Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: TESCO STORES SR, a.s., Cesta na Senec 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 321 828, zastúpenej: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 820 059, proti žalovanej: Ing. K. E., nar. X. S. XXXX, bytom K. XXXX/X, J., o zaplatenie 1.622,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 15. apríla 2019 č. k. -212 v spojení s opravným uznesením z 23. januára 2020 č. k. -246, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením (ďalej len „“), (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.5.2018 domáhala od žalovanej zaplatenia istiny 1.622,79 eur s príslušenstvom z titulu ručenia žalovanej za záväzky spoločnosti COFFEE TEA COMPANY, s.r.o. vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 10.3.2013 medzi žalobkyňou a touto spoločnosťou. Spoločnosť EUROPROFI s.r.o. (ako právny nástupca spoločnosti COFFEE TEA COMPANY, s.r.o. z titulu zlúčenia) sa podľa tejto zmluvy zaviazala na úhradu nájomného a ďalších platieb za užívanie priestorov v nákupnom centre Tesco Piešťany. Neuhradené zostali platby v celkovej výške 1.622,79 eur. Žalovaná podľa bodu 28.7 nájomnej zmluvy prevzala ručenie za záväzky spoločnosti EUROPROFI s.r.o. Nakoľko spoločnosť EUROPROFI s.r.o. neuhradila dlžné platby napriek výzve žalobkyne, žalobkyňa bola oprávnená domáhať sa plnenia od žalovanej ako ručiteľa. Žalovaná nárok v celom rozsahu neuznala, navrhla preskúmať oprávnenosť vymáhania pohľadávky od jej osoby, doplniť výšku nedoplatku od spoločnosti EUROPROFI s.r.o a vypočítať správnu výšku úrokov. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou nevznikol ručiteľský vzťah z dôvodu, že bod 28.7 nájomnej zmluvy nespĺňa základné náležitosti ručiteľského vyhlásenia v zmysle . Bod 28.7 predmetnej nájomnej zmluvy síce spĺňal podmienku písomnej formy, obsahoval tiež dostatočnú konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý by mal byť ručením zabezpečený, bol podpísaný žalovanou, neobsahoval však jasné a určité vyhlásenie žalovanej - ručiteľa, že splní tento záväzok, pokiaľ ho nesplní dlžník. Absencia základnej náležitosti ručiteľského vyhlásenia mala za následok, že ručiteľský záväzok žalovanej voči žalobkyni nevznikol. Ručiteľské vyhlásenie v bode 28.7 nájomnej zmluvy preto súd považoval za absolútne neplatné pre jeho rozpor so zákonom podľa v spojení s . V dôsledku toho potom súd prvej inštancie neskúmal, či z predmetnej nájomnej zmluvy vznikli dlžníkovi voči žalobkyni záväzky, v akej výške a či ich splnil alebo nie, nakoľko žalovanej v danom konaní

nesvedčila pasívna vecná legitimácia, keďže ručiteľom dlžníka sa nikdy nestala. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanej ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Vyhlásenie ručiteľa, že splní záväzok, ak ho nesplní dlžník, nie je možné nahrádzať jednoduchou formuláciou „ručí“, nakoľko ide o zjednodušenie a umožňovalo by prevzatie ručiteľského záväzku osobou bez základných znalostí o následkoch takéhoto úkonu. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade mala vystupovať ako ručiteľka konateľka dlžníka, ktorá v danom čase bola zároveň jediným spoločníkom dlžníka a v kombinácii so spôsobom, akým ako ručiteľ predmetnú nájomnú zmluvu podpísala (pečiatkou dlžníka a podpisom), bolo namieste pochybovať, či vyhlásenie, že ručí za záväzky dlžníka, nebolo možné dôvodne považovať za proklamovanie zákonného stavu, podľa ktorého spoločník spoločnosti s ručením obmedzením ručí za záväzky spoločnosti do výšky nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri. Uvedená úvaha súdu prvej inštancie však nemala vplyv na jeho záver, že k platnému ručiteľskému vyhláseniu žalovanou v bode 28.7 nájomnej zmluvy nedošlo, nevznikol teda ručiteľský záväzok a žalovaná záväzky pôvodného dlžníka z predmetnej zmluvy, aj v prípade ak ich nesplnil, nebola povinná plniť. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a (ďalej len „“), vecne úspechom žalovanej v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie zjavne odôvodnila a . Dôvodila, že zo znenia bodu 28.7 nájomnej zmluvy je možné s určitosťou identifikovať ručiteľský záväzok. Nestotožnila sa s tvrdením súdu ohľadne absencie základnej náležitosti ručiteľského vyhlásenia. Súd neuviedol z akého dôvodu považuje predmetné vyhlásenie za neurčité, resp. nejasné. Podľa formulácie tohto bodu nájomnej zmluvy, nie je možné vykladať ho inak ako tak, že ručiteľ bude plniť za dlžníka, ak dlžník svoj záväzok nesplní. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že požiadavku určitosti zaisťovaného záväzku je nutné vyložiť tak, že ide o jeho identifikáciu takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným. Súd neuviedol, akým iným spôsobom je možné uvedené ustanovenie vykladať. Z dôvodu nezameniteľnosti považovala predmetné vyhlásenie za určité, t.j. spĺňajúce základný zákonný predpoklad platnosti takéhoto úkonu. Súd vzal ohľad na osoby, ktoré si neuvedomujú, čo znamená inštitút ručenia. Názor súdu je pre prípad ručenia neudržateľný. Slovo „ručiť“ nie je možné vykladať si inak ako zaväzovať sa k niečomu, v tomto konkrétnom prípade zaväzovať sa ručiť, t.j. finančne zabezpečiť záväzky dlžníka. Odmietla aj tvrdenie, že žalovaná by mohla byť osobou bez základných znalostí o následkoch ručenia. Uvedené vyplýva minimálne z jej postavenia, nakoľko pri podpise zmluvy vykonávala funkciu štatutárneho orgánu podnikateľa, ktorého právnu a ekonomickú odbornosť predpokladá priamo zákon v ustanovení a . Znalosť významu slova „ručiť“ musela mať už len zo znenia ustanovenia . Navyše na žalovanú nemožno hľadieť ako na slabšiu stranu, nakoľko vo vzťahu k žalobkyni nikdy nevystupovala ako spotrebiteľ, ale vzťahy medzi nimi sa od počiatku riadili . Z ustanovenia jasne vyplýva, že prejav vôle konajúcej osoby (žalovanej) smeroval k ručiteľskému vyhláseniu, nakoľko úmysel stať sa ručiteľom popri dlžníkovi jej musel byť, resp. mal byť známy. Žalovaná bola ako ručiteľ označovaná osobitne v hlavičke zmluvy (s dátumom narodenia a trvalým pobytom) a osobitne aj dole pri podpise zmluvy. Z toho dôvodu nie je možné, aby sa žalovaná domnievala, že ručiteľský záväzok podpisuje ako spoločníčka spoločnosti, nakoľko spoločnosť COFFEE TEA COMPANY s.r.o., konajúca prostredníctvom žalovanej, bola v zmluve osobitne označená ako „nájomca“. Navyše sa jednalo o slobodné, zrozumiteľné, určité, vážne vykonanie právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia zo strany žalovanej, pričom žalovaná mala možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť, čo potvrdzuje aj bod 28.9 nájomnej zmluvy. Žalobkyni nebolo tiež zrejmé, z akého dôvodu súd citoval ust. , čím chcel poukázať na neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, pretože žiadnym spôsobom neodôvodnil, že by bolo uvedené ustanovenie nájomnej zmluvy absolútne neplatné vo vzťahu k , prípadne akýmkoľvek spôsobom zákonu odporovalo, obchádzalo alebo sa priečilo dobrým mravom. Dodala, že platnosť predmetného ustanovenia, resp. žiadneho ustanovenia nájomnej zmluvy nebola protistranou žiadnym spôsobom rozporovaná.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (

), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a , posudzujúc ho podľa obsahu) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej z dôvodu, že ručiteľské vyhlásenie žalovanej obsiahnuté v nájomnej zmluve považoval za neplatné.

6. Podľa kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

7. Z kogentného ustanovenia vyplýva, že ručenie je právnym vzťahom medzi veriteľom a ručiteľom a jeho podstatou (obsahom) je sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je potrebná aj akceptácia (hoci aj neformálna, faktická) veriteľa, že tento sľub prijíma; bez nej nemôže byť ručenie voči nemu účinné. Povahu ručiteľského záväzku charakterizuje vzťah ručiteľského záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita. Akcesorita ručiteľského záväzku sa prejavuje v tom, že ručiteľský záväzok je závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu, preto je tento záväzok subsidiárnym.

8. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Vyhlásenie musí spĺňať všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu a z hľadiska obsahu musí označovať veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Pokiaľ ide o spôsob identifikácie, ako určité možno akceptovať ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej zmluvy (porov. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 9.2.2000 sp. zn. , z 28.5.2008 sp. zn. ).

9. vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Pritom nie je rozhodujúce, aká terminológia je použitá, ale ide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa.

10. S ohľadom na vyššie uvedené je odvolací súd tohto názoru, že ručiteľské vyhlásenie (tak ako je uvedené v bode 28.7 nájomnej zmluvy) spĺňa všetky obsahové aj formálne náležitosti vyžadované zákonom. Obsahuje tiež celkom jednoznačne úmysel žalovanej ako ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok, a to bez ohľadu na to, že pri ňom nebola použitá presná zákonná formulácia v zmysle (porov. R 62/2007).

11. Navyše gramatickým a logickým výkladom za použitia výkladových pravidiel prejavu vôle, obsiahnutých v ustanovení , nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalovaná platne prevzala ručiteľský záväzok, na základe ktorého sa zaviazala splniť záväzky (dlhy) nájomcu (spoločnosti COFFEE TEA COMPANY s.r.o., v ktorej bola žalovaná jedinou spoločníčkou a konateľkou) v prípade, ak ich nesplní nájomca.

12. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že samotná žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 144) nenamietala to, že by ručiteľský záväzok nevznikol, prípadne, že by bol neplatný a ani to, že by si v čase svojho ručiteľského vyhlásenia neuvedomovala význam pojmu ručenie. Práve naopak, sama výslovne uviedla, že bola ručiteľom spoločnosti COFFEE TEA COMPANY s.r.o., avšak namietala tú

skutočnosť, že za záväzky tejto spoločnosti už neručí, pretože spoločnosť COFFEE TEA COMPANY s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou spoločnosti EUROPROFI s.r.o. Súčasne žiadala o doplnenie výšky nedoplatku od spoločnosti EUROPROFI s.r.o. a o vypočítanie správnej výšky úrokov z omeškania.

13. Pre úplnosť, za nesprávnu odvolací súd považuje aj úvahu súdu prvej inštancie v bode 17. rozsudku, podľa ktorej bolo namieste pochybovať, či vyhlásenie, že žalovaná ručí za záväzky dlžníka, nebolo možné dôvodne považovať za proklamovanie zákonného stavu, podľa ktorého spoločník spoločnosti s ručením obmedzením ručí za záväzky spoločnosti do výšky nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri. Uvedená úvaha súdu prvej inštancie vyznieva pre odvolací súd nepochopiteľne, nakoľko v nájomnej zmluve sú jednoznačne a nepochybne uvedené jej zmluvné strany (prenajímateľ, nájomca, ako aj ručiteľ), čomu zodpovedajú aj podpisy na uvedenej zmluve (porovnaj v tomto smere napr. R 33/2001).

14. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Zákon venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

17. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

18. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia (o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej) nevykonal dokazovanie za účelom posúdenia uplatneného nároku žalobkyne. Ďalej nie je zrejmé (pretože absentuje argumentačný základ), ako súd prvej inštancie teda právne vyhodnotil konkrétny uplatnený nárok žalobkyne a tiež námietky žalovanej voči takto uplatnenému nároku.

20. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v . Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Žalobkyni bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné oprávnenia postupom súdu prvej inštancie, na ktorý možno primerane aplikovať závery vyjadrené v stanovisku

publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

21. Odvolací súd preto podľa , rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe riadne vykonaného dokazovania posúdiť uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanej (ktorá je v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaná). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

23. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

24. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

25. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

26. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

27. Písomné vyhovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie, ani odvolanie.