Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-311-2019.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/311/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Monika Koščovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, proti žalovaným: 1. N. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. C., W. 4, 2. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., W. X, o zaplatenie 398,54 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13. augusta 2019 sp.zn. 24Csp/67/2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 13. augusta 2019 č.k. 24Csp/67/2019-136 vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 13.8.2019 č.k. 24Csp/67/2019-139 žalobu zamietol, stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu 25.3.2019, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 398,54 € s prísl. s odôvodnením, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 4.11.2009 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 1.8.2003 Zmluvu č. 0445161640, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností ako aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 1.531,88 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 938,54 eur, z riadneho úroku vo výške 262,05 eur, z úrokov z omeškania vo výške 331,29 eur. Žalovaní po postúpení pohľadávky v období od 30.7.2010 do 11.9.2013 v splátkach zaplatili žalobcovi spolu 540,- eur. Žalovaná suma vo výške 398,54 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru a zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 593,34 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku a úrokov z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9 % ročne od 12.9.2013 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že má za to, že ust. § 54a Občianskeho zákonníka nie je v súlade s Ústavou SR a pre prípad, ak súd mieni aplikovať predmetné ustanovenie v tomto konaní, žalobca navrhuje vo veci konajúcemu súdu, aby inicioval v súvislosti s týmto ustanovením na Ústavnom súde SR konanie o nesúlade právnych predpisov s ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.
3. Právne vec posúdil podľa § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 1.8.2003, spolu s § 100 ods. 1,2, § 101, § 103, § 54a a § 879v Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 1.8.2003 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 1659,69 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 11,30 % ročne. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 45,47 eur so splatnosťou od 10.9.2003 do 10.7.2007. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, preto súd použil ust. § 54a Občianskeho zákonníka. V zmysle uzavretej zmluvy, poskytnutá pôžička bola splatná od 10.9.2003 do 10.7.2007, resp. posledná splátka bola splatná dňa 10.7.2007, preto trojročná premlčacia doba začala plynúť v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka 11.7.2007 a uplynula dňa 11.7.2010, čo bol posledný deň na podanie žaloby pred uplynutím premlčacej doby. Súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba bola podaná na súd dňa 25.3.2019, teda po uplynutí premlčacej doby, čím došlo k premlčaniu nároku žalobcu v celom rozsahu, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že neúspešnému žalobcovi, ktorý si nárok na náhradu trov konania uplatnil, náhrada trov konania nepatrí a úspešní žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, nakoľko im žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli, súd preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR, a to vo vzťahu k ust. § 54a OZ, ktorého aplikáciou dochádza podľa žalobcu k značnému narušeniu princípov právneho štátu. Žalobca dôvodil, že znenie ust. § 54a OZ vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako vykazovalo ust. § 5b zákona o ochrana spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR dňa 7.2.2018 vo veci vedenej pod sp.zn. PL ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca teda namietal, že okresný súd mal postupovať v zmysle ust. § 162 ods. 1 CSP a konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR. Keďže tak okresný súd neurobil, znemožnil žalobcovi aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z ktorých dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
7. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 13.1.2021 č.k. 6Co311/2019- 176 prerušil konanie do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp. zn. RVP 1730/20 z 30.7.2020 o návrhu Okresného súdu Martin na začatie konania o súlade ust. § 54a prvej vety OZ s Ústavou SR.
9. O vyššie uvedenom návrhu rozhodol Ústavný súd SR dňa 12.5.2021 pod sp. zn. PL. ÚS 5/2021 tak, že návrh odmietol. Tým odpadla prekážka, pre ktorú bolo prerušené tu prebiehajúce odvolacie konanie pod sp. zn. 6Co311/2019, preto uznesením zo dňa 7.6.2021 odvolací súd rozhodol, že pokračuje v konaní.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. júna 2021 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.6.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
13. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:
23. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce konanie neprerušil, no následne z dôvodov namietaných žalobcom v odvolaní, prerušil konanie odvolací súd. V tomto konaní odvolací súd
pokračoval až po skončení konania o návrhu Okresného súdu v Martine o vyslovenie nesúladu § 54a OZ s Ústavou SR, ktoré konanie bolo vedené na Ústavnom súde pod RVP/1730/20 z 30.7.2020. (Neskôr vedené pod sp. zn. PL.ÚS/5/2021). Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. mája 2021 vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS/5/2021 návrh odmietol.
24. V predmetnej veci súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 54a OZ vec správne právne posúdil pokiaľ aplikoval ust. § 100 ods. 1 a 2, § 101 a § 103, pričom dospel k správnemu záveru, že žaloba bola podaná na súd po uplynutí premlčacej doby.
25. Podľa ust. § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
26. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní boli povinní úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou od 10.9.2003 do 10.7.2007, teda posledná splátka bola splatná dňa 10.7.2007, ku ktorému dňu bol splatný celý dlh.
29. Ust. § 103 veta prvá OZ obsahuje osobitnú úpravu premlčania, teda osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby, v prípade ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach. V takomto prípade každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú zo splátok plynie trojročná premlčacia doba vždy samostatne.
30. Aj v danom prípade preto vo vzťahu k jednotlivým dojednaným splátkam začala plynúť premlčacia doba vždy osobitne a to počnúc splátkou splatnou 10.9.2003, kde premlčacia doba začala plynúť 11.9.2003 a uplynula 11.9.2006 a následne obdobne vo vzťahu k jednotlivým splátkam až po poslednú splátku splatnú 10.7.2007, kde premlčacia doba začala plynúť dňa 11.7.2007 a uplynula dňa 11.7.2010. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu 11.7.2010 došlo k uplynutiu premlčacích dôb vo vzťahu ku všetkým jednotlivým splátkam. Preto žaloba podaná na súd dňa 25.3.2019 bola podaná v čase po márnom uplynutí premlčacej doby (v čase keď nárok už bol premlčaný).
31. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie ak žalobu zamietol skúmajúc premlčanie ex offo v zmysle § 54a OZ, ktorého nesúlad s Ústavou SR vyslovený doposiaľ nebol.
32. Zo všetkých uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách konania na súde prvej inštancie.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).