Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-107-2022.pdf
PDF · 118.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/107/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 10.011,43 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 39Cb/127/2019 – 134 zo dňa 05.04.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 39Cb/127/2019 – 134 zo dňa 05.04.2022 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 4 ods. 2, ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 10.011,43 eur spolu s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 06.01.2018 došlo k vzniku dopravnej nehody motorového vozidla EČV: A. XXXXX, a to na ceste 65,257 km komunikácie D2. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu tlmiča nárazov a jeho súčastí. Touto dopravnou nehodou vznikla žalobcovi škoda na majetku v celkovej výške 10.011,43 eur. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u poisťovateľa škodcu, ktorým je žalovaný, a to prostredníctvom listu zo dňa 26.02.2018. Žalobca uviedol, že žalovaný nepoukázal žalobcovi žiadne poistné plnenie. Žalobca poukázal na to, že dopravná nehoda vznikla na diaľnici, ktorú žalobca spravuje. Žalobca ako správca komunikácie bol povinný túto škodu na majetku odstrániť, aby tak zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a pri odstraňovaní predmetnej škody žalobca postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, technickými predpismi a podmienkami. Žalobca ďalej poukázal na to, že cestný zákon predstavuje lex specialis k Občianskemu zákonníku a následná povinnosť škodcu, resp. poisťovne uhradiť poškodenému (žalobcovi) náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek obmedzenia, bola potvrdená ustálenou rozhodovacou
praxou krajských súdov. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP v spojení s § 517 OZ. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že z predložených dokumentov vyplýva, že škodovú udalosť vyšetrovalo KR PZ, KDI, Diaľničné oddelenie s tým, že bolo zistené, že udalosť nespĺňa podmienky v zmysle § 64 ods. 1 ani § 64 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a teda sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. Žalovaný zdôraznil, že z dokladov, ktoré žalobca predložil, nie je možné identifikovať ani vodiča motorového vozidla, ktorým mala byť údajne škoda spôsobená. Žalovaný ďalej poukázal na to, že poistený žalovaného si tiež nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o PZP ako jednu z podmienok likvidácie poistnej udalosti a tiež na list zo dňa 09.04.2018, v zmysle ktorého žalobcovi oznámil, že po prešetrení žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody dospel k záveru, že z Oznámenia o škodovej udalosti polície nevyplýva, že škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla EČV: A. XXXXX a žalovanému tiež nebolo doručené hlásenie o poistnej udalosti zo strany poisteného. Žalovaný ďalej namietal dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že poistený u žalovaného spôsobil prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného predmetnú škodu, a teda nárok žalobcu na náhradu škody považoval za nepreukázaný.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo sporné, že dňa 06.01.2018 došlo k udalosti, pri ktorej bolo poškodené verejnoprospešné zariadenie – tlmič nárazov a jeho súčasti. Nebolo sporné ani to, že uvedená udalosť bola KR PZ v Bratislave, KDI, Diaľničným oddelením PZ Bratislava (ďalej len „diaľničné oddelenie“) kvalifikovaná ako škodová udalosť. Nebolo sporné, že na majetku (v správe) žalobcu ako poškodeného došlo pri danej škodovej udalosti zo dňa 06.01.2018 k škode vo výške 10.011,43 eur. Rovnako nebolo sporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného listom zo dňa 26.02.2018 ako u poisťovateľa žalobcom označeného škodcu. Žalovaný žalobcovi náhradu škody vo výške 10.011,43 eur nenahradil, nakoľko žalobcovi listom zo dňa 09.04.2018 oznámil, že z doložených dokladov nevyplynulo, že škodovú udalosť spôsobil vodič označeného motorového vozidla EČV: A. XXXXX a žalovanému ani nebolo doručené hlásenie o vzniku danej škodovej udalosti poisteným. V konaní bolo spornou otázkou, či škoda, ktorá žalobcovi vznikla pri škodovej udalosti zo dňa 06.01.2018, vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXXXX, a teda či škodu na majetku žalobcu zavinil poistený u žalovaného a je daný nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi žalobcom označeného škodcu. Na posúdenie uvedenej spornej otázky súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - tlačivo Hlásenie o škode zo dňa 22.02.2018 a list žalobcu zo dňa 26.02.2018 – Uplatnenie nároku na náhradu škody, z ktorých mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody, ku ktorej došlo na 65,257 km diaľnice D2, pričom bol poškodený tlmič nárazu a jeho súčasti s tým, že udalosť bola šetrená Diaľničným oddelením PZ Bratislava. Žalobca v hlásení o škode a v liste zo dňa 06.02.2018 označil, že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: A. XXXXX. Súd prvej inštancie mal z listu žalovaného zo dňa 09.04.2018 preukázané, že žalovaný odmietol žalobcovi nahradiť uplatnenú náhradu škody, nakoľko z oznámenia Diaľničného oddelenia PZ Bratislava nevyplynulo, že škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla s EČV: A. XXXXX. Z listu Diaľničného oddelenia PZ Bratislava zo dňa 08.01.2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že v danom prípade neevidujú dopravnú nehodu vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: A. XXXXX zo dňa 06.01.2018, na diaľnici D2 km 65,5, smer Česká republika. Z tohto listu zároveň vyplynulo, že polícia zistila, že v danom prípade sa jednalo o škodovú udalosť. Z listu Diaľničného oddelenia PZ Bratislava zo dňa 04.12.2020 mal súd preukázané, že polícia žalobcovi na základe jeho žiadosti oznámila, že neeviduje dopravnú nehodu zo dňa 06.01.2018 na diaľnici D2, km 65,5, v smere z Bratislavy do Českej republiky, vozidla Škoda Octavia, EČV: A. XXXXX, ktorého vodič narazil do tlmiča nárazu. Polícia opätovne uviedla, že v danom prípade sa jednalo o škodovú udalosť. S poukazom na uvedené listinné dôkazy, súd prvej inštancie nemal preukázané, že k poškodeniu tlmiča nárazu a jeho súčastí pri škodovej udalosti zo dňa 06.01.2018 došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXXXX. Súd mal za to, že z listov Diaľničného oddelenia PZ Bratislava zo dňa 08.01.2018 a zo dňa 04.12.2022 nemožno vyvodiť záver, že k škodovej udalosti došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXXXX, vyplynulo z nich len konštatovanie polície, že neevidujú dopravnú nehodu zo dňa 06.01.2018 popísanú tak, že na diaľnici D2, km 65,5, v smere do Českej republiky, vodič vozidla EČV: A. XXXXX narazil do tlmiča nárazu. V zmysle uvedeného teda Diaľničné oddelenie PZ Bratislava neeviduje popísanú dopravnú nehodu s tým, že udalosť zo dňa 06.01.2018 kvalifikovalo ako škodovú udalosť, pričom informácie z evidencie vodičov sa podľa § 109 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke poskytujú presne vymedzenému okruhu orgánov a fyzickej osobe o
ktorú sa jedná, pričom inej osobe sa môžu poskytnúť iba ak s tým dotyčná osoba súhlasí. Z údajov uvedených v oznámení polície zo dňa 08.01.2018 a zo dňa 04.12.2020 preto podľa názoru súdu prvej inštancie nie je preukázané, že by škodová udalosť zo dňa 06.01.2018, a teda škoda na majetku žalobcu, ktorá pri danej škodovej udalosti vznikla, vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXXXX. Polícia takúto dopravnú nehodu neeviduje. Zavinenie vodiča motorového vozidla EČV: A. XXXXX nemožno vyvodiť ani z iných listinných dôkazov predložených v konaní, nevyplynulo ani z predloženej fotodokumentácie, preto súd prvej inštancie nemal nijako preukázané, na základe čoho žalobca označil ako škodcu vodiča motorového vozidla EČV: A. XXXXX. Poškodenie majetku uvedené v správe žalobcu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXXXX a zavinenie vodiča uvedeného motorového vozidla, tak podľa názoru súdu prvej inštancie zostalo len v rovine tvrdení žalobcu a toto nebolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi, pričom žalobca na preukázanie svojich tvrdení v konaní žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhol. Súd prvej inštancie tak nemal preukázané, že ku škodovej udalosti zo dňa 06.01.2018 a k škode na majetku žalobcu v sume 10.011,43 eur, by došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXXXX, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a svoj uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi tvrdeného škodcu nepreukázal. Keďže v konaní nebolo preukázané zavinenie zo strany poisteného u žalovaného, nebol ani daný nárok žalobcu voči žalovanému ako poisťovateľovi žalobcom tvrdeného škodcu podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, a teda súd nemal preukázanú ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v predmetnom konaní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalobcu preukazujúcou dôvodnosť uplatňovaného nároku na náhradu škody. Svoj nárok žalobca odôvodňoval skutočnosťou, že dňa 06.01.2018 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: A. na 65,257 km komunikácie D2. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu záchytného bezpečnostného zariadenia (tlmiča nárazov) a jeho súčastí. Žalobca ako správca predmetnej komunikácie mal zákonnú povinnosť akékoľvek závady v zjazdnosti bez prieťahov odstraňovať. Všetky prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na opravu zvodidiel smerovali k tomu, aby bola naďalej zabezpečená bezpečnosť a ochrana na komunikáciách, ktorých správu vykonáva žalobca, t.j. suma 10.011,43 eur, smerovali k naplneniu tohto verejného záujmu a k bezprieťahovému odstraňovaniu závady v zjazdnosti a nie k určitému výnosu, či zvýhodneniu žalobcu. Žalobca odmieta prenos povinnosti úhrady uplatnenej sumy na žalobcu. Žalobca poukázal na to, že jeho nárok na náhradu škody si uplatňuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona, ktorý predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 OZ lex specialis. Žalobca ako správca komunikácie bol povinný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými predpismi a podmienkami vzniknuté škody na majetku odstrániť, aby tak zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Touto opravou sa majetok žalobcu nijak nezväčšil. Práve naopak, majetok žalobcu sa týmto postupom zmenšil, keď po uplatnení nároku mal právo na náhradu škody od škodcu, resp. jeho poisťovateľa, spočívajúcej vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu - bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca v predmetnej veci ďalej uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že nemožno považovať za preukázané, že by škodová udalosť zo dňa 06.01.2018, a teda škoda na majetku žalobcu, ktorá pri škodovej udalosti vznikla, vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXX B.. Žalobca má za to, že z oznámenia Krajského dopravného inšpektorátu, diaľničného oddelenia PZ Bratislava o škodovej udalosti č. KRPZ-BA-KDI4-5-004/2018 zo dňa 08.01.2018, kde sa píše, že „v danom prípade neevidujeme dopravnú nehodu zo dňa 06.01.2018 na diaľnici D2 km 65,5 v smere z Bratislavy do Českej republiky vozidla Škoda Octavia, ev. č.: A., ktorého vodič narazil do tlmiča nárazu. V uvedenom prípade sa jednalo o udalosť ku ktorej bola privolaná polícia a bolo zistené, že udalosť nenapĺňa podmienky v zmysle § 64 ods. 1 ani § 64 ods. 2 písm. a), b), c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a teda sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť v cestnej premávke v zmysle § 64 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a je zaevidovaná“, jednoznačne vyplýva, že predmetná škoda bola spôsobená prevádzkou motorového A. a nárazom do záchytného bezpečnostného zariadenia - tlmiča nárazov. Pri predmetnej škodovej udalosti nedošlo k zrážke viacerých motorových vozidiel (pri ktorej by sa skúmalo kto z účastníkov škodu zavinil), ale išlo o náraz motorového vozidla s EČV: A. do záchytného bezpečnostného zariadenia – tlmiča. Žalobca zároveň poukázal na ustanovenia § 427 ods. 1 OZ, objektívnu zodpovednosť podľa § 427 - § 431 OZ, ako aj na § 4 ods. 2 a § 15 Zákona o PZP. Žalobca je toho názoru, že jeho nárok z uvedeného dostatočne vyplýva, je vecne daný, dostatočne preukázaný
a jeho nepriznanie by bolo neoprávnene dané na ťarchu žalobcovi, čo by malo za následok zmenšenie jeho majetku, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 10.011,43 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril dňa 03.06.2022 a uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením a argumentáciou žalobcu obsiahnutou v jeho odvolaní a zároveň sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou v napadnutom rozsudku. Žalovaný naďalej zastáva názor, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je preukázaný. Žalovaný má za to, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval správne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil v rámci prvoinštančného konania listinný dôkaz, od ktorého jediného odvodzuje celý svoj nárok a na základe ktorého má byť jednoznačne preukázané jeho tvrdenie o zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú na tlmiči nárazov na ceste 65,257 km, komunikácie D2. Predmetným listinným dôkazom je Oznámenie KDI, diaľničné oddelenie PZ Bratislava, z obsahu ktorého vyplýva, že Oznámenia vyplýva, že v danom prípade neevidujú dopravnú nehodu vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: A. zo dňa 06.01.2018, na diaľnici D2 km 65,5, smer Česká republika. Uvedenie EČV: A. v označenom Oznámení sa vzťahuje len ku konštatovaniu polície, že ich systém neobsahuje evidovanie dopravnej nehody spôsobenej uvedeným motorovým vozidlom. Žalovaný zastáva názor a naplno sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že z predloženého dôkazu nie je preukázané, že k poškodeniu tlmiča nárazu a jeho súčastí pri škodovej udalosti zo dňa 06.01.2018 došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXXXX. V konaní „používané“ označenie motorového vozidla s EČV: A. nie je dôkazne podložené, ale vychádza len z tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho vypísaných tlačivách
- Hlásenie o škode zo dňa 22.02.2018 a Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 26.02.2018. Zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla s EČV: A. nie je možné vyvodiť ani z iných predložených listinných dôkazov. Žalovaný zároveň zdôraznil, že žalobca v konaní nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by mohlo zdôvodniť a jednoznačne preukázať jeho tvrdenia. V tejto súvislosti poukázal na kontradiktórnosť a potrebu efektívnosti civilného sporového konania, v ktorom sú účastníci konania povinní aktívne sa na konaní podieľať. Zároveň uviedol, že „dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní platí zásada affirmanti incumbit probatio, t.j. „kto tvrdí, dokazuje“, čo znamená, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa svojho tvrdenia (čl. 8 CSP). Inak povedané, sporová strana musí preukázať to, čo tvrdí a len potom môže súd vziať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. (Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/80/2019 zo dňa 25.02.2021). Vzhľadom na uvedené, keď zo strany žalobcu neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že poistený žalovaného spôsobil prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného škodu, a to hlásenie spísané a podpísané účastníkmi dopravnej nehody a/alebo správa dopravnej polície o dopravnej nehode, nie je podľa žalovaného možné považovať nárok na náhradu škody žalobcu za preukázaný podľa § 4 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, a tým aj nárok na náhradu poistného plnenia podľa ustanovenia § 427 OZ. Bez jednoznačného preukázania nároku nemožno totiž objektívne požadovať od žalovaného poskytnutie poistného plnenia, a tak nedôvodne spôsobovať zmenšovanie jeho finančných zdrojov, ktoré sú určené na poskytovanie poistného plnenia pre jednoznačne preukázané nároky. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 28.06.2022 a vo vyjadrení uviedol, že v Oznámení od KDI sa síce uvádza, že v danom prípade neevidujú dopravnú nehodu zo dňa 06.01.2018 na diaľnici D2 km 65,5 v smere z Bratislavy do Českej republiky, vozidla Škoda Octavia EČV: A., ale zároveň v tej istej vete uvádzajú (čomu sa už žalovaný vo svojom vyjadrení vyhol), že ktorého vodič (vozidla A.) narazil do tlmiča nárazov. V oznámení od KDI sa ďalej píše, že v uvedenom prípade sa nejednalo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. Z logického výkladu Oznámenia KDI jednoznačne vyplýva, že KDI neeviduje dopravnú nehodu vozidla s EČV: A., ktorého vodič narazil do tlmiča nárazov, lebo v uvedenom prípade sa jednalo o škodovú udalosť. Z uvedeného vyplýva, že vodič vozidla s EČV: A. síce narazil do zvodidiel (prevádzka vozidla), ale KDI to vyhodnotil ako škodovú udalosť, kedy policajt neskúma ani neurčuje príčiny vzniku škodovej udalosti a účastníci sa dohodnú na zavinení. Keďže v tomto prípade sa nejednalo o stret viacerých vozidiel (nebolo sa medzi kým dohadovať), ale išlo o náraz vozidla s EČV: A. do zvodidiel, je jednoznačné, že škoda vznikla prevádzkou motorového vozidla s EČV: A.. Na základe uvedeného má žalobca za to, že z oznámenia, z ktorého vyplýva, že KDI neeviduje dopravnú
nehodu, ale škodovú udalosť motorového vozidla Škoda Octavia s EVČ: A., ktorého vodič narazil do tlmiča nárazov, jednoznačne vyplýva, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla s EČV: A.. V zmysle § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. V zmysle § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. V zmysle § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V zmysle § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať. Z uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až § 431 OZ je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Na základe uvedeného má žalobca za to, že zodpovednosť žalovaného je v zmysle objektívnej zodpovednosti, ktorá nevyžaduje zavinené konanie, vecne daná a dostatočne preukázaná. Žalobca pri zabezpečovaní predmetnej opravy postupoval s odbornou starostlivosťou, v zmysle platnej legislatívy a vo verejnom záujme, preto pokladá závery súdu prvej inštancie za nesprávne vychádzajúce z nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril dňa 11.07.2022 a opätovne zdôraznil, že uvedenie EČV: A. nie je zo strany žalobcu podložené dôkazmi. Žalobca poukazuje na Oznámenie KDI, diaľničné oddelenie PZ Bratislava (jedná sa o dva listy s rovnakým obsahom zo dňa 04.12.2020 a zo dňa 08.01.2022), z ktorého má vychádzať záver o preukázaní zodpovednosti uvedeného motorového vozidla za spôsobenú škodu. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že v Oznámení KDI, diaľničné oddelenie PZ Bratislava, polícia „len“ odpovedá na otázku sformulovanú zo strany žalobcu: či PZ eviduje dopravnú nehodu spôsobenú na diaľnici D2 km 65,5, smer Česká republika, vozidlom Škoda Octavia, EČV: A., ktorého vodič narazil do tlmiča nárazu. Z obsahu Oznámenia vyplýva, že KDI nevykonával vyšetrovanie v danej veci, neskúmal a neurčoval príčiny vzniku škody, len konštatoval neevidovanie dopravnej nehody vozidlom s EČV: A., teda vozidlom, ktorého EČV nezistil svojím vyšetrovaním, ale ho v oznámení uviedol len na základe tvrdení, ktoré mu poskytol žalobca. Z oznámenia vyplynulo len konštatovanie PZ, že neevidujú dopravnú nehodu zo dňa 06.01.2018 popísanú na základe informácií poskytnutými žalobcom tak, že na diaľnici D2, v smere do ČR, vodič vozidla EČV: A. narazil do tlmiča nárazov. Žalovaný zastáva názor, že v predmetnom prípade absentuje zv. kauzálny nexus. Žalobca je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, pričom príčinná súvislosť musí byt' nielen domnelá, ale musí byť preukázaná. V konaní absentuje dôkaz zo strany žalobcu, ktorý preukazuje zodpovednosť za spôsobenú škodu motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. V konaní „používané“ označenie motorového vozidla s EČV: A. nie je dôkazne podložené, žalovaný opakuje, že predmetný údaj vychádza len z tvrdení žalobcu. Zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla s EČV: A. nie je možné vyvodiť ani z iných predložených listinných dôkazov a ani žalobca nepoukazuje na ďalšie dôkazy, z ktorých by sa dal preukázať jeho nárok. Žalovaný naďalej zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v konaní absentuje hlásenie spísané a podpísané účastníkmi škodovej udalosti a/alebo správa dopravnej polície o dopravnej nehode a žalobcov nárok na náhradu škody tak nemožno považovať za preukázaný podľa § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 Zákona o PZP, ani podľa § 427 OZ.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.
13. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je zaplatenie poistného plnenia vo výške 10.011,43 eur spolu s príslušenstvom. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v predmetnej veci nebolo sporné, že dňa 06.01.2018 došlo na diaľnici D2 smer k poškodeniu tlmiča nárazov a jeho súčasti. Nebola sporná výška škody 10.011,43 eur a taktiež nebolo sporné, že žalobca si listom č. 7885/19124/40202/2018 zo dňa 26.02.2018 u žalovaného uplatnil ako u poisťovateľa náhradu škody vo výške 10.011,43 eur (čl. 14 spisu). Žalobca následne dňa 13.04.2018 prevzal od žalovaného list, v ktorom mu žalovaný oznámil, že nárok na poistné plnenie bude vysporiadaný bez poskytnutia náhrady poistného plnenia a škodová udalosť bola odložená ako bezpredmetná, nakoľko z Oznámenia o škodovej udalosti od polície nevyplýva, že škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla EČV: A. a že v prípade doloženia správy, z ktorej bude zrejmý vinník, môže poisťovňa svoje stanovisko prehodnotiť (čl. 13 spisu). Predmetom konania preto zostala celá časť nároku žalobcu vo výške 10.011,43 eur, ktorú žalovaný z dôvodu nepreukázania vzniku škody v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: A..
14. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v konaní bolo preukázané poškodenie tlmiča nárazu vozidlom EČV: A.. Žalovaný vychádzal zo správy KR PZ zo dňa 08.01.2018 (čl. 29 spisu). Z uvedenej správy vyplýva, že polícia na základe žiadosti žalobcu tomuto oznámila, že v danom prípade neeviduje dopravnú nehodu žalobcom uvedeného vozidla zn. Škoda OCTAVIA EČV: A. zo dňa 06.01.2018 na diaľnici D2 km 65,5 smer ČR. V uvedenom prípade sa jednalo o udalosť, ku ktorej bola privolaná polícia a bolo zistené, že udalosť nenapĺňa podmienky podľa ustanovení § 64 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, a teda sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť v cestnej premávke podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď z predmetnej správy polície vyplýva, že evidujú škodovú udalosť zo dňa 06.01.2018, avšak z nej nevyplýva v príčinnej súvislosti s akým vozidlom došlo ku škode a rovnako z tejto správy nevyplýva ani to, že by v súvislosti s touto škodovou udalosťou došlo k poškodeniu tlmiča nárazu. Iba informácia, že v súvislosti s vozidlom EČV: A. polícia neeviduje dopravnú nehodu, nepostačuje pre prijatie záveru, že týmto vozidlo došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bol poškodený tlmič nárazu. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobca v podanom odvolaní ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nepravdivo uvádza, že zo správy KR PZ zo dňa 08.01.2018 vyplýva, že polícia neeviduje dopravnú nehodu vozidla, „ktorého vodič narazil do tlmiča nárazu“, keďže v celom texte uvedenej správy KR PZ nie je absolútne žiadna zmienka o tom, že by došlo k poškodeniu tlmiča nárazu. Teda informácia o poškodení tlmiča nárazu (a už vôbec nie vozidlom EČV: A.) tak, ako to prezentuje žalobca, sa v správe KR PZ zo dňa 08.01.2018 nenachádza. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca v konaní neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by bolo možné prijať bezpečne záver o spôsobení poškodenia tlmiča nárazu prevádzkou vozidla EČV: A.. Samotné poškodenie tlmiča nárazu bolo v konaní preukazované aj fotodokumentáciou, a to jednak fotografiami tlmiča nárazu pred vykonanou opravou a tiež fotografiami po jeho oprave. Odvolací súd však uvádza, že ani uvedené fotografie nie sú dôkazom o tom, že k poškodeniu tlmiča nárazu došlo práve vozidlom EČV: A.. Odvolací súd mal zhodne ako súd prvej inštancie z predložených dôkazov za preukázané iba to, že došlo k poškodeniu tlmiča nárazu a žalobca ako správca komunikácie
bol povinný odstrániť poškodenie komunikácie a túto uviesť do pôvodného stavu, teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcemu jej charakteru. Je nepochybné, že v prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený a preukázaný. Avšak z dôvodu, že žiaden z predložených dôkazov nepreukázal, že poškodenie tlmiča nárazu bolo spôsobené prevádzkou motorového vozidla EČV: A. (poisteným PZP u žalovaného), nemohla vzniknúť žalovanému povinnosť poskytnúť poistné plnenie žalobcovi v ním požadovanej výške. Zavinenie poškodenia tlmiču nárazu prevádzkou vozidla EČV: A. tak zostalo iba v rovine tvrdenia žalobcu.
15. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Vo svojej argumentácii dbal súd prvej inštancie na presvedčivosť svojho odôvodnenia, pričom zodpovedal na všetky relevantné otázky nastolené stranami sporu, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavku práva účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).