Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-210-2020.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/210/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R. R. X., so sídlom R. trieda XX, V., IČO: 32 521 057, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, exekútorsky úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce pod sp.zn: EX 5029/13, v konaní o vymoženie 390,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 21.1.2019 č.k. 35Er/2867/2013-12 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zastavil exekúciu a na náhradu trov exekúcie vo výške 46,33 Eur zaviazal oprávneného.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 2.9.2013 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému poistné vo výške 390,81 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3412691613-GC04/13 zo dňa 5.8.2013. Dňa 20.9.2013 bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý doručil súdu dňa 14.2.2018 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v odôvodnení citoval ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá, §57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a uviedol, že vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a po oboznámení sa s exekučným spisom zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Súčinnosťou s daňovým úradom zistil, že povinný nemá vedený účet v peňažnom ústave. Lustráciou v katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku. Na základe toho súdny exekútor konštatoval, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods.2 Exekučného poriadku a § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo
výške 46,33 €, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného, vzhľadom na to, že súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a na úhradu trov exekučného konania zaviazal povinného.
5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že odvolaním napadá výrok o zastavení exekúcie, ako aj výrok o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekučného konania poverenému súdnemu exekútorovi vo výške 46,33 Eur. Oprávnený má za to, že povinný nie je nemajetný a so zastavením exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nesúhlasí. Povinný počas exekučného konania podnikal, v roku 2015 mal príjem zo živnosti v sume 4.420 Eur, v roku 2016 v sume 5.100 Eur, v roku 2017 v sume 10.300 Eur, v roku 2018 v sume 21.929,15 Eur. Povinný celú pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní sp.zn. EX 5029/12013 v sume 390,81 Eur uhradil dňa 8.1.2018. O tejto skutočnosti bol súdny exekútor informovaný automatický cez systém APEET sociálnej poisťovne. Dňa 2.2.2018 súdny exekútor prevzal žiadosť povinného o súhlas splatiť dlh v mesačných splátkach po 200 Eur. Povinný má od obdobia 07/2018 odvodovú povinnosť voči Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Od uvedeného obdobia do súčasnosti povinný mesačnú odvodovú povinnosť plní. Poistné uhrádza v hotovosti do pokladne poisťovne. Oprávnený tiež poukázal na to, že dňa 4.7.2018 v Obchodnom vestníku č. 128 bolo zverejnené, že Okresný súd Košice I pod číslom K047383, sp.zn: 31OdS/6/2018 rozhodol o poskytnutí ochrany dlžníkovi Jurajovi Jakubovi pred veriteľmi. Dňa 7.5.2019 bolo v Obchodnom vestníku č. 87 zverejnené, že Okresný súd Košice I pod číslom konania K037736, sp.zn: 31OdS/6/2018 dlžníkovi Jurajovi Jakubovi podľa § 168f zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil splátkový kalendár a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Oprávnený má za to, že súd mal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú podľa § 57 písm.g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa oprávneného uznesenie obsahuje nesprávne poučenie, podľa ktorého voči výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. Uznesenie neobsahuje bližšiu konkretizáciu, resp. odkaz na príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktorý podanie odvolania nepripúšťa. Oprávnený má za to, že súdny exekútor mohol vymôcť trovy exekučného konania od povinného počas trvania exekučného konania alebo si ich mohol uplatniť v konaní o zostavení splátkového kalendára.
6. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 4.9.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
11. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 4.9.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3412691613-GC04/13 zo dňa 5.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.8.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 20.9.2013. Súd prvej inštancie na základe podnetu súdneho exekútora uznesením zo dňa 21.1.2019 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal povinnosťou uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Následne dňa 18.2.2019 súdny exekútor súdu doručiť opätovne podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn.: 31OdS/6/2018, zo dňa 30.8.2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz v zmysle § 167a a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z.
12. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku odvolací súd zistil, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 30.4.2019 sp. zn.: 31OdS/6/2018, zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 87/2019 dňa 7.5.2019, bol určený splátkový kalendár tak, že dlžníkovi (povinný v exekučnom konaní) bolo uložené v lehotách podľa § 168f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaplatiť každému nezabezpečenému veriteľovi na uspokojenie jeho pohľadávky podľa § 166a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kvótu 50% z tejto pohľadávky. Zároveň bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka tak, že dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
13. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ZKR), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
15. Podľa § 166e ods. 1 ZKR,o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
16. Podľa § 168b ods. 1 ZKR, poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.
17. V prejednávanom prípade došlo k oddlženiu povinného uznesením o určení splátkového kalendára. Určenie splátkového kalendára súdom je dôvodom, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie. Keďže súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil, aj keď z iného dôvodu, nakoľko bolo vo výroku vecne správne. Odvolacími námietkami oprávneného sa preto už odvolací súd nezaoberal.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 203 ods.2 prvá veta a ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie správne rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, nakoľko exekučné konanie bolo v predmetnej veci zastavené, pričom Exekučný poriadok jasne stanovuje, že v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a taktiež pri zastavení exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcia znáša oprávnený, pričom súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1,2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).