Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-113-2025.pdf
PDF · 97.97 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/113/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ K. I., narodená XX.XX.XXXX a 2/ I. I., narodená XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti matky: U. O., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX V., právne zastúpená advokátkou JUDr. Ľubou Berezňaninovou, so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov a otca: B. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX F. - G., právne zastúpený Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, o určenie výživného, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/281/2022-384 zo dňa 18.06.2025, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/281/2022-441 zo dňa 13.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Mení rozsudok vo výrokoch I., II., IV. v spojení s opravným uznesením tak, že schvaľuje uzavretú rodičovskú dohodu v tomto znení:
Otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletej K. od 09.11.2022 do 02.04.2026 sumu 300 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaca vopred k rukám matky a na výživu maloletej I. od 09.11.2022 do budúcna vo výške 300 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaca vopred k rukám matky.
II. Dlžné výživné na maloletú K. za obdobie od 09.11.2022 do 02.04.2026 vo výške 1.107 eur a na maloletú I. za obdobie od 09.11.2022 do 13.05.2026 vo výške 3.800 eur sa otec zaväzuje zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 300 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 15.06.2026. V prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas nastáva splatnosť celého dlhu.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je určenie výživného zo strany otca pre maloleté deti .
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„„I. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu za obdobie od 9.11.2022 do 31.8.2024 pre mal. K. I., nar. X.XX.XXXX, sumou 250 Eur mesačne a pre mal. I. I., nar. X.X.XXXX, sumou 180 Eur mesačne, od 1.9.2024 do 30.4.2025 pre mal. K. sumou 270 Eur mesačne a pre mal. I. sumou 200 Eur mesačne
a od 1.5.2025 pre mal. K. sumou 320 Eur mesačne a pre mal. I. sumou 280 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
II. dlžné výživné za obdobie od 9.11.2022 do 30.6.2025 pre mal. K. vo výške 300 Eur a pre mal. I. vo výške 360 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti rozsudku,
III. konanie o úpravu styku otca s mal. deťmi v y l u č u j e na samostatné konanie,
IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.““
3. Súd vec posúdil podľa § 62 ods. 1-5; § 75; § 76; § 77 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o rodine“ alebo „ZR“).
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).
5. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Pri nevyhnutných a oprávnených potrebách maloletých detí konštatoval ich oprávnené potreby vo vzťahu k oblečeniu, strave, obuvi , školských potrieb , drogérie a kozmetiky. Od septembra 2024 K. začala štúdium na W. G.S. v V., I. nastúpila na P. stupeň základnej školy do X. ročníka, obe sú alergičky, mladšia dcéra nosí zubný preparát, za ktorý matka uhradila doposiaľ 768,90 €. Pri možnostiach a schopnostiach otca zistil, že má príjem z inej než závislej činnosti prevažne v oblasti poľnohospodárstva, okrem toho je starostom Obce F.. Z peňažných denníkov, ktoré súdu predložil, súd zistil jeho príjmy na bankovom účte vo výške 115.975,96 € a výdavky 79.856,32 €. Za rok 2023 boli jeho príjmy podľa peňažného denníka na bankovom účte vo výške 68.845,21 € a výdavky boli vyššie ako príjem, a to 91.463,40 €, okrem toho poberá invalidný dôchodok 302 € mesačne. Na strane matky zistil, že je aktuálne práceneschopná, spočiatku bola nezamestnaná, poberala iba prídavky na deti a mala príjem z občasných brigádnických prác vo výške minimálnej mzdy. Následne sa zamestnala na základnej škole ako kúpeľníčka pri bazénoch, kde pracovala 3 mesiace, jej priemerný čistý mesačný príjem bol 1.047,26 €. Aktuálne poberá nemocenskú dávku okolo 460 € mesačne.
6. Pri porovnaní príjmov na strane oboch rodičov súd uzavrel, že jednoznačne príjem na strane otca je vyšší, pričom podľa daňového priznania za rok 2022 mal príjmy z podnikania 179.104,89 €, čo predstavuje príjmy 14.925 € mesačne. Z peňažného denníka za rok 2022 súd zistil príjmy v hotovosti na bankovom účte spolu 249.447,79 €, čo v prepočte na 12 mesiacov predstavuje 20.787,32 € mesačne. Podľa peňažného denníka v roku 2023 sa jeho príjmy z podnikania znížili, napriek tomu, že aj v tomto roku dostal štátne dotácie 4.629,36 € a 1.543,12 €. Aj napriek tomu, že otec poukázal na svoj zlý zdravotný stav, práceneschopnosť, ako aj skutočnosť, že v podnikaní mu vypomáha syn, jeho príjem je vyšší ako príjem matky, u ktorej súd započítal osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorú nie je možné finančne vyčísliť. Zároveň je otec vlastníkom nehnuteľností, ktoré obhospodaruje, vlastní dve osobné motorové vozidlá a vykonáva prácu starostu, z čoho má príjem, ktorý však prerušila práceneschopnosť. Pri porovnaní príjmov otca za roky 2022, 2023, 2024 a 2025 mal súd preukázané, že tieto príjmy sa čiastočne zvýšili v roku 2024 v období, keď otec podnikal, zároveň poberal invalidný dôchodok a vykonával aj funkciu starostu obce. Aj napriek práceneschopnosti mu vyplácali nemocenskú dávka od 800 € do 1.000 € priemerne mesačne, čo v podstate predstavuje príjem, aký má v rámci svojho podnikania.
7. Súd rozhodoval o výživnom za obdobie od 9.11.2022, pričom obdobie, v ktorom súd určoval výživné, rozdelil na tri časové úseky. Súd považoval výživné 250 € pre maloletú K. mesačne pre staršiu dcéru a 180 € mesačne pre maloletú I. za primerané. V období od 1.9.2024 do 30.4.2025 súd určil výživné pre maloletú K. 270 € mesačne a pre maloletú I. 200 € mesačne.
III. Obsah podaných odvolaní a vyjadrení k odvolaniu
8. Otec podal odvolanie proti výrokom I. a II. V odvolaní poukázal na to, že súd nezohľadnil v konaní jeho individuálny zdravotný stav, nesprávne zistil jeho majetkové pomery, keď ako základ na posúdenie
príjmov použil peňažný denník namiesto daňového priznania, pričom do príjmu zahrnul aj položky, ktoré príjem v skutočnosti nepredstavujú. Následne určil výšku jeho mesačného príjmu približne 3 000 eur, čo je v rozpore s realitou. Peňažný denník ako účtovný doklad nie je určujúcim dokumentom na účely zistenia skutočného príjmu fyzickej osoby - podnikateľa. Na tento účel slúži predovšetkým daňové priznanie. Výživné určené podľa tabuľky by teda prekročilo jeho reálnu disponibilitu a viedlo by k nerovnováhe v postavení rodičov pri výkone ich povinností. Výživné preto nemá byť zvyšované nad rámec objektívnych možností otca, ale má byť primerané a spravodlivé. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a priznať výživné pre maloletú K. v sume 250 € a pre maloletú I. 180 € mesačne.
9. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka z dôvodu, že súd prvej inštancie nesplnil úlohu, ktorú mu určil odvolací súd v predošlom zrušujúcom uznesení. V tejto súvislosti uviedla, že je potrebné poznamenať, že pokiaľ otec vlastní pôdu, ktorú obhospodaruje, niet dôvodu, aby veľkú časť jeho výdavkov tvorili výdavky na úhrady nájomného za pôdu, ktorú obhospodaruje. Rovnako potom platí, že otec má objektívne príjem z 3 zdrojov. Skutočnosť, že príjem z funkcie starostu nahradil príjem z dávky nemocenského poistenia, je pre posudzovanie výšky príjmu na účely určenia výšky výživného nepodstatná. Skutočnosť, že sa súdu, napriek zadaniu v uznesení odvolacieho súdu, nepodarilo zistiť konkrétnu výšku otcovho príjmu z podnikateľskej činnosti, nemôže byť na ujmu detí. Matka pritom opakovane upozorňovala na to, že otec ani do vyhlásenia súdu, ktorým ukončil dokazovanie, nepreukázal konkrétnu výšku svojho príjmu z podnikateľskej činnosti, preto navrhovala, aby súd aplikoval zákonnú fikciu podľa § 63 ods. 1 ZR, k čomu ako dôkaz pripojila podanie z 2.2.2025. Napriek vyššie uvedenému súd sa možnosťou aplikácie § 63 ods. 1 ZR vôbec nezaoberal a ani sa k tejto možnosti nijako nevyjadril. Matka opakovane namieta, že otec si pravidelne uplatňuje daňový bonus na obe deti, pričom finančné prostriedky, ktoré takto získa dcéram neposkytuje, a to ani v naturáliách. Jediné čo uhrádza je bežné výživné 430 € mesačne na obe deti, preto matka žiada, aby odvolací súd zaviazal otca na vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré otec získa uplatnením daňového bonusu (o sumu, o ktorú sa mu tým kráti daň z príjmu), v prospech detí, t. j. k rukám matky. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok v zmysle jeho odvolacieho návrhu.
10. K námietkam otca týkajúcim sa výšky súdom určeného výživného na obe maloleté deti, matka v celom rozsahu odkazuje na svoju skutkovú i právnu argumentáciu obsiahnutú v ňou podanom odvolaní.
11. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že jej tvrdenie, že dlhodobo neprejavoval záujem o úpravu styku a že jeho návrh je oneskorený a účelový, je zavádzajúce. Deti sú v úzkom výchovnom prostredí matky, ktorá má rozhodujúci vplyv na formovanie ich postoja k otcovi. Ak dnes dcéry prejavujú rezervovaný postoj, ide o dôsledok absencie podpory zo strany matky a nie o prirodzený nezáujem. Tvrdenie, že otec úmyselne zahmlieva svoje príjmy a znižuje ich výšku, nie je pravdivé, predložil všetky dostupné doklady k svojim príjmom a výdavkom, pričom nemožno automaticky aplikovať fikciu príjmu len preto, že matka spochybňuje ich výšku.
12. Matka v odvolacej duplike zotrvala na tvrdeniach o účelovom a úmyselnom zahmlievaní skutočnej výšky otcových príjmov a o tom, že jeho zdravotné problémy nemajú nič spoločné s tým, ako sa správa k dcéram a k nej ako matke.
13. Otec písomným podaním oznámil odvolaciemu súdu, že od 03.04.2026 sa maloletá K. nachádza v jeho faktickej osobnej starostlivosti.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenými osobami - účastníkmi konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie vo veci nariadil pojednávanie a po dohode účastníkov na pojednávaní dňa 14.5.2026 prijal závere, že je v záujme maloletých dieťaťa akceptovať uzavretú dohodu rodičov a upraviť pomery rodičov k ním detí v zmysle uzavretej rodičovskej dohody. Odvolací súd tak zmenil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výšky výživného zo strany otca pre maloleté deti postupom podľa ustanovenie § 388 CSP a schválil uzavretú rodičovskú dohodu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
15. Dňa 14.mája 2026 odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa pokúsil rodičov - účastníkov konania, viesť k zmiernemu riešeniu konania a dosiahnuť rodičovskú dohodu. K rodičovskej dohode medzi účastníkmi došlo, rodičia pristúpili na riešenie a urovnanie výživného vo vzťahu k maloletej K. a I. za rozhodné obdobie a u maloletej I. aj vo vzťahu do budúcna. Pri podmienkach rodičovskej dohody sa prihliadlo k obdobiu, počas ktorého je potrebné určiť výživné, oprávnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti oboch rodičov podieľať sa ich výchove. Prihliadlo sa okolnosť, že maloletá K. je od 2.4. 2026 vo faktickej osobnej starostlivosti otca na základe jej rozhodnutia. Odvolací súd mal za to, že uzavretá rodičovská dohoda je riešením zohľadňujúcim najlepší záujem maloletých detí. Obaja rodičia prezentovali pred odvolacím súdom svoju rodičovskú zodpovednosť. Obaja rodičia uzavretím rodičovskej dohody vyslali aj svojím dcéram jasný signál, že napriek dlhej dobe našli schopnosť povýšiť ich záujem a vzájomne sa dohodnúť.
16. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP, súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
17. Podľa ustanovenia § 118 CMP, súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
18. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa ustanovenia § 36 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
23. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
24. Podľa § 28 zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy na to, aby sa deti mohli dostatočne
rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti voči svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na všetky dôležité okolnosti, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť detí, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným stavom detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Je potrebné uviesť, že výživné na dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.
25. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto práva do kategórie práv hospodárskych a sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby štátna moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna pomoc poskytovala tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá zaistenie materiálnych a nemateriálnych (citových, psychosociálnych, kultúrnych atď.) podmienok toho, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré vo výsledku smerujú socializácii dieťaťa.
26. Odvolací súd tak dospel po preskúmaní obsahu uzavretej rodičovskej dohody, že táto je v záujme maloletých detí , neodporuje Zákonu o rodine, a tak uzavretú rodičovskú dohodu schválil na pojednávaní dňa 14. mája 2026. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
28. Odvolací súd na záver pripomína, že „dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti.“ (Jürgen Rudolf).
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).