Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-76-2021.pdf
PDF · 115.08 KB
Case nature
Subarea
4Co/76/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: ARCHIPOLIS, s.r.o., IČO: 36 784 303, Medená 101/5, Bratislava, zast. Jarabica, s.r.o., IČO: 47 454 831, advokátska kancelária so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: P.. O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.. P.. Š. X, Z., o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o náhradu škody, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. apríla 2021, č.k. 23C 53/2020-499, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalovaného doručené súdu dňa 14.04.2021 v časti o nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 01.12.2020 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na M. F.. Č.. XXX/X Z. K., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v K., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie K. - A. M., a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, za súčasného uloženia povinnosti na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 06.06.2016 sa žalobca stal nájomcom predmetného bytu. Dňa 03.10.2018 uzatvoril so žalovaným podnájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol podnájom tohto bytu, a to na dobu určitú od 01.11.2018 do 31.10.2019 s dohodnutou výškou nájomného 250,- EUR mesačne + náklady za služby spojené s užívaním bytu vo výške 100 EUR mesačne. Vzhľadom k tomu, že po uplynutí uvedenej doby nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvy o podnájme, podnájomný vzťah medzi stranami sporu podľa jeho názoru zanikol dňa 31.10.2019. Tvrdil, že žalovaný aj napriek uvedenému sústavne a bez právneho dôvodu užíva predmetný byt, nereaguje na výzvy na vypratanie bytu a zámerne nepreberá zásielky, v dôsledku čoho sa domáha vypratania nehnuteľnosti súdnou cestou.
3. Podaním doručeným dňa 02.12.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe a súčasne si voči žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou nárok na náhradu škody s tým, že na žalovanej strane okrem žalobcu označil aj M.. C. A. a T.. Q.. B. W.Q.. Potvrdil, že so žalobcom uzatvoril podnájomnú zmluvu s dĺžkou nájmu najskôr do októbra 2019, neskôr predĺženú do septembra 2020 a po vyhlásení krízového stavu vládou SR bola doba prenájmu zmluvou zo dňa 28.03.2020 predĺžená do skončenia krízového stavu. Uviedol, že žalobcu postupne písomne upozorňoval na jeho záujem o predĺženie podnájmu tak, ako to bolo dohodnuté v čl. 4.2. podnájomnej zmluvy. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že nájom skončil 31.10.2019, a je toho názoru, že dohodnutá doba nájmu bola najmenej do 16.09.2020. Uviedol, že napriek tomu, že výška nájmu bola v zmluve dohodnutá na 250 EUR + 100 EUR ako záloha na služby spojené s užívaním bytu, žalobca ho požiadal o platenie sumy 250 EUR a zálohových platieb vo výške 300 EUR mesačne, a to v hotovosti na ruku, s čím súhlasil. Tvrdil, že zmluvný vzťah bol bezproblémový do jesene 2019, kedy
počas jeho neprítomnosti v byte došlo k záplave, z tečúcich radiátorov, čo mu spôsobilo škodu vyše 500 EUR na tanečných topánkach a koženej cestovnej taške, na čo mu žalobcovia prisľúbili, že tašku mu opravia alebo ho odškodnia. Vzhľadom k finančným ťažkostiam vyvolaným krízovým stavom, pre ktoré mu hrozilo, že nebude mať peniaze na nájom, uzavrel dňa 28.03.2020 s B. W. dohodu, predmetom ktorej bola pôžička na platbu nájomného spolu s úrokom dopredu, a to až do 16.09.2020, kedy mala skončiť doba prenájmu dohodnutá v roku 2019. Uviedol, že pár dní po uzavretí dohody ho kontaktoval B. W. a žiadal ho o platenie nájomného počas krízy vo výške trojnásobku alebo vypratanie bytu, čo kategoricky odmietol. Následne došlo zo strany T.. Q.. W., pred začatím veľkonočných sviatkov, k poškodeniu elektrického panela k bytu, v dôsledku čoho bola prerušená dodávka elektrického prúdu do bytu. V reakcii na uvedené konanie T.. Q.. W. kontaktoval aj orgány činné v trestnom konaní. Tvrdil, že v ďalšom období mu vzájomne žalovaní v mene žalobcu robili ďalšie schválnosti, nereagovali na jeho pokusy o zmier, žiadosti o vyúčtovanie záloh a náhradu škody. Viaceré tvrdenia žalobcu označil za klamlivé a motivované rasovými predsudkami s cieľom poškodiť jeho reputáciu. Podľa žalovaného nájomný vzťah zo zmluvy o nájme aj naďalej trvá, a to až do zaplatenia záväzkov žalobcu voči nemu. Konštatoval, že nájomný vzťah v zmysle zmluvy môže trvať až do roku 2024, čoho si je vedomý aj žalobca. V ďalšom poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce nájom, ustanovenia zákona č. 274/2017 Z.z., ako aj na skutočnosť, že žalobca vo svojich výzvach neuviedol dôvody výpovede zmluvy. Na základe popísaného skutkového stavu si voči osobám označeným ako vzájomne žalovaní (žalobca, T.. Q.. B. W., M.. C. A.) uplatnil náhradu skutočnej škody vo výške 13.950 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2020 do zaplatenia, pozostávajúcu zo zníženého úžitku z bytu v sume 3.600 EUR, výpadku príjmu 3.000 EUR, obsahu chladničky v sume 150 EUR, nevyúčtovaných záloh v sume 7.000 EUR, platby elektrickej energie v sume 200 EUR, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy spolu v sume 328.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2020 do zaplatenia, za obmedzenie súkromia a práva k bytu, nátlak v marci 2020, nátlak počas veľkonočných sviatkov, obmedzovanie pohybu a kladenie prekážok pred dvere, nátlak na platenie trojnásobku nájomného s fyzickým útokom v mesiaci október 2020, za podanie difamačnej žaloby ako odplatu za sťažnosti na porušovanie práv.
4. Podaním doručeným súdu dňa 23.03.2021, označeným ako návrh na neodkladné opatrenie a doplnenie vzájomnej žaloby s doplnením strán o T.. V. M.P. a Západoslovenskú distribučnú a.s. sa žalovaný domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým až do vydania súdneho rozhodnutia súd zakáže T.. M. a ZSD a takisto vzájomne žalovaným nakladať s právami z nájomných zmlúv k bytu, prikáže T.. M. a ZSD a/alebo vzájomne žalovaným zastaviť konanie v KOV-CJSLL-266 o ukončení zmluvy o pripojení a odpojení odberného miesta bytu od distribučnej sústavy a/alebo prikáže T.. M. a ZSD a/alebo vzájomne žalovaným zdržať sa akýchkoľvek zásahov ohrozujúcich jeho život a/alebo zdravie odpojením a/alebo zastavením dodávok elektrickej energie do bytu a/alebo prikáže T.. M. a ZSD a/alebo vzájomne žalovaným, aby mu do troch dní od vydania opatrenia zabezpečili plnohodnotný náhradný byt a prevzali náklady súvisiace s jeho presťahovaním z prenajatého bytu do nového bytu. Uviedol, že vzájomnú žalobu dopĺňa o T.. V. M. a Západoslovenskú distribučnú a.s. (ZSD), keďže dňa 19.03.2021 mu bola v súvislosti so žiadosťou o zrušenie účtu a odpojenie dodávky elektrickej energie do prenajatého bytu menovanou pracovníčkou ZSD zaslaná výzva na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva k predmetnému bytu, ktorú ihneď informoval o prebiehajúcom súdnom konaní a o protiprávnosti postupu ZSD práve vzhľadom k tomu, že predmetom súdneho konania sú tie isté práva na užívanie bytu a nevysporiadané záväzky z nájomnej zmluvy a z nevyúčtovaných záloh platených ako spotreba za elektrickú energiu. Uviedol, že so zlým úmyslom a bona fides mu T.. M.Á. doručila ďalší email, z ktorého vyplývalo, že v procese preukazovania vlastníckeho/ užívacieho práva ZSD pokračuje. S poukazom na uvedené, keď T.. M., ZSD a vzájomne žalovaní sa dopustili ďalšieho trestného činu extrémizmu, ktorým žalovanému podľa jeho tvrdenia spôsobujú nielen druhotnú viktimizáciu, ale aj ďalšiu škodu a porušenie ústavných práv, doplnil trestné oznámenie a súčasne podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že do právneho vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania uvedeným spôsobom vstúpila aj T.. M. a ZSD, ktorí sa spolu so vzájomne žalovanou A.Á. W. snažia obísť súdneho konanie a násilím si protiprávne vynútiť práva k bytu, ktoré sú nielen nezlučiteľné s právom prenájmu bytu, ale ktoré im ani z dôvodu existencie zmlúv neprináležia. Podľa jeho názoru sa T.. M.P. ako reprezentantka zákazníckych služieb ZSD svojvoľne a v kolaborácii so vzájomne žalovanými rozhodla porušiť Ústavu SR a zákon a bez oprávnenia zasiahla do právnych vzťahov začatím vlastného konania o preukázaní vlastníckeho/užívacieho práva k bytu a rozhodla sa odpojiť prívod elektrickej energie k bytu, aj napriek vedomosti o súčasnom krízovom stave, existencii nájomných zmlúv medzi vzájomne žalovanými, trestnom stíhaní vzájomne žalovaných, existencii platnej zmluvy o dodávkach elektrickej energie a prebiehajúcemu súdnemu konaniu. Uviedol,
že ako obeť extrémistických trestných činov a viktimizácie, sa preto domáha nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.
5. Uznesením zo dňa 26.03.2021 č. k. 23C/53/2020-170 súd prvej inštancie podanie žalovaného doručené súdu dňa 23.03.2021 v časti o nariadenie neodkladného opatrenia odmietol s poukazom na nezrozumiteľnosť podania a nedostatok obligatórnych zákonných náležitostí brániacich meritórnemu posúdeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaný dňa 08.04.2021 odvolanie, o ktorom nebolo do rozhodnutia súdu prvej inštancie v posudzovanej veci odvolacím súdom rozhodnuté.
6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.04.2021, označeným ako druhý návrh na neodkladné opatrenie podľa § 325 CSP a doplnenie vzájomnej žaloby doplnením strán sa žalovaný domáhal neodkladného opatrenia, ktorým súd až do vydania súdneho rozhodnutia v konaní, zakáže ZSD a takisto vzájomne žalovaným nakladať s právami z nájomných zmlúv k bytu, ako aj prikáže ZSD a/alebo vzájomne žalovaným zastaviť konanie v KOV-CJSLL-266 o ukončení Zmluvy o pripojení a odpojení odberného miesta bytu od distribučnej sústavy a/alebo prikáže ZSD a/alebo vzájomne žalovaným zdržať sa akýchkoľvek zásahov ohrozujúcich jeho život a/alebo zdravie odpojením a/alebo zastavením dodávok elektrickej energie do bytu a/alebo prikáže ZSD a/alebo vzájomne žalovaným, aby mu do troch dní od vydania neodkladného opatrenia zabezpečili plnohodnotný náhradný byt a prevzali náklady súvisiace s presťahovaním z prenajatého do nového bytu. Úvodom podania uviedol, že dopĺňa vzájomnú žalobu o Západoslovenskú distribučnú a.s. (ZSD), Čulenova 6, Bratislava a jej zamestnankyne T.. V. M., M.. M. Q., Ľ. O.. Návrh odôvodnil tým, že napriek jeho odvolaniu voči odmietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ZSD a jej žalované zamestnankyne vydali dňa 09.04.2021 protiprávne rozhodnutie, ktorým jednostranne odstúpili od zmluvy o pripojení jeho prenajatého bytu k elektrickej sieti. Uviedol, že z postupu ZSD je zrejmé, že zmluva, ktorú uzavreli musí byť v konaní prejednaná za účasti ZSD ako strany v konaní v druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto, aby sa mu naďalej nemohli mstiť odpojením elektriny z prenajatého bytu. Citoval čl. 1 Ústavy SR, čl. 2 Zmluvy o EÚ, čl. 21, 42, 47 Charty EÚ, viaceré ustanovenia Smernice EP a Rady 2012/29/ EÚ z 25. 10. 2012 a Civilného sporového poriadku. Uviedol, že súd pri rozhodovaní o prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia následkom rasistického vnútorného nastavenia a/alebo korupcie zákonnej sudkyne nepostupoval správne, keď žalovaného postupom podľa § 129 ods. 1 CSP a § 130 CSP nevyzval na odstránenie vád podania a nepredvolal ho za týmto účelom na výsluch. Z uvedených dôvodov s odkazom na ust. § 324 a 325 CSP žiadal vydať požadované neodkladné opatrenie. K návrhu pripojil doplnenie trestného oznámenia korupcie a extrémizmu, odstúpenie od zmluvy o pripojení zo dňa 09.04.2021, podanie označené ako námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni, odvolanie voči protiprávnemu uzneseniu a oznámenie trestného činu ohýbania práva, korupcie a extrémizmu sudkyne.
7. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 § 326 ods. 1, 2, § 327, § 127 ods.1, § 132 ods.. 1 CSP, vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia a zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Poukázal na to, že súd môže pristúpiť k posudzovaniu dôvodnosti tohto procesného návrhu, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje osobitné náležitosti (§ 326 CSP), ako aj všeobecné náležitosti (§ 127, § 132 CSP), ku ktorým patrí aj určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, formulovaný spôsobom, aby v prípade jeho prevzatia do výroku súdneho rozhodnutia, mohol podliehať nútenému výkonu). Uviedol, že vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posúdi, či vadný návrh bráni pokračovaniu v konaní alebo či môže byť vecne prejednaný. V prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemajúci charakter podania vo veci samej, trpí takými nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, súd ho podľa § 327 CSP odmietne, a to bez toho, aby navrhovateľa postupom podľa § 129 CSP vyzýval na odstránenie zistených nedostatkov.
8. Uviedol, že žalovaný sa v poradí druhým návrhom domáha nariadenia identického neodkladného opatrenia dôvodiac novou skutočnosťou, a to odstúpením od zmluvy o pripojení prenajatého bytu k elektrickej sieti, ku ktorej došlo dňa 09.04.2021, t. j. po prvom rozhodnutí súdu o jeho návrhu. Predmetný procesný návrh však podľa súdu prvej inštancie stále nespĺňa náležitosti riadneho a kvalifikovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, absentuje v ňom úplné a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ale
aj skutočností osvedčujúcich dôvodnosť nároku/nárokov, ktorých sa žalovaný v konaní domáha, petity návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú formulované neurčitým a nevykonateľným spôsobom, t. j. nie je dostatočne určito formulovaná povinnosť, resp. zákaz uloženia ktorého sa žalovaný domáha a z formulácie žalobných petitov nie je ani zrejmé, ktorému zo „vzájomne žalovaných“ a na základe akých skutočností má byť tá - ktorá povinnosť uložená. Poukázal aj na ďalšiu zmätočnosť tak vzájomnej žaloby (ktorá bude odstraňovaná postupom podľa § 129 CSP po jej vylúčení na samostatné konanie) ako aj návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vzájomnou žalobou a neodkladným opatrením sa žalovaný domáha nárokov aj voči subjektom, ktoré nie sú stranou tohto konania a v danom štádiu konania nie je podľa súdu prvej inštancie ani zrejmé, čoho a na základe akých skutočností sa žalovaný domáha voči ostatným označeným subjektom okrem žalobcu, a či dočasná ochrana neodkladným opatrením má nevyhnutne smerovať do času rozhodnutia súdu o žalobe na vypratanie spornej nehnuteľnosti alebo do času rozhodnutia o vzájomnej žalobe na náhradu škody, čo považoval za dôležité aj z hľadiska posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a vyplýva z väzby dočasnej úpravy pomerov na hmotnoprávny nárok uplatnený žalobou, príp. vzájomnou žalobou. Z uvedených dôvodov nepristúpil k vylúčeniu vzájomnej žaloby na samostatné konanie pred rozhodnutím o ďalšom návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Zdôraznil, že podanie kvalifikovanej žaloby či návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je procesnou zodpovednosťou strany a v kontradiktórnom sporovom konaní aj s poukazom na zásadu rovnosti strán súd nemôže z vlastnej iniciatívy za stranu sporu nahrádzať a dopĺňať chýbajúce náležitosti, ktorých absencia bráni riadnemu pokračovaniu v konaní. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť a posúdiť predmet konania. Uviedol, že postup týkajúci sa odstraňovania vád podania (§ 128 CSP), na ktorý žalovaný poukazuje, je priamo zo zákona v zmysle ust. § 327 CSP vylúčený v prípade nemeritórnych návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia (vykazujúcich znaky dočasnej ochrany podaných v priebehu konania alebo podaných pred začatím konania s odkazom na následné podanie žaloby).
10. Ďalej uviedol, že o procesnom návrhu žalovaného rozhodol aj napriek ním vznesenej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, na ktorú podľa § 53 ods. 3 CSP neprihliadal, nakoľko z jej obsahu je zrejmé, že sa týka výlučne okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na nedostatky, ktoré bránia vecnému prejednaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanie žalovaného v časti obsahujúcej druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzajúc z dikcie ust. § 327 CSP veta za bodkočiarkou bez ďalšieho odmietol.
11. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie jeho druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol bez toho, aby sa ním vnímané nejasnosti snažil odstrániť jeho predvolaním na ústnom pojednávaní. Postup súdu prvej inštancie považuje v rozpore s princípmi právneho štátu , s právom EÚ, ale aj v rozpore s CSP a súdnou praxou Okresného súdu Bratislava I. Namietal, že vo veci konajúca sudkyňa nepostupovala správne, nakoľko sa z konania nedala vylúčiť, nepredvolala ho na výsluch a iba potvrdila svoj rasizmus, korupciu a/alebo zaujatosť. Uviedol, že svoju zaujatosť a svojvôľu potvrdila ďalším ohýbaním práva a arbitrárnym zamietnutím jeho návrhu. Uviedol, že podal voči konajúcej sudkyni námietku zaujatosti, na ktorej trvá a trvá aj na tomto odvolaní voči neplatnému, proti- právnemu, regionalistickému, jednostrannému a svojvoľnému uzneseniu.
12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
13. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Podľa § 132 ods. 1, ods. 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Citované zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je po začatí konania rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto neodkladnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť.
15. Základným predpokladom meritórneho prejednania veci je formálne spôsobilá žaloba/návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá/ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Civilný sporový poriadok explicitne vymedzuje jeho obsahové náležitosti, a to v § 127 v spojení s § 132 až § 136 a § 326 ods. 1 CSP. V kontexte týchto ustanovení môže súd neodkladné opatrenie nariadiť len na návrh, ktorý musí okrem náležitostí žaloby podľa § 132 CSP obsahovať aj ďalšie náležitosti uvedené v § 326 ods. 1 CSP, teda musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tiež opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom z neho musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Ak dôjde k podaniu nespôsobilého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Jedným zo spôsobov rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak aj jeho odmietnutie, ku ktorému súd pristúpi v prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, nakoľko ustanovenia o odstraňovaní vád sa v danom prípade nepoužijú (§ 327 CSP). Primárne je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samú. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samú. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/83/2017 zo dňa 14. júna 2017). Iba v prípade, že neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, je odôvodnený postup súdu podľa § 129 ods. 1 CSP. Len vtedy je súd povinný pred svojím rozhodnutím o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyzvať navrhovateľa na opravu a doplnenie jeho podania (návrhu na vydanie neodkladného opatrenia), a to za situácie, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o
podanie neúplné a nezrozumiteľné. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, (ako je tomu aj v prejednávanej veci) však zákon upravuje odlišný procesný postup súdu. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd v súlade s ust. § 327 CSP taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Z hľadiska právnej úpravy je teda osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní pritom bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorý návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 CSP v nadväznosti na § 132 a 127 CSP (napr. absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia toho, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha a podobne).
16. Z obsahu podaného návrhu je možné konštatovať, že žalovaný sa domáha neodkladného opatrenia , ktorým súd až do vydania súdneho rozhodnutia v konaní zakáže ZSD a takisto vzájomne žalovaným nakladať s právami z nájomných zmlúv k bytu, ako aj prikáže ZSD a/alebo vzájomne žalovaným zastaviť konanie v KOV-CJSLL-266 o ukončení Zmluvy o pripojení a odpojení Odberného miesta bytu od distribučnej sústavy a/alebo prikáže ZSD a/alebo vzájomne žalovaným zdržať sa akýchkoľvek zásahov ohrozujúcich jeho život a/alebo zdravie odpojením a/alebo zastavením dodávok elektrickej energie do bytu a/alebo prikáže ZSD a/alebo vzájomne žalovaným, aby mu do troch dní od vydania neodkladného opatrenia zabezpečili plnohodnotný náhradný byt a prevzali náklady súvisiace s presťahovaním z prenajatého do nového bytu. Vychádzajúc z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tento nespĺňa náležitosti riadneho a kvalifikovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, absentuje v ňom úplné a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ale aj skutočností osvedčujúcich dôvodnosť nároku/nárokov, ktorých sa žalovaný v konaní domáha, petity návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú formulované neurčitým a nevykonateľným spôsobom, t. j. nie je dostatočne určito formulovaná povinnosť, resp. zákaz uloženia ktorého sa žalovaný domáha a z formulácie žalobných petitov nie je ani zrejmé, ktorému zo „vzájomne žalovaných“ a na základe akých skutočností má byť tá - ktorá povinnosť uložená.
17. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že bez ohľadu na skutočnosť, či má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povahu podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP, alebo nie, musí nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti žaloby. Tieto náležitosti vymedzuje § 132 CSP jednak odkazom na všeobecné náležitosti podania a jednak kumulatívne aj požiadavkou na označenie strán, pravdivé a úplné opísané rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Ďalšie požiadavky na obsahové náležitosti žaloby je potrebné aplikovať na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na špecifiká tohto inštitútu. Označenie strán sa spravuje štandardnými pravidlami podľa § 133 až 135 CSP, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností sa ako zákonná náležitosť do značnej miery významovo prekrýva s osobitnou požiadavkou na opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V rámci všeobecnej požiadavky na pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností je však nevyhnutné náležite substancovať aj tie skutkové tvrdenia, ktoré síce bezprostredne neodôvodňujú uvedenú potrebu, ale sú rozhodujúce z iného dôvodu. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Toto kritérium sa významovo prekrýva so všeobecnou požiadavkou na formulovanie žalobného návrhu v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Navrhovateľ nie je povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, ktorý by mal súd bez ďalšieho prevziať do enunciátu svojho rozhodnutia, avšak z návrhu musí jednoznačne vyplývať, čoho sa domáha. Návrh zároveň musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh a nesmie pri tom konať ultra petitum. Jeho procesný postup vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu .
18. Ako už bolo uvedené, zo znenia § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia § 128 a 129 CSP sa nepoužijú. Toto pravidlo je však nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním,
ktoré nie je podaním vo veci samej. Civilný sporový poriadok v § 123 ods. 2 ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritériá podania vo veci samej. Ak navrhovateľ podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej, je súd povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád. Pokiaľ je takýto návrh neúplný alebo nezrozumiteľný, prípadne z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu a určí mu na tento úkon lehotu. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, postupuje súd podľa § 327 CSP. Návrh, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, bez odstraňovania týchto vád súd uznesením odmietne. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posúdi, či vadný návrh bráni pokračovaniu v konaní, alebo či môže byť vecne prejednaný. V prípade ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemajúci charakter podania vo veci samej trpí takými nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, súd ho podľa § 327 CSP odmietne, a to bez toho, aby navrhovateľa postupom podľa § 129 CSP vyzýval na odstránenie zistených nedostatkov. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.
19. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že podanie kvalifikovanej žaloby, či návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je procesnou zodpovednosťou strany a v kontradiktórnom sporovom konaní aj s poukazom na zásadu rovnosti strán súd nemôže z vlastnej iniciatívy za stranu sporu nahrádzať a dopĺňať chýbajúce náležitosti, ktorých absencia bráni riadnemu pokračovaniu v konaní. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť a posúdiť predmet konania. Rovnako súd zdôrazňuje, že postup týkajúci sa odstraňovania vád podania (§ 128 CSP), je priamo zo zákona v zmysle ust. § 327 CSP vylúčený v prípade nemeritórnych návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia (vykazujúcich znaky dočasnej ochrany podaných v priebehu konania alebo podaných pred začatím konania s odkazom na následné podanie žaloby). V posudzovanej veci podanie žalobcu nemá charakter podania vo veci samej, keďže by bez ohľadu na jeho vady mohlo nastoliť určitý stav iba dočasne. V danom prípade sa vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňujú (§ 327 CSP veta za bodkočiarkou). Nakoľko vyššie uvedené vady návrhu sú vadami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, odvolací súd po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec posúdil správne a dospel aj k správnemu právnemu záveru majúcemu oporu v príslušnom súdnom spise a odvolanie žalovaného vyhodnotil v celom rozsahu ako absolútne nedôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie preto podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. Odvolací súd sa stotožňuje aj s postupom súdu prvej inštancie v súvislosti s námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným voči konajúcej sudkyni. Z námietky zaujatosti vyplýva, že sa obsahovo týka procesného postupu sudkyne v konaní o prejednávanej veci a jej rozhodovacej činnosti ( žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na námietku zaujatosti neprihliadal a v súlade s ust. § 53 ods. 3 CSP odvolaciemu súdu vec nepredložil.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).