Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-2290-2025.pdf
PDF · 117.76 KB
No categories available
22Ek/2290/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpená: Advokátska kancelária Martin Pohovej, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 53 796 802, proti povinnému: Fischback s.r.o. (predtým WOODPROCESSING s.r.o.), so sídlom Pekná cesta 2459/19, 831 52 Bratislava-Rača, IČO: 50 093 339, právne zastúpený: Cíbik Legal s.r.o., so sídlom Seberíniho 6C, 821 03 Bratislava, IČO: 54 256 160, o vymoženie pohľadávky vo výške 83.600 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 126EX 1095/25 u súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom Exekútorského úradu v F., G. X, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2290/2025 zo dňa 04.02.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 22Ek/2290/2025 zo dňa 04.02.2026 z a m i e t a .
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 383,90 eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.08.2025 domáhala od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 83.600 Eur s príslušenstvom, a to na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 319/2025 Nz 36324/2025 NCRls 37021/2025, spísanej dňa 19.08.2025 na notárskom úrade JUDr. Martiny Košťálikovej, notárky so sídlom v Bratislave II, Páričkova 24. Poverením zo dňa 02.10.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová so sídlom Exekútorského úradu v Šali, Javorová 7, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 126EX 1095/25.
2. V predmetnom konaní podal povinný návrh na zastavenie exekúcie dôvodiac skutočnosťou, že oprávnená ako konateľka povinného v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti a rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 18.08.2025, dňa 19.08.2025 bez toho, aby si vyžiadala predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia v rozpore so záujmami spoločnosti podpísala uznanie dlhu s exekučným titulom v neprospech spoločnosti sama voči sebe, teda pri existencii konfliktu záujmov.
3. Uznesením sp. zn. 22Ek/2290/2025 zo dňa 04.02.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí (k prevodu finančných prostriedkov) nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Podľa
§ 121 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločník alebo osoba podľa § 67c ods. 2 môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. V Obchodnom zákonníku je možné nájsť zákaz poskytnutia pôžičky spoločnosti s ručením obmedzeným v hotovosti v prípade presne vymedzených osôb. Uvedené osoby môžu poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytnú inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa ustanovenia § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka ide o tieto osoby: spoločník, člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady, ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu, tichý spoločník, osoba blízka týmto osobám. Z toho vyplýva, že ak chce spoločník požičať svojej s.r.o. peniaze, je možné urobiť tak len bezhotovostne. Ak teda prevedie spoločník (majiteľ s.r.o.) peniaze zo svojho súkromného účtu na účet spoločnosti, vzniká spoločnosti záväzok voči spoločníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že pôžička konateľa (a v tomto prípade zároveň spoločníka) spoločnosti s ručením obmedzeným je bežnou praxou na preklenutie problémov spoločnosti a konateľ, resp. spoločník poskytuje pôžičku v prospech (hospodársky), v záujme spoločnosti t. j. koná v zhode so záujmami spoločnosti. Konateľ, ktorý podal návrh na zastavenie v mene spoločnosti, namietol (pri uznaní dlhu spoločnosti voči tomuto konateľovi) rozpor záujmov podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd je toho názoru, že daný rozpor je prednostne riešiteľný podľa ustanovení § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy, pričom takéto konanie v rozpore so záujmami spoločnosti môže mať podľa § 135a ods. 2 za následok zodpovednosť konateľa za škodu. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy analogické použitie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uznanie dlhu z tohto dôvodu nemožno automaticky považovať za absolútne neplatný právny úkon. Ohľadom obmedzenia konateľských oprávnení uznesením valného zhromaždenia povinného zo dňa 18.8.2025 súd uviedol, že v danom konaní nie je relevantné, nakoľko obmedzenie konateľských oprávnení nie je účinné voči tretím osobám a nevyznačuje sa v Obchodnom registri. Ako tretiu osobu možno v danom prípade kvalifikovať aj konateľa - fyzickú osobu, ktorý v pozícii veriteľa previedol na spoločnosť finančné prostriedky a má nárok na ich vrátenie od spoločnosti ako od dlžníka. Navyše, pod sp. zn. 36Cb/62/2025 je vedené na Okresnom súde Trnava konanie o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Notár v exekučnom titule osvedčil, že oprávnený dňa 18.3.2024 previedol na účet povinného sumu vo výške 70000 Eur, dňa 30.4.2025 previedol na účet povinného sumu vo výške 7000 Eur, dňa 19.5.2025 previedol na účet povinného sumu vo výške 3000 Eur a dňa 26.5.2025 previedol na účet povinného sumu vo výške 3600 Eur, t. j v súhrne sumu vo výške 83.600 Eur. Povinný tento dlh uznal a súhlasil s vykonateľnosťou exekučného titulu. Notárska zápisnica spĺňala formálne náležitosti a obsahovala právny dôvod, označenie oprávnenej aj povinnej osoby, predmet aj čas plnenia. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa náležitosti exekučného titulu z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písmena c) Exekučného poriadku, pretože v čase uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice - dlh povinného voči oprávnenej v skutočnosti neexistoval. Existencia zmlúv o pôžičke, z ktorých mal vzniknúť dlh uznaný no notárskej zápisnice, nebola preukázaná. Povinný žiadnu pôžičku od oprávneného neeviduje. Na vznik dlhu nestačí iba vyhlásenie oprávneného, že s povinným uzavrel tvrdené zmluvy o pôžičke. Notárska zápisnica preto nemohla
nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť a exekučné konanie začaté na jej podklade malo byť zastavené. Povinný už v návrhu uvádzal, že neexistujú zmluvy o pôžičke ako hmotnoprávny podklad notárskej zápisnice. Takéto zmluvy oprávnený nepredložil a ani na opakované výzvy konateľa a väčšinového spoločníka povinného. Konateľ povinného nemá o takýchto zmluvách vedomosť a žiadne také zmluvy sa nenachádzajú ani v účtovníctve povinného. Oprávnený ako konateľ povinného nebol oprávnený uznať v mene povinného dlh voči sebe samému, pretože sa jednalo o konflikt záujmov. Dňa 18.08.2025 sa konalo valné zhromaždenie povinného, kde bolo prijaté rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy kde sa článok 10 doplnil o body 6 a 7 v znení: „Konateľka spoločnosti A. B. môže uzavrieť zmluvy a obchodné transakcie spoločnosti len do hodnoty 3000,- eur. Nad hodnotu 3000,- eur sa vyžaduje predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia. Uvedené sa vzťahuje aj na jednostranné právne úkony, najmä ručenie za spoločnosť, uznanie dlhu za spoločnosť a pod. Konateľka spoločnosti A. B. je povinná si vyžiadať predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia pri nadobúdaní alebo scudzení nehnuteľného majetku spoločnosti, prenájme nehnuteľného majetku spoločnosti, zriaďovanie vecných bremien alebo iných obmedzení na nehnuteľnom majetku spoločnosti“. Oprávnená ako konateľka povinného v rozpore so spoločenskou zmluvou a rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 18.08.2025 nasledujúci deň, t.j. 19.08.2025 bez toho, aby si vyžiadala predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia a zároveň v rozpore so záujmami povinného podpísala uznanie dlhu s exekučným titulom v neprospech povinného sama voči sebe, teda pri existencii konfliktu záujmu. Uznanie dlhu a súhlas s exekúciou v prospech oprávneného nemohlo byť vykonané platne aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keď oprávnená zneužila svoju funkciu konateľky pre vlastný prospech. Notárska zápisnica nie je prejavom autonómnej vôle subjektov súkromného práva, nakoľko je preukázaná existencia konfliktu záujmov oprávnenej na jednej strane a povinného za ktorého konala oprávnená v rozpore s oprávneniami konateľa, na strane druhej. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé kedy mal vzniknúť medzi oprávnenou a povinným právny vzťah založený zmluvou o pôžičke. Na preukázanie tejto skutočnosti nemôže byť postačujúce iba vyhlásenie oprávnenej, nakoľko toto nie je dôkazom o reálnom odovzdaní a prijatí pôžičky ani dôkazom prejavenej vôle oprávnenej a povinného smerujúce k vzniku právneho úkonu, ktorým má byť zmluva o pôžičke. Samotná skutočnosť že oprávnená vkladala na účet povinného finančné prostriedky neznamená, že medzi nimi vznikol právny vzťah z tejto zmluvy o pôžičke. Súd v napadnutom uznesení taktiež neuviedol žiadne odôvodnenie, k akému zisteniu dospel ohľadom obsahu zmlúv o pôžičke, o ktorých oprávnená ako konateľka povinného vyhlásila že boli uzatvorené. Povinný poukázal na skutočnosť, že oprávnená je nielen konateľom ale aj spoločníkom povinného, a preto samotný prevod peňazí na účet povinného sám osebe nie je dôkazom o existencii zmluvy o pôžičke ani o existencii prejavu vôle, obsahom ktorého by mala byť povinnosť povinného vrátiť peniaze oprávnenej. Oprávnená ničím nepreukázala, že peniaze vkladala na účet povinného titulom pôžičky. Povinný poukázal na skutočnosť, že jeho spoločníkmi a konateľmi sú od augusta 2002 A. B., t.j. oprávnená a G. H.. Uvedené osoby boli do 10.01.2025 spoločníkmi a konateľmi aj v spoločnosti ktorá mala do 10.01.2025 obchodné meno J&L visible s.r.o. IČO: 1875047, pričom jej aktuálne obchodné meno je LONSGROUP s.r.o. Bolo zaužívanou praxou, že v prípade, ak spoločníci povinného alebo spoločnosť J&L visible s.r.o. poskytovali povinnému pôžičku, tak to uviedli v informácii pre príjemcu v príkaze na úhradu, ktorým dochádzalo k poskytnutiu pôžičky. Ako dôkaz predložil výpis z účtu povinného za obdobie od 01.03.2024 do 31.03.2024, ktorým preukazuje, že v prípade, ak spoločník a konateľ povinného požičiaval povinnému peniaze, tak túto skutočnosť uviedol v informácii pre príjemcu. Tak tomu bolo aj v prípade, keď peniaze povinnému požičiavala spoločnosť J&L visible s.r.o. Uvedené skutočnosti sú zrejme z operácií zo dňa 07.03.2024 pri vklade 10.000,- eur, ktorý vložil, pričom vo výpise z účtu je uvedená pôžička. Taktiež z operácie zo dňa 14.03.2024 pri vkladaní 90.000,- eur, ktorý vložila spoločnosť J&L visible s.r.o., pričom vo výpise z účtu je uvedená pôžička – olepovačka“. Z výpisu z účtu povinného za obdobie od 01.03.2020 do 31.03.2024 je zrejmé, že v prípade peňažných prostriedkov, ktoré vložila na účet povinného oprávnená dňa 19.03.2024 vo výške 70.000 eur nie je uvedená žiadna informácia pre príjemcu, čím je preukázané, že tento vklad nepredstavoval pôžičku. Rovnako nie je uvedená žiadna informácia pre príjemcu ani pri vklade peňažných prostriedkov, ktoré vložila na účet povinného oprávnená dňa 19.05.2025 vo výške 3000 eur, dňa 26.05.2025 vo výške 3600 eur, čím je preukázané, že ani tieto vklady nepredstavovali pôžičku. Súd v napadnutom uznesení ďalej neuviedol žiadne odôvodnenie, čím mal za preukázané skutočné odovzdanie peňazí povinnému titulom pôžičky a kedy k odovzdaniu peňazí malo reálne dôjsť. Povinný neeviduje, že by do dňa 18.03.2024 boli titulom pôžičky odovzdané peňažné prostriedky od oprávnenej vo výške 70.000 eur. Na výpise z účtu povinného je uvedený bezhotovostný vklad od oprávnenej až dňa 19 -teho, prečo pri tomto vklade sa neuvádza, že by sa malo jednať o pôžičku. Súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s podstatnou argumentáciou povinného o neexistencii zmlúv o pôžičke.
Súd ďalej nesprávne právne posúdil vklady oprávnenej na účet povinného ako pôžičku, pričom v uznesení neuviedol žiadne odôvodnenie, čím mal za preukázanú prejavenú vôľu od oprávnenej a povinného smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičky. Súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma. Samotný prevod peňazí z účtu spoločníka
- oprávnenej na účet spoločnosti povinného nezakladá záväzok spoločnosti vrátiť vložené peniaze, pretože takýto vklad môže byť na účet spoločnosti vložený aj titulom darovania. Preto je potrebné skúmať obsah prejavenej vôle, pričom v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené, nebola preukázaná vôľa oprávnenej ani povinného založiť právny vzťah, z ktorého by povinnému vyplývala povinnosť vrátiť oprávnenej vložené peniaze. Povinný ďalej poukázal na uznesenie NS ČR zo dňa 16.12.2014 sp. zn. 30Cdo 995/2014, „Notářsky zápis se svolením k vykonatenosti je přitom takovým titulem pro výkon rozhodnutí (exekuci), ktorý sám o sobě oprávněnému nezakladá právni dvod pro Přijetí vymáhaného plnění, nemá-li oprávněný na vymáhané plnění podle hmotného práva nárok, nelze takové vymáhaní považovať za přípustné a je duvodem k zastavení výkonu rozhodnutí (exekuce) postupem podle § 268 ods. 1 o.s.ř..“ Povinný ďalej namieta záver súdu v napadnutom uznesení, v zmysle ktorého mala oprávnená poskytnúť povinnému pôžičku na preklenutie problémov spoločnosti. Nič také nebolo preukázané ani tvrdené, a preto povinný namieta, že uvedené závery súdu nemajú oporu v dôkazoch ani v tvrdeniach strán a z odôvodnenia uznesenia vôbec nevyplýva, na základe čoho k nim súd prvej inštancie dospel. Povinný predložil ako dôkaz prehľad tržieb a zisku povinného za roky 2020 – 2024, z ktorých je zrejmé, že povinný v roku 2024 dosiahol najvyššie tržby a najvyšší zisk v celej svojej histórií a preto závery súdu prvej inštancie nemajú žiadne reálne základy. Povinný ďalej namietal, že súd neaplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo preukázané, že oprávnená ako konateľka povinného zneužila svoju funkciu, aby zvýhodnila seba, teda jej konanie nemôže požívať právnu ochranu. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že obmedzenie konateľských oprávnení uznesením valného zhromaždenia povinného zo dňa 18.08.2025 nie je relevantné, nakoľko obmedzenie konateľských oprávnení nie je účinné voči tretím osobám a nevyznačuje sa v Obchodnom registri. Ako tretiu osobu možno v danom prípade kvalifikovať aj konateľa- fyzickú osobu, ktorý v pozícii veriteľa previedol na spoločnosť finančné prostriedky a má nárok na ich vrátenie od spoločnosti ako od dlžníka. Povinný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že konateľ povinného je vo vzťahu k povinnému treťou osobou. Súd prvej inštancie neuviedol žiadnu úvahu, na základe ktorej k takému záveru dospel, a preto povinný považuje tento záver súdu za nelogický a nepreskúmateľný. Povinný má za to že konateľ a spoločník povinného nie je vo vzťahu k povinnému treťou osobou, a preto sa na neho uznesenie valného zhromaždenia povinného zo dňa 18.08.2025 musí vzťahovať, a teda sa vzťahuje aj na oprávnenú ako spoločníčku a konateľku povinného. Naviac povinný uviedol, že Okresný súd Trnava pod sp. zn. 36Cb/62/2025 rozsudkom zo dňa 04.02.2026 žalobu oprávnenej o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia (zo dňa 18.08.2025) zamietol. Z hľadiska posúdenia materiálnej vykonateľnosti zápisnice nemôže byť postačujúce, že notár osvedčil, že oprávnená previedla na účet povinného finančné prostriedky v celkovom obnose 83.600 eur. Samotný prevod peňazí od spoločníka v prospech spoločnosti, ktorej je spoločníkom nezakladá právny vzťah zo zmluvy o pôžičke. Súd sa preto mal zaoberať tým, či existoval dlh, ktorý by bolo možné uznať do notárskej zápisnice a svoje závery mal riadne odôvodniť, nakoľko sa jednalo o podstatnú otázku pre posúdenie toho, či notárska zápisnica mohla nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá otázka bola pre posúdenie návrhu kľúčová.
5. Oprávnená sa k sťažnosti povinného písomne vyjadrila, vo svojom stanovisku uviedla, že považuje napadnuté uznesenie za vecne aj právne správne a vyčerpávajúco odôvodnené. Povinná v sťažnosti neuviedla žiadne relevantné dôvody pre zastavenie exekúcie. Oprávnená považuje podanú sťažnosť len za prostriedok získavania času povinnou, keďže jej návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. Všetky námietky povinnej smerujú výlučne k povahe a obsahu exekučného titulu. Takéto námietky však nie sú z pohľadu ustanovenia § 61k Exekučného poriadku relevantné.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa ust § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. S poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:
15. V prvom rade k argumentácii povinného, že právny dôvod (titul) poskytnutia finančných prostriedkov oprávnenou povinnému nie je známy a teda mohlo ísť o dar a nie pôžičku, nakoľko uskutočnený prevod bol realizovaný bez zadania účelu platby súd udáva, že rovnako ako nebol uvedený účel platby „pôžička“ nebol uvedený ani účel platby „dar“ (s výnimkou finančnej čiastky 7.000 eur, kde je poznámka pre príjemcu „pôžička spoločníka“). Skutočnosťou zostáva a túto povinný nespochybnil, že oprávnená v prospech účtu spoločnosti previedla finančný obnos vo výške 83.600 eur. V prípade, keď došlo k uznaniu dlhu osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti povinného, ktorá osoba tento nárok oprávnenej uznala a súhlasila s vykonateľnosťou exekučného titulu, súd z takto predložených dôkazov vychádza a exekučné konanie vedie na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice. V prípade tvrdenia povinného o tom, že finančné prostriedky boli poukázané na iný účel ako pôžičky (dar), je na ňom, aby uvedenú skutočnosť a svoju argumentáciu preukázal. Uznanie dlhu obsiahnuté v notárskej zápisnici v sebe zahŕňa dôvod uznania dlhu – pôžička a jeho výšku – spolu 83.600,- eur, čím spĺňa zákonné náležitosti uznania záväzku podľa 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania; tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Vyhlásenie povinnej osoby, že svoj dlh zo zmlúv o pôžičke uznáva čo do dôvodu, základu aj výšky obsiahnuté v notárskej zápisnici tak zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Vyvrátenie tejto domnienky je na dlžníkovi – povinnom, na ňom spočíva dôkazné bremeno, že dlh, záväzok v čase uznania neexistoval.
16. Právne relevantnou otázkou je otázka konania v mene povinného a účinky tohto konania vo vzťahu k tretím osobám.
17. Súd mal v danom prípade preukázané, že dňa 18.08.2025 sa konalo u povinného valné zhromaždenie. Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 18.08.2025 vyplýva, že došlo k prijatiu článkov 6 a 7 spoločenskej zmluvy, na základe ktorých: konateľka spoločnosti A. B. môže uzavrieť zmluvy a obchodné transakcie spoločnosti len do hodnoty € 3000 hodnote € 3000 sa vyžaduje
predchádzajúci súhlas valného zhromaždenie. Uvedené sa vzťahuje aj na jednostranné právne úkony, najmä ručenie za spoločnosť, uznanie dlhu za spoločnosť a pod. Konateľka spoločnosti A. B. je povinná si vyžiadať predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia pri nadobúdaní alebo scudzení nehnuteľného majetku spoločnosti, prenájme nehnuteľného majetku spoločnosti, zriaďovanie vecných bremien alebo iných obmedzení na nehnuteľnom majetku spoločnosti“.
18. S poukazom na uvedenú zmenu spoločenskej zmluvy prijatú formou uznesenia valného zhromaždenia povinného dňa 18.08.2025 v zmysle ust. § 141 Obchodného zákonníka nemala oprávnená v čase spísania notárskej zápisnice oprávnenie bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia v mene povinného uznať dlh a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Žaloba oprávnenej o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 18.08.2025 bola rozsudkom Okresnom súde Trnava sp. zn. 36Cb/62/2025 zo dňa 04.02.2026 zamietnutá, preto sa má naďalej za to, že pokiaľ nebude žalobe právoplatne vyhovené, považuje sa predmetné uznesenie valného zhromaždenia povinného za platné.
19. Súd sa však v danom prípade zhoduje s názorom vyššieho súdneho úradníka, že obmedzenie konateľských oprávnení nie je účinné voči tretím osobám (ust. § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sú síce pre konateľa záväzné dňom ich prijatia (ak v nich nie je uvedený neskorší dátum účinnosti), majú však len interný charakter, preto porušenie tohto obmedzenia navonok pri konaní spoločnosti jej konateľom hoc aj s ním samotným ako iným (odlišným) subjektom práva – fyzickou osobou nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Súd poukazuje na ust. § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Z uvedeného a contrario vyplýva, že ak je pôsobnosť štatutárneho orgánu obmedzená inak – napr. uznesením valného zhromaždenia, jej prekročením, konaním štatutárneho orgánu nad jej rámec, avšak stále v rozsahu zverenom zákonom (vyplývajúcom zo zákona), resp. dokonca nad jeho rámec v rozsahu, v akom zákon umožňuje štatutárnemu orgánu zveriť jeho pôsobnosť, bude takéto konanie štatutárneho orgánu podnikateľa zaväzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na odbornú literatúru: „Obchodný zákonník zároveň vo vzťahu k tvorbe vôle podnikateľa
- právnickej osoby a jej prejavu navonok dopĺňa pravidlo, že spoločnosť nebude zaväzovať právny úkon, ktorým štatutárny orgán prekročil svoju pôsobnosť zákonom obmedzenú (t. j. nie je stanovami, spoločenskou zmluvou a pod., ale zákonom)...Pri ostatných obmedzeniach...by musel byť právny následok neplatnosti, resp. neúčinnosti v zákone výslovne ustanovený, tak, ako je tomu v prípadoch niektorých osobitných zákonov - napr. zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. V praxi sa ako problematickejšia javí interpretácia druhej časti normy nachádzajúcej sa v § 13 ods. 3 „okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon umožňuje zveriť“. Sme toho názoru, že pod túto normu sa môže subsumovať pôsobnosť, ktorú štatutárny orgán - v špecifických vzťahoch medzi orgánmi podnikateľa (spoločnosti) pri tvorbe vôle podnikateľa – nemá, ale môže ju získať, teda zákon dovoľuje rozšírenie pôsobnosti v tomto kontexte tvorby vôle (napr. zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti predstavenstvom (§ 210 ods. 1), intervenčný nákup vlastných akcií (§ 161a ods. 4) – nedodržanie postupu sa však v tomto prípade neprejaví v neplatnosti právneho úkonu s ohľadom na osobitnú úpravu, pozri § 161 c). Ak sa v § 13 ods. 3 ustanovuje pôsobnosť štatutárneho orgánu aj pri tvorbe vôle právnickej osoby – podnikateľa, potom § 13 ods. 4 vyjadruje v plnej zhode so všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku (§ 20 ods. 1) tú skutočnosť, že obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene podnikateľa nie je účinné navonok, a to ani v prípade zverejnenia tohto obmedzenia...Podnikateľ zaviazaný z úkonu vykonaného štatutárnym orgánom, ktorý bol vykonaný v rozpore s internými pokynmi, bude mať právo na náhradu škody od štatutárneho orgánu (jeho člena), prípadne zmluvnej pokuty, prepadnutie zábezpeky a pod., v závislosti od ustanovení zmluvy o výkone funkcie.“ (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, s. 52 a 53).
20. Konanie konateľom spoločnosti v jej mene je konaním právnickej osoby ako subjektu práva a teda záväzok pojatý v notárskej zápisnici uznala právnická osoba – povinný. Konanie fyzickej osoby nie z pozície vykonávania funkcie konateľa spoločnosti, ale vo vlastnom mene ako veriteľa spoločnosti je zase konaním oprávnenej. Tá istá fyzická osoba teda mohla zároveň konať v mene povinného aj vo vlastnom mene – oprávnenej. Zostáva teda právne posúdenie otázky, či prípadný konflikt
záujmov spoločnosti a konateľa má za následok neplatnosť uznania dlhu (záväzku), či materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
21. V súvislosti s povinným namietanou skutočnosťou ohľadom konfliktu záujmov spoločnosti a konateľa spoločnosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 635/2024 zo dňa 17.12.2024, ÚS 302/2023 z 2. októbra 2024), kde ústavný súd konštatoval: „ ...pri posudzovaní spôsobu konania za právnickú osobu sa v zmysle § 72 CSP použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 13 Obchodného zákonníka ustanovenia o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Ústavný súd ďalej odkazuje na § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Z naposledy citovaného ustanovenia vyplýva tzv. povinnosť lojality, ktorá prikazuje štatutárnemu orgánu za každých okolností uprednostniť záujmy spoločnosti nielen pred vlastnými záujmami, ale aj pred záujmami len niektorých spoločníkov alebo záujmami tretích osôb. Zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva zákaz pre konateľa konať v mene spoločnosti v prípade, ak je v konflikte záujmov, práve naopak – platí, že ani takýto stret záujmov konanie v mene spoločnosti nevylučuje. Odlišnosť právnej úpravy dvoch skutkovo odlišných situácií sa prejavuje aj v právnych následkoch konania v konflikte záujmov. Kým § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka priamo zakazuje konať zástupcovi, ktorý je v konflikte záujmov so zastúpeným, je dôsledkom porušenia tejto povinnosti neplatnosť právneho úkonu. Naopak, vo vzťahu medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom právna úprava nezakazuje konateľom konať, a preto právnym následkom porušenia povinnosti lojality nie je neplatnosť právneho úkonu, ale „len“ zodpovednosť konateľa za vzniknutú škodu (pozri § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka).“
22. Sťažnostný súd je preto názoru, že porušenie obmedzenia konať v mene spoločnosti zo strany jej konateľa vyplývajúceho zo zmeny spoločenskej zmluvy a nie zo zákona nemá za právny následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu – uznania dlhu (záväzku), či materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale voči konateľovi môže spoločnosť vyvodzovať len prípadnú zodpovednosť za škodu podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade uprednostnenia vlastného záujmu pred záujmom spoločnosti a preukázania, že v príčinnej súvislosti s ním vznikla spoločnosti škoda.
23. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 22Ek/2290/2025 zo dňa 04.02.2026 ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Oprávnená si v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného uplatnila nárok na náhradu trov konania. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu),
a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinného proti uzneseniu zamietol), voči povinnému jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnej oprávnenej voči povinnému ) nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávnenej boli po zamietnutí sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie oprávnenej k sťažnosti spolu vo výške 383,90 eur (1x odmena vo výške 296,26 eur + 1x režijný paušál za rok 2026 vo výške 15,86 EUR + 23% DPH v sume 71,79 eur). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).