Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63CbPv-12-2024.pdf
PDF · 212.04 KB
Case nature
Area
Subarea
63CbPv/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 proti žalovanému A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpeným ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, Nitra, IČO: 36 854 107, o žalobe na ochranu dobrej povesti žalobcu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená 27.10.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 30 dní po právoplatnosti rozsudku zverejniť minimálne po dobu 1 kalendárneho roka na portáli F. na konte Republika a konte B. C. a na portáli F. na konte B. C. • Republika ospravedlňujúce video, v ktorom sa žalovaný nasledovne verejne ospravedlní: „Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sa touto cestou ospravedlňujem Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pretože som zverejnil nepravdivé výroky na adresu tejto právnickej osoby vo svojom videu pod názvom „Odhaľujeme tunelovanie štátnej zdravotnej poisťovne pod taktovkou OĽaNO !“ a tým som neoprávneným spôsobom zasiahol do práv na ochranu dobrej povesti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.“, na tom skutkovom základe, že žalobca je najväčšia zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Žalobca má najvyššiu koncentráciu finančne nákladných skupín poistencov v porovnaní s ostatnými zdravotnými poisťovňami, až 80 % pacientov z troch najnákladnejších liečebných skupín je v starostlivosti žalobcu. Takmer 70 % všetkých onkologických pacientov je poistených u žalobcu. V roku 2019 žalobca investoval do liečby rôznych druhov onkologických ochorení takmer 350 miliónov eur. U žalobcu je poistených 204 z celkovo 207 hemofilikov na Slovensku a liečba najnákladnejšieho poistenca žalobcu prekročila v minulom roku sumu až 680 000 eur. Žalobca má najnižšie náklady na vlastnú prevádzku a vynakladá najviac finančných prostriedkov do zdravotnej starostlivosti - až 98 percent z poistného, kým súkromné poisťovne 92 - 94 percent.
2. Žalovaný je slovenský politik, poslanec Európskeho parlamentu zvolený za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Je bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko, člen zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 bol zvolený za poslanca, získal 10 568 preferenčných hlasov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 bol zvolený za europoslanca, získal 42 779 preferenčných hlasov. Dnes je žalovaný predseda hnutia Republika, je verejne známou osobou, ktorá má podstatne väčší prístup ku kanálom vhodným na
efektívnu komunikáciu ako verejne neznáme osoby, a preto tvrdí, že majú jeho výroky výrazný dopad na verejnú mienku obyvateľov Slovenskej republiky, najmä na jeho voličov. V parlamentných voľbách strana ĽSNS (ktorej bol žalovaný členom) získala 7.97 % čo je v prepočte na počet obyvateľov Slovenskej republiky 434 365 hlasov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn I US 453/03 zastáva názor, že na vysoko postaveného ústavného činiteľa sa kladú zvýšené nároky na presnosť a primeranosť výroku. Ústavný súd to odôvodnil tým, že vo vláde, v ktorej predsedal, vtedy pôsobilo viacero právnikov, s ktorými mal nielen možnosť ale aj povinnosť vec konzultovať. Žalovaný vystupuje vo videu pod názvom „Odhaľujeme tunelovanie štátnej zdravotnej poisťovne pod taktovkou OĽaNO“ (ďalej len „video“). Video svojím obsahom podľa žalobcu útočí na dobrú povesť žalobcu na podklade nepravdivých tvrdení, ktoré navodzujú dojem pre diváka, že žalobca nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami. Žalovaný v tomto kontexte používa pojmy ako „Šafária, kradnú, tunelujú, hospodária v rozpore s dobrými mravmi ale aj v rozpore so zákonom“. Hodnotiace výroky sú podložené nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré svojím obsahom hrubo zasahujú do práv na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalovaného video bolo uverejnené na 6 rozdielnych internetových zdrojoch (Video bolo zverejnené na portáli F. na konte pod názvom B. C. • Republika s komentárom „Odhaľujeme tunelovanie štátnej zdravotnej poisťovne pod taktovkou OĽaNO!“ „Stovky tisíc eur vyplatené na mimoriadnych odmenách, desaťtisícové zlaté padáky, obsadzovanie vedúcich pozícií ľuďmi bez vzdelania a praxe, rodinkárstvo a dohodári za státisíce.“, video pod totožným názvom „Odhaľujeme tunelovanie štátnej zdravotnej poisťovne pod taktovkou OĽaNO! bolo zverejnené na portáli F. na youtubeovom konte pod názvom Republika a na youtubeovom konte pod názvom B. C., youtubeové konto B. C., webový portál F. uverejnil odkazy na youtubeové konto Republika, na ktorom bolo uverejnené video a na facebookový post konta B. C. • Republika, na ktorom bolo uverejnené video, webový portál F. zverejnil článok pod názvom „Video, z ktorého je zle - B. C. o praktikách súčasnej moci“, ktorého obsahom boli citácie z videa, samotné video a záznamy z facebookových postov na konte B. C. • Republika, webový portál F. zverejnil článok pod názvom „Odhaľujeme tunelovanie štátnej zdravotnej poisťovne pod taktovkou OĽaNO“, v ktorom je zverejnené samotné video a citácie z neho. Pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov, dôkazy naopak, nepripúšťa (napr. Lingens proti Rakúsku, bod 46; tiež rozsudok ESĽP z 12. júla 2001 vo veci sťažnosti Feidek proti Slovensku č. 29032/95, bod 75), hoci aj tie musia vychádzať z dostatočného faktického základu (rozsudok ESĽP z 24. februára 1997 De Haas a Gijsels proti Belgicku č. 19983/92, bod 47, tiež rozsudok ESĽP z 27. februára 2001 vo veci Jerusalem c. Rakúsko). Uvedené skutkové tvrdenia, o ktoré žalovaný nepravdivú kritiku hospodárenia žalovaného opiera, sú nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce. Žalobca neposkytoval a ani neponúkal desiatkam zamestnancov odmeny, o ktorých tvrdí žalovaný. Žalobca v plnej miere akceptuje a dodržiava povinnosti a nároky zamestnancov vyplývajúce so zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) a kolektívnej zmluvy. Žalobca neposkytoval zamestnancom mimoriadne odmeny za 5 mesiacov vo výške viac ako 475 000 eur, o ktorých tvrdí žalovaný. Žalobca v plnej miere akceptuje a dodržiava povinnosti a nároky zamestnancov vyplývajúce zo Zákonníka práce. Žalovaným uvedené skutočnosti nie sú založené na pravde a sú zavádzajúce a skresľujúce. Žalobca odmieta obvinenia s poukázaním na neštandardný alebo účelový postup v rámci pracovnoprávnych vzťahov vo forme ponúkania tzv. „zlatých padákov“ vo vzťahu k jeho zamestnancom. Žalobca v plnej miere akceptuje a dodržiava povinnosti a nároky zamestnancov vyplývajúce z § 76 Zákonníka práce a Kolektívnej zmluvy platnej pre príslušný kalendárny rok. Okrem zákonných nárokov zamestnanca pri stanovení nároku na výšku odstupného a odchodného upravených príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, ďalšie nároky zamestnanca vyplývajú z ust. článku 19 bod 6 Kolektívnej zmluvy, pričom nároky uvedené v Kolektívnej zmluvy už zahŕňajú nároky vyplývajúce zo Zákonníka práce. Žalobca odmieta tvrdenia, že by na základe politickej príslušnosti jeho zamestnancov skončil pracovný pomer s viac ako 250 zamestnancami. Žalobca nepopiera, že v záujme racionalizácie a efektivity práce prijíma rozhodnutia s možným dopadom na zamestnanosť, avšak v pracovnoprávnych vzťahoch (napr; vznik a zánik pracovného vzťahu) postupuje štandardne, v súlade so Zákonníkom práce a Kolektívnou zmluvou, dokonca neeviduje žiadne kontrolné zistenia zo strany Inšpektorátu práce. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - žalobca nie je štátnym podnikom. Žalobca je založený na základe zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) a v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. je žalobca akciová spoločnosť a v zmysle § 2 ods. 2 zákon č. 581/2004 Z. z. sa na žalobcu vzťahuje Obchodný zákonník. Žalovaný zavádza, keď z kontextu tvrdenia „podľa zákona môžu byť na riadiacich pozíciách v štátnej správe v štátnych podnikoch len ľudia, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie „navodzuje dojem, že žalobca je štátnym podnikom. Skutkové tvrdenie žalovaného „v tomto prípade ide o zjavné porušenie zákona“ je nepravdivé, keďže k žiadnemu porušeniu
zákona nedošlo ani nemohlo dôjsť. Žalobca neposkytoval žiadnym svojim brigádnikom 150 tisíc eur mesačne. V tejto citácií ide jednoznačne o skutkové tvrdenie, lebo ich autor tieto skutočnosti uvádza ako fakt a nie ako vlastný názor. Žalovaný tvrdí, že žalobca hospodári v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonmi, šafári, kradne a tuneluje, bez akéhokoľvek skutkového základu. Tieto tvrdenia absolútne odmietame, pretože sú v plnej miere nepravdivé. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel žalovaný k týmto záverom. Žalobca postupuje v pracovnoprávnych vzťahoch (napr. vznik a zánik pracovného vzťahu) štandardne, v súlade so Zákonníkom práce a Kolektívnou zmluvou, žalobca neeviduje sťažnosti zamestnancov v tomto smere, neeviduje kontrolné zistenia zo strany Inšpektorátu práce. Poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 211/08,18. 9. 2008. Ústava SR, podobne ako Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, stanovuje limity, na základe ktorých je možné právo na slobodu prejavu obmedziť v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Zavádzajúci a nepravdivé tvrdenia žalovaného sú lžou. Lož nepatrí k ústavou chráneným prejavom z dôvodu, že odporuje mravnosti. Pri strete práva na informácie a ich šírenie (resp. práva na slobodu prejavu) s právom na ochranu dobrej povesti, dochádza k stretu základných práv stojacich na rovnakej úrovni. S prihliadnutím na okolnosti prípadu tohto sporu, v ktorom došlo k zásadnému neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu, nie je možné dať prednosť právu na šírenie nepravdivých skutkových tvrdení žalovaného nad právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby žalobcu. V konaní o ochranu osobnosti je totiž na žalovanom, aby preukázal, že tvrdenia, uvedené v článku, sú pravdivé a hodnotiace úsudky primerané a nie naopak (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 212/2007). Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Žalobcovi nie je zrejmé, na akom podklade žalovaný založil svoje nepravdivé skutkové tvrdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že žalovaný je v tomto konaní povinný preukázať pravdivosť svojich skutkových tvrdení a primeranosť svojich hodnotiacich úsudkov, ktorých difamačným charakterom zasiahol do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Taktiež tvrdíme, že v nadväznosti na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 453/03 je potrebné pri hodnotení pravdivosti tvrdení žalovaného mať zvýšené nároky na presnosť a primeranosť jeho výrokov. Žalobca dlhodobo požíva dobrú povesť, ktorá medzi jeho poistencami znamená, že v prípade potreby pomoci so zdravotným stavom, je práve žalobca ten, ktorý v namáhavej životnej situácií naozaj pomôže. Žalobca je najväčšia zdravotná poisťovňa, má zazmluvnených najviac poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,, vďaka čomu dokáže zabezpečiť poistencom naprieč celým Slovenskom potrebnú pomoc. Žalobca dlhodobo vynakladá najviac peňazí na jedného poistenca, zabezpečuje tú najdrahšiu liečbu - až 80 % pacientov z troch najnákladnejších liečebných skupín je v starostlivosti žalobcu. Takto vnímaná a rokmi namáhavo vytvorená dobrá povesť utrpela na ujme týmito nepravdivými a zavádzajúcimi tvrdeniami žalovaného uvedenými v článku III. žaloby. Žalovaný obviňuje žalobcu z toho, že porušuje zákon, tuneluje, šafári, kradne, hospodári v rozpore s dobrými mravmi bez akéhokoľvek skutkového základu. Nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia žalovaného majú závažný dopad na verejnú mienku, tento dopad poškodzuje dobrú povesť žalobcu, jeho tvrdenia zavádzajú verejnosť a maria obrovské úsilie zamestnancov, ktorí roky poctivo zastávajú záujmy poistencov žalobcu. Tento dopad na verejnú mienku treba vnímať veľmi citlivo, keďže v krátkom čase sa tieto nepravdivé tvrdenia objavili na minimálne 6 rozdielnych internetových zdrojoch, ktoré majú signifikantnú navštevovanosť, čo spôsobilo rozšírenie týchto nepravdivých informácií v krátkom čase medzi široké povedomie verejnosti v Slovenskej republike. Samotné postavenie žalovaného, ako verejne známej osoby, má výrazný dopad na verejnú mienku obyvateľov Slovenskej republiky, najmä jeho voličov. Tvrdenia, ktoré bez akýchkoľvek dôkazov napádajú vyššie uvedenú dobrú povesť žalobcu, kriminalizujú ho, vytvárajú dojem nehospodárneho a nezákonného správania a vplývajú veľmi negatívnym spôsobom na vnímanie žalobcu zo strany širokej verejnosti (poistencov), obchodných partnerov (poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) a platiteľov poistného (zamestnávateľov, SZČO) na spoločnosť žalobcu. Široká verejnosť, to sú poistenci - klienti žalobcu, ktorých má žalobca podľa aktuálneho stavu najvyšší podiel na Slovensku - 2 907 631. Najväčší podiel na príjme žalobcu (takmer 100 % z celkového príjmu) tvorí práve poistné hradené poistencami žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase zverejnenia nepravdivých tvrdení žalovaného sa nachádzanie v období, ktoré je rozhodujúce pre prepoisťovacie správanie sa poistencov, takéto konanie žalovaného má výraznejší dopad na dobrú povesť žalobcu a je spôsobilé mu vykonať ujmu na úbytku poistencov v prospech konkurenčných zdravotných poisťovní, čo má priamy negatívny ekonomický dopad na jeho rozpočet. U platiteľov
poistného, teda zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov, taktiež vzniká nedôvera voči žalobcovi, nakoľko na základe predmetných informácií môžu nadobudnúť dojem, že žalobca s odvedeným poistným hospodári netransparentne, že prijaté poistné nevynakladá v záujme poistencov žalobcu. Na základe takéhoto dojmu môžu platitelia inicializovať svoj odchod alebo odchod svojich zamestnancov do inej zdravotnej poisťovne. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu mať pocit nedôvery a neistoty spôsobenej klamlivým tvrdením o nehospodárnosti správania žalobcu, ktorý môžu nadobudnúť po obdŕžaní nepravdivých informácií definovaných v čl. III. žaloby. Žalobca je preto v horšej vyjednávacej pozícii pri jednaniach o nových zmluvách a dodatkoch s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ako aj pri plnení jednej z jeho hlavných úloh, a to napĺňaní minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Predmetné klamlivé tvrdenia žalovaného sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ktorá sa ale nedá vyčísliť, nakoľko nie je možné určiť či a koľko poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, platiteľov alebo iných obchodných partnerov žalobcu, ukončí so žalobcom na ich základe spoluprácu. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 1 Cz 32/1978, Z IV, s. 453. Žalobca považuje všetky vyjadrenia žalovaného, zverejnené v predmetných videách za poškodzujúce dobrú povesť žalobcu, nakoľko vykresľujú nielen žalobcu, ale aj vedenie spoločnosti žalobcu ako nedôveryhodné, konajúce tendenčne, a nie v záujme žalobcu a jeho poistencov, pričom všetky vyhlásenia žalovaného nie sú ničím podložené. Z obsahu videa aj samotného názvu „Odhaľujeme tunelovanie štátnej zdravotnej poisťovne pod taktovkou OĽaNO !“ je však evidentné, že cieľom bolo negatívnym spôsobom hodnotiť fungovanie žalobcu. Judikatúra pritom dospela k záverom, že kritika a hodnotiace úsudky nemôžu požívať ochranu vtedy, ak je ich cieľ difamačný. Každá kritika na to, aby bola legitímna, musí byť predovšetkým vecná, založená na pravdivých skutkových tvrdeniach a musí sledovať legitímny cieľ. Žiaden z týchto predpokladov video žalovaného nespĺňa. Jeho konanie preto predstavuje exces z realizácie práva na slobodu prejavu a je závažným zásahom do práv na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalobca je toho názoru, že skutkové tvrdenia žalovaného boli takej intenzity, že ich nemožno tolerovať, pričom majú osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem a boli podávané opakovane (vo viacerých zdrojoch), a takou formou a v takých súvislostiach, že vedú ku skresleniu informácie o dobrej povesti žalobcu podávanej širokej verejnosti. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov sa bežne ukladá žalovanému povinnosť uverejniť ospravedlnenie v konkrétne vymenovaných médiách, ktoré predtým uverejnili difamujúce tvrdenia, a to bez toho, aby tieto médiá (ich vydavatelia) museli byť účastníkmi konania. Za účelom morálnej satisfakcie za spôsobený závažných zásah do práv žiada žalobca, aby sa mu žalovaný verejne ospravedlnil rovnakým spôsobom, akým žalovaný realizoval neoprávnený zásah do jeho práv, a to zverejnením ospravedlnenia na jeho facebookovom a youtubeovom konte.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 07. 01. 2022. Vo vyjadrení namietal miestnu príslušnosť súdu, keďže ide o spor o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, ktorá podľa tvrdenia žalovaného nie je sporom z priemyselného vlastníctva, a preto na prejednanie a rozhodnutie v danej veci je príslušný Okresný súd Nitra ako všeobecne miestne príslušný súd žalovaného. Tento spor je typickým civilnoprávnym sporom a žiadal vec postúpiť na príslušný súd. K postaveniu žalobcu poukázal, že nie je subjektom, ktorý by sa zúčastňoval hospodárskej súťaže bez ohľadu na to, že je akciovou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri. V zmysle nálezu PL.ÚS 13/97 poukázal, že zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže. Poukázal aj na stanovisko Ministerstva financií k postaveniu zdravotných poisťovní: Verejné zdravotné poistenie predstavuje súhrn verejných zdrojov v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré sú primárne určené na úhradu zdravotnej starostlivosti. Úloha všetkých zdravotných poisťovní je spravovať verejné prostriedky vyzbierané od verejnosti v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, za účelom ich využitia na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne sú správcami verejných prostriedkov, ktoré sa musia použiť na zákonom presne vymedzený účel. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov činnosťou, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme. Z tohto dôvodu žalovaný konštatoval, že žalobca nie je súťažiteľom a subjektom zúčastňujúcim sa na hospodárskej súťaži, nemá teda konkurenciu, s ktorou by bojoval o miesto na trhu, ale naopak vykonáva činnosť vo verejnom záujme a je subjektom verejnej správy. Jeho hospodárenie teda nemôže byť ovplyvnené trhovými okolnosťami, ale výlučne vzťahmi vo verejných financiách, pričom, ako aj na iné subjekty verejnej správy, sa na žalobcu kladú všeobecné požiadavky efektivity a hospodárnosti vynakladania verejných zdrojov. Žalovaný rovnako potvrdil, že je politikom a predsedom politickej strany Hnutie Republika, P.O.BOX 4, Nitra, tak ako uviedol žalobca, avšak nie je ústavným činiteľom. Žalovaný je aktívnym politikom a vyjadruje sa k dôležitým otázkam verejného
záujmu, medzi ktoré patrí okrem iného aj použitie finančných prostriedkov verejnej správy, efektivita použitia finančných prostriedkov z verejných zdrojov, metódy výberu nominantov do funkcie verejnej správy riadených konkrétnou koaličnou politickou stranou, uvedenou žalovaným. Ako aktívny politik a predseda jednej z politických strán v SR nepochybne vstupuje do politického boja s inými subjektmi, ktoré sa na tomto politickom súboji zúčastňujú, s cieľom obsadiť zastupiteľské orgány. Je aj osobou, ktorá píše a zverejňuje rôzne útvary od krátkych statusov až po stredne dlhé formy, natáča reportáže a komentáre. Možno ho teda označiť aj za influencera a novinára. Žalobca v žalobe uviedol výroky žalovaného, ktoré označil ako dôkazy, ktoré v zásade žalovaný nerozporuje, avšak upresňuje. Žalobca v žalobe necitoval celý výrok žalovaného, ktorým uviedol video napríklad na facebooku, vytrhol z neho len dve vety, výrok však treba nepochybne uviesť celý. Práve v závere videa žalovaný uviedol: „Kým minulé vlády rozkrádali štátne peniaze cez finančnú správu, IT zákazky a diaľnice, tá súčasná sa nabaľuje na farmaceutickom biznise. Testy, vakcíny, MOMky a totálne vybrakovanie štátneho rozpočtu. Nominanti vlády sa topia v peniazoch a štát ide do krachu. Toto musí skončiť! Očakávame, že premiér toto nechutné eldorádo obratom ukončí a ľudí zodpovedných za toto šafárenie potrestá. Inak stráca akékoľvek právo kritizovať predchádzajúcu zlodejskú garnitúru. Slovensko si zaslúži lepšiu a profesionálnejšiu vládu.“ Tento celý citovaný výrok preukazuje, že bol vyrieknutý v rámci politického boja – súperenia politických strán, pretože len takto uvedený výrok dokazuje jeho zmysel a význam. Portály, ktoré nie sú informačnými portálmi žalovaného, ale spravodajskými webmi prevádzkovanými samostatnými vydavateľmi, ako VERBINA, o.z., Bratislava a Vydavateľstvo SOFIAN, s.r.o., Bratislava, nie sú informačnými kanálmi žalovaného. Žalobca výroky žalovaného subsumuje pod fakty napriek tomu, že obsahujú hodnotiace úsudky. Žalovaný sa ďalej vyjadril, že neexistuje dobrá povesť a potom ani ujma žalobcu. Žalobca dobrú povesť predkladá ako fakt, nepodporený dôkazmi, iba jeho vlastným názorom, resp. názorom dvoch členov predstavenstva podpísanými pod žalobou. To, že žalobca takúto povesť nepožíva, svedčí napríklad aj vyjadrenie dvoch bývalých členov dozornej rady žalobcu a síce B. B. (prezident KOZ SR) a G. B. (prezident AZZZ SR) v podaniach, ktoré urobili v priebehu roka 2021 Najvyššiemu kontrolnému úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Jednalo sa o podnet na vykonanie kontroly podaný na NKÚ dňa 26. 08. 2021 a podnet na vykonanie kontroly podaný na ÚDZS dňa 26. 08. 2021. Pre zistenie, či vôbec požíva žalobca dobrú povesť, navrhoval vykonať dôkazy ohľadne počtu podnetov, ktoré boli adresované NKÚ v súvislosti so žalobcom za roky 2020 a 2021, spolu s výsledkom o ich uzavretí. Rovnako tak žiadal vyžiadať tieto skutočnosti od Úradu pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nie je subjektom hospodárskej súťaže a nemôže mu vzniknúť ujma žiadnym výrokom tretej osoby, pretože jeho hospodárenie môže byť ovplyvnené len a výlučne vládnym opatrením, resp. zákonom. Nepoprel pritom, že ide o akciovú spoločnosť, teda o subjekt so zvláštnym postavením vo verejnej správe, u ktorej je vylúčená aj možnosť vyhlásenia konkurzu na jej majetok iným spôsobom ako rozhodnutím štátu.
4. Žalovaný ďalej poukázal, že nie je jediný, kto upozorňuje na hospodárenie žalobcu a jeho kritika použitia efektivity verejných finančných prostriedkov nie je ojedinelá. Poukázal pritom na článok v portáli denníka SME zo dňa 9. augusta 2021: „Hovoria o likvidácii tripartitného systému v dozornej rade štátnej poisťovne“, ďalej na článok na portáli Plus jeden deň zo dňa 20. augusta 2021: „ŠKANDÁL vo VšZP, prehovorila bývalá zamestnankyňa: Núkali mi ZLATÝ PADÁK, aby som bola TICHO!“; článok na portáli eReport zo dňa 20. augusta 2021: „H. čistky v dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovni: Smer a Hlas bijú na poplach!“, rovnako i článok zverejnený na portáli tlačovej agentúry SITA zo dňa 09. 09. 2021: „B. s B. žiadajú vykonanie kontroly hospodárenia VšZP, podali podnet aj na NKÚ“. Žalobca vzhľadom k tomu, že nie je subjektom trhovým, hospodárenie jeho vedenia svedčí aj fakt, že vláda SR musí žalobcu pravidelne dofinancovať. Posledné dofinancovanie žalobcu zo štátneho rozpočtu sa udialo v septembri 2020, kedy vláda SR schvália dofinancovanie žalobcu sumou 100 miliónov eur, čo nie je potrebné osobitne dokazovať ako notoricky známu skutočnosť. K otázke úbytku poistencov žalobcu v dôsledku jeho výrokov poukázal žalovaný, že tento argument neobstojí, takýto negatívny dopad nenastal, o čom svedčí stanovisko samotného žalobcu, ktorý 22. 11. 2021, čo je viac ako 2 mesiace po publikovaní sporných výrokov a videa, zverejnil na svojej oficiálnej web stránke správu poukazujúcu na „historický úspech“, čiže nárast nových poistencov. Odkázal na webovú stránku Všeobecnej zdravotnej poisťovne D." D.. Potom jeho tvrdenia sú v príkrom rozpore s inými jeho tvrdeniami a reálnym stavom.
5. Po právnej stránke žalovaný uviedol, že jeho výroky na informačných kanáloch sú súčasťou politickej debaty – a smerujú voči jeho politickým oponentom (konkurentom v politickom zápase), čo sa dotýka aj politických nominantov – členov vedenia žalobcu. Žalovaný vo výrokoch vznáša istú mieru kritiky – tá však nesmeruje voči žalobcovi ako celku, ale kritika smerovala a smeruje výlučne k
vybraným praktikám jej politicky nominovaného vedenia, týkajúca sa hospodárenia s financiami, ktoré sú súčasťou verejných financií. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa podporne používajú pri tomto type žaloby, nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať v súlade s Ústavou SR. Ak žalobcovi ako právnickej osobe nemôže vzniknúť hospodárska ujma, je tento postup a vykonania testu proporcionality zbytočný, obzvlášť, ak ide o predmet verejného záujmu. Žalobca, ako subjekt zapojený do verejných financií, musí znášať vyššiu mieru kritiky práve ohľadne použitia týchto financií, čo je vec verejného záujmu. Následne poukázal i na rozhodovaciu prax, ako rozhodnutie OS BA V. sp. zn. 7C/67/2012 o ochranu dobrého mena PO, potvrdené rozhodnutím KS BA sp. zn. 8Co/411/2015, v ktorom sa skúmali výroky žalovaného o „ušití tendra na mieru,“ ktorý "nemá s transparentnosťou nič spoločné" a "niekomu veľmi záležalo na tom, aby súťaž vyhrala konkrétna firma". Daná žaloba voči žalovanému bola zamietnutá, pričom poukázal na právnu vetu z rozhodnutia, kde súd konštatoval, že žalovaný realizoval svoje právo v zmysle Čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR informovať a vyjadrovať svoje názory, pričom v zmysle ods. 4 ,mal zaručenú slobodu prejavu. Súd je taktiež názoru, že predmetný článok spracováva plne legitímnu tému verejného záujmu, ako je nakladanie s verejnými finančnými zdrojmi, čo je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutné, aby sa pri čerpaní týchto prostriedkov postupovalo s odbornou starostlivosťou, efektívne a tak, aby to nevyvolávalo pochybnosti o korektnosti čerpania. Pokiaľ to nie je, tak musia aktéri takého čerpania prostriedkov z verejných zdrojov strpieť aj verejnú kritiku, pretože efektívne použitie verejných prostriedkov je vecou verejnou, vecou legitímneho verejného záujmu. Uvedené konštatovanie je plne aplikovateľné i na danú prejednávanú vec pred tunajším súdom. V závere na zistenie skutkového stavu navrhoval vykonanie dôkazov, týkajúcich sa jeho tvrdení vo výrokoch, napr. o výške odmien a podobne. K vyjadreniu pripojil ním uvádzaný podnet na vykonanie kontroly pri uplatňovaní práv Ministerstva zdravotníctva SR ako zakladateľa žalobcu a správcu majetkovej účasti štátu v tejto spoločnosti.
6. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21. 03. 2022, v ktorom poukázal, že na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica a jeho územným obvodom je celé územie SR. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Ndob/12/2019 zo dňa 13. 12. 2019 prejudikoval, že obchodné meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva, preto kauzálne príslušným súdom na prejednanie sporu, ktorého predmetom je ochrana obchodného mena, je podľa § 25 ods. 1 CSP Okresný súd Banská Bystrica. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.. 4Ndob/12/2020 zo dňa 30. 09. 2020 konštatoval, že dobrá povesť je právnou kategóriou, abstraktným pojmom. Dobrou povesťou disponuje každá právnická osoba bez ohľadu na to, či ide o globálnu korporáciu alebo o neziskovú organizáciu. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je v praktickej rovine spájaná s právnickou osobou prostredníctvom jej názvu alebo obchodného mena. Právo k obchodnému menu, s ktorým nevyhnutne súvisí právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, zaraďuje právna teória medzi práva priemyselného vlastníctva. V tejto súvislosti poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj na ČI. 1 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. 03. 1885, podľa ktorého obchodné meno je predmetom ochrany priemyselného vlastníctva, vrátane potlačovania nekalej súťaže. Podľa ČI. 8 Dohovoru obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky. Z tohto dôvodu poukázal, že kauzálne príslušným súdom na prejednanie sporu v danej veci je Okresný súd Banská Bystrica. Následne poukázal na ustanovenia zákona 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, a to § 2 ods. 1 písm. b), § 3 tohto zákona, ako i na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-262/18 P a C-271/18 P, v zmysle ktorých rozhodnutí potom neobstojí záver žalovaného, keď uviedol, že žalobca nie je súťažiteľom a subjektom zúčastňujúcim sa na hospodárskej súťaži. Dobrou povesťou disponuje každá právnická osoba bez ohľadu na to, či sa zúčastňuje hospodárskej súťaže alebo nie. Zároveň poprel tú skutočnosť, že by žalobca žalovaného považoval za ústavného činiteľa. Opätovne poukázal na postavenie žalovaného, ktorý sa vyjadruje aj k dôležitým otázkam verejného záujmu v rámci politického boja s inými subjektmi, čo ho však neoprávňuje zasahovať do dobrej povesti žalobcu a tým poškodzovať obchodné meno žalobcu, keďže je nesporné, že žalobca nie je politickou stranou. Podnety, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom vyjadrení a majú svedčiť o tom, že žalobca dobrú povesť nepožíva, považuje žalobca za bezpredmetné a tendenčné, nakoľko boli podané osobami, ktorým bolo na základe rozhodnutia jediného akcionára o znížení počtu členov dozornej rady zasiahnuté do osobných pôžitkov spojených s ich členstvom v dozornej rade. O klamlivej povahe
podnetov svedčí aj to, že žalobca neeviduje žiaden podnet, ktorý by jej zamestnanec poukazoval na nehospodárne nakladanie predstavenstva žalobcu s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, prípadne nakladanie s prostriedkami v rozpore so schváleným obchodno-finančným plánom žalobcu, zo strany bývalých členov dozornej rady žalobcu neprišla na dozornú radu požiadavka na vykonanie vnútornej kontroly a zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR ako jediného akcionára boli aj za účasti vtedajšej predsedníčky dozornej rady žalobcu I. A. I. I. informovaní o zámere ukončiť pracovný pomer s I. A. B. J. pre neuspokojivé plnenie pracovných povinností a opakované porušovanie pracovnej disciplíny. K zisťovaniu, či právnická osoba, t. j. žalobca dobrú povesť má, žalobca uviedol, že právo na ochranu dobrej povesti patrí žalobcovi, ako právnickej osobe bez ohľadu na spôsob zriadenia, na to, či sa žalobca zúčastňuje hospodárskej súťaže alebo nie alebo bez ohľadu na to, či žalobca podniká alebo nepodniká. V súlade so všeobecne uznávanou zásadou prezumpcie poctivosti konania sa predpokladá, že žalobca má dobrú povesť do tej doby, kým nie je vykonaný dôkaz opaku. Dobrá povesť žalobcu vznikla okamihom jeho vzniku, pričom v ďalšom sa dotvárala na základe skúseností obchodných partnerov (viac ako jedenásťtisíc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) poistencov a iných subjektov v rámci vzájomného vzťahu. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa § 7 ods. 3 tohto zákona, ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Rovnako podľa § 7 ods. 4 tohto zákona, môže poistenec, ktorý podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne, vziať späť podanú prihlášku bez uvedenia dôvodu do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Zároveň poukázal i na ustanovenie § 11 ods. 1 tohto zákona. Žalobca preto zotrval, že nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce tvrdenie žalovaného mohlo ovplyvniť poistenca v rozhodnutí podať prihlášku podľa § 7 ods. 2 zákona č. 580/2004, resp. ju stiahnuť a tým spôsobiť ujmu žalobcovi, spočívajúcu v nižšom výbere poistného. K 30. septembru 2021 bolo zo strany poistencov v súlade s ustanovením § 7 ods. 4 zákona č. 580/2004 vzatých späť 1640 prihlášok, čo predstavuje ročný výpadok na poistnom viac ako 3.300.000,- Eur pri príjme na úrovni priemerného platu v Slovenskej republike (1.200, Eur). Články, na ktoré žalovaný poukázal, považuje žalobca za klamlivé a tendenčné, nakoľko podkladmi pre ich koncipovanie boli difamačné vyjadrenia bývalých členov dozornej rady, ktoré rovnako zasiahli do dobrej povesti žalobcu a sú predmetom samostatnej žaloby na ochranu dobrej povesti. Žalobca nepoprel skutočnosť tvrdenú žalovaným, že v roku 2021 zaznamenal nárast poistencov, avšak poukázal na späťvzaté prihlášky v počte 1640, ktorý nárast mohol byť ešte väčší v dôsledku tvrdení žalovaného. Zotrval na tom, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich výrokov. To, že bolí kritické výroky prednesené v rámci politického zápasu, nepreukazuje ich pravdivosť, ale naopak. V demokratickom štáte nemôže byť sloboda prejavu a kritika použitia verejných financií postavená na klamstvách. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Žalovaný na preukázanie pravdivosti svojich skutkových tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Mal za to, že navrhované dôkazy žalovaným nie sú schopné preukázať pravdivosť skutkových tvrdení, keďže z väčšej časti sa dotýkajú iných osôb (zamestnancov žalobcu), nedotknutých klamlivými, nepravdivými a zavádzajúcimi skutkovými tvrdeniami. Preto ich vykonanie považoval za bezpredmetné.
7. Opätovne k podaniu žalobcu sa vyjadril podaním zo dňa 02. 05. 2022, v ktorom poukázal, že ochrana obchodného mena je inštitútom obchodného práva podľa ustanovenia § 12 Obchodného zákonníka a ochrana dobrej povesti právnickej osoby je inštitútom občianskeho práva podľa § 19b Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu zotrval na tom, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Nitra. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva nepopretie tej skutočnosti, že žalovaný sa môže a má právo vyjadrovať k dôležitým otázkam verejného záujmu, keďže je verejne známou osobou. Rovnako k podnetom, na ktoré poukázal žalovaný a ktoré majú svedčiť o pravdivosti tvrdení žalovaného, sa žalobca vyjadroval rôzne, raz, že taký podnet neeviduje a na druhej strane tvrdí, že má klamlivú povahu. Dobrá povesť nie je atribútom, ktorý by k nej automaticky mal patriť a zákon takúto prezumpciu nepozná. Súčasne poukázal na ďalšie články z uznávaného ekonomického spravodajského portálu Hospodárske noviny, ktoré vyšli po podaní žaloby, a to zo dňa 30. 11. 2021 a 06. 04. 2022, v ktorých autorky poukazujú, či“ skončí žalobca v ozdravnom pláne,“ resp. pod názvom“ Hrali spolu golf, dnes podpisujú zmluvy. V štátnej poisťovni sa darí firmám známeho jej generálneho riaditeľa.“ Tieto, podľa názoru žalovaného, spochybňujú dobré hospodárenie žalobcu, ale naznačujú aj možný klientelizmus, teda uzatváranie zmlúv nie na základe ekonomických kritérií, ale osobných vzťahov. Z tohto dôvodu
tvrdil na záver, že žalobca nie je subjektom, ktorý by sa zúčastňoval hospodárskej súťaže a nepožíva v rozhodnom čase dobrú povesť, vykonáva činnosť vo verejnom záujme a je subjektom verejnej správy a že je subjektom, ktorému nemôže vzniknúť ujma žiadnym výrokom tretej osoby. Žalovaný je pritom osobou verejne známou a politikom, ktorý svoje predmetné výroky predniesol v rámci politického boja s inými stranami, najmä v rozhodnom čase s vládnou stranou OĽANO, ktorej opatrenia a politiku nominácií do orgánov žalobcu, ako aj hospodárenie žalobcu ako dôležitú otázku verejného záujmu podrobil kritike a vyjadril svoje očakávania smerom ku konkurenčnému politikovi, ako by mal tieto kritizované javy napraviť. Rovnako poukázal, že vo vyjadrení k žalobe navrhoval vykonať dôkazy, pričom o nich žalobca dopredu vie, že takéto dôkazy nie sú schopné preukázať pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného a stavia sa proti ich vykonaniu. Preto zotrval na prípadnom ich vykonaní. Žalovaný následne v podaní zo dňa 23. 08. 2023 predložil súdu články a komentáre, o ktorých sa zmieňoval na predbežnom prejednaní žaloby dňa 12. 01. 2023 a ktoré zároveň súviseli i s odvolaním generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva žalobcu dňa 10. 07. 2023 a to z dôvodu neefektívneho hospodárenia a nekalých praktík žalobcu. Poukázal pritom na stratu za rok 2022 na 153,8 milióna a ku koncu marca roku 2023 na 50,2 milióna eur. Rovnako poukázal i na kritiku neefektívneho míňania prostriedkov po odvolaní predsedu predstavenstva viacerými politikmi a inými činiteľmi, ako predsedom dozornej rady žalobcu B. J., stanoviskom strany SAS, K. L. ako expertom strany Hlas – SD na zdravotníctvo, čím poukázal, že žalobca ani v predchádzajúcom období nepožíval dobrú povesť a táto sa v rokoch 2022 a 2023 ešte výrazne zhoršila. V prílohe pripojil aj citované články. V podaní žalobcu zo dňa 04. 09. 2023 žalobca poukázal, že predložené novinové články sa netýkajú obdobia, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu zo strany žalovaného, avšak následne sa i k nim podrobnejšie vyjadril. K vyjadreniam k článkom zo strany žalobcu sa opätovne vyjadril i žalovaný podaním zo dňa 19. 09. 2023. V tomto podaní poukázal aj na vyjadrenia SLÚŠ, ktorá únia dlhodobo kritizuje hospodárenie žalobcu, ale aj jeho praktiky, ďalej predložil otvorený list Slovenskej lekárskej únii špecialistov premiérovi SR zo dňa 22. 04. 2020 ohľadne neochoty žalobcu zaviazať sa ku garancii paušálnej mesačnej platby súkromne špecializovaným ambulanciám, reakciu SLÚŠ zo dňa 25. 02. 2021 na postup vedenia žalobcu ako nesúhlas lekárov so všeobecnými zmluvnými podmienkami, na článok zverejnený slovenským syndikátom novinárov pod názvom Slovenská lekárska únia špecialistov bubnuje na poplach v súvislosti s prístupom žalobcu k uzatváraniu zmlúv zo dňa 08. 03. 2021, ako aj výzvu Slovenskej lekárskej únie špecialistov zo dňa 05. 04. 2022 k svojim členom o dohadovacom konaní medzi ich členmi a žalobcom ohľadne podpísania dodatkov so žalobcom a mnohé ďalšie. V danej súvislosti žalovaný poukázal, že lekárska únia dlhodobo kritizuje žalobcu z hľadiska jeho prístupu k uzatváraniu zmlúv s ich členmi, dodatkami k zmluvám, nesprávnym revíznym postupom a ďalším praktikám a je zrejmé, že u svojich členov, vzhľadom na uvádzané skutočnosti, dobrú povesť nepožíva. Rovnako LOZ prostredníctvom svojho predsedu dlhodobo verejne kriticky vyjadruje sa k činnosti žalobcu už od roku 2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobcu a jeho hospodárenie kritizujú predstavitelia združení, v ktorých sú poskytovatelia zdravotných výkonov, zdravotníckych zariadení dlhodobo, členovia vlastných dozorných orgánov žalobcu minimálne od roku 2021, predstavitelia politických strán zodpovední za oblasť zdravotníctva alebo ekonomiky a financií, minister zdravotníctva a v neposlednom rade i verejnosť a poistenci v komentároch na facebookovej stránke žalobcu. Žalobca si dokonca najal špecializovanú agentúru elv.ai, j. s. a., predmetom ktorej malo byť monitorovanie sociálnych sietí na profiloch objednávateľa (žalobcu). V závere doplnil návrhy na dokazovanie.
8. Súd konštatuje, že predmetný spor bol z Okresného súdu Banská Bystrica ,sp.zn. 20C/72/2021 na základe vznesenej námietky žalovaného postúpený na Okresný súd Nitra, o ktorej skutočnosti boli strany upovedomené v zmysle podania tunajšieho súdu zo dňa 24. 08. 2022. U Okresného súdu v Nitre bola danému sporu pridelená spisová značka 7C/78/2022. V danom konaní súd o podanej žalobe žalobcu na pojednávaní dňa 16. 01. 2024 rozhodol tak, že pojednávanie odročil za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 08. 02. 2024. Okresný súd Nitra žalobu voči žalovanému zamietol v zmysle písomného vyhotovenia rozhodnutia zo dňa 15. 02. 2024. Žalobca voči rozsudku Okresného súdu Nitra podal odvolanie, v ktorom poukázal na nedostatok príslušnosti Okresného súdu Nitra rozhodnúť danú vec a namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 02. 2024 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, o čom svedčí uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11Co/50/2024-296 zo dňa 18. 09. 2024. V bode 31. až 36. Krajský súd v Nitre podrobne rozobral procesné podmienky konania a kauzálnu príslušnosť súdu rozhodnúť daný spor s poukazom na to, že o žalobe rozhodol kauzálne nepríslušný súd, z ktorého dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozsudok zrušil a vec vrátil s tým, že povinnosťou súdu bude vec postúpiť súdu kauzálne príslušnému
v sporoch z priemyselného vlastníctva, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica. V súlade so závermi Krajského súdu v Nitre Okresný súd Nitra podaním zo dňa 28. 10. 2024 doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2024, postúpil vec tunajšiemu súdu ako kauzálne príslušnému v sporoch z priemyselného vlastníctva a s odkazom na ustanovenie § 43 ods. 1 CSP, kde danej veci bolo pridelené číslo konania 63CbPv/12/2024. Po postúpení žalovaný opätovne v podaní doručenom súdu dňa 04. 03. 2025 namietol kauzálnu nepríslušnosť tunajšieho súdu. Opätovne poukázal, že v danej veci nejde o akýkoľvek nárok za neoprávnené použitie obchodného mena žalobcu, ale uplatnené nároky sú nárokmi podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal i na obdobné spory, ktoré boli zaraďované do súdneho registra „C“ na príslušných okresných súdoch podľa bydliska žalovaného. Tvrdil, že aby nejaký spor mohol byť považovaný za spor z priemyselného vlastníctva je nutné, aby spĺňal atribút priemyselnej ochrany, čo však v danom prípade absentuje. Tvrdil, že CSP neupravuje osobitnú kauzálnu príslušnosť pri sporoch o ochranu osobnosti a je preto aj z hľadiska účelnosti kauzálnej príslušnosti vylúčené, aby sa spory, ktoré majú občianskoprávny charakter, avšak v ktorých je jeden z účastníkov právnická osoba, automaticky zaraďovali medzi spory z priemyselných práv. V predmete sporu absentuje akákoľvek zložka hospodárskej súťaže, či nárokov práva k obchodnému menu v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré teória spolu s ochranou povesti právnickej osoby zaraďuje medzi priemyselné práva. Z tohto dôvodu mal za to, že je vylúčená kauzálna príslušnosť súdu podľa § 25 ods. 1 CSP. Rovnako sa vyjadril i k veci samej, pričom s písomným vyhotovením rozhodnutia Okresného súdu Nitra sa stotožnil a poukazoval najmä na body 39., 40. a 41. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 02. 2024, ktoré považoval za správne. V závere poukázal, podľa neho, na nesprávny postup Krajského súdu Nitra.
9. Žalobca v podaní zo dňa 12. 03. 2025 uviedol, že v danom rozhodnutí by mal súd zodpovedať otázku, do akej miery je možné akceptovať čoraz častejšie ničím nepodložené vyjadrenia verejne činných osôb, politikov, na adresu tretích subjektov, ktorých cieľom je zaujať v politickom boji. Neoprávnenosť zásahu žalovaného do dobrej povesti žalobcu a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať, sú neodškriepiteľné. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby, objektívne spôsobilé vyvolať ujmu na dobrej povesti tak, ako je to ustanovené v § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Žiadal žalobe vyhovieť. Na podanie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 18. 08. 2025, ktorý tvrdil, že od začiatku konania žalovaný kritizoval hospodárenie žalobcu s verejnými finančnými zdrojmi. Postavenie žalovaného je špecifické, keďže je politikom, poslancom Európskeho parlamentu a hospodárenie žalobcu je vec verejného záujmu. Prejav žalovaného bol prejavom politickým, ako v rozhodnutí Okresný súd Nitra správne postrehol. Poukázal i na príklady nehospodárneho nakladania s verejnými finančnými zdrojmi žalobcu, ktoré boli vynaložené v inom období, než v čase, v ktorom ho posudzuje súd, ale i tieto príklady preukazujú nehospodárne úkony žalobcu. Zotrval pritom na všetkých dovtedy uvedených vyjadreniach k veci samej, vrátane nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica.
10. Na pojednávaní vo veci samej dňa 13. 04. 2026 strany zotrvali na svojich vyjadreniach vo veci samej, pričom žalovaný predložil súdu i Analýzu hospodárenia žalobcu zo dňa 03. 11. 2025, v ktorej bolo poukázané na zlepšenie hospodárenia po žalovanom období, čo preukazuje na ním tvrdené skutočnosti ohľadne povesti žalobcu. Súd vykonal dokazovanie aj ohľadne tej skutočnosti, či výroky vo videách strany považujú za fakty, resp. hodnotiace úsudky. Žalovaný pritom zotrval, že išlo o hodnotiace úsudky, vyslovené v rámci politického boja, ktoré nemajú difamačný cieľ, o čom svedčia i konkrétne vety v závere videa, na ktoré poukázal už vo vyjadrení k žalobe. Žalobca na pojednávaní prezentoval i svoj názor, že v prípade, ak žalovaný zistil nehospodárne vynakladanie verejných financií, mal voči konkrétnym osobám podať trestné oznámenie, pričom výroky považoval za skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný v konaní nepreukázal a ktoré majú pre neho difamačný charakter. Dôkazy o kritike hospodárenia vedenia žalobcu v danom období vyjadrené i tretími osobami neznamenajú, že žalobca nepožíval dobrú povesť, keďže žalobca ako taký má uzatvorené zmluvy v počte cca s 11- až 12-tisíc poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pričom je prirodzené, že niektorí z nich nemusia súhlasiť s postupmi učinenými žalobcom. Žalobca na námietky žalovaného upravil petit tak, že v časti výroku, v ktorom sa uvádza „Odhaľujeme tunelovanie štátnej zdravotnej poisťovne pod taktovkou OĽANO“ žiadal vynechať slová „pod taktovkou OĽANO“. V ostatnom ponechal výrok nezmenený. Po vykonanom dokazovaní súd odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia na deň 14. 05. 2026.
11. Podľa § 25 ods. 1 CSP, na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
12. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
13. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
14. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
15. Podľa § 43 ods. 3 CSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.
16. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
17. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
18. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
19. Podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Súd odôvodňuje rozhodnutie nasledovne.
21. Súd pred rozhodovaním vo veci samej sa zaoberal i vznesenou námietkou žalovaného o miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu. Súd vznesenú námietku žalovaným považoval za nedôvodnú vzhľadom na predmet sporu, ktorý spadá medzi konania v sporoch z priemyselného vlastníctva. Podľa § 25 ods. 1 CSP, na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Súd preto podľa ustanovenia § 40 CSP skúmal aj bez námietky strán vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť, pričom mal za to, že v danej veci je kauzálne príslušný rozhodnúť a to aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 11Co/50/2024 zo dňa 18. 09. 2024, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/78/2022 zo dňa 15. 02. 2024 v danej veci, teraz prejednávanej Okresným súdom Banská Bystrica, kde v bode 35. tohto zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby postúpil podľa § 43 ods. 1 CSP danú vec súdu kauzálne príslušnému v sporoch z priemyselného vlastníctva, t. j. Okresnému súdu Banská Bystrica. Krajský súd v Nitre uvedenú problematiku rozobral v bodoch 30. až 36, na ktorú súd odkazuje. V zmysle § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie t.j. i tun. súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Okresný súd Banská Bystrica mal preto za to, že je i podľa záverov Krajského súdu v Nitre kauzálne príslušný rozhodnúť danú vec. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu v obdobných veciach, ako sp. zn. 1Ndob 12/2019 zo dňa 13. 12. 2019, ako aj 4Ndob 12/2020 zo dňa 30. 09. 2020, ako i na tie, ktoré Krajský súd v Nitre označil priamo v rozhodnutí o zrušení rozsudku Okresného súdu Nitra ohľadne predmetnej žaloby podanej žalobcom o príslušnosti súdu . Po postúpení spisu Okresným súdom Nitra bola vec pridelená na tun. súde do oddelenia „CbPv“ pod sp. zn. 63CbPv/12/2024 dňa 18. 11. 2024.
22. V konaní bolo nesporné, že žalobca, t. j. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. je verejnou zdravotnou poisťovňou, založenou na základe transformačného projektu schváleného dňa 11. 03. 2005 Zakladateľskou listinou zo dňa 22. 03. 2005 podľa ustanovenia § 162 až § 172 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 72 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom činnosti spoločnosti je vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. Základné imanie spoločnosti je vytvorené vkladom podniku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý sa započítal ako nepeňažný vklad v sume 1 980 000 000 Sk, peňažným vkladom akcionára v sume 423.100.000,- Eur a zlúčením so Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a. s., s výškou základného imania 30.355.846,- Eur. Jediným akcionárom spoločností je Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré je zakladateľom spoločnosti. Podiel štátu ako vlastníka akcií na základnom imaní spoločnosti je 100 %.
23. Žalovaný je politik, europoslanec a predseda politickej strany hnutia Republika.
24. Predmetom žaloby bola ochrana dobrej povesti žalobcu a v zmysle petitu žalobca požadoval od žalovaného verejné ospravedlnenie tak, ako tento obsah ospravedlnenia vyplýva z petitu žaloby upraveným žalobcom na poslednom pojednávaní v danej veci. Do dobrej povesti žalobcu mal žalovaný zasiahnuť tak, že cez informačné kanály či portály uvedené v žalobe mali odznieť tvrdenia v podobe videa alebo odkazov a ktoré boli podľa tvrdenia žalobcu takej intenzity, že ich nemožno tolerovať, keďže majú osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem a boli podávané opakovane a takou formou a v takých súvislostiach, že vedú ku skresleniu informácie o dobrej povesti žalobcu pred širokou verejnosťou.
25. Súd preto ohľadne uvádzaných tvrdení vykonal dokazovanie na zistenie, či uvedené tvrdenia zasahujú do dobrej povesti žalobcu.
26. Medzi stranami zverejnením videa, odkazov došlo k vzniku právneho vzťahu, obsahom ktorého bolo na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanoveniami § 19b Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, ale len v prípade, že ide o zásah neoprávnený a objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej osoby. Nositeľom oprávnenia, a teda subjektom ochrany je fyzická osoba, do osobnostných práv, resp. právnická osoba, do ktorej dobrej povesti bolo zasiahnuté. Nositeľom povinnosti je ten, ktorý má upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nie je len zistenie, že žalobca je fyzickou, resp. právnickou osobou, do ktorej dobrej povesti bolo zasiahnuté, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených práv. Z predložených dôkazov zo strany žalobcu, ktorými sú odkazy na informačné kanály či portály uvedené žalobcom v žalobe, v ktorých mali odznieť tvrdenia v podobe videa alebo odkazov súd zistil, že žalobca i žalovaný sú vecne legitimovanými v tomto spore.
27. Dobrá povesť, renomé alebo tiež „goodwill“ obsahuje predovšetkým určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou. Dobrá povesť je pojem, ktorý v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty, ktoré sa spájajú s právnickou osobou (bližšie DRGONEC, J.: Vzťah dobrej povesti právnickej osoby k ochrane osobnostných práv. Justičná revue, 54, 2002, č. 11, strana 1227 až 1234).
28. Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, požíva právnická osoba ochranu pred neoprávneným zásahom do jej existujúcej povesti, ktorý je objektívne spôsobilý poškodiť túto jej povesť, a teda privodiť zmenu dobrej povesti na horšiu či zlú povesť. Dobrá povesť obsahuje predovšetkým určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je hodnotená a prijímaná spoločnosťou. Dobrá povesť predstavuje predovšetkým poctivosť, serióznosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť, ktoré zabezpečujú uznanie a ocenenie výsledkov jej práce v podobe služieb, výkonov či výrobkov a rešpektovanie profesionálnej zdatnosti a odbornosti jej predstaviteľov. Dobrá povesť je základná hodnota, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie výsledkov právnickej osoby v určitej oblasti spoločenského života.
Každá právnická osoba má právo na zachovanie dobrej povesti, na disponovanie s ňou a v prípade neoprávneného zásahu do tohto práva iným subjektom, má právo na jej ochranu.
29. Právo na ochranu dobrej povesti patrí každej právnickej osobe bez ohľadu na spôsob zriadenia a bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu alebo nepodnikajúcu právnickú osobu. V súlade so všeobecne uznávanou zásadou prezumpcie poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, kým nie je úspešne vykonaný dôkaz opaku. To znamená, že podľa tohto východiska sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je skutočnosť, že a) došlo k neoprávnenému zásahu, b) tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených právach právnickej osoby, c) medzi konaním neoprávnene zasahujúceho subjektu a vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah príčinnej súvislosti. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne; pokiaľ z nich nie je splnený čo i len jeden, je vylúčené uplatnenie sankcií podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka.
30. K neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby môže dôjsť rôzne a to aj uverejnením pravdu skresľujúcich údajov. Takýto údaj predstavuje konkrétnu informáciu vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej právnickej osobe. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby možno považovať aj kritiku, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky a je objektívne spôsobilá privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé.
31. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti je založená na objektívnom princípe bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel, či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne, či len nedbalo určité tvrdenia preberal a ďalej rozširoval – spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu.
32. Neoprávnený zásah do dobrej povesti možno vyvolať aj uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti právnickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, taktiež údajmi pravdu skresľujúcimi, ktoré samé osebe síce nie sú nepravdivé, ale sú podané takou formou a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti a v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ vybočujú z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu a ako také je možné ich overiť. Hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, lebo sú výrazom názoru toho, kto hodnotiaci úsudok vynáša. V tomto zmysle neexistuje a nemôže existovať kritika objektívna. Existuje len kritika vecná a nevecná. Kritika je vnímaná ako súčasť slobody prejavu a umožňuje odhaľovať negatívne spoločenské javy a nedostatky. Oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky, a že je primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecná kritika vychádza z pravdivých skutočností (podkladov) a logicky z nich vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Hodnotiaci úsudok musí byť záverom, ktorý na základe pravdivých skutočností, je možné logicky vyvodiť. Nie je preto možné považovať za prípustnú kritiku takú, ktorá na skutkový podklad vôbec nenadväzuje, resp. zo žiadneho skutkového podkladu vôbec nevychádza. Konkrétnosť kritiky spočíva v tom, že východiskové podklady tvoria konkrétne skutočnosti, ktoré musia byť uvedené, aby adresát úsudku mal možnosť úsudok preskúmať a vytvoriť si vlastný názor. Kritika je primeraná, keď nevybočuje z medzí nutných pre dosiahnutie sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu. Ak kritika nespĺňa uvedené kritériá, ide o exces, ktorý je potom považovaný za neoprávnený/nedovolený výkon práva kritiky, ktorý môže byť spôsobilý vyvolať neoprávnený zásah. Je na pôvodcovi kritiky, aby preukázal, že existovala konkrétna okolnosť, ktorá ho oprávňovala na vyslovenie hodnotiacich úsudkov. Pokiaľ ide o kategorizáciu výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, je potrebné poznamenať, že v hraničných a sporných prípadoch môže jeden výrok obsahovať tak atribút skutkového tvrdenia, ako aj atribút hodnotového súdu; a potom ide o tzv. hybridné výroky; a navyše posudzovaný výrok musí byť
vyhodnotený v širšom kontexte, a teda rozhodujúce bude celkové vyznenie dotknutého prejavu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a pre jeho akceptovateľnosť je preto postačujúce, ak má určitý skutkový základ.
33. Konanie zasahujúce do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, resp. do povesti právnickej osoby môže najmä v mediálnej oblasti spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v kritike, t. j. v hodnotiacich úsudkoch. K porušeniu práva na česť a dobrú povesť dochádza spravidla takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Rovnako však môže byť poskytnutá ochrana cti a dobrej povesti a iných hodnôt osobnosti i proti difamujúcim skutkovým tvrdeniam, ktoré sú pravdivé, najmä vtedy, ak pravdivé tvrdenia sú uvedené takou formou, či v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. Difamačné pôsobenie tvrdenia je nutné posudzovať podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti okolností, za ktorých k tvrdeniu došlo. Naopak, každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. Taký zásah je daný len vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú nemožno tolerovať.
34. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (I. ÚS 4/2002, I. ÚS 36/2002 ako aj I. ÚS 193/2003). To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci nepresiahol hranice primeranosti.
35. Z obsahu žaloby vyplýva, že v danom prípade sa stretávajú dve práva požívajúce ochranu a to sloboda prejavu a právo právnickej osoby domáhať sa ochrany dobrej povesti. Je potrebné zohľadniť všetky konkrétne okolnosti, keďže sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti. Dovolávať sa ochrany osobnosti fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej osoby možno iba spôsobom predpísaným právnymi predpismi. Uvedené sa vzťahuje aj na toho, kto sa domáha ochrany, teda žalobca. Ten určuje predmet súdneho konania. Potom zo žalobných tvrdení a z požadovaného znenia rozhodnutia musí byť celkom nepochybné a jednoznačné, čoho sa žalobca žalobou domáha. V prípade ochrany dobrej povesti právnickej osoby v súvislosti s výrokmi uverejnenými v informačných kanáloch či portáloch je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré konkrétne difamujúce výroky považuje za zásah do osobnostných práv.
36. Vykonaným dokazovaním v danej veci mal súd za to, že v danom prípade nie sú naplnené všetky zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe. Súd má za to, že žalovaný v danom prípade realizoval svoje právo v zmysle článku 26 ods. 1, 2 Ústavy SR informovať a vyjadrovať svoje názory, pričom v zmysle odseku 4 mal zaručenú slobodu prejavu. Žalobcom označené videá spracúvajú plne legitímnu tému verejného záujmu, ako je nakladanie s verejnými finančnými zdrojmi, keďže 100% akcionárom danej spoločnosti, je štát. Verejnosť má preto záujem, aby sa pri čerpaní týchto prostriedkov postupovalo s odbornou starostlivosťou efektívne tak, aby to nevyvolávalo pochybnosti o korektnosti čerpania. V opačnom prípade musia aktéri a teda vedenie spoločnosti žalobcu strpieť aj verejnú kritiku, pretože efektívne použitie verejných prostriedkov je vecou verejnou, vecou legitímneho verejného záujmu. Žalobca sám v žalobe poukázal, že je okrem súkromných poisťovní jedinou štátnou poisťovňou, ktorá ma najviac poistencov a má najvyššiu koncentráciu finančne nákladných skupín poistencov v porovnaní s ostatnými zdravotnými poisťovňami, až 80 pacientov z 3 najnákladnejších liečebných skupín je v starostlivosti žalobcu. Ďalej uviedol, že takmer 70 % všetkých onkologických pacientov je poistených u žalobcu. Žalobca ako taký investuje do liečby rôznych druhov onkologických ochorení, do liečby hemofilikov a liečba najnákladnejšieho poistenca žalobcu prekročila až sumu 680.000,- Eur. Tvrdil, že má najnižšie náklady na vlastnú prevádzku a vynakladá najviac finančných prostriedkov do zdravotnej starostlivosti, až 98 % z poistného, kým súkromné poisťovne len 92 % až 94 %. Tieto skutočnosti tvrdil, žiadnym spôsobom ich nezdokladoval, avšak je verejne známou skutočnosťou, že 100% akcionárom žalobcu je štát. Slovenský systém povinného zdravotného poistenia je predmetom dohľadu štátu a hoci sú v ňom prítomné prvky hospodárskej súťaže, tieto sú len sekundárne v porovnaní so sociálnymi,
solidárnymi a regulačnými aspektmi systému, a schopnosť zdravotných poisťovní vytvárať, využívať a rozdeľovať zisky je striktne regulovaná účelom zachovania životaschopnosti a kontinuity povinného zdravotného poistenia. Z troch zdravotných poisťovní je len žalobca štátnou poisťovňou a politické rozhodovanie o tom, kto bude riadiť žalobcu, je nespochybniteľný fakt. Kompetencie na nominovanie vedenia žalobcu spadajú pod rezort Ministerstva zdravotníctva. Hospodárenie žalobcu, za ktoré boli zodpovední a aj sú v súčasnosti zodpovední nominanti politických strán a hnutí riadiacich rezort zdravotníctva v tom-ktorom volebnom období, vykazoval stratu, ktorá bola dofinancovávaná z rozpočtu SR. Preto je vo všeobecnom záujme každého daňového poplatníka v SR, aby strata žalobcu, ktorého hlavným zdrojom príjmov je práve poistencami zaplatené zdravotné poistenie ako verejné finančné prostriedky, bola čo najnižšia, resp. žiadna. Zo všeobecne známych faktov v súvislosti s predmetným sporom je možné konštatovať, že v rámci politického súperenia je kritika konkurenčného politického subjektu zodpovedného za výber nominantov riadiacich žalobcu, v súvislosti so stratami v hospodárení s verejnými zdrojmi, očakávateľná.
37. Žalovaný, ako predseda hnutia Republika, je verejne známou osobou, ktorá má podstatne väčší prístup ku kanálom vhodným na efektívnu komunikáciu ako verejne neznáme osoby. Ako aktívny politik a predseda politickej strany SR vstupuje do politického boja aj s inými subjektmi, ktoré sa na tomto politickom súboji zúčastňujú s cieľom obsadiť zastupiteľské orgány. Žalovaný sám sa označil aj za osobu, ktorá píše a zverejňuje rôzne úvahy od krátkych statusov až po stredne dlhé formy, natáča reportáže a komentáre. Na tieto ciele využíva informačné kanály žalovaného, ako aj spravodajské weby prevádzkované samostatnými vydavateľmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Súd preto mal za to, že žalovanému pri informovaní o veci verejného záujmu, ktorým bolo i hospodárenie s verejnými prostriedkami žalobcom, a teda pri informovaní o veci verejného záujmu, prináležalo privilegované postavenie, súčasťou ktorého je aj možnosť používať určitú mieru preháňania a provokácie; z čoho vyplýva i vyššia miera ochrany výrokov žalovaného. Žalobca je právnickou osobou, poskytovateľom verejného zdravotného poistenia, štátnou poisťovňou s účasťou štátu 100%, ktorej hospodárska strata je krytá verejnými zdrojmi štátu a ktorej kritika hospodárenia bola predmetom sporných videí žalovaného,ktorý vstúpil tak do verejného priestoru , stal sa súčasťou kontroly výkonu verejnej moci, z ktorého dôvodu musí aj on sám preukázať i vyššiu mieru tolerancie a strpieť vyššiu mieru záujmu o jeho osobu v súvislosti s informovaním verejnosti týkajúcim sa jeho angažovania vo veciach verejného záujmu. Prejavy žalovaného týkajúce sa verejného záujmu disponujú preto najsilnejšou prezumpciou ochrany; zvlášť pokiaľ ide o hodnotiace úsudky. Žalobca si musel byť vedomý, že s jeho činnosťou bude spojený aj oprávnený záujem verejnosti na informácie, a preto sú hranice akceptovanej kritiky širšie, pokiaľ informovanie verejnosti vedie k vyvolaniu všeobecne prospešnej diskusie vo veciach verejného záujmu.
38. Z vykonaného dokazovania súd posúdil konanie žalovaného, ktoré podľa tvrdenia žalobcu zasahuje do jeho dobrej povesti, za hodnotiace úsudky napriek tomu, že žalobca ich považoval za skutkové tvrdenia.
39. Skutkové tvrdenie sa má opierať o fakt, t. j. objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania. Pravdivosť takého tvrdenia je overiteľná. Ak zásah spočíval v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Naopak, subjektívne hodnotiace úsudky požívajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako výroky, ktoré majú charakter skutkových tvrdení. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácií, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky. Treba teda rozlíšiť, či ide o kritiku prípustnú alebo o kritiku, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na dobrú povesť.
40. V danej súvislosti, tak ako už súd uviedol, súd vyhodnotil výroky vyrieknuté žalovaným na citovaných portáloch žalovaného, resp.weboch tretích osôb za hodnotiace úsudky žalovaného ohľadne danej problematiky, ktorá v danom období po parlamentných voľbách do Národnej rady SR, resp. v covidovom období najviac medzi verejnosťou rezonovala. Tá sa dotýkala v danom období predovšetkým oblasti zdravotníctva. V tejto súvislosti potom žalovaný, ako aktívny politik a predseda jednej z politických strán v SR, sa aktívne zaujímal i o danú problematiku a považoval za nevyhnutné verejnosť informovať
o hospodárení žalobcu a jeho praktikách v danom období, ako napr. vyplácanie vysokých odmien vybraným zamestnancom, ako nominanti OĽANO vo vedení žalobcu pokračujú v praxi zlatých padákov, o politických čistkách u žalobcu, o najímaní brigádnikov nominantmi OĽANO, o klientelizme a o hospodárení členov a nominantov hnutia OĽANO v rozpore s dobrými mravmi, resp. i v rozpore s vlastným programovým vyhlásením vlády. V daných výrokoch použil aj určitú mieru preháňania a provokácie keď uviedol, že daný nominanti / t.j. i vedenie žalobcu/ šafária, kradnú, tunelujú, rozdávajú státisícové odmeny, kým ľudia na uliciach zničení protipandemickými opatreniami nemajú z čoho žiť, kým sestričky v zdravotníctve dávajú výpovede, pretože sa tam už nedá vydržať a v týchto podmienkach sa nedá pracovať. Žalobca uvedené výroky považoval za skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca síce popieral obvinenia žalovaného z neštandardného alebo účelového postupu v rámci pracovnoprávnych vzťahov, ktoré však iba všeobecne označil za súladné so Zákonníkom práce podľa § 76 a Kolektívnej zmluvy platnej pre príslušný kalendárny rok. Uvedené všeobecné popretia zo strany žalobcu ostali nepreukázané, a preto súd rovnako dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu o súlade jeho postupu so ZP a kolektívnou zmluvou nemal na základe akých listinných dôkazov overiť. Vyplácanie odmien, ukončovanie pracovných pomerov ,prijímanie nových zamestnancov atď. však nevylúčil a teda žalovaným tvrdené výroky podľa súdu účinne nepoprel v zmysle jeho podaní, čo súd považoval za skutkový podklad pre posúdenie žalovaným následne vyslovené výroky , ako hodnotiaci úsudok v závere videa... Žalovaný pritom výroky, ktoré učinil v daných videách na informačných kanáloch žalovaného nerozporoval, ale poukázal , že žalobca ich neuviedol v žalobe celé, výroky vytrhol z kontextu, pričom žalovaný v závere vyhodnotil tieto svoje tvrdenia tvoriace skutkový podklad, o čom svedčia jeho výroky v tom smere, že“ toto musí skončiť, očakávame, že premiér toto nechutné eldorádo obratom ukončí a ľudí zodpovedných za toto šafárenie potrestá. Inak stráca akékoľvek právo kritizovať predchádzajúcu zlodejskú garnitúru. Slovensko si zaslúži lepšiu a profesionálnejšiu vládu“. Súd má preto za to, že žalovaný svojimi vyjadreniami a poukazom na celý obsah videa prezentovanom na informačných kanáloch žalovaného ako i tretej osoby, zaujal k veci vecnú kritiku, ktorá vychádza z určitých skutkových podkladov, na základe ktorých vyhodnotil zodpovedajúce hodnotiace úsudky a nejde o fakty, ktorých pravdivosť by musel preukazovať. Súd preto navrhnuté dôkazy žalovaným k tejto skutočnosti nevykonal.
41. Súd posudzoval aj spôsobilosť sporných videí zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, pričom z ich celkového vyznenia a celkového obsahu súd nepovažoval za určujúce to, či sa ako nepravdivé preukázali niektoré z celkového kontextu žalobcom vyselektované tvrdenia alebo vety, ale či v záujme zachovania slobody prejavu sú tieto výroky akceptovateľné, pokiaľ ide o informovanie širokej verejnosti o danej problematike a o postupoch vedenia v spoločnosti žalobcu. Určité zjednodušenia a nepresnosti možno akceptovať, keďže spracovaná téma mala byť zrozumiteľná aj bežnému čitateľovi. Významným je to, aby celkové vyznenie podávanej informácie žalovaným zodpovedalo pravde. Pravdivosť informácie však nemožno vnímať ako jej absolútny súlad s objektívnym právom v každej situácii a v každom časovom okamihu. Súd však vyhodnotil, že žalobcom namietané tvrdenia a hodnotiace úsudky boli žalovaným prezentované v rámci zákonom zaručenej slobody prejavu o záležitostiach verejného záujmu a ich uverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu, t. j. zásahu objektívne spôsobilému privodiť žalobcovi ujmu na jeho dobrej povesti, keď nedošlo k uverejneniu takých nepravdivých tvrdení, či neprípustných hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa osoby žalobcu a jeho hospodárenia, ktoré by presiahli rámec oprávnenej kritiky v súvislosti s verejnou kontrolou vynakladania verejných financií, keď aj forma ich verejnej prezentácie bola primeraná. Informovaním verejnosti o postupoch žalobcu nedošlo zo strany žalovaného k excesu z výkonu ním realizovaného práva kritiky, ktorý by už nebolo možné tolerovať. V danom prípade prevážil žalovaným sledovaný legitímny záujem na informovaní verejnosti vo veciach verejného záujmu nad legitímnym záujmom žalobcu na zabezpečení ochrany jeho dobrej povesti. Videá žalovaného spracúvavajú plne legitímnu tému verejného záujmu, ako je nakladanie s verejnými finančnými zdrojmi, čo je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutné, aby sa pri čerpaní týchto prostriedkov postupovalo s odbornou starostlivosťou, efektívne a tak, aby to nevyvolávalo pochybnosti o korektnosti čerpania. K uvedenej problematike sa rovnako vyjadril i Najvyšší súd SR v rozhodnutí 4Cdo 212/2007 zo dňa 23. 09. 2009, keď v odôvodnení uznesenia uviedol „Vo všeobecnej rovine dovolací súd súhlasí s odvolacím súdom v tom, že pri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, že sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné,
ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce závery a že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne, teda aj tlačou vyslovovať svoje názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti, v ktorej má účasť aj štát. Súd navyše konštatuje, že z obsahu uvedených uverejnených videí žalovaným na informačných kanáloch citovaných žalobcom, nevyplýva ani tak neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu ako kritiku nominantov politického hnutia OĽANO, ktorí boli dosadení do orgánov žalobcu. Žalovaný svojimi vyjadreniami preto smeroval kritiku najmä na konkurenčný politický subjekt v rámci politického súperenia, ktorý by mal tieto ním pomenované javy napraviť.
42. Žalovaný vo svojich vyjadreniach rovnako poukazoval, že ochranu dobrej povesti a dobrého mena môže požívať len osoba, ktorá túto dobrú povesť v čase neoprávneného zásahu do jej práv požíva. Dobrú povesť právnickej osoby môžeme teda charakterizovať ako čestnosť, svedomitosť, charakternosť konania, spoľahlivosť a pod. Dobrá povesť právnickej osoby taktiež predstavuje odbornosť, vážnosť, spoľahlivosť a istotu v konaní a v dodržiavaní či plnení obchodných záväzkov prostredníctvom štatutárnych orgánov právnickej osoby alebo jej zamestnancov. Súčasná platná právna úprava dobrú povesť právnickej osoby len predpokladá. Nazýva sa to tzv. zákonnou domnienkou a platí dovtedy, pokiaľ táto povesť právnickej osoby sa nespochybní alebo nezmení na zlú povesť. Žalovaný poukázal na stratové hospodárenie žalobcu v danom období, o čom predložil i dôkaz z verejne dostupného zdroja - Analýza hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne za obdobie rokov 2020 až 2025, z ktorého dokumentu súd zistil postupnú stabilizáciu najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku, keď z výrazných strát sa podarilo za 5 rokov vybudovať poisťovňu s vyrovnaným rozpočtom, ktorá efektívne nakladá so zdrojmi verejného zdravotného poistenia. K prelomu v hospodárení došlo až v roku 2023 a následných rokoch. Uvedeným dôkazom však súd nemal za to, že žalovaný vyvrátil zákonnú domnienku, vyššie citovanú súdom, o dobrej povesti žalobcu v čase napádaného konania žalovaného žalobcom , pričom súdu ani stranám sporu neboli známe žiadne rozhodnutia súdov, ktoré by túto zákonnú domnienku o dobrej povesti žalobcu vyvrátili. Súd preto sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že by v prípade preukázania neoprávneného zásahu žalovaným by nemohol svojím zásahom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Stratové hospodárenie v danom období rokov 2020, 2021, 2022 samotný žalobca nepoprel a odôvodnil ho vyššou dynamikou výdavkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti najmä z dôvodu doliečovania poistencov v postcovidovom období. Aj napriek tejto skutočnosti bol žalobca podľa neho v dobrej finančnej kondícii a poskytovaná zdravotná starostlivosť bola zabezpečená adekvátnymi zdrojmi. Stratové hospodárenie možno považovať len za jeden z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť dobrú povesť žalobcu, avšak vzhľadom na predmet činnosti žalobcu, za nedostačujúci na to, aby súd mohol podľa neho posudzovať dobrú/zlú povesť žalobcu. Súd uvedenú otázku vznesenú žalovaným ohľadne existencie dobrej povesti žalobcu posudzoval len podľa tých listinných dôkazov, ktoré sa týkali predmetného obdobia do podania žaloby, na ostatné stranami sporu predložené listinné dôkazy neprihliadal, keďže tieto listinné dôkazy nemali vplyv na výroky učinené žalovaným vo videách zverejnených žalovaným v septembri 2021. Aj žalobca na uvedené rovnako poukázal v podaní zo dňa 04. 09. 2023. Vzhľadom k neexistencii rozhodnutia súdu, resp. iného orgánu ohľadne neexistencie dobrej povesti žalobcu, túto skutočnosť nemôžu preukazovať ani ďalšie listinné dôkazy predložené žalovaným k podaniu zo dňa 19. 09. 2023. Súd rovnako za nepreukázané považoval i tvrdenia žalobcu o tom, že politicky motivované vyjadrenia žalovaného mohli mať za následok úbytok poistencov, čím mu vznikla ujma v podobe poistného, keďže v konaní bol preukázaný opak – vyjadrenie žalobcu z 22.11.2021 na web. stránke žalobcu o historickom úspechu v počte nových poistencov. Súd na základe vyššieuvedeného nemal preukázané kumulatívne splnenie podmienok pre vyhovenie žaloby t.j. vyhodnotenie konania žalovaného ako neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, so vznikom ujmy , ktorá by mala zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, ani príčinnú súvislosť a preto súd žalobu zamietol. Vyjadrenia žalovaného vyrieknuté vo videách na informačných kanáloch sledovali účel a to preskúmanie hospodárenia žalobcu s verejnými prostriedkami a nepresiahli mieru primeranosti a dovolenosti hodnotiacich úsudkov a použitých výrazových prostriedkov, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Preto súd rozhodol tak, ako vyššie uviedol.
43. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.