Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OOP1-2020/038659/TOT zo dňa 15.10.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím o priestupku Číslo: OU-NO-OVVS-2020/009881-200-P-D zo dňa 22.06.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie o priestupku) Okresný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) uznal B. Y., nar. XX.XX.XXXX (ďalej ako žalobkyňa alebo obvinená - poznámka správneho súdu), ako obvinenú vinnou, pretože dňa 06.04.2020, v čase okolo 12:30 hod. v Námestove pri vchodových dverách do bytového domu na ulici D. XXX/XX sa hrubo správala voči O. K., a to tak, že mu stúpila na jeho nohu, ktorú mal v sadre, a to na palce a časť sadry, čím mu nespôsobila zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, čím spáchala priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch ( o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako zákon o priestupkoch)). Podľa s prihliadnutím na zákona o priestupkoch bola obvinenej Mgr. B. Y. uložená sankcia - pokarhanie a podľa zákona o priestupkoch bola obvinenej Mgr. B. Y. uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podnetom na začatie priestupkového konania bolo prijatie správy o výsledku objasňovania priestupku č. ORP-P-95/NO-2020 od OOPZ Námestovo dňa 14.05.2020. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa vytýčil ústne pojednávanie o priestupku na deň 22.06.2020. Následne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sumarizuje výpovede obvinenej Mgr. B. Y. a svedkov O. K., F. J. a A. P.. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že na základe vykonaných dôkazov správnym ako aj policajným orgánom mal dostatočne preukázané, že sa žalobkyňa dopustila skutku, z ktorého bola uznaná vinnou. Spáchanie daného skutku, tak ako je vymedzený vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa obvinenou Mgr. B. Y. mal správny orgán dostatočne preukázané svedeckými výpoveďami O. K., F. J. a A. P., pričom tieto dôkazy hodnotil správny orgán v zmysle Správneho poriadku, teda podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Na základe takéhoto vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovedí svedkov O. K., F. J. a A. P., v ktorej časti poukázal na ich poučenie ako svedkov o povinnosti vypovedať pravdu v zmysle Správneho poriadku.

Svedecké výpovede označených svedkov si neodporujú v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedajú a v ktorých opisujú priebeh deja, a preto mal správny orgán dostatočne preukázané, že A.. B. Y. v uvedenom čase stúpila na nohu O. K., teda sa dopustila skutku, z ktorého bola uznaná vinnou. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že pri priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia, pričom v zmysle § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch je priestupok spáchaný úmyselne, ak páchateľ po a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo po b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa v konaní Mgr. B. Y., keď stúpila na nohu O. K. ako okolo neho prechádzala, je naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. O. K. pred správnym orgánom tvrdil, že pani Y. prešla okolo neho a keď bola na konci, tak mu stúpila na pravú nohu, a to na palce a na časť sadry a pred policajným orgánom tvrdil, že B. Y. vedela, že má zlomenú nohu a stúpila mu na ňu naschvál. F. J. pred správnym orgánom tvrdila, že pani Y. prechádzala okolo jej manžela, otočila sa a jej manželovi stúpila nohou na jeho zlomenú nohu. F. J. pred policajným orgánom tvrdila, že v čase okolo 12:30 hod. prišla B. Y. do bytovky a stúpila manželovi na zlomenú nohu, pani Y. vedela, že ju má zlomenú a urobila to naschvál. Správny orgán mal za to, že Mgr. B. Y. konala úmyselne. O hrubé správanie ide vtedy, ak toto správanie narušuje občianske spolunažívanie takou mierou, že podľa všeobecného názoru a presvedčenia prekračuje rámec nevhodnosti. Ustanovenie § 49 zákona o priestupkoch chráni určité spoločenské vzťahy, najmä česť a dôstojnosť občana, jeho zdravie a pokojný život, teda tie pravidlá občianskeho spolunažívania, ktorých porušenie smeruje voči tým záujmom, kde podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa takéto konanie Mgr. B. Y., keď stúpila na nohu O. K., prekračuje rámec nevhodnosti a je možné ho považovať za narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým spôsobom. S poukazom na § 11 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 12 ods. 1 všetko zákona o priestupkoch bola žalobkyni uložená sankcia - pokarhanie, pričom pri uložení druhu sankcie obvinenej Mgr. B. Y. správny orgán bral do úvahy spôsob, akým bol skutok spáchaný a nižšiu spoločenskú nebezpečnosť a nižšiu závažnosť spáchaného skutku, tiež správny orgán prihliadol na okolnosti, za akých sa Mgr. B. Y. skutku dopustila. Správny orgán prihliadal na osobu obvinenej Mgr. B. Y., ktorá nebola uznaná vinnou za obdobie posledných piatich rokov zo spáchania obdobného priestupku, ktorý by bol príslušný riešiť policajný orgán, v nadväznosti na čo je uložená sankcia - pokarhanie postačujúca.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobkyne rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OOP1-2020/038659/TOT zo dňa 15.10.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho alebo druhostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného) rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný skonštatoval, že po preštudovaní predloženého spisového materiálu vo veci obvinenia Mgr. B. Y. zastáva názor, že je nepochybné, že obvinená dňa 06.04.2020 v čase okolo 12:30 hod., v Námestove pri vchodových dverách do bytového domu na ulici D. XXX/XX stúpila O. K. na jeho nohu, ktorú mal v sade, a to na palce a časť sadry. Odvolací správny orgán zdôraznil, že v danom prípade vystala otázka o tom, či konanie obvinenej bolo úmyselné alebo sa jednalo len o nedbanlivostné konanie, nakoľko uvedená skutočnosť má zásadný význam pre konštatovanie naplnenia všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, predovšetkým subjektívnej stránky. Žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na všetky okolnosti spáchania skutku a tiež i vzhľadom na nedôveryhodné tvrdenia obvinenej, bola prítomnosť úmyslu obvinenej, tak ako to vyžaduje dikcia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch s dostatočnou presvedčivosťou preukázaná. Medzi obvinenou a O. K. existujú dlhodobé spory vyúsťujúce do podania rôznych oznámení. Okrem toho sadra O. K. siahala od prstov na nohe až po koleno, a teda musela byť pre obvinenú ľahko viditeľná. Taktiež fakt, že obvinená úplne popiera, že by O. K. stúpila na nohu, pričom táto skutočnosť bola v rámci dokazovania preukázaná, čiastočne svedčí o účelovosti tvrdení obvinenej. V prípade, že by ku stúpeniu na zranenú nohu O. K. došlo zo strany obvinenej len náhodne, resp. nedbanlivostne, obvinená by nemala žiaden dôvod takéto svoje konanie popierať, nakoľko nedbanlivostným konaním by nedošlo ku naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Obvinená však úplne popiera akýkoľvek fyzický kontakt z jej strany voči O. K., pričom z výpovedí svedkov je zrejmé, že obvinená stúpila na zlomenú nohu O. K., ktorú mal v sadre, preto odvolací správny orgán argumentácii obvinenej aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti (dlhodobý negatívny vzťah s O. K., viditeľná sadra, meniace sa tvrdenia obvinenej) neuveril.

Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu obvinenej, podľa ktorej má operované bedrové kĺby, nedokáže urobiť krok doprava ani doľava a chodiť môže len dopredu, resp. sa musí otočiť celým telom a tiež, že dve vypočuté svedkyne klamali, pričom ich výpovede sú rozdielne, nebola táto argumentácia žalovaným vyhodnotená ako dôvodná. Žalovaný skonštatoval, že napriek popisovanému zdravotnému stavu obvinenej uvedené nevylučuje schopnosť obvinenej úmyselne skočiť inej osobe na nohu. Takisto sa žalovaný nestotožnil ani s popisovaným spochybňovaním výpovedí svedkov, nakoľko je objektívne nemožné, aby výpovede viacerých osôb boli po obsahovej stránke úplne rovnaké čo sa týka popisu všetkých okolností skutku (od slova do slova). Žalovaný zdôraznil, že z hľadiska dokazovania v rámci priestupkového konania je potrebné, aby jednotliví svedkovia zhodne vypovedali pri opise podstatných okolností skutku a aby si vnútorne a logicky neodporovali. Podľa záverov žalovaného výpovede vypočutých svedkov boli vnútorne konzistentné a poskytli si i vzájomnú dôkaznú oporu. Všetci vypočutí svedkovia pritom popísali priebehu skutku v podstatných okolnostiach úplne rovnako. Tvrdenie obvinenej o nespáchaní priestupku zostalo v dôkaznej rovine osamotené a nepodporené žiadnym ďalším dôkazom. Na strane druhej výpovede svedkov O. K., A. P. a F. J. tvoria v priestupkovom konaní výraznú dôkaznú prevahu a tiež poskytujú logický a dôveryhodný popis priebehu skutku. Skutkový stav, tak ako bol zistený správnym orgánom prvého stupňa, svedčí o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalobkyňou podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch bez zásadných a relevantných pochybností, pričom bol zistený v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorá je vyjadrením potreby zistenia nie absolútnej, ale relatívnej pravdy, a to v miere potrebnej pre rozhodnutie, teda bez dôvodných pochybností. Zásada materiálnej pravdy vychádza z toho, že správny orgán musí zistiť stav veci spoľahlivo, bez zásadných pochybností a v tejto časti žalovaný poukázal nielen na úpravu podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale aj podľa § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný skonštatoval správnosť a zákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa i pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok a tiež trov spojených s prejednaním priestupku. Prvostupňový správny orgán v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia pri ukladaní sankcie prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, a to najmä na skutočnosť, že obvinená nebola v období posledných piatich rokov uznaná vinnou zo spáchania priestupku ako i samotný skutok vykazujúci nižšiu spoločenskú nebezpečnosť. Žalovaný uzavrel, že považuje skutkové i právne závery prvostupňového správneho orgánu v danej veci za správne a súladné so zákonom.

3. Podaním zo dňa 24.11.2020 doručeným správnemu súdu dňa 04.12.2020 podala žalobkyňa včas správnu žalobu, ktorou navrhla preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného a následne tieto rozhodnutia zrušiť. Na odôvodnenie z predloženej správnej žaloby vymedzila nasledovné žalobné body:

- Žalobkyňa tvrdí, že nie je pravda, že pred policajným orgánom neuviedla žiadne fyzické napadnutie zo strany K. O.. Je uvedené, že údajné fyzické napadnutie K. O. je len odveta na skutočnosť, že 06.04.2020 podala na O. K. trestné oznámenie na Polícii v Námestove za fyzické napadnutie (č.l. 1). V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že zo strany OÚ ZA, odboru opravných prostriedkov bolo účelovo vynechané toto trestné oznámenie.

- Žalobkyňa je obvinená z úmyselnosti, pokiaľ je v rozhodnutí konštatované, že je zrejmé, že k žiadnemu fyzickému napadnutiu zo strany O. K. nedošlo, a to vyvoláva zásadné pochybnosti o celkovej pravdivosti a hodnovernosti tvrdení žalobkyne ako obvinenej. Nikto si nedal námahu preštudovať celú záležitosť.

- Zo strany odvolacieho orgánu nebol do úvahy vzatý zdravotný stav žalobkyne a bez zistenia a preverenia tohto zdravotného stavu bolo konštatované, že napriek popisovanému zdravotnému stavu obvinenej, uvedené nevylučuje jej schopnosť úmyselne skočiť inej osobe na nohu. Žalobkyňa tvrdí, že bez zistenia zdravotného stavu niekto rozhodol, že je to možné.

- O. K. a aj jeho svedkovia popisujú situáciu každý ináč, ale podľa odvolacieho orgánu je to v poriadku. Jeden tvrdí, že ležal, druhý, že sedel, tretí, že kľačal. Dvaja tvrdia, že noha zlomená je pravá a jeden, že ľavá. Tieto dôkazy sú podľa odvolacieho orgánu v poriadku.

- Žalobkyňa potvrdzuje, že s O. K. má dlhodobo zlé vzťahy a je pravda, že doteraz všetky jeho útoky voči žalobkyni boli preverované na Okresnom úrade v Námestove. Bolo dokázané, že úmyselne klamal a obviňoval žalobkyňu z rôznych vecí. Predmetný fyzický útok je v poradí už druhý, pričom pri prvom žalobkyňa musela užívať 30 dní lieky na obnovenie sluchu, nakoľko bola napadnutá francúzskou palicou. Predmetný útok vŕtačkou - šrobovačkou nikto viac neprešetroval.

- Odvolací orgán neprečítal, nedohľadal a hlavne neprešetroval, ako sa veci v skutočnosti stali. Tým sa cíti žalobkyňa poškodená aj zo strany odvolacieho orgánu, ktorý si nesplnil povinnosť prešetriť celú záležitosť.

4. Podaním zo dňa 21.01.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. Uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, ktorý je vyjadrený v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Obe rozhodnutia príslušných správnych orgánov vychádzali z dostatočne zisteného a presvedčivého skutkového stavu veci (v súlade so zásadou materiálnej pravdy) a boli i dostatočným spôsobom odôvodnené. K prvému bodu správnej žaloby žalovaný zaujal stanovisko v tom smere, že s tvrdením, ktoré je uvádzané žalobkyňou, nie je možné sa stotožniť, pričom so skutočnosťou meniacich sa tvrdení žalobkyne o údajnom fyzickom útoku zo strany O. K. voči osobe žalobkyne sa zaoberal odvolací správny orgán na strane 4 druhostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa vypovedala o skutku zo dňa 06.04.2020 v priebehu konania opakovane, a to pred policajným orgánom dňa 15.05.2020 (č.l 24) a pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 22.06.2020, pričom priebeh skutku následne popísala i vo svojom odvolaní zo dňa 04.08.2020. Žalovaný zastáva názor, podľa ktorého žalobkyňa popisovala priebeh skutku odlišne pred policajným orgánom a pred prvostupňovým správnym orgánom, čo vyvoláva pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení. Vo výpovedi spísanej pred policajným orgánom 15.05.2020 (č.l 24) síce žalobkyňa uvádza, že podala na O. K. oznámenie, avšak v zázname o podaní vysvetlenia nepopisuje žiaden fyzický atak zo strany O. K. voči žalobkyni, hoci bola policajným orgánom vyzvaná na opis priebehu incidentu zo dňa 06.04.2020. Neskôr žalobkyňa vo svojej výpovedi pred prvostupňovým správnym orgánom uviedla, že ju O. K. dňa 06.04.2020 fyzicky napadol (v neskôr podanom odvolaní dokonca spresnila, že ju O. K. najskôr udrel do členka rukou a potom na ňu zaútočil vŕtačkou). Uvedené skutočnosti pritom obvinená nijako nespomínala v štádiu objasňovania priestupku policajným orgánom. Zároveň údajné fyzické napadnutie zo strany O. K. voči žalobkyni nebolo potvrdené žiadnym z vypočutých svedkov, a preto zostalo spomínané tvrdenie žalobkyne po dôkaznej stránke osamotené. Obvinená popisovala v priebehu priestupkového konania incident zo dňa 06.04.2020 odlišne, ako traja vypočutí svedkovia, a preto považuje odvolací správny orgán jeho tvrdenia za účelové, učinené v snahe zbaviť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. Žalovaný ako odvolací správny orgán nespochybňuje zdravotný stav žalobkyne, ale zároveň zastáva názor, že samotný nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne nie je okolnosťou, ktorá by zamedzila žalobkyni v spáchaní predmetného priestupku, predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania priestupku - stúpenie na nohu O. K., ktorú mal v sadre, a to na palce a časť sadry. Pokiaľ žalobkyňa namietala rozdielnosť tvrdení svedkov, uvedené tvrdila už v podanom odvolaní v rámci administratívneho konania a žalovaný k tomu na strane 5 svojho rozhodnutia zaujal stanovisko, v zmysle obsahu ktorého z hľadiska dokazovania v rámci priestupkového konania je potrebné, aby sa jednotliví svedkovia zhodli v opise podstatných okolností skutku a aby si vnútorne a logicky neodporovali. Žalovaný konštatuje, že výpovede vypočutých svedkov boli vnútorne konzistentné a poskytli si navzájom dôkaznú oporu. Všetci vypočutí svedkovia pritom popísali priebeh skutku v podstatných okolnostiach úplne rovnako. Tvrdenie obvinenej o nespáchaní priestupku zostalo v dôkaznej rovine osamotené a nepodporené žiadnym ďalším dôkazom. Na druhej strane výpovede svedkov O. K., A. P. a F. J. tvoria v predmetnom priestupkovom konaní výraznú dôkaznú prevahu a taktiež poskytujú logický a dôveryhodný popis priebehu skutku. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že svedkovia O. K. a F. J. pred prvostupňovým správnym orgánom jednoznačne uviedli, že žalobkyňa stúpila na pravú a zlomenú nohu O. K.. Svedkyňa A. P. vo svojej výpovedi pred prvostupňovým správnym orgánom síce neuviedla, či išlo o pravú alebo ľavú nohu, avšak priebeh skutku a taktiež konanie obvineného dostatočne špecifikovala tým, že uviedla, že obvinená skočila na zlomenú nohu O. K., čím sa zhodla s tvrdeniami zvyšných dvoch svedkov. K tvrdeniu žalobkyne o údajnom fyzickom útoku O. K. na osobu žalobkyne sa žalovaný vyjadril poukázaním na absenciu opísania akéhokoľvek fyzického ataku na žalobkyňu zo strany O. K. podľa záznamu o podaní vysvetlenia pred policajným orgánom, v ktorom absentuje opis akéhokoľvek fyzického ataku zo strany O. K. voči žalobkyni, a to i po výzve policajného orgánu na opis priebehu incidentu zo dňa 06.04.2020 ako aj na obsah svedeckých výpovedí, ktoré takéto údajné fyzické napadnutie zo strany O. K. voči žalobkyni nepotvrdili, čím zostalo toto tvrdenie žalobkyne osamotené. Žalovaný v nadväznosti na uvedenú argumentáciu navrhol žalobu zamietnuť.

5. Podaním zo dňa 17.03.2021 učinil žalobca repliku, v obsahu ktorej zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe so zdôraznením podania trestného oznámenia na K. O., ktorý žalobcu napadol vŕtačkou dňa 06.04.2020 na Obvodné oddelenie PZ v Námestove, o ktorom trestnom oznámení vedel aj orgán štátnej správy - OU Námestovo, odbor VVS a nevzal ho do úvahy. Ďalej žalobca poukázal na zdravotný stav žalobcu absolvovaný operačný zákrok, ktorý doložil listinným dôkazom (č.l. 37 - 38) a na predložené lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu zo dňa 11.07.2019, 08.08.2019, a 18.10.2019 (č.l. 39, 40). Vo vzťahu ku svedkyni F. J. zdôraznil, že je manželkou pána K. a vo vzťahu k svedkyni A. P.

uviedol, že je jedinou osobou v predmetnej bytovke, ktorá s pánom K. a s pani F. J. komunikuje. Žalobca navrhol, aby správny súd požiadal obvodné oddelenie PZ v Námestove o zaslanie počtu podaní pána K. za posledných 5 rokov a taktiež OÚ v Námestove, odbor VVS a aj Okresný súd v Námestove. Uvedený návrh učinil žalobca v nadväznosti na vyjadrenie, podľa ktorého pani A. P. ako jediná osoba komunikuje v predmetnej bytovke s pani F. J. a pánom O. K. a robila im svedka vo viacerých oznámeniach šetrených OÚ Námestovo, odbor VSS, pričom o týchto sporoch v bytovke vedia na Polícii v Námestove a aj na OÚ OVVS v Námestove.

6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

7. Na pojednávaní dňa 29.06.2021, ktoré sa podľa (ďalej len ) uskutočnilo za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na uvedený termín pojednávania včas predvolaný, a to jednak z adresy, ktorú sám označil ako korešpondečnú adresu (D. XXX/XX, E. XXX XX) ako aj z adresy jeho registrovaného trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR (B. XXXX/XX, XXX XX Y.) ako vyplýva z č.l. 48, 49, žalovaný zotrval na argumentácii vyjadrenej v písomnom podaní vyjadrenia k žalobe.

8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako procesné postupy týchto orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí, vychádzajúc pritom zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými v rozsahu vyplývajúcom z úpravy podľa až e) viazaný nebol, nakoľko konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania podľa a nasl. . Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo rozhodol podľa o jej zamietnutí.

9. Podľa , - ďalej len : Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa až e) : Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak po a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , o priestupkoch - ďalej zákon o priestupkoch: Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ po a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo po b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch: Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch: Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: po a) pokarhanie.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch: Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol

spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch: Priestupku sa dopustí ten, kto po d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch: Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , zákon o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len správny poriadok: Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 34 ods. 3, ods. 4, ods. 5 správneho poriadku: Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

10. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu zachytené v bodoch 1 a 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je aj spisový materiál Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Námestovo, súčasťou ktorého sú záznam o podaní oznámenia podľa o priestupkoch zo dňa 15.04.2020 O. K., záznam o podaní vysvetlenia podľa o priestupkoch zo dňa 15.04.2020 F. J. K., záznam o podaní vysvetlenia B. Y. zo dňa 12.05.2020. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je úradný záznam Okresného úradu Námestovo zo dňa 22.06.2020, podľa ktorého Okresný úrad Námestovo priestupkovú vec č. OU-NO- OVVS-2020/007116-157-P-D proti Mgr. B. Y. podozrivej zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť tým, že: V presne nezistený deň v roku 2019 v presne nezistenom čase v Námestove mala rozprávať pred A. E., že O. K. bije svoju manželku F. J. a že svojej manželke F. J. hovorí, že je kurva, čo nebola pravda a O. K. sa to mal dozvedieť niekedy v mesiaci september - október 2019, čím mala O. K. uraziť na cti, teda mala inému ublížiť na cti tým, že ho mala uraziť podľa citovaného zákona o priestupkoch, odložil, pretože návrh na začatie konania o priestupku ( ods.) bol podaný oneskorene. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú zápisnica o prejednávaní priestupku Mgr. B. Y. zo dňa 22.06.2020, o výpovedi svedka O. K. zo dňa 22.06.2020, o výpovedi svedka A. P. zo dňa 22.06.2020 a o výpovedi svedka F. J. zo dňa 22.06.2020.

11. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nie je pravdou, že pred policajným orgánom neuvádzala žiadne fyzické napadnutie zo strany O. K., nie je táto námietka správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Pri tomto závere správny súd poukazuje na záznam o podaní vysvetlenia podľa o priestupkoch zo dňa 12.05.2020 spísaný pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odborom poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Námestovo, ktorý je pripojený v administratívnom spise. Podľa jeho obsahu bolo žalobkyni dané poučenie podľa zákona o priestupkoch, pričom zo záhlavia uvedeného záznamu vyplýva, že bol spísaný za účelom podania vysvetlenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch. Žalobkyňa podala vysvetlenie, podľa ktorého dňa 06.04.2020 sa nachádzala na mieste Námestovo, D. XXX/XX, kde kľačal na zemi pán O. K. a opravoval dvere na bytovke. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že pán K. má zlomenú nohu, nakoľko nebolo vidno, že ju má v sadre. Žalobkyňa mu na nohu nestúpila a ani sa ho nedotkla. Pán O. K. podal oznámenie naschvál, nakoľko aj žalobkyňa na neho podala oznámenie. S pánom K. má žalobkyňa už dva roky nezhody a stále pokračujú.

12. V nadväznosti na uvedený obsah záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyne správny súd hodnotí konštatovanie zistenia správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k vyjadreniu žalobkyne ako obvinenej na strane 2 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a v nadväznosti na to i závery žalovaného prijaté pri rozhodnutí o odvolaní žalobkyne, kedy žalovaný uvedený obsah podania vysvetlenia žalobkyne zobral do úvahy pri hodnotení všetkých výpovedí žalobkyne v priebehu administratívneho konania a vyhodnocoval ich pri ťažiskovom zohľadnení absencie tvrdenia žalobkyne o jej fyzickom napadnutí zo strany O. K. podľa podania vysvetlenia zo dňa 12.05.2020 zachyteného v zázname z 12.05.2020, všetko v kontexte so zistenými skutočnosťami vyplývajúcimi z vyjadrenia žalobkyne pred prvostupňovým správnym orgánom podľa zápisnice o prejednávaní priestupku z 22.06.2020 (v tejto zápisnici žalobkyňa už uviedla, že ju pán K. fyzicky napadol) a podľa odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (v tomto odvolaní žalobkyňa uviedla, že O. K. ju najskôr udrel do členka rukou a potom následne na žalobkyňu zaútočil vŕtačkou, ktorú mal v rukách a spôsobil jej pohmoždenie na nohe).

13. Konštatovanie žalovaného o absencii vyjadrenia žalobkyne o skutočnosti jej fyzického napadnutia zo strany O. K., teda jednak korešponduje obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 12.05.2020 a zároveň, a to správny súd zdôrazňuje, bola skutočnosť absencie vyjadrenia žalobkyne o jej fyzickom napadnutí zo strany O. K. pred policajným orgánom dôsledne a zákonne vyhodnocovaná v kontexte ostatných zistených skutočností, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, a to ťažiskovo ďalších, následných vyjadrení sa žalobkyne v rámci administratívneho konania (vyjadrenia žalobkyne podľa zápisnice o prejednávaní priestupku z 22.06.2020 a taktiež podľa jej vyjadrenia obsiahnutého v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa). Námietku žalobkyne, podľa ktorej nie je pravda, že pred policajným orgánom neuvádzala fyzické napadnutie zo strany O. K. v nadväznosti na to správny súd hodnotí vytrhnutú z kontextu záverov správnych orgánov a vo výsledku ako nedôvodnú, nakoľko nezohľadňuje kontext, v ktorom bolo toto konštatovanie správnymi orgánmi uvedené. V tejto časti správny súd považuje za potrebné vysloviť, že záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 12.05.2020 predstavuje na základe úpravy podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch jeden z podkladov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý bol podrobený náležitému hodnoteniu pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, teda pri hodnotení jeho obsahu samostatne ako aj v spojení s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov a so skutočnosťami, ktoré vyšli za konania najavo.

14. Pokiaľ žalobkyňa namietal záver žalovaného o pochybnostiach o celkovej pravdivosti a hodnovernosti tvrdení žalobkyne, nie je táto námietka žalobkyne správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Správny súd poukazuje pri tomto konštatovaní na rozdielnosť opisu incidentu zo dňa 06.04.2020, tak ako bol žalobkyňou učinený pri jej vyjadrení podľa záznamu o podaní vysvetlenia z 12.05.2020, kde žalobkyňa napriek tomu, že jej bol správnym orgánom na to vytvorený dostatočný priestor skutočnosť, že bola sama fyzicky O. K. napadnutá, vôbec neuviedla, ďalej podľa výpovede žalobkyne obsiahnutej v zápisnici o prejednávaní priestupku z 22.06.2020, kde už žalobkyňa uviedla, že bola pánom K. fyzicky napadnutá, na čo podala oznámenie, ktoré bolo riešené správnym orgánom, všetko bez bližšieho popisu tohto fyzického napadnutia a podľa odvolania, ktoré podala žalobkyňa proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v obsahu ktorého odvolania žalobkyňa už veľmi konkrétne aj z hľadiska časového sledu a aj z hľadiska konkretizácie priebehu tvrdeného fyzického

napadnutia žalobkyne O. K. uviedla, že O. K. ju najskôr udrel do členka rukou a potom následne zaútočil na žalobkyňu vŕtačkou, ktorú mal v rukách a spôsobil jej pohmoždenie na nohe. Následne bola žalobkyňa podať na polícii trestné oznámenie. Práve z dôvodu rozdielnosti opisu incidentu zo dňa 06.04.2020 zo strany žalobkyne v priebehu administratívneho konania, tak ako vyplýva z uvedených vyjadrení žalobkyne, v ktorých žalobkyňa modifikovala svoje vyjadrenie o existencii a následne aj konkrétnom priebehu tvrdeného fyzického napadnutia žalobkyne zo strany O. K., správny súd záver žalovaného o pochybnostiach o dôveryhodnosti tvrdení žalobkyne ako obvinenej hodnotí ako odôvodnené, správne a zákonné. K tomuto záveru správny súd ďalej poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z obsahu svedeckých výpovedí vo veci vypočutých svedkov, a to predovšetkým svedkyne A. P. a svedkyne F. J., z obsahu ktorých svedeckých výpovedí samotná skutočnosť fyzického napadnutia žalobkyne O. K. ako potvrdená nevyplýva. Konkrétne z obsahu výpovede svedkyne A. P. pred prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 22.06.2020, po jej poučení ako svedka (č. l. 12 administratívneho spisu) vyplýva nasledovný opis incidentu zo 06.04.2020: Dňa 06.04.2020, v čase okolo obeda som stála pri vchodových dverách do bytovky v Námestove na ulici D. XXX/XX, ja som stála zvnútra vchodových dverí a chcela som vyjsť von z bytovky. Pán K. opravoval vchodové dvere, ležal na zemi, mal vystretú nohu, na ktorej mal sadru. Ja som vyšla vonku druhou časťou dverí a čakala som na syna, kde pani Y. vošla dnu do bytovky, prešla okolo pána K. a ja som videla ako pánovi K. stúpila na nohu. Pán K. držal v ruke šrobovačku, ktorá mu vypadla z ruky. Môžem potvrdiť, že ja som dobre videla ako pani Y. stúpila pánovi K. na nohu. Pri pánovi K. sa nachádzala aj jeho manželka F. J.. Z výpovede svedkyne F. J. pred prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 22.06.2020 podanej svedkyňou po jej poučení podľa § 35 ods. 1, ods. 3 správneho poriadku (č.l. 15) vyplýva nasledovný opis incidentu zo dňa 06.04.2020: Dňa 06.04.2020 v čase okolo obeda môj manžel O. K. šroboval na vchodové dvere na ul. D. XXX/XX západku, aby sa dvere nezatvárali, lebo keď chodíme cez vchodové dvere na vozíku, tak sa dvere zatvárajú. V uvedenom čase pani P. stála pri vchodových dverách z vnútornej strany, ja som otvorila druhé krídlo vchodových dverí a pustila som pani P. vonku a pani Y. vchádzala dnu. Môj manžel O. K. sedel na malom stolčeku, pravú nohu mal zlomenú, mal ju v sadre a mal ju vystretú dozadu. Pani Y. prechádzala okolo môjho manžela, otočila sa a môjmu manželovi stúpila na jeho zlomenú nohu. Môj manžel zjojkol, v ruke držal šrobovačku a ruka mu reflexne vyletela smerom k pani Y.. Čo sa potom už ďalej dialo, ja neviem uviesť, ja som ratovala svojho manžela. Ja som dobre videla ako pani Y. môjmu manželovi O. K. stúpila na nohu.

15. Z obsahu svedeckých výpovedí svedkýň F. J. a A. P. vyplýva opis priebehu incidentu zo dňa 06.04.2020 potvrdzujúci v podstatných a relevantných skutkových okolnostiach rozhodných pre prijaté závery o zodpovednosti žalobkyne za spáchaný priestupok naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Z uvedených svedeckých výpovedí vyplýva dostatočne presne, spoľahlivo, bez rozumných pochybností a nezameniteľne identifikácia nohy O. K., na ktorú žalobkyňa O. K. stúpila, a teda správny súd ako dôvodnú nehodnotí námietku žalobkyne, podľa ktorej každý zo svedkov vypovedal inak, pokiaľ ide o identifikáciu nohy, na ktorú mala žalobkyňa O. K. stúpiť a tiež pokiaľ ide o opis deja, akým malo k predmetnému incidentu dôjsť. V tejto časti odôvodnenia správny súd považuje za dôležité vysloviť, že zo žiadnej zo svedeckých výpovedí vrátane svedeckej výpovede O. K. nevyplýva, že by žalobkyňa stúpila O. K. na ľavú nohu. Zároveň z obsahu svedeckej výpovede O. K., A. P. a F. J. vyplýva skutočnosť, podľa ktorej O. K. mal nohu, na ktorú mu žalobkyňa stúpila v sadre a táto sadra bola vizuálne vnímateľná, v nadväznosti na čo je zásadne spochybnené vyjadrenie žalobkyne, podľa ktorého nemala vedomosť o tom, že pán K. má zlomenú nohu, nakoľko nebolo vidno, že ju má v sadre (vyjadrenie žalobkyne podľa záznamu o podaní vysvetlenia z 12.05.2020). Opis priebehu skutku, tak ako vyplýva zo svedeckých výpovedí O. K., A. P. a F. J. preukazuje skutočnosť, že zo strany žalobkyne nešlo o neúmyselné konanie, naopak preukazuje, že išlo o jej úmyselné konanie a v tejto časti poukazuje správny súd predovšetkým na výpoveď svedkyne F. J., podľa ktorej žalobkyňa prešla okolo O. K., otočila sa k nemu a stúpila mu na zlomenú nohu. Uvedené v daných skutkových okolnostiach správne viedlo správny orgán prvého stupňa a žalovaného k záveru o úmyselnom konaní žalobkyne a o tom, že uvedené žalobkyňa učinila naschvál.

16. Hodnotenie svedeckých výpovedí učinené správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným správny súd hodnotí ako dôsledné hodnotenie, ktoré je výsledkom uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov a viedlo správne orgány k správnym záverom o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch vrátane preukázania úmyslu žalobkyne vykonať O. K. schválnosť, a to stúpiť mu na nohu v sadre v časti, kde mu zo sadry trčali prsty. Správny

súd podotýka, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania žalobcu ako materiálny znak predmetného priestupku bol naplnený a umocnený skutočnosťou, že O. K. mal nohu, na ktorú mu žalobkyňa stúpila, v sadre a táto sadra, a teda skutočnosť poškodenia nohy O. K. bola vnímateľná vizuálne, a teda žalobkyňa musela byť minimálne uzrozumená o škodlivosti a nebezpečnosti svojho konania skôr ako k nemu pristúpila. V nadväznosti na to správny súd v zhode so správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným konštatuje preukázanie úmyslu vo forme nepriameho úmyslu podľa § 4 ods. 2, písm. b) zákona o priestupkoch vo vzťahu ku konaniu žalobkyne, a teda naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného priestupku, všetko nezávisle na skutočnosti, že nedošlo k spôsobeniu následku v podobe poškodenia zdravia O. K.. Konanie žalobkyne preto bezpochyby, tak ako to správne a zákonne skonštatovali i správny orgán prvého stupňa a žalovaný, napĺňa znaky iného hrubého správania podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorým žalobkyňa úmyselne narušila občianske spolunažívanie. Svojím konaním žalobkyňa narušila občianske spolunažívanie ako objekt chránených úpravou podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pričom miera tohto narušenia občianskeho spolunažívania uvedeným konaním žalobkyne vybočuje z rámca všeobecne spoločensky prijateľného vhodného a slušného správania. Ako naplnené uvedeným konaním žalobkyne hodnotí správny súd i ďalšie znaky skutkovej podstaty označeného priestupku podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch teda subjekt (preň úprava podľa § 49 ods.1, písm. d) zákona o priestupkoch nevyžaduje žiadnu osobitnú kvalifikáciu a dopustiť sa tohto priestupku môže ktorýkoľvek priestupkovo spôsobilý subjekt - občan), objekt (záujem na pokojnom a korektnom občianskom spolunažívaní) ako aj objektívna stránka (v tejto časti správny súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, z ktorého naplnenie objektívnej stránky predmetného priestupku konaním žalovanej jednoznačne vyplýva).

17. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na nedostatočné zistenia správnych orgánov v súvislosti so skutočnosťou, či zdravotný stav žalobkyne mu vôbec umožňoval, aby sa dopustila - uskutočnila konanie, ktoré je jej kladené za vinu, poukazuje správny súd opätovne na závery, ktoré uviedol ku skutkovému stavu zistenému správnym orgánom prvého stupňa, na základe ktorého svedecké výpovede vo veci vypočutých svedkov, a to predovšetkým A. P. a F. J. preukazujú naplnenie objektívnej stránky predmetného priestupku, a teda preukazujú realizáciu konania, ktorým žalobkyňa naplnila objektívnu stránku priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Zároveň správny súd podporne poukazuje na vyjadrenie sa samotnej žalobkyne pred správnym orgánom prvého stupňa, podľa ktorého má vymenené obidva bedrové kĺby a noha ju nepustí ani doľava, ani doprava, len dopredu. Aj za takéhoto vyjadrenia sa samotnej žalobkyne vyplýva jej spôsobilosť dopustiť sa priestupku, pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, i pri žalobkyňou tvrdených zdravotných obmedzeniach preukazovanými listinnými dôkazmi pripojenými k replike týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobkyne. Osobitne na tomto mieste správny súd poukazuje na výpoveď svedkyne F. J., podľa ktorej: Z. Y. prechádzala okolo môjho manžela, otočila sa a môjmu manželovi stúpila na jeho zlomenú nohu. Skutkový stav, tak ako bol zistený správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným v tomto smere hodnotí správny súd ako dostatočne zistený, zistený v súlade s úpravou správneho poriadku v spojení s úpravou zákona o priestupkoch a umožňujúci riadne posúdenie veci, v nadväznosti na čo správny súd dôvod pre posudzovanie veci podľa nevzhliada.

18. Tvrdenie žalobkyne, v rámci ktorého táto uviedla, že predmetný fyzický útok je v poradí už druhý, pričom pri prvom musela žalobkyňa užívať lieky 30 dní na obnovenie sluchu, nakoľko bola napadnutá francúzskou palicou a ani tento útok vŕtačkou - šrobovačkou nikto viac neprešetroval, nie je správnym súdom hodnotené ako tvrdenie, ktoré by malo pri výsledkoch dokazovania v rámci administratívneho konania, a to ťažiskovo pri skutočnostiach vyplývajúcich z obsahu svedeckých výpovedí svedkyne A. P. a F. J., vplyv na závery o priestupkovej zodpovednosti žalobkyne podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch v predmetnej veci. Správny súd zdôrazňuje, že skutočnosť fyzického napadnutia žalobkyne O. K. dňa 06.04.2020 a aj žalobkyňou tvrdený predchádzajúci útok francúzskou palicou, neboli v administratívnom konaní preukázané. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť predchádzajúceho napadnutia žalobkyne O. K. jeho francúzskou palicou a prešetrovanie tohto konania O. K.. Rovnako z pripojeného administratívneho spisu, a to ťažiskovo z výpovedí svedkyne A. P. a F. J. nevplýva, že by O. K. dňa 06.04.2020 napadol žalobkyňu vŕtačkou - šrobovačkou. Z obsahu svedeckej výpovede svedkyne A. P. zo dňa 22.06.2020 vyplýva, že pán K. držal v ruke šrobovačku, ktorá mu z ruky vypadla a predovšetkým z obsahu svedkyne F. J. zo dňa 22.06.2020 vyplýva, že potom, ako pani Y. prechádzala okolo jej manžela O. K., otočila sa k nemu a stúpila mu na nohu - na jeho zlomenú

nohu, na čo O. K. zjojkol, v ruke držal šrobovačku a ruka mu reflexne vyletela smerom k pani Y.. Uvedené vyjadrenia svedkýň F. J. a A. P. a ani ostatné vo veci vykonané dôkazy nepotvrdzujú a nepreukazujú pravdivosť tvrdenia žalobkyne o fyzickom napadnutí žalobkyne O. K. dňa 06.04.2020 vŕtačkou - šrobovačkou. Osobitne vo vzťahu ku svedeckej výpovedi svedkyne p. F. J. poukazuje správny s ohľadom na skutočnosť jej blízkeho vzťahu k p. O. K. (ide o manželku menovaného) na skutočnosť jej zákonného poučenia ako svedkyne aj podľa § 35 ods. 4 správneho poriadku o následkoch podania úmyselne nepravdivej alebo neúplnej svedeckej výpovede, v nadväznosti na ktoré poučenie nie možné jej svedeckú výpoveď zo dňa 22.06.2020 bez ďalšieho, teda bez zistenia ďalších relevantných skutoční odôvodňujúcich pochybnosť o jej hodnovernosti, hodnotiť ako nedostatočne hodnovernú len na základe zohľadnenia jej blízkeho vzťahu k p. O. K.. Zároveň i na tomto mieste správny súd zdôrazňuje skutočnosť správneho a zákonného postupu správnych orgánov pri hodnotení i tejto výpovede, a to v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a za náležitej aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý postup sa dôsledne premietol i do prijatých záverov pri hodnotení svedeckých výpovedí, vrátane svedeckej výpovede svedkyne p. J. v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov.

19. Správny súd ohľadom nepreukázania podania oznámenia žalobkyne o jej napadnutí O. K. poukazuje na to, že uvedené žalobkyňa tvrdila v replike, avšak svoje tvrdenie nijako nepreukázala a k preukázaniu uvedeného (a ani k preukázaniu inej vo veci relevantnej skutočnosti) nesmeroval ani jej dôkazný návrh podľa jej podania zo dňa 17.03.2021, a to požiadať Obvodné oddelenie PZ v Námestove, aby správnemu súdu zaslalo počet podaní p. K. za posledných 5 rokov a taktiež OU v Námestove odbor VVS a aj Okresný súd v Námestove (č.l. 36), z ktorého dôvodu správny súd tento dôkazný návrh na pojednávaní dňa 29.06.2021 zamietol. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom posudzovania správnych orgánov v predmetnej veci bolo konanie žalobkyne zo dňa 06.04.2020, tak ako je identifikované v skutkovej vete priestupku, pričom objektívna stránka skutkovej podstaty tohto priestupku a aj všetky ostatné znaky skutkovej podstaty tohto priestupku boli v administratívnom konaní spoľahlivo preukázané a žalobkyňu v tejto súvislosti nemôže takto preukázanej priestupkovej zodpovednosti zbaviť skutočnosť, že by reagovala na tvrdený útok zo strany O. K., a teda ani prípadný takto tvrdený útok zo strany O. K. neodôvodňuje pri preukázaní všetkých znakov priestupku spáchaného žalobkyňou podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch záver o vylúčení jej priestupkovej zodpovednosti.

20. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd všeobecnú námietku žalobkyne, podľa ktorej odpoveď odvolacieho orgánu považuje za škandalóznu, nakoľko sa mal zaoberať týmto prípadom, vôbec vec nečítal, nedohľadal a hlavne neprešetroval, ako sa veci v skutočnosti stali. Túto námietku správny súd hodnotí ako nedôvodnú primárne pre jej všeobecnosť, nakoľko v jej obsahu žalobkyňa nekonkretizuje, ktorými skutočnosťami alebo dôkazmi sa správne orgány nezaoberali. Správny súd naopak konštatuje, že obsah administratívneho spisu túto námietku žalobkyne ako nedôvodnú vyvracia. Správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali podľa § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 32 ods. 1, § 34 ods. 5 správneho poriadku, skutkový stav tak ako je už konštatované vyššie zistili dostatočne pre riadne posúdenie veci, tento skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a zároveň správne orgány vec správne právne posúdili.

21. Správny súd nezistil dôvody pre posudzovanie veci na základe aplikácie úpravy podľa až e) . Osobitne však vo vzťahu k úprave podľa poukazuje správny súd na úpravu podľa zákona o priestupkoch v spojení so skutočnosťou prejednania priestupku žalobcu správnym orgánom prvého stupňa v lehote podľa tohto zákonného ustanovenia.

22. Pokiaľ ide o uloženú sankciu - pokarhanie, správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný vychádzali z úpravy podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a žalobkyni uloženú sankciu - pokarhanie, pokiaľ ide o jej druh, odôvodnili dostatočne, vychádzajúc z kritérií podľa úpravy podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Správny orgán prvého stupňa konkrétne zobral pri tomto hodnotení do úvahy najmä spôsob spáchania priestupku a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa ako aj to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý páchateľ v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Pri uložení druhu sankcie žalobkyni konkrétne vzal správny orgán prvého stupňa do úvahy spôsob, akým bol skutok spáchaný a nižšiu spoločenskú nebezpečnosť a nižšiu závažnosť spáchaného skutku, prihliadol na okolnosti, za akých sa žalobkyňa priestupku dopustila a tiež prihliadal na osobu obvinenej

- žalobkyne, ktorá nebola uznaná vinnou za obdobie posledných piatich rokov zo spáchania obdobného

priestupku, v nadväznosti na čo sankciu - pokarhanie vyhodnotil správny orgán prvého stupňa ako postačujúcu. Žalovaný ako odvolací správny orgán skonštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu bol zákonný i pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok, pričom správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia pri ukladaní sankcie prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, najmä na skutočnosť, že obvinená nebola v období posledných piatich rokov uznaná vinnou zo spáchania priestupku ako i samotný skutok vykazujúci nižšiu spoločenskú nebezpečnosť. Na základe vyhodnotenia prostredníctvom zákonných kritérií správne orgány v súlade so zákonom skonštatovali primeranosť sankcie - pokarhanie majúc bezpochyby za to, že samotné prejednanie priestupku a upustenie od uloženia sankcie by k náprave páchateľa priestupku nepostačovalo ( zákona o priestupkoch). V nadväznosti na úpravu podľa správny súd konštatuje, že uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Na základe uvedených skutočností súd skonštatoval nedôvodnosť podanej žaloby a podľa rozhodol o jej zamietnutí.

23. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

24. Žaloba bola zamietnutá v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešný v celom rozsahu žalovaný, v nadväznosti na to súd podľa a contrario nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému nebolo preukázané splnenie podmienky výnimočnosti podľa , v nadväznosti na čo ani žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.