Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-534-2025.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Subarea
68Ek/534/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/ XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Vlasta Pastorková, advokátka, so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, IČO: 51 339 820, proti povinnej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Eva Kákošová, advokátka, so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina, IČO: 37 938 398, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 092,60 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 274EX 1164/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd povinnej nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému voči povinnej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 46,57 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.11.2025, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 1 092,60 eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 7C/34/2025 zo dňa 11.09.2025, ktorý nadobudol vo výroku IV. a V. právoplatnosť dňa 31.10.2025 a vykonateľnosť dňa 04.11.2025 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.11.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 274EX 1164/25.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 25.11.2025 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 11.12.2025. Dňa 12.12.2025 bol exekútorskému úradu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, s ktorou zákon spája odkladný účinok tohto návrhu. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 12.01.2026.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami (Plnomocenstvo, Žiadosť o zaslanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu zo dňa 12.12.2025, Odpoveď Okresného súdu Humenné zo dňa 12.12.2025, Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, Potvrdenie o úhrade pohľadávky oprávnenému, SMS komunikácia), upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a svoje
vyjadrenie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádza, že z doručeného upovedomenia nie je zrejmé, kedy mal exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a najmä, či bolo exekučné konanie začaté na základe právne relevantných právnych listín, t. j. rozsudku súdu opatreného riadnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Povinná poukázala na skutočnosť, že o vykonateľnosti exekučného titulu sa dozvedela až dňa 12.12.2025, teda až potom, ako dňa 11.12.2025 obdržala upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.11.2025. Uviedla, že až na základe žiadosti jej právnej zástupkyne zo dňa 12.12.2025 adresovanej Okresnému súdu Humenné, jej bola obratom doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktorý je v danej veci exekučným titulom. K svojmu podaniu pripojila žiadosť právnej zástupkyne zo dňa 12.12.2025 o zaslanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ako aj odpoveď Okresného súdu Humenné sp. zn. 7C/34/2025 zo dňa 12.12.2025 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Povinná poukázala tiež na to, že na základe listu Okresného súdu Humenné zo dňa 12.12.2025 je zrejmé, že doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zaslal Okresný súd Humenné všetkým účastníkom konania, t. j. tiež právnej zástupkyni oprávneného, ako aj právnemu zástupcovi ďalšieho účastníka sporu (spoločnosti Slovak Estate s.r.o.) až dňa 12.12.2025. Uviedla taktiež, že na Okresnom súde v Humennom nebola fyzicky vydaná žiadna doložka a nebol vydaný ani rovnopis rozsudku súdu. Povinná preto namieta, že exekučný súd začal exekučné konanie buď bez predloženej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, alebo na základe takej doložky, ktorá neslúži na právne účely. Povinná pritom poukázala na to, že doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí súdov, ktoré sú zverejňované na informačnom portáli Registra doložiek PaV, slúžia výlučne na informatívne účely. Povinná ďalej uviedla, že oprávnený pristúpil k podaniu exekučného návrhu bez toho, aby povinnú vyzval na úhradu, alebo oznámil, že malo dôjsť k právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, a tiež bez toho, aby oznámil číslo účtu. Podľa svojho vyjadrenia povinná vzhľadom na doručovanie doložiek elektronicky nemala dôvod zisťovať a overovať, že je rozsudok súdu vykonateľný, pretože príslušný Okresný súd a ani oprávnený jej neoznámil, že nastala vykonateľnosť rozhodnutia súdu. Povinná ďalej poukázala na znenie ustanovenia § 62 ods. 1, ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, týkajúceho sa postupu pri vyznačovaní právoplatnosti súdnych rozhodnutí, a na to, že súdy sú povinné komunikovať s účastníkmi konania a najmä ich právnymi zástupcami elektronicky a doručovať im písomnosti obratom do ich elektronických schránok. Povinná ďalej vo svojom podaní uviedla, že dôvod na plnenie odpadol, pretože dňa 12.12.2025 povinná pohľadávku vo výške 1 092,60 eur uhradila na účet oprávneného, ktoré je bolo oznámené jeho právnou zástupkyňou na základe žiadosti právnej zástupkyne povinnej. Vyjadrila sa, že vznik exekučného konania nezavinila, pretože plniť podľa exekučného titulu nemohla, keďže o vykonateľnosti exekučného titulu sa dozvedela spolu s ostatnými účastníkmi konania až dňa 12.12.2025, pričom svoj záväzok obratom splnila. K svojmu podaniu pripojila taktiež potvrdenie o úhrade pohľadávky oprávnenému a SMS komunikáciu právnych zástupcov oprávneného a povinnej, predmetom ktorej bola žiadosť o oznámenie čísla bankového účtu oprávneného. Povinná na základe uvedených skutočností navrhla exekučné konanie ako nedôvodné a nezákonné zastaviť v celom rozsahu. Zároveň navrhla, aby jej boli nahradené v celom rozsahu trovy exekučného konania, resp. aby po zastavení exekúcie súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania.
6. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 12.01.2026, v ktorom vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie považuje podľa svojho vyjadrenia za nedôvodný a neopodstatnený, nemajúci oporu nielen v logike, ale ani v právnych predpisoch. Podľa oprávneného ide o procesnú obštrukciu, ktorá vychádza z nesprávneho právneho posúdenia momentu vzniku vykonateľnosti exekučného titulu a povinností účastníkov konania. K argumentom povinnej sa oprávnený vyjadril, že potvrdenie o vykonateľnosti nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter, a teda exekučný titul je vykonateľný v momente, keď sú splnené zákonné podmienky (doručenie a uplynutie lehoty na plnenie), nie v momente, keď súd fyzicky doručí papierovú doložku účastníkovi. Uviedol, že doložka vykonateľnosti, ktorú zaslal exekučnému súdu, bola právne relevantná a v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Tiež uviedol, že administratívne zdržanie súdu pri zaslaní samostatnej doložky nespôsobuje „odklad“ vykonateľnosti samotného rozsudku, ktorý bol doručený
riadne a včas. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinná bola v základnom konaní zastúpená advokátkou, pričom úlohou advokáta je po vynesení rozsudku sledovať plynutie lehôt. Zároveň uviedol, že ustálená judikatúra potvrdzuje, že oprávnený nie je povinný zasielať predexekučnú výzvu, keďže rozsudok súdu je najvyššou formou výzvy na plnenie. K skutočnosti, že povinná dlh uhradila dňa 12.12.2025, sa oprávnený vyjadril, že exekučné konanie bolo vyvolané výlučne nečinnosťou povinnej, a pokiaľ by splnila svoj záväzok v lehote určenej v rozsudku, oprávnený by nemal dôvod na podanie návrhu. Tvrdenie, že povinná nezavinila vznik exekúcie, je tak podľa oprávneného v hrubom rozpore s faktom, že plnila až pod tlakom prebiehajúcej exekúcie. Zároveň oprávnený poukázal na to, že mu vznikli trovy na právne zastúpenie a exekútorovi vznikli trovy exekúcie, pričom trovy exekúcie znáša povinný, ak svojím správaním (nesplnením povinnosti) exekúciu vyvolal. Oprávnený uviedol, že právoplatnosť a vykonateľnosť sú objektívne stavy, ktoré nastávajú ex lege, a nie sú závislé od vôle alebo vedomosti účastníka o tom, či už súd doložku „vygeneroval“ do jeho schránky. Navrhol, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov konania.
7. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinnej na zastavenie exekúcie, oznámil súdu, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 12.12.2025, v zákonom stanovenej lehote po tom, čo mu bolo dňa 11.12.2025 doručené upovedomenie o začatí exekúcie.
8. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
17. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
18. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť.
19. Podľa § 48 ods. 6 prvej vety Exekučného poriadku, exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.
20. Podľa § 82l ods. 6 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), elektronický úradný dokument, ktorým súd vyznačuje právoplatnosť alebo vykonateľnosť rozhodnutia súdu, sa autorizuje kvalifikovanou elektronickou pečaťou súdu a musí jednoznačne identifikovať rozhodnutie súdu, ktorého právoplatnosť alebo vykonateľnosť sa vyznačuje; ustanovenia osobitného predpisu o vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti sa nepoužijú.
21. Podľa § 23 ods. 1 prvej vety zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.
22. Exekučný súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s pripojenými prílohami a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje
predovšetkým tým, že podľa jej názoru exekučné konanie začalo bez toho, aby bol predložený exekučný titul opatrený riadnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd konštatuje, že k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul vo forme pôvodného elektronického dokumentu autorizovaného sudcom, ktorý rozhodnutie vydal, v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2005 Z. z.“), a § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti výroku IV. exekučného titulu, z ktorého vyplýva pohľadávka oprávneného vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní, bola k návrhu na vykonanie exekúcie pripojená vo forme pôvodného elektronického dokumentu autorizovaného Okresným súdom Humenné v súlade s § 82l ods. 6 zákona o súdoch a § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Z údajov na predloženej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti má súd za preukázané, že exekučný titul nadobudol vo výroku IV. právoplatnosť dňa 31.10.2025 a vykonateľnosť dňa 04.11.2025, a že predmetná doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola pracovníkom súdu vytvorená dňa 10.11.2025. V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že exekučné konanie sa začalo na základe spôsobilého exekučného titulu, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť bola súdu riadne preukázaná doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti pripojenou k návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom predpísanej forme. Skutočnosť, že povinná, resp. jej právny zástupca v čase začatia exekučného konania doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu nedisponovali, a že z tohto dôvodu nemali vedomosť o nadobudnutí vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, je pre dôvodnosť začatia, ako aj ďalšieho vedenia exekúcie irelevantná. Exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní či nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené procesné podmienky konania podľa § 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť exekučného súdu skúmať, či bola doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu pred začatím exekúcie doručená povinnému, ako ani povinnosť oprávneného vyzvať pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie povinného na dobrovoľné splnenie povinnosti (s výnimkou situácie predpokladanej ustanovením § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, o ktorú sa však nejedná v prejednávanom prípade). Povinnej, ktorá mala vedomosť o existencii rozsudku, ktorý je v danom konaní exekučným titulom, nič nebránilo, aby príslušné kroky za účelom zistenia, či bol voči rozsudku podaný opravný prostriedok, resp. či tento nadobudol právoplatnosť, ako aj za účelom zistenia bankového účtu povinného, uskutočnila bez zbytočného odkladu po vynesení tohto rozsudku. Súd v tomto smere poukazuje na ust. § 63 ods. 5 zákona č. 543/2005 Z. z., v zmysle ktorého sa doložka právoplatnosti a vykonateľnosti elektronického úradného dokumentu doručuje spolu s rozhodnutím do elektronickej schránky toho, kto o vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti žiada, pričom povinná v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdí ani nepreukazuje, že by o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti, resp. o zaslanie doložky žiadala Okresný súd Humenné aj pred dátumom 12.12.2025. Námietky povinnej týkajúce sa nezákonnosti začatia exekučného konania z dôvodu, že o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu nemala vedomosť, súd preto nepovažoval za dôvodné.
23. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje ďalej tým, že odpadol dôvod na plnenie, keďže pohľadávku oprávneného uhradila. Z predloženého potvrdenia o zrealizovaní príkazu na úhradu má súd za preukázané, že k úhrade vymáhaného nároku došlo dňa 12.12.2025, t. j. po začatí exekučného konania, ktoré sa začalo podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 17.11.2025. Úhrada vymáhaného nároku vyplývajúceho z exekučného titulu by bola dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak by k tejto úhrade došlo najneskôr v deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, ktoré pri vedení exekúcie zohľadní súdny exekútor. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania oprávnenému v plnej miere priznáva oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. V danom prípade ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 17.11.2025 nárok oprávneného nepochybne existoval a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho oprávnenému vznikli aj počiatočné trovy exekúcie, na ktorých vymoženie poveril súd súdneho exekútora v poverení na vykonanie exekúcie, a ktoré povinná do dnešného dňa neuhradila. Ďalšie vedenie exekúcie je preto
opodstatnené za účelom vymoženia trov exekúcie, ktoré vznikli oprávnenému, ako aj trov súdneho exekútora, na ktoré má súdny exekútor nárok v zmysle Exekučného poriadku a príslušných právnych predpisov.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného nie je možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť, a preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol (výrok I.).
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
29. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
30. Povinná si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnila nárok na náhradu trov exekučného konania. Nakoľko súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, povinnej, ako účastníkovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
31. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie žiadal priznať náhradu trov za predmetné vyjadrenie a ďalších trov vyvolaných námietkami povinnej. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie. Súd preto oprávnenému v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky priznal nárok na náhradu trov vo výške 46,57 eur, a to za 1 polovičný úkon právnej služby – písomné podanie vo veci samej – vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 12.01.2025 (§ 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky) za 30,71 eur + režijný paušál za rok 2026 vo výške 15,86 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.