Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cb-114-2021.pdf
PDF · 72.61 KB
Case nature
Subarea
22Cb/114/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: SPV Gyňov, s.r.o., IČO: 36 857 955, Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, zast. CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: AQUA ENERGY GYŇOV, s.r.o., IČO: 36 671 380, Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.06.2021 navrhol, aby súd zriadil záložné právo na všetky existujúce a budúce pohľadávky žalovaného na peňažné plnenie spolu s príslušenstvom, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú zo: Zmluvy o doplatku č. 2019-33-0895 uzatvorenej dňa 20.12.2019 medzi žalovaným a spoločnosťou OKTE, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 45 687 862 a Zmluvy o povinnom výkupe elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. 2019- 32- 1372 uzatvorenej dňa 16.12.2019 medzi žalovaným a spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava 825 11, IČO: 35 815 256 a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu znejúcej voči žalovanému a I.. B. K., Q.: XXX XX U. XX, M.: XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1.160.000,- EUR s príslušenstvom, ktorá bola priznaná právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Košice okolie č. k. 15C/1112/2015-369 zo dňa 22.09.2016 a peňažnej pohľadávky žalobcu znejúcej voči žalovanému a I.. B. K., Q.: XXX XX U. XX, M.: XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške 35.563,80 EUR s príslušenstvom, ktorá bola priznaná právoplatným Uznesením Okresného súdu Košice okolie č. k. 15C/1112/2015-776 zo dňa 09.05.2018. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže všetok relevantný majetok žalovaného je zaťažený skoršími záložnými právami veriteľov, ktorí odmietajú udeliť súhlas s vedením exekúcie na akýkoľvek záloh. K ohrozeniu exekúcie dochádza aj takou závažnou formou konania, následkom čoho bolo I.. B. K. (ktorá bola v minulosti jedinou konateľkou žalovaného a dnes je jednou z dvoch jeho konateľov) vznesené obvinenie pre zločin poškodzovania veriteľa v súvislosti s pohľadávkou žalobcu. Žalovaný finančné prostriedky v sume 324.139,-EUR poskytol ako pôžičky ďalším prepojeným jednotkám (ako to jasne vyplýva z Účtovnej závierky za rok 2019, riadok 47 - Ostatné pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám). Žalobca má podozrenie hraničiace s istotou, že žalovaný v tomto konaní pokračoval a pokračuje, pričom návratnosť týchto finančných prostriedkov vzhľadom na nezistenú bonitu týchto osôb možno už teraz považovať za minimálnu, resp. nulovú, čím žalovaný postupne marí budúce uspokojenie pohľadávky žalobcu.
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že majetok žalovaného je zaťažený skoršími záložnými právami veriteľov, ktorí odmietajú udeliť súhlas s vedením exekúcie na akýkoľvek záloh, ako aj obvinenie I.. K. (jednej z konateľov žalovaného) vznesené pre zločin poškodzovania veriteľa v súvislosti s pohľadávkou žalobcu nie sú dôkazom, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Vznesenie obvinenia konateľky žalovaného v danom štádiu konania nevypovedá o jej vine, súd ho preto ani nemôže brať do úvahy v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný poskytol inej osobe pôžičku v sume 324.139,- eur neosvedčuje, že žalovaný koná cielene v snahe zmenšiť svoj majetok a ohroziť budúci exekúciu na pohľadávky žalobcu. Zo žiadneho dokladu založeného v spise totiž nie je zrejmé, že by uvedená pôžička bola bezodplatná, resp. že jej návratnosť je nulová. Uvedené tvrdenia žalobcu sú preto v danom štádiu konania len domnienky a predpoklady žalobcu, čiže relevantným spôsobom neosvedčujú, že žalovaný má v úmysle svojím konaním finančne poškodiť spoločnosť žalovaného, či majetkové práva žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia presvedčivo neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).