Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/13/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, zastúpenej Mgr. Richardom Bebjakom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.870,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -163 zo dňa 17.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.870,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 13.05.2023 do zaplatenia a náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 123,73 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 2.870,49 eura spolu s príslušenstvom na tom základe, že s právnym predchodcom žalovaného, VÚB Leasing, a.s. Bratislava, ako poskytovateľom finančnej služby, v mene ktorého vystupovala spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, uzavrela ako spotrebiteľ dňa 01.02.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120180860, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver. Uviedla, že mala záujem o kúpu ojazdeného osobného motorového vozidla, a preto navštívila pobočku spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO v Nitre. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov požiadala predajcu o sprostredkovanie poskytnutia úveru na čiastočnú úhradu časti kúpnej ceny predmetu financovania. Žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby však v rozpore so o viazanom spotrebiteľskom úvere do zmluvy o úvere uviedol, že výška poskytnutého úveru predstavuje sumu 6.318 eur, pričom k úveru prirátal aj náklady za doplnkový tovar a služby vo výške 1.013 eur. Žalobkyňa mala záujem o získanie úveru vo výške 5.305 eur na financovanie tovaru osobného automobilu, označeného v zmluve o úvere, ako

predmet financovania A. Žalovaný svojvoľne a jednostranne prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý bol aj predajcom predmetného motorového vozidla, vo formulárovej zmluve o úvere určil výšku úveru 6.318 eur. Skrytými poplatkami umelo navýšil istinu úveru o údajné služby, a to poistenie Carlife Garancia vo výške 494 eur, Doplnkový zákaznícky servis 459 eur, poistenie DEFEND GAP MINI v hodnote 60 eur. Tieto služby si žalobkyňa osobitne nevyjednala, neboli v jej záujme, ide o fiktívne služby a zo strany žalovaného aj o nekalú obchodnú praktiku. Odkázal na znenie

2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a v celom rozsahu jej vyhovel. Konštatoval, že dňa 01.02.2018 uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla zn. SKODA Octavia za kúpnu cenu vo výške 6.799 eur, po zľave v sume 6.305 eur. K cene bol doúčtovaný poplatok za „doplnkový zákaznícky servis“ vo výške 459 eur, ktorý ale v kúpnej zmluve vôbec nebol definovaný a špecifikovaný. Celková suma na zaplatenie predstavovala sumu 7.318 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur, čo nebolo sporné. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobkyne získať osobný automobil za sumu 6.305 eur (z ktorej uhradila 1.000 eur ako akontáciu). V zmluve je však uvedená celková suma vrátane poplatkov a služieb vo výške 7.318 eur, ktorá nezodpovedá ani súčtu kúpnej ceny a doplnkového zákazníckeho servisu, t. j. sumy 6.305 eur a 459 eur.

3. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 6.318 eur za účelom financovania motorového vozidla (vrátane „prípadných doplnkových služieb“) podľa kúpnej zmluvy, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 124,28 eura. Súd uviedol, že obe vyššie uvedené zmluvy (teda kúpna aj úverová) boli uzavreté súčasne, sú teda zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok. Podstatnou spotrebiteľskou zmluvou pre právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bola kúpna zmluva, z ktorej ustanovení a skutkových okolností pri predaji vozidla vyplýva, že tvorí právny základ na uzatvorenie zmluvy o úvere na prefinancovanie ceny automobilu (vznik zmluvy o úvere bol závislý od vzniku kúpnej zmluvy).

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa nemala záujem o financovanie „doplnkového zákazníckeho servisu“ (459 eur) ani „doplnkov a služieb“ Carlife Garancia (494 eur) a DEFEND GAP MINI (60 eur); ich podmienky s ňou neboli vopred dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť. Nebol teda preukázaný zhodný prejav vôle na financovaní týchto „doplnkových služieb“. Dojednanie týchto doplnkových služieb naviac nevyplýva (okrem poplatku za doplnkový zákaznícky servis uvedený v kúpnej zmluve) zo žiadneho predloženého listinného dôkazu, okrem predloženej faktúry, avšak táto nebola prílohou ani uzatvorenej kúpnej zmluvy a ani zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto boli jednoducho automaticky do úverovej zmluvy zahrnuté, bez vôle a vedomia žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa nebola o doplnkových službách pri podpise zmluvy informovaná, sama doplnkové služby nechcela, ani nežiadala a tieto boli predsa sprostredkovateľom zahrnuté v zmluve. Súd nemal preukázané individuálne dojednanie doplnkových tovarov a služieb, a už vôbec nie ich reálne poskytnutie žalobkyni, pričom uviedol, že dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažovalo práve žalovaného. Žalovaný počas celého konania nepredložil dôkaz o tom, že by reálne tieto služby boli poskytnuté a nenavrhol ani vykonať dokazovanie za účelom preukázania týchto skutočností. V konaní nebola predložená ani poistná zmluva týkajúca sa dojednania poistenia Carlife Garancia a ani DEFEND MINI GAP. Žalovaný dôkazné bremeno individuálneho dojednania ústnej zmluvy a poistnej zmluvy v zmysle neuniesol. Podstatná je teda skutočnosť, že v písomnej kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena auta, na ktorej sa zmluvné strany dohodli. Keďže v písomnej kúpnej zmluve neboli uvedené všetky vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré by preukazovali, že boli individuálne dojednané, rozhodujúca pre posúdenie veci je kúpna cena auta. Pokiaľ ide o poplatok

- doplnkový zákaznícky servis, ktorý mal predstavovať najmä kontrolu technického stavu, dokladovú kontrolu vozidla, administratívne služby a poistenie finančnej straty Defend Gap Mini v celkovej cene 1.013 eur, súd mal za to, že takéto poplatky v žiadnom prípade nesmú byť započítané do výšky poskytnutého úveru. V rámci procesu prípravy zmluvy žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom listín, nebol jej poskytnutý časový priestor na ich riadne prečítanie, a čo je zásadné, v prípade ňou prezentovaných výhrad jej nebola daná možnosť meniť podmienky zmluvy.

5. Súd dospel k záveru, že žalovaný ako veriteľ teda určil kúpnu cenu 6.318 eur, pričom vôľou žalobkyne bolo iba získať úver vo výške 5.305 eur na kúpu samotného motorového vozidla, čo vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy. Žiadne doplnkové služby si žalobkyňa sama nevyžiadala a dobrovoľne nezvolila.

Doplnkové služby nie sú špecifikované a nie je vôbec zrejmé ich reálne poskytnutie, teda sú fakticky skrytými poplatkami za poskytnutie úveru a pre žalobkyňu boli dodatočne povinnými nákladmi, ktoré mali následne priamy vplyv na nesprávnu výšku úveru, keďže suma 1.013 eur (6.318 eur - 5.305 eur), o ktorú bola navýšená kúpna cena, je neurčitá a netransparentná, z kúpnej zmluvy nevyplýva, z čoho táto suma pozostáva. S ohľadom na uvedené, keď bola do celkovej výšky úveru započítaná cena (nevyžiadaných) služieb, takýto postup nebol správny a nebol v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu nebola ani správne uvedená obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celková výška úveru. Pri nesprávne uvedenej výške poskytnutého spotrebiteľského úveru bola potom nesprávne uvedená aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov, keď v zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 13,16 %, ale po zadaní správnych vstupných údajov do kalkulačky RPMN zverejnenej na stránke Ministerstva financií SR (a to dátum úveru 01.02.2018, výška úveru 5.305 eur, periodicita splátok mesačne, počet splátok 72, výška splátok 124,28 eura) je RPMN vo výške 19,09 %. RPMN je teda uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa (ak totiž žalovaný zahrnul do istiny úveru aj nevyžiadané poplatky súvisiace s predmetom financovania, už vstupné údaje relevantné pre výpočet RPMN neboli správne, čoho logickým dôsledkom je aj nesprávny údaj o výške RPMN poskytnutého úveru). Keďže RPMN vo výške 19,09 % prekračuje aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov, ktorá bola za 3. štvrťrok 2017 vo výške 17,46 % (č. l. 29), súd určil, že podľa a , v spojení s , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, je spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120180860 zo dňa 01.02.2018 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným bezúročný a bez poplatkov.

6. Zároveň súd konštatoval, že žalovaný sa dopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z , , o ochrane spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok a žalovaný so spotrebiteľom výšku úveru individuálne nedohodol, pričom takéto konanie je považované za nekalú obchodnú praktiku, a je zakázané. Ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je preto neplatná. Dojednanie o doplnkovom zákazníckom servise (459 eur - položka je neurčitá a nejasná, spotrebiteľ ju nežiadal a ani mu nebola v skutočnosti dodaná) a doplnkov a služieb (494 eur - položka je neurčitá a nejasná, z kúpnej zmluvy nevyplýva, čo by malo byť obsahom týchto služieb, rovnako položka 60 eur – MINI GAP) v kúpnej zmluve, ktorá je základom pre uzavretie zmluvy o úvere, je neplatné. Základ pre výpočet celkovej výšky úveru a následný výpočet RPMN sa mal odvíjať od sumy 5.305 eur (cena motorového vozidla bez nevyžiadaných a neplatne dohodnutých služieb). Keďže sú vyššie uvedené položky určené nesprávne, je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

7. V danom prípade ide o súbeh vzájomne podmienených spotrebiteľských zmlúv, ktoré spotrebiteľ uzatváral súčasne s dodávateľom, avšak prostredníctvom spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO (v jednej osobe predajca vozidiel a doplnkových služieb a sprostredkovateľ úverových produktov), pri jednom rokovaní a na jednom mieste. Hlavným zámerom žalobkyne pri uzatváraní závislého spotrebiteľského kontraktu bolo financovanie časti kúpnej ceny automobilu po zľave. Za to, že úverový veriteľ konajúci prostredníctvom svojho sprostredkovateľa sa uchýlil k nekalej obchodnej praktike a nevyžiadané služby a nevyžiadaný doplnkový servis a poplatky s tým spojené preniesol do úverovej zmluvy (uvedené poplatky mali byť hradené prostredníctvom úveru, aj keď vôľa žalobkyne bola hradiť prostredníctvom úveru len časť kúpnej ceny po zľave, t. j. vo výške 5.305 eur), zodpovedá žalovaný. Pokiaľ žalobkyňa chcela kúpiť vozidlo na úver, bola nútená akceptovať zmluvné podmienky, ktoré jednak nesledovali jej záujem a boli súčasne podmienkou uzatvárania závislého spotrebiteľského kontraktu ako celku. Súd ustálil, že je neprípustné žiadať od žalobkyne zaplatenie doplnkových služieb, ktoré mal poskytnúť žalovaný, pričom žalobkyňa ich nežiadala a tieto neboli ani dohodnuté v kúpnej zmluve, neboli špecifikované (CarlifeGarancia a DEFEND MINI GAP), a kúpna zmluva odkazovala len na faktúru formuláciou „viď faktúra“. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že žalobkyňa podpísala faktúru a bola oboznámená s výškou jednotlivého plnenia, súd poukázal na to, že táto faktúra obsahovala položkovito vymedzené jednotlivé finančné plnenia, avšak nemá na výšku úveru žiaden vplyv, keďže ide len o jednostranný účtovný doklad veriteľa bez právnej záväznosti na samostatný obsah závislých zmlúv, teda zmluvy kúpnej a zmluvy úverovej.

8. Keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného vydať žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.870,49 eura s príslušenstvom.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa . Uviedol, že v porovnaní s úverovou zmluvou, ktorá bola predmetom konania v právnej veci NS SR, sp. zn. , zmluvná dokumentácia ktorá je predmetom tohto konania obsahuje všetky , konkrétne a , uvedený všetok financovaný tovar a služby. Bola v nej uvedená presná výška úveru, ktorou sa financuje kúpa automobilu (6.305 eur - predmet financovania A), ako aj výška úveru, ktorou sa financujú ďalšie služby (predmet financovania B, 494 eur poistenie Car life garancia, 459 eur doplnkový zákaznícky servis, 60 eur Poistenie Defend gap mini). Predmet financovania B bol v úverovej zmluve jasne a zrozumiteľne rozpísaný. Nešlo tak o žiadny skrytý tovar, službu, či poplatok. Kúpna cena motorového vozidla uvedená v úverovej zmluve zároveň korešpondovala s kúpnou cenou motorového vozidla uvedenou v kúpnej zmluve. Ide tak o celkom rozdielny skutkový stav, a preto je rozhodnutie sp. zn. na danú vec neaplikovateľné. Poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.04.2016, C-377/14 Radlinger a spol. c/a FINWAY, v ktorej bol ťažiskom pozornosti ESD poplatok za poskytnutie úveru. Na zaplatenie tohto poplatku veriteľ spotrebiteľovi „naoko“ požičal a obratom si ho ponechal, čím dostal túto položku na stranu príjmov a nie výdavkov spotrebiteľa. Celé odôvodnenie rozhodnutia sa potom týka toho, že spotrebiteľ si chce požičať peniaze na svoju potrebu a nie na to, aby mohol zaplatiť veriteľovi poplatok. Preto, ak veriteľ poskytne spotrebiteľovi časť úveru len na to, aby si ju „znova privlastnil“ ako poplatok, nejde v tejto časti o príjem spotrebiteľa, ale o jeho náklad. A ak veriteľ túto časť úveru pri výpočte RPMN neuvedie ako náklad, je tento výpočet neprávny, čo má za následok bezúročnosť úveru. S týmto názorom súdu je možné súhlasiť a on voči nemu nič nenamieta. On, resp. jeho právny predchodca sa však ničoho takého nedopustil. Časť úveru poskytnutá na hlavný aj na tzv. doplnkový tovar bola na jeho nadobudnutie aj použitá. Príjemcami finančných prostriedkov a teda istiny úveru boli výlučne autobazár a poisťovňa. Žiadna časť poskytnutého úveru sa nestala príjmom veriteľa. Dôvodom obligatórne písomnej formy spotrebiteľskej úverovej zmluvy je predovšetkým to, aby existoval objektívny dôkaz o tom, čo bolo vôľou zmluvných strán. Pokiaľ súd pripustí, aby jednej zmluvnej strane stačilo ústne poprieť to, k čomu sa písomne zaviazala v zmluve, princíp právnej istoty a povinnosti dôkazného bremena stratí akákoľvek zmysel. Ako inak má veriteľ, prípadne predávajúci, alebo poisťovateľ pred súdom preukázať, že spotrebiteľ si dané služby objednal, ak nie jeho podpisom na listine, kde sú výslovne uvedené? Žalobkyňa podpísala úverovú zmluvu, kde sú všetky tri doplnkové služby. Okrem toho podpísala kúpnu zmluvu, kde je uvedená jedna doplnková služba (servis) a dve samostatné poistné zmluvy, ktoré sú tiež obligatórne písomné. Každú službu teda podpísala dvakrát. Ako inak by mal veriteľ preukázať súdu súhlas žalobkyne s poskytnutím týchto služieb, nie je z rozsudku známe. Zo žiadneho ustanovenia úverovej zmluvy, kúpnej zmluvy a oboch poistných zmlúv nevyplýva, že by akceptácia poistných zmlúv bola podmienkou kúpy vozidla a poskytnutia úveru. Negatívna dôkazná teória logicky stanovuje, že sa nedokazuje neexistencia, ale existencia určitej skutkovej okolnosti. V danom prípade bolo na žalobkyni, aby preukázala, že kúpa vozidla a poskytnutie úveru bolo akokoľvek podmienené a kým. Žiadny dôkaz v tomto smere pred súdom vykonaný nebol. Z odôvodnenia rozsudku (bod 53.) je možné vyvodiť právny názor, že on mal byť povinný preukázať individuálne dojednanie doplnkových služieb. Nevedno však z akého dôvodu, keďže tieto služby nedojednával on, ale predajca vozidiel a poisťovatelia. On nie je ani účastníkom týchto zmlúv. Spotrebiteľské dojednania (či už celé zmluvy, alebo ich časti) sú spravidla formulárové, teda nie sú dojednané individuálne pre každý jeden prípad. Takéto zmluvy a zmluvné podmienky žiadny právny predpis nezakazuje – išlo by to proti zmyslu poskytovania a prijímania spotrebiteľských služieb. Zákon zakazuje len také zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré súčasne spôsobujú výraznú nerovnováhu v právach zmluvných strán. V čom mala v danom, konkrétnom prípade spočívať táto rovnováha, súd prvej inštancie neuviedol. Žalobkyňa nemala možnosť individuálne ovplyvniť podmienky kúpy doplnkových služieb, či už servisu, alebo obsah poistných zmlúv. Mohla ich ale odmietnuť ako celok. Nie je mu zrejmé, ako inak mal preukázať uzavretie poistných zmlúv, ak nie predloženými poistnými zmluvami. Toto poistenie navyše žalobkyňa uzatvárala s poisťovňou, pričom obsah týchto zmlúv nemal ako a čím ovplyvniť. To isté sa týka aj poskytnutia doplnkového servisu – kontrola vozidla a pod. Ak žalobkyňa túto službu nedostala (ako účelovo tvrdí), mala sa jej poskytnutie domáhať u predávajúceho. On nemôže niesť zodpovednosť ešte aj za dodanie a kvalitu služieb, ktoré úverom financuje. Ak by mala byť cena doplnkových služieb nákladom spotrebiteľa, musela by byť súčasne príjmom veriteľa. V danom prípade bolo poistné vo výške 494 eur a 60 eur preukázateľne príjmom poisťovne. Poplatok vo výške 459 eur bol príjmom predávajúceho. Z akého dôvodu majú byť tieto čiastky „skrytým nákladov spotrebiteľa“, teda súčasne „skrytým príjmom veriteľa“, nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé.

10. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie náležite a obsiahlo odvodnil, z akých zákonných dôvodov považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a prečo jej priznal uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázala najmä na bod 56. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že žalovaný sa dopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z , , o ochrane spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok a žalovaný so spotrebiteľom výšku úveru individuálne nedohodol. Takéto konanie je považované za nekalú obchodnú praktiku a je zakázané. Ide teda o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná. V zmysle uvedeného je teda „dojednanie“ o doplnkovom zákazníckom servise (459 eur - položka je neurčitá a nejasná, spotrebiteľ ju nežiadal a ani mu nebola v skutočnosti dodaná) a doplnkov a služieb (494 eur - položka je neurčitá a nejasná, z kúpnej zmluvy nevyplýva, čo by malo byť obsahom týchto služieb, rovnako položka 60 eur – MINI GAP) v kúpnej zmluve, ktorá je základom pre uzavretie zmluvy o úvere, neplatná, a preto základ pre výpočet celkovej výšky úveru a následný výpočet výšky RPMN sa mal odvíjať od sumy 5.305 eur (cena motorového vozidla bez nevyžiadaných a neplatne dohodnutých služieb). Z uvedeného dôvodu sú vyššie uvedené položky nesprávne určené, v dôsledku čoho je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

11. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že spotrebiteľské zmluvy sú svojou povahou typovo adhézne, uzatvárané medzi podnikateľom a spotrebiteľom na základe vopred pripravených štandardizovaných podmienok. Samotná skutočnosť, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, je pre spotrebiteľské zmluvné vzťahy typická a právny poriadok ju nielenže predpokladá, ale z nej vychádza pri koncipovaní osobitných ochranných pravidiel v prospech spotrebiteľa. Ustanovenia ( a nasl.), Zákona o ochrane spotrebiteľa či vychádzajú z predpokladu, že spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, a preto zákon výslovne pripúšťa používanie neindividuálne dojednaných podmienok a zároveň stanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje, či je konkrétna neindividuálne dojednaná podmienka neprijateľná, a teda neplatná. Ak by bolo možné akceptovať tvrdenie žalobkyne, že každá neindividuálne dojednaná podmienka je automaticky neplatná alebo nekalá, znamenalo by to, že drvivá väčšina spotrebiteľských zmlúv v právnom poriadku SR by bola neplatná, a to napríklad zmluvy o pripojení, bankové produkty, cestovné lístky, kúpne zmluvy na tovar, úverové zmluvy či poistné zmluvy. Takýto výklad je zjavne absurdný a v rozpore s účelom právnej úpravy. Žalobkyňa nepreukázala žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by niektorá z podmienok spôsobovala značnú nerovnováhu v jej neprospech alebo že by podnikateľ pri uzatváraní zmluvy postupoval spôsobom napĺňajúcim znaky nekalej obchodnej praktiky. Jej námietky sú preto nedôvodné.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a preto sa nižšie sústredil predovšetkým na námietky žalovaného uvádzané v odvolaní.

13. Žalovaný namietal, že uznesenie NS SR sp. zn. nemožno na prejednávanú vec aplikovať, keďže zmluvná dokumentácia, ktorá je predmetom tohto konania, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. V úverovej zmluve bol totiž uvedený všetok financovaný tovar a služby. Nešlo teda o žiadny skrytý tovar, službu, či poplatok. Z odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. vyplýva, že „pokiaľ v zmysle je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak táto závislosť musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné.“ Súd prvej inštancie veľmi podrobne v bode 53. odôvodnil, prečo považoval obsah dojednaných zmlúv (kúpnej a úverovej), ktoré boli na sebe závislé, za odlišný. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že žalobkyňa mala záujem o financovanie „doplnkového zákazníckeho servisu“ vo výške 459 eur, „doplnkov a služieb“ Carlife Garancia vo výške 494 eur a DEFEND GAP MINI vo výške 60 eur; ich podmienky s ňou neboli vopred dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť. Nebol teda preukázaný zhodný prejav vôle na financovaní týchto „doplnkových služieb“. Dojednanie týchto doplnkových služieb

nevyplývalo (okrem poplatku za doplnkový zákaznícky servis uvedený v kúpnej zmluve) zo žiadneho predloženého listinného dôkazu, okrem predloženej faktúry, avšak táto nebola prílohou ani uzatvorenej kúpnej zmluvy a ani zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Doplnkové služby boli do úverovej zmluvy zahrnuté bez vôle a vedomia žalobkyne, ktorá nebola o nich pri podpise zmluvy informovaná, nechcela ich a nežiadala ich. Súd nemal nielenže preukázané individuálne dojednanie doplnkových tovarov a služieb, ale nemal preukázané ani ich reálne poskytnutie, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve žalovaného. Napriek tomu, že obsahom kúpnej zmluvy okrem kúpnej ceny automobilu (6.305 eur), je aj poplatok za „doplnkový zákaznícky servis“ vo výške 459 eur, tento nie je vôbec špecifikovaný. Žalobkyňa oň nemala záujem a ani nevedela, čo jej malo byť v rámci neho poskytnuté. Celková suma na zaplatenie vrátane poplatkov a služieb vo výške 7.318 eur tiež nezodpovedá súčtu vyššie uvedených súm. Je zrejmé, že obsah dojednaných zmlúv, ktoré sú zároveň vzájomnými zmluvami, nebol totožný, a preto je predmetné uznesenie sp. zn. plne aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Žalovaný namietal, že v prípade veci sp. zn. nebolo v úverovej zmluve uvedené, z akého dôvodu sa čerpá vyšší úver, než je potrebný na kúpu auta, a preto nie je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na prejednávanú vec. Keďže odvolací súd nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom zmlúv, a mohol vychádzať len z obsahu odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. a rozsudku KS BB sp. zn. , ako aj odvolania žalovaného, boli zrejme skutkové okolnosti podľa žalovaného odlišné v tom, že v úverovej zmluve nebol špecifikovaný predmet financovania zahrňujúci tovary a služby. Napriek tomu, že v prejednávanej veci bol v úverovej zmluve špecifikovaný aj predmet financovania zahrňujúci tovary a služby, podstatné je, že obsah úverovej zmluvy nekorešponduje s obsahom kúpnej zmluvy. Žalobkyňa rovnako nemala vedomosť, prečo je výška poskytnutého úveru vyššia, než bola potrebná na kúpu vozidla, o ktorú mala záujem.

14. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022, ktorý aplikoval uznesenie NS SR sp. zn. na skutkovo rovnakú vec akou je prejednávaný prípad. V zmluve o úvere bol tiež jednostranne doplnený predmet financovania B, ktorý spotrebiteľ nežiadal.

15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súhlasí s rozhodnutí Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-377/14 Radlinger a spol. c/a Finway a.s., avšak namietal, že ním poskytnutý úver bol použitý na nadobudnutie hlavného a aj doplnkového tovaru, pričom príjemcami finančných prostriedkov boli výlučne autobazár a poisťovňa. Žiadna časť poskytnutého úveru sa nestala jeho príjmom. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaný počas celého konania nepredložil dôkaz o tom, že by reálne boli doplnkové služby a tovar poskytnuté a nenavrhol ani vykonať dokazovanie za účelom preukázania týchto skutočností. V konaní nebola predložená ani poistná zmluva týkajúca sa dojednania poistenia Carlife Garancia a ani DEFEND MINI GAP, hoci žalovaný v odvolaní namietal, že mu nie je zrejmé, ako inak mal preukázať uzavretie poistných zmlúv, ak nie predloženými poistnými zmluvami. Obsahom spisu však nie sú žiadne poistné zmluvy, ktoré by žalovaný súdu predložil, čo súd prvej inštancie aj v bode 53. odôvodnenia rozsudku uviedol.

16. Ďalej tvrdil, že poistné vo výške 494 eur a 60 eur bolo preukázateľne príjmom poisťovne. Poplatok vo výške 459 eur bol príjmom predávajúceho. Z akého dôvodu majú byť tieto čiastky „skrytým nákladom spotrebiteľa“, teda súčasne „skrytým príjmom veriteľa“, nie je z odôvodnenie rozsudku zrejmé. Odvolací súd poukazuje na bod 55. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dal odpoveď na žalovaným položenú námietku, pričom vyčerpávajúco odôvodnil, že žalovaný ako veriteľ určil kúpnu cenu 6.318 eur (pričom vôľou žalobkyne bolo získať úver vo výške 5.305 eur na kúpu samotného motorového vozidla, čo vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy, žiadne doplnkové služby si žalobkyňa sama nevyžiadala a dobrovoľne nezvolila, doplnkové služby nie sú špecifikované a nie je vôbec zrejmé ich reálne poskytnutie, teda sú fakticky skrytými poplatkami za poskytnutie úveru a boli pre žalobkyňu dodatočne povinnými nákladmi), ktorá mala následne priamy vplyv na nesprávnu výšku úveru, keďže suma vo výške 1.013 eur (6.318 eur - 5.305 eur), o ktorú bola navýšená kúpna cena, je neurčitá a netransparentná, a z kúpnej zmluvy nevyplýva, z čoho táto suma pozostáva. S ohľadom na uvedené, keď bola do celkovej výšky úveru započítaná cena (nevyžiadaných) služieb, takýto postup nebol správny a nebol v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu nebola ani správne uvedená obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celková výška úveru.

17. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd námietky žalovaného vznesené v odvolaní za neopodstatnené a nedôvodné. Na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

18. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle , a tak, že jej voči žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).