Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/49/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky – A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. B. XX, t.č. D. XXX/XX, E. F., právne zastúpená JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica a otca – G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. B. XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -69 zo dňa 26. januára 2026 vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku II., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. rozhodol o trovách prvoinštačného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a , , , , keď konštatoval, že nakoľko otec zobral svoj návrh späť celkom a v konaní nebolo potrebné pokračovať, pričom kolízny opatrovník aj matka vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu, konanie v zmysle citovaných ustanovení zákona zastavil. V konaniach podľa platí zásada, že účastníci si spravidla znášajú trovy konania sami, ak zákon neustanovuje inak. Hoci matka žiadala, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania, v danom prípade súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by boli splnené podmienky podľa , ktoré umožňujú výnimočne priznať náhradu trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Mal za to, že návrh bol podaný v rámci uplatnenia zákonného práva účastníka domáhať sa zmeny rozhodnutia o výživnom a nebolo preukázané, že by návrh bol zjavne bezdôvodný, alebo že jeho podaním došlo k účelovému alebo šikanóznemu výkonu procesných práv. Na základe uvedeného rozhodol o trovách konania v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti napadnutému uzneseniu, a to výroku II. o trovách prvoinštančného konania, v zákonnej lehote podala odvolanie matka, v ktorom uviedla, že návrh otca na zníženie výživného bol účelový a nedôvodný od počiatku. Uviedla, že otec poukazoval na svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje vykonávať prácu stavebného robotníka a jeho príjem sa vraj znížil. Mala za to, že v konaní však bolo preukázané, že zdravotný stav mal rovnaký aj pri predchádzajúcej úprave a rozhodovaní súdu. Uviedla, že jeho zdravotný stav mu naopak umožňuje pracovať, sám uviedol, že jazdí viackrát do týždňa zo Slovenska do Čiech, že podniká v Čechách, keby mal taký zlý zdravotný stav, nemohol by tieto činnosti vykonávať. Tvrdila, že otec na pojednávanie prišiel na drahom vozidle a vlastní viacero osobných

motorových vozidiel, chodieva na drahé dovolenky (Zanzibar, Egypt, Dominikánska republika) a vo výpovedi si veľakrát protirečil, o čom sa mal možnosť presvedčiť aj súd prvej inštancie tým, že otec súd zavádzal. Mala za to, že preukázala nepravdivosť tvrdení otca a predložila výpis z Obchodného registra ČR, kde otec je zapísaný ako konateľ a spoločník spoločnosti B., s.r.o., ako aj faktúry, ktorými obchodným partnerom fakturuje za svoje služby a práce, pričom ide o niekoľkotisícové faktúry. Uviedla, že z dôvodu, že otec zavádzal, navrhla dokazovanie formou predloženia faktúr, výpisov z účtov a vlastne až pod touto ťarchou dôkazov, ktoré by jasne dokumentovali jeho príjmy, zobral otec svoj návrh späť, pretože videl, že by musel platiť ešte vyššie výživné ako doposiaľ platí, pretože k zmene došlo na strane dieťaťa. Od poslednej úpravy je staršie a ide na strednú školu. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie poučil otca o povahe konania a vyzval ho, aby zvážil späťvzatie návrhu, keďže ide o výživné patriace maloletej, pričom matka by so zastavením konania súhlasila bez uplatnenia trov konania. Počas pojednávania otec však stále produkoval nezmyselné tvrdenia, voči ktorým bolo treba operatívne sa ohradzovať, pretože chvíľami jeho prejavy boli, podľa jej názoru, hraničiace s pohŕdaním súdom. Správal sa urážajúco nielen k matke, ale aj k jej právnej zástupkyni, na čo bol súdom upozornený. Zastávala názor, že trovy, ktoré spôsobil otec, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia tak, ako boli špecifikované, nech jej otec zaplatí. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku II. a rozhodol v zmysle ustanovenia a tak, že otec je zaviazaný zaplatiť trovy konania v rozsahu 100 %. Trovy boli špecifikované titulom právneho zastúpenia vo výške 475,97 Eur počas konania dňa 19.01.2026. 3. Do momentu rozhodnutia odvolacieho súdu ďalšie podania nenasledovali.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario a za aplikácie ust. , , uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 5. Predmetom odvolacieho konania bol výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (II.), ktorým sa žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepriznala za aplikácie ust. .

6. v ust. upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti náhrady trov konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať ( ) a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. alebo , súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( ).

7. Pri hodnotení naplnenia predpokladov pre aplikáciu výnimky z generálnej klauzuly, zakotvenej v je možné vychádzať najmä z osobných, majetkových, či iných relevantných pomerov účastníkov konania, ako aj z okolností prejednávanej veci. Inými slovami vyjadrené, pre aplikáciu by súd nemal ako jediné kritérium zohľadniť osobné a majetkové pomery účastníkov konania, ale práve okolnosti prejednávanej veci. Zavinené konanie jedného z účastníkov rieši aplikácia ust. , znamená to, že, čo nie je sankcionovateľné podľa , možno zohľadniť podľa .

8. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť pre priznanie trov súdneho konania matke cez aplikáciu ani cez . Podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo ničím preukázané, že otec podal neodôvodnený návrh. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil, súd prvej inštancie sa návrhom vecne zaoberal, otec sa konaniu, ktoré sám vyvolal, nevyhýbal, ani nemaril jeho účel. Z uvedených dôvodov nebol naplnený predpoklad pre priznanie nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie matke. Majúc za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že návrh bol podaný otcom v rámci výkonu zákonného práva účastníka domáhať sa zmeny rozhodnutia o výživnom. V konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o zjavne bezdôvodný návrh, ani že by jeho podaním dochádzalo k účelovému alebo šikanóznemu výkonu procesných práv.

9. Podľa odvolacieho súdu, v danom konaní nebola teda zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala rozhodnúť o náhrade trov konania podľa a ani podľa , a to tak, že by bola náhrada trov konania priznaná matke, preto súd prvej inštancie správne vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).