Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-98-2020.pdf
PDF · 106.43 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, Y., v konaní zastúpený: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, IČO: 31141935, proti manželke, ktorá návrh nepodala: T.. L. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, U., právne zastúpená: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, IČO: 51079721, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa: Y. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky, ktorá návrh nepodala: T.. L. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom Bratislava - Ružinov, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú: P. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
IV. Otec sa zväzuje prispievať na výživu maloletej: P. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky mal. vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred.
V. Súd styk otca s maloletou: P. B., nar. XX.XX.XXXX určuje nasledovne:
- každý týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod.,
- každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod.,
- počas letných školských prázdnin od 19.07. od 10,00 hod. do 25.07. do 18,00 hod. a od 09.08. od 10,00 hod. do 22.08. do 18,00 hod.;
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatku od 10,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod.;
- počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR každý nepárny kalendárny rok od pondelka od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 10,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 28.12. od 10,00 hod. do 04.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00 hod..
Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase riadne odovzdať v mieste bydliska maloletej a otec je povinný maloleté dieťa matke riadne a včas vrátiť v určenom čase v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 13.11.2020, žiadal súd o rozvod manželstva, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej P. na čas po rozvode manželstva tak, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia by boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec by bol zaviazaný platiť výživné v sume 200,- Eur, navrhol upraviť styk od otca s maloletou v rozsahu utorka a štvrtka každý týždeň v roku od 17 - 19 - tej hodiny, každý párny víkend v roku od piatka od 17 - tej hod. do nedele do 19,30 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 01.07. do 15.07. a od 01.08. do 15.08.. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli manželstvo 15.10.2011 na matričnom úrade v Bratislave Ružinove, z ich manželstva sa narodilo jedno dieťa, a to maloletá P., nar. XX.XX.XXXX. U oboch rodičov ide o jedinú vyživovaciu povinnosť. Spoločne nehospodária od februára 2020, kedy navrhovateľ odišiel bývať k svojmu otcovi do Pezinka a v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v Y. Manželstvo uzavreli z lásky, ale nebolo harmonické od začiatku. Jeho manželka mala veľmi zlé vzťahy v rodine navrhovateľa, s každým sa rozhádala, na svadbe z rodiny navrhovateľa preto nebol nikto. Ani vtedy, keď svoju rodinu navštevoval sám, sa to jeho manželke nepáčilo, vždy pod takejto návšteve sa s ním prestala baviť a v ich domácnosti bola zlá atmosféra. V roku 2012 narodila maloletá P.. V roku 2019 sa manželka začala stretávať s mladými mužmi - Ukrajincami, a s jedným z nich nadviazala mimomanželský vzťah. Vo februári 2020, po tom, čo tohto muža našiel pri svojom náhodnom návrate domov v ich domácnosti, navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odišiel. Stretnutia s maloletou prebiehajú v poriadku, počas stretnutí s otcom prejavuje P. radosť. Na druhej strane má navrhovateľ pocit, že keď je s matkou, neprejavuje sa voči nemu nijako, má potrebu nevyjadrovať pred matkou pozitívny vzťah k otcovi. Preto má otec obavy, že manželka dieťa proti nemu navádza alebo sa pred ňou o otcovi nevyjadruje dobre. Platí výživné na maloletú v sume 150,- Eur mesačne od februára 2020, ďalej sporenie pre maloletú v sume 22,- Eur mesačne, priamo na jej účet jej posiela vreckové 20,- Eur mesačne ako doteraz. Manželka vybrala zo spoločného účtu sumu 3.000,- Eur a 5000,- Eur, ktorými disponuje. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, navrhovateľ nechce zotrvať v manželskom zväzku s manželkou, a preto žiadal manželstvo účastníkov rozviesť a upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletej P. na čas po rozvode. 2. Manželka, ktorá návrh nepodala, vo svojej replike doručenej súdu 12.04.2021 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ich manželstvo je dlhodobo a trvale rozvrátené, neplní svoju funkciu a nie je ani predpoklad na obnovu spolužitia. Odporkyňa nesúhlasí s dôvodmi, ktoré navrhovateľ v návrhu na rozvod manželstva uviedol, pretože za podstatný dôvod, prečo došlo k odcudzeniu manželov, pokladá skutočnosť, že sa venoval svojim záujmom a koníčkom, im s dcérou nevenoval svoju pozornosť a netrávil s nimi voľný čas. To bolo aj dôvodom, že medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu. Časom zistila, že každý z nich uznáva iné životné hodnoty, citové odcudzenie vyústilo k odcudzeniu v intímnej oblasti, pretože spolu intímne nežijú už niekoľko rokov. Následne odporkyňa nadviazala vzťah s iným mužom, s ktorým si rozumie. Jednoznačne popiera, že by maloletú dcéru ovplyvňovala proti otcovi. Otec výchovu dcéry zanedbával, nevenoval sa jej a netrávil s ňou voľný čas, všetku starostlivosť o dcéru zabezpečovala matka. Nesúhlasila s navrhovaným rozsahom úpravy styku, maloletá má 9 rokov, chodí do školy a otec dcére nikdy nepomáhal s prípravou do školy, dieťa má svoj zaužívaný režim, a preto stretávanie sa každý utorok a vo štvrtok popoludní nie je reálny a výrazne by sa tým narušil režim dieťaťa. Žiadala, aby súd skúmal, či má maloletá vhodné podmienky na prespávanie v dvojizbovom byte otcovej priateľky, ktorá v tejto domácnosti žije aj spolu so svojím sedemročným synom. V časti výživného navrhla sumu 300,- Eur mesačne s poukazom na potreby maloletej. 3. Súd v rámci dokazovania vypočul oboch účastníkov a oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami, ako aj s obsahom nasledovných listinných dôkazov: sobášny list, rodný list mal. P., zárobky rodičov, náklady vyčíslené matkou na maloleté dieťa, prehľad účtov a platieb otca, správa zo psychologického pohovoru, správa zo šetrenia kolíznym opatrovníkom a dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam. 4. Súd rozhodol vo veci rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Obaja manželia s rozvodom súhlasili a žiaden z nich sa už nechcel pokúsiť o obnovu spolužitia. 5. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6. Podľa ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3).
7. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (ods. 2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods. 5). 8. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 10. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 13. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).
16. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
17. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprela skutkové tvrdenie, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný v Ikea Malacky a jeho čistý mesačný príjem je cca 800,- Eur. Potvrdil skutočnosti uvedené v návrhu, že od februára 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, za ten čas sa nepokúsili vrátiť sa k sebe, rozvrat manželstva považuje preto za definitívny. P. je inteligentné dieťa, v škole je veľmi šikovná, vždy prišla zo školy už s napísanými úlohami, tým zdôvodnil, že nie je pravdou, že by sa dieťaťu nevenoval alebo nechcel venovať. Rovnako trávil s rodinou voľný čas, výlety a návštevy. S maloletou sa od odchodu zo spoločnej domácnosti nestretáva tak často, ako by si prial, pretože je medzi veľmi pekný blízky vzťah a chýba mu. Matka sa viackrát vyjadrila, že si neželá, aby sa P. stretávala s ním a s jeho rodinou. Chcel by upraviť styk tak, aby nadobudol nejaký režim. V súčasnosti býva v Y. s partnerkou a jej synom, ktorý má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, napriek tomu sa vedia spolu s P. hrať, maloletá má k jeho partnerke dobrý vzťah, sú ako kamarátky. V zimnom období alebo za nepriaznivého počasia môžu ísť s maloletou k jeho otcovi, starému otcovi P. a k jeho sestre - tete P., do Pezinka. Právna zástupkyňa otca navrhla nad rámec písomne podaného návrhu upraviť styk počas Vianoc tak, že by bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok od 23.12. od 10,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod. a nepárny rok od 28.12. od 10,00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod.; počas Veľkej noci každý párny rok od Veľkonočného piatku od 18,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. Spolu s partnerkou bývajú v prenajatom 2 - izbovom byte, kde bolo P. ponúknuté spanie na posteli, ale uprednostnila matrac. Plánujú výstavbu rodinného domu - drevodomu na kľúč, v S., čo je vedľajšia dedina pri Y. na Z., kde teraz bývajú, ktorý by sa mal začať stavať v lete, plánujú sa tam nasťahovať cez Vianoce, v tomto rodinnom dome bude mať P. svoju vlastnú izbu. 19. Z výsluchu manželky, ktorá návrh nepodala, vyplýva, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Je zamestnaná ako živnostníčka v oblasti administratívy, svoj čistý mesačný príjem nevedela uviesť, pred obdobím COVID - 19 bola dva roky nezamestnaná, žili z úspor, teraz ju podporuje priateľ a rodina. Má priateľa, ale nežijú v spoločnej domácnosti, s maloletou P. vychádzajú veľmi dobre. Matka ju vozí na krúžky, v stredu má tanečnú, v utorok angličtinu, zatiaľ má voľný pondelok, štvrtok a piatok. Navrhla, aby otec platil výživné vo výške 250,- Eur mesačne a v čase Vianoc upraviť styk od 24.12.od 10,00 hod., nie od 23.12., kvôli tomu, aby mohla byť ešte deň pred Vianocami s dcérou a v auguste navrhla namiesto dvoch týždňoch súvisle, ktoré by mala maloletá tráviť u otca, rozdeliť ich po týždni. 20. Kolízny opatrovník navrhol výživné v sume 200,- Eur, obom rodičom kvôli zlepšeniu komunikácie navrhol vyhľadať Referát poradensko - psychologických služieb, styk navrhol upraviť tak, ako otec žiadal, so zohľadnením návrhov matky prednesených v rámci jej výpovede. 21. Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že ich manželstvo bolo uzavreté dňa 15.10.2011, pred Matričným úradom Bratislava - Ružinov, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava
- Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra P.. 22. Z potvrdenia zamestnávateľa otca TT - Controls Slovakia s. r. o., kde otec pracuje od 13.09.2020, súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 842,- Eur. 23. Matka podniká ako živnostníčka v oblasti administratívy, jej čistý mesačný príjem nevedela preukázať, pred obdobím COVID - 19 bola dva roky nezamestnaná, žili z úspor, teraz ju podporuje priateľ a rodina. 24. Zo správy o poradenskom procese zo dňa 28.06.2021 realizovanom na ÚPSVaR v Pezinku, pracovisko Senec, súd zistil, že rodičia spolu nekomunikujú z dôvodu, že matka prestala s otcom úplne komunikovať. Z rozhovorov s maloletou vyplynulo, že dieťa začína otca odmietať, čo je spôsobené tým, že matka dieťa na styk s otcom dostatočne nemotivuje a nepripravuje. Podľa maloletej je čas strávený s matkou omnoho atraktívnejší a keď trávi čas s otcom, „oberá sa o zážitky s matkou.“ 25. Súd na základe súhlasného stanoviska oboch manželov manželstvo rozviedol, postupom podľa § 23 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Obaja manželia s rozvodom súhlasili a žiaden z nich sa už nechcel pokúsiť o obnovu spolužitia. 26. Medzi rodičmi nebola sporná ani otázka úpravy práv a povinností k maloletej P. na čas po rozvode manželstva, v otázke zverenia maloletej, kde súd rozhodol tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matke na základe zhody rodičov v tejto otázke, sporným zostala výška výživného a úpravy styku otca s maloletou. 27. Povinným z platenia výživného je otec detí, keďže dieťa pochádzajúce z manželstva bolo zverené do osobnej starostlivosti matke v zmysle súhlasného stanoviska oboch rodičov. Súd skúmal preto majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov, za účelom stanovenia výživného. Podľa deklarovaných príjmov
otec detí dosahuje čistý mesačný príjem v sume 842,- Eur, býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, stavajú si rodinný dom, na ktorý si zobrali hypotéku. Matka svoj príjem nevedela preukázať, pretože začala podnikať ako živnostník a nevedela svoj príjem preukázať súdu preukázať, uviedla, že jej finančne pomáha priateľ, s ktorým nevedú spoločnú domácnosť a matkina rodina. Bez ďalšieho zisťovania výdavkov otca súd konštatuje, že navrhovaná suma výživného 200,- Eur tvorí 20% zo zárobku otca a okrem tejto sumy, ktorú otec platí ako výživné k rukám matky, jej platí mesačne investičné poistenie v sume 50,- Eur. Okrem výživného jej nakupuje darčeky, oblečenie a na všetko, čo potrebuje, jej prispieva. I na základe súhlasného stanoviska kolízneho opatrovníka, ako i vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú primerané jej veku 9 rokov, schopnosti a možnosti oboch rodičov, keď má dieťa zákonné právo zdieľať životnú úroveň rodičov, súd považoval výživné v sume 200,- Eur mesačne za primerané a zodpovedajúce skutkovým záverom vykonaného dokazovania. Súd v zmysle ust. § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, v tomto prípade sa o dieťa prevažne stará matka, s ktorou maloletá býva v jednej domácnosti, maloletá je v jej starostlivosti spokojná a prospieva, čo bolo preukázané i z jej pohovoru s kolíznym opatrovníkom. 28. Čo sa týka úpravy styku maloletej s otcom, súd tento upravil tak, že rozčlenil obdobie bežného školského roka, kedy určil styk každý týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod. V. otec býva na Z., vie aj v prípade zlého počasia stráviť čas s maloletou u svojho otca alebo sestry v Pezinku. Súd oceňuje snahu otca i napriek vzdialenosti cestovať a vyhľadávať stretnutia s dcérou, čo znamená veľmi pozitívny signál pre vzťah otca a dcéry, ktorý i napriek problémom v stretávaní sa a matkinmu ľahostajnému, až negatívnemu prístupu k tejto otázke, čo potvrdila aj správa psychologičky, využíva všetky príležitosti na to, aby si vzťah s dcérou budoval a utužoval ho. Súd upravil aj styk počas víkendov, a to každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Počas letných školských prázdnin zohľadnil návrh matky, aby sa styk nerealizoval súvisle dva týždne, ako to otec navrhoval, ale rozdelil ho na jeden týždeň v júli od 19.07. od 10,00 hod. do 25.07. do 18,00 hod. a jeden týždeň v auguste od 09.08. od 10,00 hod. do 22.08. do 18,00 hod. Osobitne upravil obdobie veľkonočných sviatkov, a to každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatku od 10,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod.; jarné prázdniny vyhlásené MŠ SR každý nepárny kalendárny rok od pondelka od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a vianočné sviatky, každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 10,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 28.12. od 10,00 hod. do 04.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00 hod.. 29. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, súd zároveň učil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, čo je jedným zo základných rodičovských práv patriacich každému z rodičov. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.