Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-12-2021.pdf
PDF · 83.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanej: V. o zaplatenie 184,26 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 184,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 184,26 Eur od 08.10.2020 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.04.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia 184,26 Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 07.10.2020 vyúčtoval žalovanej za neoprávnený odber elektriny sumu 184,26 Eur. Žalovaná ku dňu podania žaloby pohľadávku žalobcu neuhradila ani čiastočne. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z.
2. Žalobca k žalobe pripojil protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. B. zo dňa 10.09.2020, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 07.10.2020 na sumu 184,26 Eur, rozpis fakturácie za neoprávnený odber elektriny, fotodokumentáciu zo dňa 10.09.2020.
3. Tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 10C/12/2021-23 dňa 22.04.2021. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd uznesením č. k. 10C/12/2021-38 dňa 27.05.2021 platobný rozkaz zrušil.
4. Súd bezúspešne zisťoval pobyt žalovanej lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovni, prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, Obvodného oddelenia Policajného zboru Fiľakovo. Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Zároveň žalovanú vyzval na vyjadrenie k podanej žalobe. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
5. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Podľa § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania vzhľadom na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- Eur.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 30.06.2021 o 12:25 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, pričom strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
9. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 10.09.2020 bol žalobcom zistený neoprávnený odber elektriny na mieste P., o čom bol spísaný protokol č. B.. Zo stručného popisu spôsobu vykonania neoprávneného odberu elektriny zaznamenaného v protokole bolo zistené nasledovné: „Svojvoľné zapnutie pohyb stavov, vypnuté bolo 24.06.2020 so stavom XX XXX. kWh. Zásah do meracej súpravy, rozobratý a poškodený elektromer. Odberateľ súhlasí s uhradením škody vzniknutej neodborným zásahom bez nutnosti privolania polície. Fotodokumentácia zriadená so súhlasom odberateľa. Elektromer zdemontovaný, vypnuté, zaplombované.“. K protokolu bola pripojená fotodokumentácia.
11. Žalobca neoprávnený odber elektriny vyfakturoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 07.10.2020 na sumu 184,26 Eur. Prílohou faktúry je rozpis fakturácie za neoprávnený odber elektriny, pričom škoda bola vypočítaná vo výške 28,26 Eur a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo výške 156,- Eur. V zmysle tohto rozpisu neoprávnený odber bol identifikovaný podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny stanovuje § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. a vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. Škoda bola vyčíslená za obdobie od 25.06.2020 do 10.09.2020. Počet dní neoprávneného odberu bol 78. Žalovaná z fakturovanej sumy neuhradila ani časť.
12. Právna úprava zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je budovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny, a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do elektrického zariadenia vykonal. Za vniknutú škodu bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Dôsledky tohto zásahu znáša odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať, ani zisťovať, kto zásah do zariadenia spôsobil.
13. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
15. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
16. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“).
17. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
18. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
19. Súd mal v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázané, že u žalovanej došlo k neoprávnenému odberu elektriny. Škoda bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 292/2012 Z. z., pričom žalovaná škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie neuhradila ani čiastočne, preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike na zaplatenie sumy 184,26 Eur.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Keďže žalovaná je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy počnúc od 08.10.2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.
23. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
28. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).