Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/91/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 06. 2021 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: U. N., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom D. XX, L. - D., okr. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný U. N., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom D. XXX, L. - D., okr. Q.,

j e v i n n ý, ž e

napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. -95 zo dňa 17.10.2018, právoplatným dňa 13.08.2019, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov,

hoci bol ako otec mal. syna C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky R. Q., povinný prispievať na jeho výživu podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn. -19 zo dňa 14.11.2017, právoplatného dňa 28.11.2017, sumou vo výške 250,- Eur, ktoré výživné mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa R. Q., bytom T. XXX, okres U. Q., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca august 2019 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval, o prácu sa zodpovedne nezaujímal, na úrade práce sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a aj keď pracoval na trvalý pracovný pomer v spol. T. U. Q. od 10.01.2020 do 31.05.2020 a u U. D. - D. P. od 23.04.2020 do 30.06.2020, vyživovaciu povinnosť si nenahlásil a bol s ním rozviazaný pracovný pomer pre absencie a nezodpovedný prístup k práci, pričom na výživu svojho dieťaťa v T. a ani na inom mieste pravidelne a v plnej výške neprispieval, čím mu za obdobie od augusta 2019 do júna 2021 vrátane, vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 5.750,-Eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák.,

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 12 (slovom: dvanásť) mesiacov

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný sa v rámci prípravného konania k spáchaniu skutku v plnom rozsahu doznal a toto oľutoval.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd mohol konať v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko tento bol riadne upovedomený o termíne hlavného pojednávania a taktiež bol poučený, že súd môže vykonať hlavné pojednávanie aj v jeho neprítomnosti, pričom mu bola taktiež riadne doručená obžaloba aj výzva.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 06. 2021 súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne R. Q., oboznámením sa rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. , pracovným posudkom, odpisom z registra trestov, trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. -95, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný bol ku skutku vypočutý 10. 03. 2020, kde v zápisnici uviedol, že si je vedomý tej skutočnosti, že výživné na syna C. neplatí, taktiež uviedol, že dlh na výživnom je od júna 2019 a bude sa ho snažiť vyrovnať. Svoju trestnú činnosť oľutoval.

Svedkyňa R. Q. uviedla, že obžalovaný ako otec maloletého C. má voči dieťaťu súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- Eur, pričom po tom, čo bol odsúdený za ten istý trestný čin v auguste 2018 jej výživné naďalej neplatí a výživné jej neplatí doposiaľ. O dieťa sa nezaujíma. Taktiež uviedla, že výživné doposiaľ vôbec neplatí. Neplatením výživného nebolo dieťa vystavené do nebezpečenstva núdze.

Podľa správy zamestnávateľa firmy D., P., bol s menovaným rozviazaný pracovný pomer po dvoch mesiacoch z dôvodu jeho absencií.

Na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. bol obžalovaný povinný platiť výživné 250,- Eur od 01. 11. 2017.

Súd mal ďalej za preukázané, že obžalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. -95 zo dňa 17. 10. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 08. 2019 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy s tým, že výživné neplatil na to isté dieťa od novembra 2017 do septembra 2018 vrátane za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pričom taký čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a teda naplnil všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 , ods. 3 písm. c) Tr. zák., čo mal súd za preukázané jednak zo samotnej výpovede obžalovaného, ktorý sa v rámci prípravného konania k trestnej činnosti v celom rozsahu doznal, ako aj na základe svedeckej výpovede svedkyne Q. a ostatných listinných dôkazov.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,

osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l), teda, že tento sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť u menovaného nezistil a preto pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo skutočnosti, že obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti v čase podmienečného odsúdenia, z čoho súd potom usúdil záver, že obžalovaný si z predchádzajúceho odsúdenia nezobral náležité ponaučenie a naďalej páchal úmyselnú trestnú činnosť. Súd obžalovanému uložil trest na dolnej hranici zákonnej sadzby, pričom považoval trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov za trest, ktorým bude splnený účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák..

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento nebol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).