dňa 04.04.2023 sa navrhovateľka Z.Q. B., H..XX.XX,XXXX, sa domáhala prinavrátenia spôsobilosti na právne úkony a prešetrenie jej zdravotného stavu.
2.V zmysle § 240 ods. 1 Civilného mimo sporového poriadku súd ustanovil pre osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony ide, procesného opatrovníka v osobe S.. G. M..
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím probantky, opatrovníka, znalca Z.. Z. K. B. Z.. B. T., nariadením znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva odvetvie psychiatria, vyžiadaním správy z Domova sociálnych služieb Lehnice, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu č.sp.zn. 20Ps/23/2021 na základe, ktorých dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Zo spis tunajšieho súdu XXPs/XX/XXXX vyplýva, že bola rozsudkom dňa 23.11.2021 probantka obmedzená spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s nehnuteľným a hnuteľným majetkom a s disponovaním s finančnou hotovosťou, bankomatovou či inou platobnou kartou nad rozsah 100,-€ mesačne, preberania dôchodkov a peňažných dávok, uzatvárania zmlúv, volebného práva, spísania závetu, rozhodovania o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vybavovania svojich záležitostí pred štátnymi orgánmi a úradmi, držania vodičského oprávnenia a zbrojného preukazu, uzatvárania manželstva a iných vzťahových zväzkov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2021.
5. Z výpovede probantky vyplynulo , že zatiaľ akceptuje stanovisko znalcov k jej súčasnému stavu a do budúcna , po uplynutí určitého času, doporučené Z.. T., si podaná nový návrh na prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
6. Opatrovník probantky zhodne so závermi znaleckého posudku, považoval návrh navrhovateľky za predčasný. Jeho snahou bude ako aj doposiaľ, byť v pravidelnom kontakte s navrhovateľku. Berie si ju k sebe na víkendy. Rovnako tak jeho brat si ju zobral na vianočné sviatky na východ Slovenska. Počas
pobytu u neho, probantka akceptuje všetky liečebné procesy Mala pochybnosti o tom, ak by ostala sama, prestala by po určitom čase byť dôsledná pri poberaní liekov, čo by spôsobilo opäť zhoršenie jej psychického stavu. Má vlastnú skúsenosť, ak matka po určitý čas vynechávala lieky, jej správanie sa zmenilo, bola agresívna a kládla zvláštne otázky. Jeho snahou je do budúcna zabezpečiť prijateľnejšie prostredie pre ňu počas trvania preliečenia.
7. Procesná opatrovníčka navrhovateľky po výpovediach znalcov dospela rovnako k názoru, že hoci by bolo najlepšie prostredie navrhovateľky u jej detí, na čo v súčasnosti nie sú vytvorené podmienky .Bola uzrozumená s vysvetlením stavu probantky a potrebou medikamentnej liečby na dosiahnutie progresu v jej stave.
8. Z výpovede znalca Z.. Z. K., H. S. M. XX.XX.XXXX vyplynulo, že po vyšetrení probantky, vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, probantka trpí závažnou duševnou poruchou schizoafektívnou poruchou, manofestnou, prevažne manickými fázami, pre ktoré ochorenie bola psychiatricky liečená v trvaní 9 mesiacov. V aktuálnej dobe, konštatoval, že uvedené obdobie nepostačuje na dosiahnutie trvalého zlepšenia. Hoci jej stav bol relatívne kompenzovaný, v porovnaní z jeho zisteniami v pôvodnom posudku. Je stála obava, čo potvrdzuje aj minulosť, že navrhovateľka prestávala brať lieky, bola opakovane dekompenzovaná, čo viedlo k opakovaným psychiatrickým hospitalizáciám. Potvrdil, že v prípade poberania liekov pravidelne;, je možná náprava jej zdravotného stavu, o čom však svojím spávaním celkom nepresvedčila, keď doposiaľ je v prostredí, kde je donútená k dôslednému užívaniu liekov.; Nepovažoval za prekážku, že bola navrhovateľka vypočutá pri vyšetrovaní v slovenskom jazyku, ktorý dobre ovláda, znalcovi nič nebránilo, ak by o to požiadala, vypočuť ju za prítomnosti tlmočníka. Poznamenal, že ním zistená diagnóza sa zhodovala zo zisteniami aj v prípade hospitalizácie v Pezinku.
9.Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie Z.. Z.Á. K., číslo XXX/XXXX vyplynul záver, ktorý bol tlmočený znalcom na pojednávaní, s tým, že vyšetrená je z hľadiska psychiatrického (oproti posudku 195/2021) nedošlo k trvalej náprave, pričom ochorenie navrhovateľky je poruchou trvalého charakteru, nevyliečiteľné, s negatívnou prognózou do budúcna, čo si vyžaduje doživotnú farmakoterapiu. Aktuálne prítomné duševné ochorenie spôsobuje, že nie je schopná ;samostatnej sociálnej existencie, vyžaduje trvalú opateru, dohľad dozor inou osobou alebo inštitúciou a to doživotne. Uvedený stav z medicínskeho hľadiska, si vyžaduje trvajúce obmedzenie navrhovateľky ku spôsobilosti na právne úkony v rozsahu ako to bolo určené v rámci konania o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony.
10. Z výpovede znalkyne Z.. B. T. na pojednávaní dňa 25.04.2024 vyplynul rovnaký záver, ako konštatovala vo svojom znaleckom posudku. Psychický stav navrhovateľky považoval za veľmi dobrý, čo je dôsledok, že je inštitucionalizovaná, na strane druhej, však stráca kontakt s okolitým prostredím, čo môže do budúcna negatívne ovplyvniť jej zdravotný stav. Doporučila zabezpečiť pre navrhovateľku inštitúciu, kde by bola vystavená vo zvýšenej miere aktivitám, kde by sa vyžadovala určitá kooperácia z jej strany. Poukázala na obdobný inštitút v obci Jahodná, kde umožňujú aj v určitej miere vykonávanie prác, alebo domáce prostredie, kde je zabezpečená opatrovateľská služba na dve hodiny, aby dohliadal na dôsledné užívanie liekov, ktoré považovala za nevyhnutné, vzhľadom na diagnózu navrhovateľky. Dospela k záveru, že liečba navrhovateľky si ešte vyžaduje aspoň rok na zváženie prinavrátenia spôsobilosti na právne úkony. V prípade domáceho prostredia za dohľadu opatrovateľskej služby, doporučila ambulantnú liečbu a nastavenie liekov, aby ich brala navrhovateľka v ranných hodinách.
11. Zo znaleckého posudku Z.. B. T. T. M. XX.XX.XXXX Č.. XX./. vyplynul záver, ako bol konštatovaný znalkyňou, že navrhovateľka trpí duševnou chorobou , Schizoafektívnou poruchou kombinovanej etiológie s dominanciou v manickej; zložke, U..X. Rovnako konštatovala, ako aj Z.. K., že sa jedná o chronickú poruchu, nevyliečiteľnú, ktorú je možné preliečiť a to pravidelným užívaním nastavenej psychofarmakoterapie, pravidelným podávaním depotného peparátupraviedlným, štrukturovaným režimom a kontroly navrhovateľky, čo je aktuálne splnené. Uviedla, že navrhovateľka je len parciálne schopná zabezpečiť si veci bežnej potreby, a aj to za pomoci a dohľadu inej osoby.; Rovnako to platí aj pre posúdenie svojho konania a chápať jeho dôsledky. Naďalej pretrvávajú obmedzenia, čo do; nakladania s majetkom. Dôsledne doporučila inštitucionalizovať navrhovateľku v spoločnosti jej rovesníkov, kde by bola vstavená zvýšenej aktivite, ktorú v súčasnosti postráda. V závere doporučila v prípade túžby navrhovateľky o prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony počkať minimálne rok.
12. Podľa článku 5 Listiny základných práva a slobôd stanovil, že každý je spôsobilý mať práva.
13. Podľa § 10 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
14. Podľa § 249 ods.1 Civilného mimosporového poriadku ,ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.
15 .Dôvodom na pozbavenie spôsobilosti je to, že osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, a v dôsledku toho nie je schopná robiť žiadne právne úkony.
16. Ak fyzická osoba pozbavená v spôsobilosti na právne úkony urobí právny úkon, pôjde o absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1.
17. Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená. Môže ju obmedziť iba súd a iba z dôvodov ustanovených v zákone (odsek 2).
18. Obmedzenie fyzickej osoby v jej spôsobilosti na právne úkony môže súd vysloviť za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony. O obmedzení spôsobilosti na právne úkony rozhoduje súd, ktorý postupuje podľa § 233 až 251 C.m.p. V rozhodnutí, ktorým súd vyslovuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, musí uviesť rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (pozri R 34/1985). Spravidla ide o negatívny výpočet úkonov týkajúcich sa určitých vecí, ktoré fyzická osoba nemôže vo vlastnom mene robiť. Rozsah obmedzenia však súd môže určiť aj pozitívnym výpočtom, a to tak, že vo výroku rozsudku presne určí, na ktoré právne úkony má fyzická osoba potrebnú spôsobilosť, a teda ktoré môže robiť. Obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave a preto je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má svoj dosah aj voči iným právnickým osobám a fyzickým osobám.
19. Inštitútov obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je determinovaná medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorými je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby v medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení a z týchto cielené primárne nesleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmov dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej depresívne prostriedky, opatrenia alebo, ak sa iné obmedzenia nedajú použiť. Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto súd skúma ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že nie sú dôvody pre obmedzenie spôsobilosti. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vtedy, ak z objektívneho hľadiska je nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť mať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti však nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistené dôvody vylučujú schopnosť človeka samostatne konať, kde sa vyžaduje vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania výsluchom postihovaného človeka, skúmať vzťahy medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciovala konanie o spôsobilosti na právne úkony, majetkových, rodinných a podobných vzťahov. Rovnako nevyhnutné posudzovať schopnosti uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
20. Ustanovenie § 249 ods.1 umožňuje v prípade zistenia zmeny pomerov oproti predchádzajúcemu stavu v čase vyhlásenia rozsudku, tento zmeniť alebo zrušiť, ak sú dané dôvody na zmenu obmedzenia alebo navrátenia spôsobilosti na právne úkony.
21.Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prípade probantky Márie Albertovej dlhodobo nie sú dané dôvody pre prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony, v rozsahu v akom to bolo určené v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia, ktorým obmedzil jej spôsobilosť čo do nakladania s finančnými prostriedkami, čo potvrdili aj znalci v závere znaleckého posudku, ako aj opatrovník probantky, keď sa konštatovalo, že v jej stave nenastala ešte trvalá pozitívna zmena, keď jeho zdravotný stav stále vyžaduje dlhodobo liečbu psychotronokami, keďže ide o ochorenie chronické, ktoré možno preliečiť psychotronikami, ktoré musí však brať pravidelne a doživotne. Zatiaľ nie je záruka, že by navrhovateľke bez existujúceho dohľadu lieky brala. Znalci považovali podaný návrh na prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony za predčasný a doporučili počkať aspoň rok. Znalkyňa Z.. T. k tomu doporučila zmeniť inštitucionalizované prostredie navrhovateľky, aby bola skôr medzi svojimi rovesníkmi, kde by ju viac zapájali do aktivít a rozvíjali jej schopnosti samostatnej existencie, prípade zabezpečenia opatrovateľskej služby v domácom prostredí. Uvedené zmeny, by mohli pozitívne ovplyvniť jej liečbu. Vzhľadom na tieto závery, pri vzhliadnutí probantky, vyhodnotení jej výpovede, súd dospel k záveru, že bolo predčasné rozhodnúť o prinavrátení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, v dôsledku čoho súd návrh v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, ktoré trovy dôkazu hradí štát a účastníkom iné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)