Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Csp-58-2020.pdf
PDF · 89.24 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava-mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému Y.. W. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. B., C. X. X. XXXX/X, v spore o zaplatenie 3000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19. 11. 2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3000 eur od 22. 5. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 21. 5. 2018 so O. O., X.. O.. O. O., X.. O.. uzatvorila so žalovaným dňa 11. 11. 2002 zmluvu číslo 0056492032/1, na základe ktorej mu poskytla peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávala dlžná suma z istiny vo výške 3317,20 eura, úroku vo výške 462,78 eura, úroku z omeškania vo výške 144,34 eura a poplatkov vo výške 74,47 eura. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 15. 4. 2020 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol v konaní pokračovať. V súlade so zákonným ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, Okresný súd Banská Bystrica dňa 23. 11. 2020 postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.
3. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 7. 6. 2021, žalobca uviedol, že debetné operácie na účte žalovaného spolu vo výške 239636,13 eura pozostávajú zo súčtu výberov kartou, platieb kartou a odchádzajúcich platieb z účtu vo výške 233436,89 eura, poplatkov vo výške 862,36 eura, debetných úrokov vo výške 5291,36 eura, zmluvných úrokov z omeškania vo výške 45,52 eura. Kreditné operácie predstavujú spolu 235751,26 eura a pozostávajú z úhrad vo výške 219173,20 eura, storna vo výške 3,69 eura, kreditného úroku vo výške 9,91 eura a kreditného zostatku vo výške 16564,45 eura. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 230119,69 eura, na riadny úrok 4828,58 eura, na poplatky 787,89 eura a na úrok z omeškania 15,10 eura. Rozdiel debetných a kreditných operácií na
účte žalovaného predstavoval ku dňu 12. 10. 2017 3884,87 eura a pozostával z istiny vo výške 3317,20 eura, poplatkov vo výške 74,47 eura, riadneho úroku vo výške 462,78 eura a úroku z omeškania vo výške 30,42 eura.
4. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 2. 12. 2020, ktoré mu bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 5. 5. 2021.
5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Žalovaný bol súčasne o termíne pojednávania upovedomený telefonicky, aj mailom. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovného pobytu v zahraničí a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
6. Na pojednávaní advokát žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol podanej žalobe vyhovieť.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
X. O. O., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11. 11. 2002 zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru číslo 0056492032/1 vo výške úverového rámca 25000 Sk, s úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, so splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru 11. 10. 2003, s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca a poplatku za správu úveru vo výške 0,2 % z výšky úverového rámca mesačne. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v zmluve aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkovi pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. O. O., a. s. dňa 20. 7. 2017 vypovedala zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu, s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby v trvaní 2 mesiace, plynúcej prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a súčasne vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania s výškou 3727,90 eura. Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 23. 1. 2018 vyzvala žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 3884,87 eura.
X. O. O., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 21. 5. 2018 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 0398/2018/CE, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému z nepovoleného debetu v celkovej výške 3998,79 eura, z toho istina 3317,20 eura, riadny úrok 462,78 eura, úrok z omeškania 30,42 eura a 92,73 eura a poplatky 74,47 eura, ku zosplatneniu ktorej došlo dňa 12. 10. 2017. O. O., a. s. ozámila žalovanému postúpenie žalovanej pohľadávky dňa 21. 5. 2018.
10. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 4228,72 eura výzvou zo dňa 9. 10. 2019.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere, t. j. k 11. 11. 2002 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
17. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
20. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, uzavretej medzi O. O., a. s. a žalovaným dňa 11. 11. 2002. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy, výška dojednaného úverového rámca, výška kreditných, ani výška debetných položiek zúčtovaných na účte žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto na právny vzťah strán sporu súd v plnom rozsahu aplikoval ustanovenia zákona o SÚ. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver formou kontokorentného úveru, ktorý žalovaný čerpal aj prostredníctvom platobnej karty, čo vyplynulo zo skutkových tvrdení žalobcu v doplnení žaloby, v ktorom uviedol ako súčasť debetných operácií výber kartou a platby kartou. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú aj výpismi z účtu žalovaného. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, v zmysle zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedeného údaju v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Nakoľko zmluva o kontokorentnom úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v doplnení žaloby tvrdil (a žalovaný uvedené tvrdenia nerozporoval), že debetné operácie na účte pozostávajú z výberov a platieb kartou, odchádzajúcich platieb, poplatkov, debetných úrokov a zmluvných úrokov z omeškania. Nakoľko úver, poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému, sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov, prislúchalo žalobcovi len právo na vrátenie reálne poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru). Výška uvedených peňažných prostriedkov, podľa skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v doplnení žaloby, ktoré žalovaný nerozporoval, predstavovala 233436,89 eura (výber kartou, platby kartou a odchádzajúce platby). Nakoľko žalobca v doplnení žaloby tvrdil, že kreditné operácie na účte žalovaného predstavovali
spolu 235751,26 eura (kreditný zostatok, úhrady, storno, kreditný úrok), čo je viac ako celková suma poskytnutého úveru, neprislúchalo mu zo zmluvy žiadne peňažné plnenie. Už len okrajom súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca do debetných položiek zahrnul poplatky, okrem dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkvosti poskytnutého úveru mu nárok na ne neprislúchal aj z dôvodu, že neboli so žalovaným, s výnimkou poplatku za poskytnutie úveru a za správu úveru, individuálne dojednané. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie. Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
23. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 0398/2018/CE, uzavretou medzi O. O., a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 21. 5. 2018 ako aj oznámením o postúpení pohľadávky.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.