Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-4-2021.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom D. práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matky Y.. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v L. W. U. na U. nábreží XXXX/XX a otca Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v L. W. U. na V. X/XXXX, zastúpeného JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí 5, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.9.2020 č.k. 3P/181/2020-59 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a určení dlžného výživného.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zveril mal. Y. Y. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na mal. Y. vo výške 150 € mesačne počnúc 11.6.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo výroku II. určil dlh na výživnom zo strany otca na maloletého za obdobie od 11.6.2020 do 1.8.2020 v celkovej výške 100 €, ktoré mu povolil splácať v 20 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich od právoplatnosti rozsudku do rúk matky. Vo výroku III. upravil styk otca s maloletým podľa dohody rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Y. každý utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú sobotu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky. Vo výroku IV. v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku proti výroku I. v časti o určení výživného na maloleté dieťa a proti výroku II. o určení dlžného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že je schopný platiť výživné vo výške 100 € tak ako doteraz, svoje náklady špecifikoval vo svojom výsluchu, tieto náklady podložil aj v listinnej forme, ktoré súd uviedol v bode 8. a v bode 12. rozsudku, teda po odpočítaní nevyhnutných výdavkov mu pri jeho príjme v súčasnosti nezostane nič, dokonca v niektorých prípadoch mu musia vypomáhať jeho rodičia, avšak suma, ktorú poskytuje maloletému v súčasnosti vo výške 100 €, je podľa neho dostatočná na pokrytie jeho odôvodnených potrieb. Zdôraznil, že v rámci vykonaného dokazovania najmä zo strany matky neboli doložené a listinnými dôkazmi podložené jej tvrdenia o výdavkoch, ktoré údajne má na maloletého a ktoré uviedla v návrhu, neskôr ich doplnila o rozpis dňa 11.8.2020. Má za to, že matka tieto výdavky uviedla len preto, aby súd určil čo najvyššie výživné bez toho, aby odôvodnené potreby na maloletého relevantne preukázala. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru však túto okolnosť pri hodnotení dôkazov nezobral dostatočne do úvahy. Takisto uviedol, že najmä jeho majetkové pomery neumožňujú, aby platil súdom určené výživné vo výške 150 €.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že na súdnom pojednávaní 7.9.2020 riadne predložila prehľad výdavkov ako aj listinné dôkazy o týchto výdavkoch a na ich základe bolo riadne vykonané dokazovanie. V prípade, ak nebol otec, resp. jeho právny zástupca, spokojný s predloženými listinnými dôkazmi, mohol o predloženie ďalších dôkazov požiadať na súdnom pojednávaní. Žiadne ďalšie listinné dôkazy však nepožadoval. Odvolanie otca považuje za neopodstatnené, nakoľko výživné vo výške 150 € mesačne je opodstatnené a predstavuje minimálnu sumu príspevku zo strany otca na úhradu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu 394,95 € mesačne a z dôvodu celodennej starostlivosti o syna nemá žiadne iné príjmy. S dieťaťom z finančných dôvodov býva v domácnosti svojich rodičov, poberateľov starobného dôchodku. Táto suma je nepostačujúca na pokrytie nákladov dvoch osôb (matka a maloleté dieťa), preto je nevyhnutné, aby otec prispieval na výživné minimálnou sumou 150 €. Synovi sa snaží poskytovať kvalitnú stravu, keďže sa narodil cisárskym rezom, prvých 6 týždňov nepriberal a hrozila mu hospitalizácia. Otec dieťaťa s nimi nežije, nezabezpečuje žiadnu starostlivosť o dieťa a materiálne ani inak sa dlhodobo nepodieľa na zabezpečovaní jeho potrieb (v roku 2020 okrem dobrovoľného príspevku 100 € mesačne dieťaťu nedaroval žiadny dar k narodeninám či meninám, nezadovážil iné potreby či oblečenie, nezabezpečil žiadnu aktivitu alebo výlet pre dieťa). Po odpočítaní jej nevyhnutných výdavkov jej nielenže nezostane nič, ale každý mesiac sa dostáva do dlhov a dlhodobo jej vypomáhajú jej rodičia. Pokiaľ je v odvolaní otca uvedený jeho priemerný príjem 675 €, tak jeho čistý priemerný príjem vyplývajúci z predložených výplatných pások v tomto roku je 692 € mesačne (z tejto sumy si zrejme odrátal pre účely posudzovania súdu dobrovoľný príspevok na dôchodkové poistenie - DDS a úhradu stravných lístkov). Ďalší príjem má pravdepodobne ešte z príležitostných prác (práca s motorovou pílou - výrub stromov, práca s krovinorezom - kosenie, natieranie striech a iné manuálne práce), tak ako si privyrábal v minulosti (napr. výrub stromov na cintoríne pre Obec Betlanovce v roku 2018 - 18.7.2018 vyplatené 4.150 €, údržba trávnikov, rekreačnej chaty na Bindte a náter oplotenia, náter strechy rekreačnej chaty v Henclovej, výrub strov v záhradkárskej oblasti Červený jarok atď.). Otec dieťaťa si v tomto roku zakúpil rodinný dom v Spišskom Podhradí v hodnote 71.000 €, ďalej vlastní terénne auto Toyota RAV 4 v minimálnej hodnote 5.000 €, motorovú pílu STIHL a krovinorez STIHL. Taktiež nie je jasné, na aké účely používa zakúpený rodinný dom v Spišskom Podradí, nakoľko naďalej ako svoje bydlisko uvádza Kamenársku 1 v Spišskej Novej Vsi. Zálohové platby na energie v zakúpenom dome sú nastavené neprimerane vysoko. V odvolaní síce uvádza, že mu po zaplatení nevyhnutných výdavkov nezostane nič, pričom do týchto výdavkov zahŕňa aj kapitálové životné poistenie vo výške 700 € ročne, paušál s neobmedzenými volaniami a v neposlednom rade si môže dovoliť aj právne zastúpenie. K reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam by rada upozornila na to, že ak odpočíta výživné 150 € z jej príjmu a príjmu otca, jej ako matke maloletého dieťaťa zostane suma 244,95 €, blízka životnému minimu 214,83 € a otcovi dieťaťa 525 €, čo je dvojnásobok.
5. Žiadne ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Výroky rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, o styku otca s maloletým dieťaťom, o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
10. Podstatou odvolacej argumentácie otca, ktorú prezentoval už v konaní na súde prvej inštancie, je skutočnosť, že matka nezdokladovala svoje výdavky na maloleté dieťa, pričom konajúci súd nevzal do úvahy fakt, že po odpočítaní jeho nevyhnutných výdavkov mu nezostane nič, dokonca mu musia vypomáhať jeho rodičia.
11. V súvislosti s odvolacími námietkami otca týkajúcimi sa výšky výživného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto prejednávanom prípade určenie výšky vyživovacej povinnosti zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho ktorého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom, a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu zodpovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom toho ktorého z rodičov, ako aj pomeru rodičov na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa mohol z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného.
12. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.
13. K odvolacej argumentácii otca, že zo svojho príjmu nie je schopný uhrádzať výživné vo výške 150 € mesačne, pretože po odpočítaní jeho nevyhnutných výdavkov mu nezostane nič, je potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb detí, preto len samotné poukazovanie na svoje výdavky neznamená, že súd musí tieto výdavky akceptovať a uprednostniť ich pred plnením vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Práve naopak, rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách (v prípade otca ide najmä o investíciu do rodinného domu v roku 2020 za 71.000 €), avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí preto argumentácia otca, ktorý celú situáciu vníma jednostranne poukazujúc na to, že mu pri úhrade jeho výdavkov musia pomáhať jeho rodičia, nakoľko matka, ktorá sa celodenne osobne stará o maloleté dieťa, je takisto odkázaná na pomoc svojich rodičov, pričom otec pred úhradou výživného na maloletého syna evidentne uprednostňuje svoje výdavky, ktoré všetky označuje za nevyhnutné. V tejto súvislosti je nutné upriamiť pozornosť otca na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z toho je zrejmé, že otcom prezentované výdavky na hypotéku vo výške 136 € mesačne ako aj životné poistenie vo výške 700 € ročne (t.j. 58,33 € mesačne) v žiadnom prípade nemožno uprednostniť pred plnením výživného na maloleté dieťa, pričom uvedené konanie otca spočívajúce v kúpe nehnuteľnosti v marci 2020 za 71.000 € spolu so záväzkom splácať úver na bývanie vo výške 41.000 € v mesačných splátkach po 136 €, kedy mu bolo zrejmé, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, narodenému v roku 2018, nemožno označiť ako zohľadňujúce záujem maloletého dieťaťa.
14. Z obsahu preskúmavaného spisu bolo zistené, že matka sa návrhom na začatie konania doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.6.2020 domáhala určenia výživného na maloleté dieťa zo strany otca vo výške 250 eur mesačne od 1.1.2020. Výdavky na maloleté dieťa špecifikovala v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.8.2020, pričom toto podanie bolo právnemu zástupcovi otca riadne doručené, následne výdavky na bývanie zdokladovala listinnými dôkazmi doručenými konajúcemu súdu dňa 3.9.2020, ktoré jednak boli právnemu zástupcovi otca doručené na pojednávaní dňa 7.9.2020, okrem toho boli konajúcim súdom na tomto pojednávaní oboznámené. Právny zástupca otca napriek tomu už na pojednávaní namietal, že matka výdavky na dieťa nepreukázala. Kolízny opatrovník, poukazujúc na nadštandardné výdavky otca týkajúce sa kúpy jeho rodinného domu, navrhoval určiť výživné v sume 160 - 180 eur mesačne. Je potrebné uviesť, že matka na pojednávaní 7.9.2020 bola ochotná dohodnúť sa s otcom na výške výživného v sume 200 eur mesačne, zatiaľ čo otec prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči navrhoval určiť výživné vo výške 130 eur mesačne, avšak v odvolaní už otec žiada otec určiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Rozpor v tvrdeniach otca a jeho právneho zástupcu videl odvolací súd aj v reakcii otca a jeho právneho zástupcu na tvrdenie matky o údajnom vedľajšom príjme otca, ktorý mal podľa nej dosahovať v minulosti a dosahuje ho aj dnes, kedy právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že otec mal v minulosti iný príjem ako zo závislej činnosti, avšak tomu už tak nie je, čím vlastne potvrdil tvrdenie matky, že otec je schopný dosahovať aj iný príjem ako zo zamestnania. Na druhej strane otec na pojednávaní tvrdil, že nemá iný príjem, ani z fušky, a nemal ho ani v minulosti. Uvedený nekonzistentný postoj otca a jeho právneho zástupcu vyvoláva pochybnosti ohľadom tejto skutočnosti a práve v súvislosti s tým, že otec v konaní nepoprel tvrdenie matky, že je vlastníkom motorovej píly aj krovinorezu, nasvedčuje tomu, že je schopný privyrobiť si popri svojom hlavnom príjme zo zamestnania aj vedľajším príjmom. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že otcom prezentované výdavky značne prevyšujú jeho príjem zo zamestnania, preto ani odvolací súd nemohol súhlasiť s tvrdením otca o tom, že okrem príjmu zo zamestnania nemá žiaden iný príjem, pričom aj v prípade, ak by to tak skutočne bolo, s prihliadnutím na aplikáciu princípu potencionality je otec povinný vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby zvládol zaplatiť tak určené výživné na maloletého syna ako aj svoje výdavky.
15. Vzhľadom k tomu, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného a s tým súvisiaceho dlžného výživného na maloleté dieťa, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).